Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 28, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418200095
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4418200095.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: B. I., nar. XX. XX. XXXX,
bytom X. XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Nové
Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: P. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., J.
K. 5, zastúpenému Mgr. Danou Hankovou, advokátkou, so sídlom Nové Zámky, M. R. Štefánika 3, o
zaplatenie 4 329,28 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky z 19. septembra 2018, č. k. 17C/4/2018-94, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie 4 329,28 eura s prísl., zamietol
a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 08. 01. 2018 od
žalovaného domáhala zaplatenia sumy 4 329,28 eura s príslušenstvom a svoj nárok odôvodňovala tým,
že rozsudkom Okresného súdu Nové zámky zo dňa 29. 07. 2014, č.k. 11P/94/2014-50 bolo manželstvo
so žalovaným rozvedené a súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej sa maloletý D. I., nar. XX. XX.

XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi bolo určené výživné vo výške 60 eur mesačne a bol
upravený styk otca s dieťaťom. Následne rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15. 11. 2016,
č.k. 11P/295/2015-109 bolo otcovi zvýšené výživné na maloletého zo sumy 60 eur na 120 eur mesačne.
Žalobkyňa dôvodila, že maloletý je ťažko zdravotne postihnutý a v súvislosti so zdravotným stavom
maloletého jej vznikali, keďže má maloletého v osobnej starostlivosti, nevyhnutné zvýšené náklady,
ktoré bolo potrebné vynaložiť v súvislosti s rehabilitačnými a liečebnými procedúrami pre zlepšenie jeho
zdravotného stavu, ktoré hradila výlučne ona bez finančnej účasti žalovaného ako otca maloletého.

Maloletý navštevuje neurologickú kliniku v J., kde sú vykonávané zákroky na zlepšenie jeho zdravotného
stavu. Okrem iného je maloletému odporučená rehabilitačná liečba v zariadení RENOMA, ktoré je
zamerané na liečbu detskej mozgovej obrny. Žalobkyňa poukázala, že z tohto dôvodu má zvýšené
výdavky spojené so starostlivosťou o dieťa, ktoré pozostávajú z rehabilitačného pobytu pre maloletého
poskytnutého prostredníctvom RENOMA s.r.o. a s tým súvisiace výdavky na stravu, dopravu, operácie
ulzibat, ktorá bola vykonaná v klinike ZINA Clinic s.r.o. K uvedeným nákladom žalobkyňa predložila
faktúry a doklady o ich úhrade. Poukázala, že povinnosť žalovaného nahradiť zvýšené výdavky vyplýva

zo Zákona o rodine, keď vyživovacia povinnosť je základnou povinnosťou oboch rodičov.

2. Právne vec odôvodnil čl. 3 ods. 1, 2, čl. 4 ods. 1, 2, § 124 ods. 1, § 127 ods. 1, § 131, § 132 ods.
1, § 137 písm. a/ Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Vykonaným dokazovaním zistil, žerozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 29. 07. 2014, č.k. 11P/94/2014-50 bolo manželstvo strán
sporu rozvedené a bola schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej mal. D. I., nar. XX. XX. XXXX bol
zverený do osobnej starostlivosti matky, t.j. žalobkyne v tomto konaní, a žalovaný bol povinný prispievať

na jeho výživu sumou 60 eur mesačne počnúc vykonateľnosťou rozsudku. Súčasťou rozsudku bola
dohoda o úprave styku otca s maloletým. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 08.
2014 a vykonateľnosť dňa 16. 08. 2014. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15. 11. 2016,
č. k. 11P/295/2015-109, právoplatného dňa 24. 11. 2016 bolo zvýšené výživné na maloletého na sumu
120 eur mesačne od 01. 01. 2016 a zároveň uvedeným rozsudkom bol zamietnutý návrh otca na zmenu

úpravy styku. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 11P/323/2017 a predovšetkým
z jeho návrhu mal za zistené, že matka maloletého dieťaťa, t.j. žalobkyňa, vo veci starostlivosti o
maloletého D. sa domáhala náhrady zvýšených výdavkov na maloleté dieťa v sume 2 960,30 eura,
pričom svoj návrh odôvodňovala skutočnosťami, že maloletý trpí vážnou diagnózou, detskou mozgovou
obrnou a v súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa vznikli matke zvýšené náklady, ktoré bolo potrebné
vynaložiť v súvislosti s liečebnými a rehabilitačnými procedúrami pre zlepšenie jeho zdravotného stavu,

