Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, March 29, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/212/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610209346
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1610209346.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov
JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v spore žalobcu: V.. W. M., F. X, D. M., zastúpeného
Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava, proti
žalovanému: EMBACO spol. s r.o., Pri Strelnici 22, Bratislava, zastúpenému LEGAL & CORP s.r.o.,
Gajova 11, Bratislava, o zaplatenie 5.974,88 eura s príslušenstvom, na neúplné odvolanie žalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 6C/141/2012-215, zo dňa 4.1.2018 v spojení s opravným
uznesením toho istého súdu č.k. 6C/141/2012-238, zo dňa 26.2.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.974,88
eura spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 1.12.2009 do zaplatenia; žalobcovi priznal náhradu trov
konania vo výške 100 %, o ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie v
odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 18.10.2010 domáhal uložiť žalovanému povinnosť

zaplatiť 5.974,88 eura spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 1.12.2009 do zaplatenia. Vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že strany sporu uzavreli spotrebiteľskú kúpnu zmluvu (zmluvu o predaji
tovaru v obchode), na základe ktorej žalovaný odovzdal kupujúcemu predmet zmluvy a to vírivku DR
NIAGARA a záhradné gazebo a žalobca za dodaný tovar uhradil dohodnutú kúpnu cenu. Medzi stranami
nebola sporná skutočnosť, že pri inštalácii vírivky žalovaný zistil, že pri preprave a manipulácii s vírivkou
došlo k posunu v čerpadlovom rozvode, čo malo za následok zníženie tlaku vody v potrubí heatera

- vyhrievača, ktorý sa pri nízkom tlaku nezapínal, čo žalovaný riešil výmenou obehového čerpadla a
taktiež došlo aj k porušeniu silikónového tesnenia skimeru vo filtrovacej časti v jednej tryske, čím vznikli
mini priesaky. Tento problémžalovaný vyriešil odstránením pôvodného silikónu, vyčistením a nanesením
nového silikónu. Následne po inštalácii vírivky začala vírivka vykazovať vady a to jednak únikom vody z
vírivky, ktorá pretekala pod vírivku do záchytnej vane a taktiež pretekanie trysiek, čo spôsobovalo únik
vody z vírivky. Po zistení nasledujúceho pretekania trysiek už žalobca nemal záujem o ďalšie opravy

a žiadal žalovaného o výmenu vírivky resp. vrátenie kúpnej ceny. Keďže žalovaný na výzvu v súlade
s § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. nereagoval, doručil žalobca žalovanému odstúpenie od kúpnej
zmluvy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že odstúpenie od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu bolo
dôvodné a v súlade so zákonom. Odstúpením od zmluvy zanikol právny vzťah medzi stranami a zmluva
sa zrušila od začiatku (ex tunc); každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal;
zároveň zaniká zodpovednosť predávajúceho za vady. Predávajúci kupujúcemu nezodpovedá za výskyt

nových vád na zatiaľ nevrátenej veci. Na uvedenom základe podľa § 588, § 597 ods. 1, § 599 ods. 1,
§ 597 ods. 2, § 612, § 616, § 623 ods. 1, § 626 ods. 1, § 48 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, §2 písm. k), písm. m), § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. b), § 18 ods. 4, ods. 9, ods. 10 zákona č. 250/2007
Z.z. zaviazal žalovaného na úhradu zaplatenej kúpnej ceny vrátane DPH, ktorú žalobca žalovanému za
vírivku uhradil. S poukazom na § 457 Občianskeho zákonníka uviedol, že pri vysporiadaní vzájomných

vzťahov ide o synalagmatický vzťah, kde kupujúci je povinný vrátiť vec predávajúcemu a predávajúci
je povinný vrátiť kupujúcemu kúpnu cenu; o povinnosti žalobcu vrátiť vírivku žalovanému nerozhodol,
keďže vrátenie vírivky žalovanému nemožno spravodlivo od žalobcu požadovať aj vzhľadom na zložitosť
a náročnosť takéhoto úkonu. Žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto priznal žalobcovi
podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. aj

úrok z omeškania v požadovanej výške 9 % ročne z priznanej sumy od 1.12.2009 až do zaplatenia.

