Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/97/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212910
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Auxt

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412212910.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Auxtom, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpený spoločnosťou: Fridrich
Paľko, s. r. o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát
doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanej p r i z n á v náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej „okresný súd alebo exekučný súd“) bola dňa 27. septembra
2012 doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáha uloženia žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi z
titulu majetkovej škody sumu 175 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 165,96 €.

2.Žalobcavžalobeuviedol,žeakooprávnenýsubjektnavrholpísomnýmpodanímsúdnemuexekútorovi

Jánovi Kubincovi (ďalej len „súdny exekútor“) vykonať pre svoju pohľadávku exekúciu, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom S. J., nar. XX. V. XXXX
(ďalej len „povinný“). Súdny exekútor požiadal okresný súd ako exekučný súd o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu
poverenie registrované pod č. XXXX*XXXXXX. Následne žalobca (oprávnený) podal exekučnému
súdu návrh na zmenu exekútora o ktorej nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote. Žalobca
uvádza, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci

číslo EX/1975/2007. Žalobca poukazuje na právnu úpravu procesného postupu exekučného súdu vo
veci rozhodovania o zmene súdneho exekútora, ktorá definuje dobu určenú na prijatie rozhodnutia,
pričom prekročenie tejto doby je nutné s ohľadom na ochranu základných práv a slobôd kvalifikovať
ako porušenie zákona. V exekučnom konaní je podľa týchto pravidiel založená zákonná povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora, pričom podľa žalobcu exekučný súd rozhodol až po veľmi dlhej dobe.

3. Majetkovú škodu žalobca vyčíslil v sume 175,- €, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky a to - 70,- € na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40,- €
na udržiavanie a správu informačného systému, 50,- € na administráciu listín a komunikáciu s pôvodnýmsúdnym exekútorom a 15 € na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom

súde. Celkovo vynaložil žalobca vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom a to výlučne
vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu 175 €.

4. Ďalej si žalobca uplatnil aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné

konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a
práva na prejednanie veci v primeranom čase, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa názoru
žalobcu dôsledkom nesústredenej činnosti okresného súdu takej intenzity, ktorá má za následok
zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym

plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k
vymoženiu jeho pohľadávky. Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za
konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv. Neexistencia akéhokoľvek účinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do
zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného

času, vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity
frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné
a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s
vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstva zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu,
ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu

spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca si uplatnil nemajetkovú ujmu v sume 165,96 € s
poukazom na doterajšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vo
veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní ( 663,88

€ ročne, t.j. 55,32 € mesačne, pričom podľa žalobcu bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako
105 dní).

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú
a žiada, aby ju okresný súd v celom rozsahu zamietol z dôvodu nepreukázania splnenia základných

zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003
Z. z.. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v
znení neskorších predpisov ( ďalej „zákon o zodpovednosti za škodu“ ). Žalovaná okrem iného uvádza,
že v danom prípade ide o predčasne uplatnený nárok na súde, pretože poškodený sa práva na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov

odo dňa prijatia jeho žiadosti. Žalovaná je ďalej toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou
súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku
skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcom v tom, že nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Žalovaná má skôr zato, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania
podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že
žalobca uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody
alebo nemajetkovej ujmy.

6. Okresný súd určil prvý termín pojednávania na dňa 30. októbra 2014. Následne právny zástupca
žalobcu doručil súdu podanie, kde okrem iného navrhol konanie prerušiť a to do právoplatného
rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na
zákonného sudcu a práva na nestranný súd, dôsledkom čoho má byť zrušenie rozhodnutia Krajského
súdu v Banskej Bystrici (ďalej „odvolací súd“ alebo „nadriadený súd“) vo veci nevylúčenia sudcu

povereného prejednávaním veci. Sťažnosť bola okresnému súdu doručená v kópii.