keď matka s maloletým navštevuje Súkromné zariadenie pre neurológiu a detskú neurológiu v J..
Zvýšené výdavky súvisiace so zdravotným stavom maloletého a jeho opaterou podrobne špecifikovala a
poukázalanapovinnosťotcapodieľaťsanastarostlivosti,výchove,výživeavšestrannomrozvojidieťaťa.
V návrhu uviedla, že celkové náklady súvisiace s rehabilitáciou a operáciou boli vo výške 5 924,72 eura.
Uznesením zo dňa 17. 01. 2018, č. k. 11P/323/2017-26, právoplatným dňa 02. 02. 2018 bolo konanie

zastavené v zmysle § 29 ods. 1 CSP v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľkou bez akéhokoľvek
odôvodnenia. Ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že v danom konaní žalobkyňa okruh strán sporu vo
svojej žalobe jednoznačne označila, pričom na strane žalobkyne i žalovaného ide o plnoleté osoby. Svoj
nárok na zaplatenie peňažnej sumy právne nekvalifikovala. Zvýraznil, že žalobkyňou uplatnený nárok na
zvýšené výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloleté dieťa by bolo možné s použitím čl. 3 základných

zásad CMP alebo čl. 4 CSP subsumovať pod konania starostlivosti o maloletých, keď podľa obsahu
žaloby (zvýšené výdavky na maloleté dieťa) a uplatneného nároku by mohlo ísť o konanie o úprave práv
a povinností k maloletému dieťaťu, podľa ktorého však oprávneným v takomto konaní je maloleté dieťa,
ktoré bude zastúpené zákonným zástupcom. Takýto návrh však podaný nebol. Ex offo preto nemohol
upravovať okruh účastníkov žiadnym spôsobom. Rezultoval, že predmetom konania bolo zaplatenie

sumy 4 329,28 eura s príslušenstvom a to bez uvedenia konkrétneho právneho titulu, podľa ktorého by
si žalobkyňa ako fyzická osoba s právnou subjektivitou a plnou spôsobilosťou na právne úkony tento
nárok voči rovnako právne spôsobilej fyzickej osobe (žalovanému) uplatnila. Uzavrel, že žalobkyňa nie
je v konaní voči žalovanému aktívne vecne legitimovaná, zo zákona jej nevyplýva žiadne procesné
právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Dodal, že jediným nárokom, pod ktorý by bolo možné

žalobu subsumovať, (v prípade, že by žalobcom bolo maloleté dieťa strán sporu) by mohol byť nárok na
výživné (resp. zvýšené výživné), k podaniu takého návrhu však nedošlo. Aktívne vecne legitimovaným
subjektom na uplatnenie zvýšených nákladov na výchovu a výživu (aj zdravotných) by bolo maloleté
dieťa. S poukazom na vyššie uvedené žalobu zamietol.

3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 odsek 1 CSP s poukazom na § 255
odsek 1 CSP a v spore plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania, o ktorej
výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa domáhajúc sa jeho zmeny a
vyhovenia jej žalobe v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci.
Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že neuviedla konkrétny právny titul uplatneného nároku.
Prezentovala názor, že jasne a konkrétne zadefinovala svoj nárok a právne zdôvodnila s odkazom na
hmotnoprávny predpis, ktorým je Zákon o rodine, ktorého ustanovenia o výživnom ukladajú povinnosť

obom rodičom okrem iného starať sa o zdravie a vývin maloletého dieťaťa. V danom prípade je
starostlivosť o zdravie a vývin maloletého vzhľadom na jeho vážny zdravotný stav najzákladnejšou
povinnosťou strán sporu. Zvýraznila, že v záujme zmiernenia príznakov nevyliečiteľného ochorenia
maloletého a tým aj zmiernenie utrpenia maloletého vyvíja maximálne úsilie na zabezpečenie rôznych
medicínskych a rehabilitačných postupov, ktoré však nie sú hradené zo zdravotného poistenia. Všetky

zákroky, ktoré pre maloletého zabezpečuje, sú však indikované a maloletý ich podstupuje na základe
doporučení lekárov. Ide teda o výdavok, ktorý vynaložila na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti o
maloletého sama, hoci žalovaný ako otec má rovnakú povinnosť, vyplývajúcu mu zo Zákona o rodine.
Dodala, že Zákon o rodine rovnako v rámci ustanovení o výživnom neupravuje situáciu, do ktorej sadostala žalobkyňa. Vzhľadom na uvedené dodala, že v danom prípade ide o právny vzťah, ktorý vznikol
medzi rodičmi maloletého dieťaťa a nie o nárok na výživné, pričom cez princíp spravodlivosti by bolo
možné nárok žalobkyne posúdiť ako dôvodný, pričom ho bolo možné zdôvodniť práve s poukazom na

čl. 3 a čl. 4 CSP ako záväzkovo právny vzťah medzi rodičmi maloletého. Mala za to, že jej nárok je daný
a nie je spravodlivé len od nej požadovať, aby sama vynakladala výdavky na zdravotnú starostlivosť
a s tým súvisiace náklady za účelom zmiernenia následkov ochorenia maloletého, keď rovnako otec
maloletého má takú istú povinnosť. Podotkla, že starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne sama,
otec sa o maloletého nezaujíma.

5. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalobca písomným podaním, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s
tvrdeniami žalobkyne z dôvodu, že sú so žalobkyňou rozvedení, ale bezpodielové spoluvlastníctvo
vysporiadané nebolo. Zistil, že počas ich manželstva celková výška ich dlhov dosiahla sumu viac ako 8
000 eur. Všetky dlhy, ktoré počas trvania manželstva vznikli uhradil po rozvode sám, žalobkyňa sa na
úhrade dlhov po rozvode manželstva už nepodieľala. Preto dospel k názoru, že tak ako bývalá manželka

hradilavýdavkynaichsyna,onuhradilvšetkyichdlžobyatedaajtakýmtospôsobomžalobkynipomohol,
keďže sa nemusela podieľať na dlhoch a namiesto toho mohla finančné prostriedky vynaložiť na syna.
Nepovažoval teda za potrebné hradiť takéto náklady nakoľko čiastka dlhov žalobkyne predstavovala
sumu viac ako 4 000 eur. Podotkol, že žalobkyňa ho nikdy vopred neinformovala, že chce ísť s maloletým
na nejaké liečenie, resp. koľko bude takéto liečenie stáť a či sa vie podieľať na týchto liečeniach. Uviedol,

že matka mohla podať návrh na zvýšenie výživného a náklady na dieťa rozpočítať, a nie spätne žiadať
jeho vyplatenie. Vyzdvihol, že má vedomosť o tom, že náklady, ktoré matka deklarovala vo svojej žalobe,
neplatila sama, keďže jej mesačný príjem je cca 220 eur a časť z týchto peňazí získala aj z verejných
zbierok. Uzavrel, že súd prvej inštancie správne právne posúdil vec, nakoľko nárok, ktorý si žalobkyňa
uplatnila, nemožno ani s použitím čl. 4 základných princípov CSP podriadiť pod ustanovenie tohto alebo

iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

6. Žalobkyňa v replike uviedla, že jediná obrana žalovaného v konaní bola snaha o započítanie ním
zaplatených splátok úveru, inak vyslovila presvedčenie, že žalovaný považuje jej nárok za dôvodný.
Zotrvala v plnom rozsahu na dôvodoch podanej žaloby a odvolania.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie

žalobkyne nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa § 387 ods.
1 CSP, potvrdil.

8.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. V prejednávanej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy
4 329,28 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že jej manželstvo so žalovaným bolo

rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 29. 07. 2014, č.k. 11P/94/2014-50 rozvedené a
bola schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej bol maloletý D. zverený do osobnej starostlivosti
matky (žalobkyne), v rozhodnutí bol upravený styk otca s dieťaťom a určený rozsah vyživovacej
povinnosti k maloletému. Následne rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15. 11. 2016, č.k.
11P/295/2015-109 bolo otcovi zvýšené výživné zo sumy 60 eur na 120 eur mesačne. Žalobkyňa v

žalobe uviedla, že maloletý je ťažko zdravotne postihnutý a v súvislosti s jeho zdravotným stavom jej
vznikalinevyhnutnézvýšenénákladyvynaloženévsúvislostisrehabilitačnýmialiečebnýmiprocedúrami
pre zlepšenie zdravotného stavu maloletého, ktoré hradila výlučne žalobkyňa bez finančnej účasti
žalovaného ako otca maloletého. Žalobkyňa poukázala na základné zásady Zákona o rodine, najmä, že
otec je povinný maloletému pomáhať v súvislosti s obnovením jeho poškodeného zdravia, podieľať sa

na nákladoch, ktoré hradila matka. Súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol z dôvodu nedostatku
aktívnej legitimácie žalobkyne.10. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len ústavy), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným zákonom na
inom orgáne SR.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

aj o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

13. Obsah práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i
zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom,

je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu
ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto (každý) domáha svojho
práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku
konania súdu, ktorý je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/2008).

14. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi
súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto
ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie

odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal
priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto

i primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu
zamietol.