3. Proti rozsudku podal včas žalovaný odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že neboli splnené procesné
podmienky; súd prvej inštancie nesprávnym procesným postup znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; ďalej, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; a napokon, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Elektronickým podaním (bez autorizácie) doručeným súdu 28.2.2018, doplnené v listinnej podobe

2.3.2018, žalovaný doplnil dôvody odvolania a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
a žalobu zamietnuť.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal odvolanie žalovaného odmietnuť. Poukázal na skutočnosť,
že odvolanie žalovaného bolo podané 9.2.2018 (v posledný deň zákonnej pätnásťdňovej lehoty na

odvolanie); z dôvodu absencie základných všeobecných náležitostí podania podľa § 127 C.s.p. a
absencie riadneho a zákonného vymedzenia odvolacích dôvodov, nie je z neho možné určiť, čoho
a z akých dôvodov sa žalovaný svojím odvolaním domáha. Odvolacie dôvody a návrh žalovaného
obsahuje až jeho ďalšie podanie označené ako „doplnenie odvolania“ doručené Okresnému súdu
Malacky 2.3.2018, teda až 21 dní po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Odvolanie žalovaného z

9.2.2018 je nielen nedôvodné, ale nemá ani len náležitosti odvolania uvedené v § 363 C.s.p., pričom
tento nedostatok sa žalovanému nepodarilo odstrániť ani doplnením odvolania doručeného súdu po
zákonnej lehote, pretože odvolací súd nesmie vzhľadom na znenie § 365 ods. 3 C.s.p. prihliadnuť na
takéto oneskorené doplnenie odvolacích dôvodov. Zdôraznil, že absencia riadneho uvedenia odvolacích
dôvodov je tzv. neodstrániteľnou vadou, ktorú nemožno napraviť postupom súdu prvej inštancie podľa

§ 373 C.s.p. Neuvedenie odvolacích dôvodov (obligatórnej náležitosti každého odvolania podľa § 363
C.s.p.), zahŕňajúcich označenie konkrétnych dôvodov nesúhlasu odvolateľa (žalovaného) s napádaným
rozhodnutím, zakladá nepreskúmateľnosť takéhoto odvolania odvolacím súdom, pre ktorú nemožno v
odvolacom konaní pokračovať. Hoci platí, že súd prvej inštancie je podľa § 373 ods. 1 C.s.p. povinný v
prípade,akodvolanieobsahujeodstrániteľnévady,vyzvaťodvolateľa,abychýbajúcenáležitostidoplnila

poučiť ho o následkoch neodstránenia vád odvolania, z tejto povinnosti súdu zákon vyslovene stanovuje
výnimku, keď explicitne uvádza, že súd nevyzýva odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§
373 ods. 1 druhá veta C.s.p.). V dotknutom prípade možno považovať v zmysle právnej doktríny a
rozhodnutí súdov (napr. uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/271/2017 alebo sp.
zn. 17Co/143/2016) za odstrániteľnú vadu len absentujúci odvolací návrh, rozhodne však nie chýbajúce

riadne uvedenie odvolacích dôvodov.