7. Podľa § 162 ods. 1 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.8. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

9. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

10. Žalobca už v žalobe namietal zaujatosť okresného súdu a žiadal, aby nadriadený súd rozhodol o
prikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného okresného súdu sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania. O vznesenej
námietke žalobcu rozhodol nadriadený súd uznesením č. k. 24 NcC/257/2012 - 9 zo dňa 11. októbra
2012, právoplatným dňa 18. augusta 2014, z ktorého rozhodnutia je zrejmé, že zákonný sudca, ktorému
vec bola pridelená v zmysle rozvrhu práce, nebol v tejto veci vylúčený.

11. Z doručenej kópie sťažnosti žalobcu adresovanej ústavnému súdu nie je zrejmý dátum jej
vyhotovenia, ani dátum podania na ústavný súd. V sťažnosti žalobca poukazoval na porušenie
základného práva, zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) -
základného práva na súdnu ochranu a osobitne základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48

ods. 1 prvej vety ústavy, ako aj práva na spravodlivý súdny proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd, zriadený
zákonom).

12. Okresný súd je toho názoru, že podanie sťažnosti na ústavný súd (v prípade ak by žalobca preukázal

podanie sťažnosti na ústavný súd doručením, proti rozhodnutiu nadriadeného súdu o vylúčení sudcov
okresného súdu) nie je takým dôvodom, ktorý by zakladal či už obligatórnu povinnosť okresného súdu
konanie prerušiť, alebo fakultatívnu možnosť prerušenia konania. Vylúčenie sudcu okresného súdu nie
je prejudiciálnou otázkou a o námietke zaujatosti vznesenej žalobcom bolo právoplatne rozhodnuté
nadriadeným súdom. Jedná sa o procesnú otázku, a nie o otázku, ktorá je prejudiciálnou vo vzťahu k

riešeniu sporu vo veci samej. Akceptovaním návrhu žalobcu na prerušenie konania by v danej veci došlo
k porušeniu jedného zo základných princípov spravodlivého procesu, a to verejného prerokovania veci
bez zbytočných prieťahov. Okresný súd je preto toho názoru, že nie je daný žiaden zákonný dôvod na
prerušenie konania, z ktorého dôvodu návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

13. Vo veci bol určený ďalší termín pojednávanie na dňa 29. septembra 2016, na ktorý sa ospravedlnil
žalobca aj žalovaná, pričom žalobca zároveň vyslovil aj svoj súhlas s rozhodnutím v jeho neprítomnosti.
Okresný súd preto konal v neprítomnosti strán sporu.

14. Po oboznámení sa so žalobou, vyjadrením žalovanej, obsahom spisového materiálu ako aj obsahom

pripojeného spisu okresného súdu spisovej značky č. 11 Er/235/2004 bol zistený nasledovný skutkový
stav veci:

15. Dňa 20. februára 2004 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh žalobcu (v exekučnom konaní
oprávnený) na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky žalobcu vyplývajúcu z exekučného

titulu - Notárska zápisnica č. R. XXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX zo dňa XX. V. XXXX, voči povinnému.
Exekučné konanie bolo vedené u súdneho exekútora pod spisovou značkou EX 51/2004. Exekučný
súd poveril súdneho exekútora poverením č. XXXX*XXXXXX zo dňa XX. K. XXXX. Dňa 12.
februára 2007 oprávnený doručil súdu návrh na zmenu exekútora, ktorý bol doručený Mgr. Jurajovi
Gallovi - nástupcovi po neb. súdnom exekútorovi (ďalej len „ nástupca súdneho exekútora“) na

vyjadrenie. Na výzvu exekučného súdu nástupca súdneho exekútora dňa 27. marca 2007 doručil
exekučnému súdu vyúčtovanie trov exekúcie a aj exekučný spis. O návrhu na zmenu súdneho
exekútora exekučný súd rozhodol uznesením č. k. 11 Er/235/2004 -17 zo dňa 24. apríla 2007 tak,
že prvým výrokom návrhu vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa
Ďuricu ( ďalej „druhý súdny exekútor“) a druhým výrokom priznal nástupcovi súdneho exekútora