15. Odvolací súd pri prejednávaní veci dospel k záveru, že žalobkyňou namietané odvolacie dôvody nie
sú naplnené. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku odvolací súd konštatuje, že učinené
zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové
a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom
zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany

ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutému rozhodnutiu
nemožno vytknúť ani nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení
dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo

malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP, alebo že by na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia
nesprávne vyložil. Nebola zistená ani jedna vada namietaná žalobkyňou v odvolaní. Pretože odvolací
súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie
v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel

i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalovaného
nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo
veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne, presvedčivé a vyčerpávajúce
odôvodnenie písomného vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa malod záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Odvolateľka vo
svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové tvrdenia či právne argumenty než tie, ktoré
uplatnila už pred súdom prvej inštancie, s ktorý sa s nimi v dostatočnej miere vysporiadal.

16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd len poukazuje na správny výklad
súdu prvej inštancie viažuci sa k čl. 3 a čl. 4 CSP, ako i k náležitostiam podania a žaloby v zmysle
ustanovení Civilného sporového poriadku. Odvolací súd zvýrazňuje, že práve žalobca ako dominus litis
disponuje konaním a jeho predmetom, preto procesné oprávnenia, týkajúce sa akejkoľvek dispozície

so žalobou prináležia výlučne žalobcovi. Žalobca rozhoduje o existencii sporu a je na jeho vôli, či podá
žalobu a či aj v jeho priebehu bude mať záujem na ďalšom vedení sporu a v akom rozsahu, a to pokiaľ
ide o subjekty na strane žalovaného ako i rozsah žalovaného nároku. Teda žalobca vymedzuje predmet
konania svojou žalobnou naráciou (opisom rozhodujúcich skutočností) a žalobným návrhom (petitom).
V prejednávanom prípade žalobkyňa s postavením „pána sporu“ (dominus litis) ako predmet konania
vymedzila zaplatenie sumy 4 329,28 eura s príslušenstvom z titulu zvýšených nákladov vynaložených

na liečebné a rehabilitačné procedúry na zlepšenie zdravotného stavu maloletého syna. Ako strany
sporu označila rodičov maloletého dieťaťa a svoj návrh odôvodňovala základnými zásadami Zákona o
rodine. Práve s prihliadnutím na čl. 3 a čl. 4 CSP uvedený nárok žalobkyne súd prvej inštancie správne
polemizoval, že žalobu možno subsumovať pod konanie o starostlivosti maloletých, teda, že by mohlo
ísť o konanie o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu. Uvedené je možné dedukovať i zo

znenia ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne
aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z uvedeného vyplýva, že konkrétna

výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane
povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby
s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky
dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia

predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a
podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky,
ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd
prvej inštancie teda správne uzavrel, že v konaní o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu je
oprávneným maloleté dieťa zastúpené zákonným zástupcom. Žalobkyňa ale takýto návrh nepodala a

súd prvej inštancie vychádzajúc zo žaloby žalobkyne nemohol pristúpiť k úprave okruhu účastníkov
sporu, či k zmene samotnej žaloby. Keďže matka si uplatnila nárok náležiaci ako oprávnenému
subjektu maloletému dieťaťu, teda nebola aktívne legitimovaná na podanie takéhoto návrhu. Pod
vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní
rozumie existencia oprávnenia alebo povinnosti strán sporu, ktoré vyplývajú z hmotného práva. Vecnú

legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva
alebo povinnosti. Existenciu vecnej legitimácie aktívnej či pasívnej v každom súdnom konaní skúma súd
ex offo, t.j. predbežne aj bez návrhu strán sporu. Ak žalobca nie je nositeľom subjektívneho práva a
napriek tomu takúto žalobu podá, súd mu ju bez ďalšieho prejednania veci zamietne práve z dôvodu
nedostatku aktívnej legitimácie v spore. Rovnaké argumenty platia i pokiaľ ide o posúdenie pasívnej

legitimácie označeného žalovaného v spore, keď z dôvodu, že označený žalovaný nie je účastníkom
hmotnoprávneho vzťahu, od ktorého sa žalobou uplatnený nárok odvíja, t.j. nie je nositeľom subjektívnej
povinnosti žiadanej žalobou, je žaloba bez ďalšieho zamietnutá.

17. S ohľadom na vyššie uvedené právne závery odvolacieho súdu a na riadne a správne odôvodnený

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, pričom súd prvej inštancie sa zároveň vyčerpávajúco
vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd
s týmto odôvodnením v plnej miere stotožňuje, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,
2 CSP potvrdil, pričom na závery napadnutého rozsudku vyjadrené v jeho odôvodnení, poukazuje ako

na svoje vlastné. Odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne i vo výroku o náhrade
trov konania, ktorú skutočnosť odvolací súd uvádza napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi rozhodnutie
o náhrade trov konania nebolo žalobkyňou napadnuté, avšak ide o výrok závislý.18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške vzhľadom na to, že
žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania

rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).