5.1. Namietal, že žalovaný v predmetnom odvolaní ako dôvody odvolania uviedol len jednoduchú
enumeratívnu citáciu odvolacích dôvodov tak, ako sú koncipované v § 365 ods. 1 C.s.p. (okrem dvoch
dôvodov odvolania označil prakticky všetky dôvody, ktoré toto zákonné ustanovenie predpokladá),

pričom neuviedol jedinú skutočnosť vzťahujúcu sa ku konaniu alebo k rozhodnutiu prvoinštančného
súdu, na ktorej by sa aspoň pokúsil preukázať naplnenie vymenovaných odvolacích dôvodov. Takýmto
postupom si žalovaný nesplnil základnú povinnosť tvrdenia podľa článku 8 C.s.p., keďže povinnosť
uviesť v odvolaní dôvody, z ktorých považuje odvolateľ napádané rozhodnutie za nesprávne, možno
chápať ako modifikáciu tejto povinnosti pre odvolacie konanie. Považoval za vylúčené, aby spôsob,

ktorýmžalovanývosvojomodvolaníz9.2.2018uviedolakoodvolaciedôvodylenzákonnécitácietakmer
všetkých prípustných odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 C.s.p. bol považovaný za riadne označenie
odvolacích dôvodov. Bol názoru, že ak by odvolací súd napriek tomu, že odvolateľ riadne (resp. faktickyvôbec) neuviedol odvolacie dôvody, podané odvolanie neodmietol, porušil by zásadu rovnosti strán
sporu.

5.2. Upriamil pozornosť na to, že doplnenie odvolania bolo súdu doručené 21 dní po uplynutí lehoty na
podanie odvolania a z tohto dôvodu je preto vo vzťahu k posudzovaniu otázky naplnenia či nenaplnenia
podmienky riadneho uvedenia odvolacích dôvodov ako obligatórnej náležitosti každého odvolania
irelevantné. Oprávnenie meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie je prísne časovo
ohraničené textáciou § 365 od. 3 C.s.p., ktorý toto oprávnenie priznáva len do uplynutia lehoty na

odvolanie (v dotknutom prípade teda do 9.2.2018). Platí preto, že pokiaľ odvolanie po uplynutí odvolacej
lehoty neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nemožno z obsahu odvolania vyvodiť,
odvolacísúdbezďalšiehoodvolanieodmietnepodľa§386písm.d)C.s.p.,keďžeabsenciarelevantného
odvolacieho dôvodu je vadou odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Na
prípadné oneskorené doplnenie odvolacieho dôvodu pred rozhodnutím o odmietnutí odvolania nemôže
odvolací súd prihliadnuť vzhľadom na znenie § 365 ods. 3 C.s.p.

5.3. Zdôraznil, že ak by odvolací súd odvolanie žalovaného v zmysle § 386 písm. d) C.s.p.
neodmietol, porušil by nielen zásadu rovnosti strán sporu, ale by navyše absolútne poprel zmysel
§ 363 C.s.p. označujúceho obligatórne náležitosti odvolania, účel prekluzívnej pätnásťdňovej lehoty
určenej na podanie a riadne odôvodnenie odvolania a zmysel zákonnej koncentrácie odvolacieho

konania vyjadrenej v § 365 ods. 3 C.s.p., ktoré vymedzuje tzv. program odvolacieho konania (určenie
rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda) a argumentáciu tvrdenej vadnosti rozhodnutia a konania,
ktoré mu predchádzalo. V takomto prípade by bolo potom úplne jedno či by odvolateľ bez ďalšieho
uviedol ako odvolací dôvod všetky prípustné dôvody alebo by naopak neuviedol žiadny odvolací
dôvod. V oboch prípadoch by si totiž odvolateľ takýmto spôsobom v rozpore so zásadou zákonnej

koncentrácie, zásadami hospodárnosti, rýchlosti a efektívnosti konania, z ktorých vychádza nová
úprava odvolacieho konania podľa C.s.p., prakticky skoro ľubovoľne mohol „predĺžiť“ lehotu na podanie
(odôvodnenie) odvolania. Považoval za evidentné, že pri legitímnom interpretačnom predpoklade
racionálneho zákonodarcu, je nutné vyššie naznačený výklad považovať za absurdný.