trovy exekúcie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v prvom výroku dňa 23. júla 2007. Druhý súdny
exekútor viedol exekučné konanie pod spisovou značkou EX/1975/2007. Dňa 02. novembra 2009 bola
exekučnému súdu doručená ďalšia žiadosť o zmenu súdneho exekútora. Exekučný súd preto vyzval
druhého súdneho exekútora na vyúčtovanie trov, ako aj zaslanie exekučného spisu. Uznesením č.k. 11 Er/235/2004 - 59 zo dňa 10. februára 2010 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 30. augusta 2010, po tom ako bolo potvrdené uznesením odvolacieho
súdu č. k. 14 CoE/118/2010 -69 zo dňa 10. júna 2010. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia, ktorým

vyhlásilexekúciuzaneprípustnúzdôvodnilajskutočnosť,prektorúnebolodoposiaľrozhodnutéonávrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora, pretože mal zato, že v prípade, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie, zmenu súdneho exekútora považuje za neúčelnú. Exekúcia bola právoplatne zastavená dňa
17. februára 2011.

16. Podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

17. Podľa § 3 ods.1 písm. d) zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

18. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona o zodpovednosti za škodu , vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola

spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

19. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona o zodpovednosti za škodu účinného do 31. decembra 2012, štát
zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

20. Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným

orgánom podľa § 4 a 11.

21.Podľa§16ods.1zákonaozodpovednostizaškodu,akpríslušnýorgánneuspokojínároknanáhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

22. Podľa § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. augusta 2005 (ďalej len
„exekučný poriadok“), ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora
žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený,

a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú
zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

23. Podľa § 238 ods. 1 exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia
podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

24. Podľa § 238 ods. 2 exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods.
3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.

25. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.26. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

27. Jednou z podmienok konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo
nesprávnym úradným postupom, je jeho predbežné prerokovanie na základe písomnej žiadosti
poškodenéhospríslušnýmorgánompodľa§15zákonaozodpovednostizaškodu.Okresnýsúdsapreto
zaoberal splnením uvedenej zákonnej povinnosti, kde zistil z vyjadrenia žalovanej, že žalobca podal
svoju žiadosť na predbežné prerokovanie jeho nároku žalovanému dňa 23. apríla 2012, pričom žalobu

podal na okresný súd už dňa 27. septembra 2012, teda skôr ako uplynula zákonom stanovená lehota
6 mesiacov vo veci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky ( ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“). Samotná skutočnosť, že žaloba bola
podaná pred uplynutím 6 - mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku však netvorí prekážku
rozhodnutia o nároku žalobcu, pretože zákonom stanovená lehota v čase rozhodnutia už uplynula,
pričom okresný súd má za preukázané, že ministerstvo spravodlivosti nárok žalobcu do šiestich

mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojilo. Okresný súd preto námietku žalovanej o nesplnení
podmienky predbežného prerokovania nároku vyhodnotil ako nedôvodnú.

28. Z obsahu žaloby vyplýva, že nárok žalobcu je uplatnený pre nesprávny úradný postup -
prieťahy v exekučnom konaní pre nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie o zmene

súdneho exekútora. Nesprávny úradný postup v tomto prípade mal predstavovať porušenie povinnosti
exekučného súdu urobiť úkon v zákonom stanovenej lehote, resp. zbytočné prieťahy v konaní. Žalobca
v žalobe však nešpecifikoval vo vzťahu ku ktorému návrhu na zmenu účastníka konania mali vzniknúť
prieťahy v konaní, okresný súd sa preto zaoberal oboma návrhmi na zmenu exekútora a rozhodnutiami
o nich. Exekučné konanie v predmetnej veci bolo začaté na návrh oprávneného, ktorý bol doručený

exekútorskému úradu súdneho exekútora dňa 20. februára 2004, pričom žiadosť o udelenie poverenia
navykonanieexekúciebolasúdudoručenádňa09.marca2004.Spoukazomna ustanovenie§238ods.
1 exekučného poriadku, pri rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora bolo potrebné aplikovať
ustanovenie§44ods.6exekučnéhoporiadkuvznení,účinnomdo31.augusta2005,zktoréhojezrejmé,
že nestanovuje žalobcom uvádzanú lehotu 30 dní, v ktorej mal exekučný súd o návrhu rozhodnúť. K

zmene právnej úpravy v zavedení zákonnej lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora došlo
až 01. septembrom 2005.

29. Z úkonov vykonaných exekučným súdom po tom, ako bol zo strany oprávneného doručený návrh
na zmenu súdneho exekútora jednoznačne vyplýva, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti

oprávneného o prvej zmene súdneho exekútora konal priebežne, pričom všetky vykonávané úkony
smerovalikrozhodnutiuoprvomnávrhuoprávnenéhoabolivykonanévsúladesexekučnýmporiadkom.
Aj napriek skutočnosti, že žalobca podával v rovnakom čase hromadné návrhy na zmenu exekútorov,
teda v rovnakom čase zaťažil exekučný súd väčším počtom podaní, exekučný súd o prvom návrhu na
zmenu súdneho exekútora rozhodol v lehote necelého mesiaca po doručení žiadaných dokladov od

náhradného súdneho exekútora, ktoré sú nevyhnutné k samotnému rozhodnutiu ( doklady doručené
dňa 27. marca 2007, rozhodnuté dňa 24. apríla 2007 ). Celkovo od podania prvého návrhu na zmenu
exekútora do rozhodnutia o návrhu uplynula lehota 3 mesiacov.
Čo sa týka druhého návrhu na zmenu exekútora, o tomto exekučný súd síce nerozhodol, avšak nie
z dôvodu jeho nečinnosti, ale z dôvodu postupu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ exekučného

poriadku, podľa ktorého exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne exekúciu zastavil. Keďže exekúcia
bola vyhlásená za neprípustnú a následne došlo k jej zastaveniu, exekučnému súdu sa javilo neúčelné a
nadbytočné rozhodnúť o zmene súdneho exekútora. Exekučný súd má v ktoromkoľvek štádiu exekúcie
povinnosť skúmať opodstatnenosť ďalšieho trvania exekúcie a či na návrh, alebo aj bez takého návrhu
vyhlásiť jej neprípustnosť, ak sú splnené zákonné predpoklady. Túto povinnosť si exekučný súd aj splnil,

keď počas exekúcie preskúmal exekučný titul a zistil dôvody na základe ktorých vyhlásil exekúciu za
neprípustnú.Nazákladeuvedeného možnokonštatovať,žeexekučnýsúdkonalvovecipriebežneabez
akýchkoľvek zbytočných prieťahov na jeho strane. Tvrdenie žalobcu o nečinnosti exekučného súdu viac
ako 105 dní je teda nepravdivé a vôbec nevyplýva z exekučného spisu. Opísaný postup exekučného
súdu preto nie je možné kvalifikovať ako nesprávny úradný postup.

30. Pre uvedené dôvody bol nárok žalobcu posúdený ako nedôvodný, pretože z hľadiska jeho
právneho základu nebol zistený nesprávny úradný postup exekučného súdu. Okresný súd sa pretoďalej nezaoberal vznikom škody, jej výškou a príčinnou súvislosťou medzi postupom exekučného súdu
a škodou žalobcu a tiež sa nezaoberal ani nemajetkovou ujmou.

31. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu súd prihliadol aj na ustanovenie článku 2 CSP, podľa
ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej
praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Z rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky je známe, že žaloby žalobcu v obdobných veciach

boli zamietané. Rozhodnutím o nároku žalobcu v tomto konaní sa preto okresný súd neodchýlil od
ustálenej rozhodovacej praxe.

32. Žalobca v žalobe žiadal rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o právnom základe uplatneného
nároku. Keďže žaloba bola ako nedôvodná zamietnutá, nebol dôvod vo veci rozhodnúť medzitýmnym
rozsudkom.

33. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP okresný súd zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania, pričom nárok na ich náhradu priznal žalovanej, ako úspešnej strane. Okresný súd v danom
prípade postupoval podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. O výške trov konania žalovanej okresný súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia, v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti

ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.