6. Žalovaný v stanovisku k vyjadreniu žalobcu uviedol, že rozhodovacia prax najvyšších súdnych
orgánov na území SR jasne ustálila, že pokiaľ odvolateľ doplní odvolacie dôvody predtým, ako odvolací
súd rozhodne o podanom opravnom prostriedku, je potrebné považovať takéto odvolanie za bezvadné;
pritom je irelevantné, či tak došlo po lehote na podanie odvolania alebo pred ňou. Svoj názor podporil
poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 32/2005, sp. zn. 2 Cdo 124/2008, sp. zn.

2 MCdo 5/2009, sp. zn. 3 Cdo 219/2009, sp. zn. 5 Cdo 183/2007. Bol názoru, že predmetná judikatúra
je v plnej miere aplikovateľná na prejednávanú vec, nakoľko problematika podávania odvolania sa
účinnosťou Civilného sporového poriadku zásadne nezmenila. Jediný rozdiel spočíva v tom, že v § 373
ods. 1 C.s.p. je uvedené, že „súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov“. Mal za to, že predmetné
ustanovenie ale nerieši situáciu uvedenú v právnych vetách obsiahnutých v rozhodnutiach Najvyššieho

súdu SR, t. j. situáciu, keď odvolanie nemá náležitosti odvolania (náležite uvedené odvolacie dôvody) a
teda aké právne dôsledky má odstránenie vád odvolania (doplnenie dôvodov) až po uplynutí odvolacej
lehoty, avšak pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní.

6.1. Žalovaný vychádzal z názoru, že právna úprava Civilného sporového poriadku jasne rozlišuje medzi

oneskorene podaným odvolaním a podaním odvolania, ktoré obsahuje vady; súd nevyzýva na doplnenie
odvolacích dôvodov, avšak v prípade, ak ich odvolateľ doplní sám predtým, ako o odvolaní rozhodol
odvolací súd, považuje sa takéto odvolanie za bezvadné a to bez ohľadu na to, že bolo doplnené po
zákonnej lehote na podanie odvolania. V zmysle § 386 písm. d) v spojení s § 378 ods. 1, § 217 ods. 1 a §
234 ods. 2 C.s.p. mal za zrejmé, že podané odvolanie žalovaného bolo postihnuté odstrániteľnou vadou

(nedostatočné uvedenie odvolacích dôvodov a petitu odvolania), avšak tieto vady boli a to bez výzvy
súdu prvej inštancie, riadne odstránené pred rozhodnutím odvolacieho súdu a to podaním žalovaného
s názvom „doplnenie odvolania“, z čoho potom nesporne vyplýva, že v čase rozhodovania odvolacieho
súdu neexistuje vada odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Argumentoval tým,
že § 363 a § 365 C.s.p. (ako ani žiadne iné ustanovenie Civilného sporového poriadku vzťahujúce sa

na odvolacie konanie) nehovorí nič o tom, že by žalovaný musel v podanom odvolaní uviesť podrobne
vymedzené odvolacie dôvody. Z doslovného znenia § 363 v spojení s § 365 C.s.p. práveže vyplýva,
že stačí, ak odvolateľ iba stroho opíše odvolacie dôvody ako sú uvedené v predmetnom ustanovení.
Takýto slovný výklad predmetných ustanovení mal za ústavne konformný v zmysle čl. 3 C.s.p., nakoľkovychádza z ústavného princípu „in dubio mitius“, t. j. ak na poli verejného práva (ustanovenia C.s.p.
jednoznačne predstavujú normu verejného práva) existujú viaceré výklady právnych noriem, je nutné
uprednostniť ten výklad, ktorý čo najviac šetrí základné práva a slobody dotknutej osoby (v tomto

prípade, základné právo žalovaného na prístup k súdu). Je pochopiteľné, že keby žalovaný svoje včas
podané odvolanie, resp. jeho dôvody bližšie neozrejmil, pred rozhodnutím odvolacieho súdu, nebolo
by v zásade možné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie riadne preskúmať zo strany odvolacieho
súdu a odvolací súd by musel skúmať napadnutý rozsudok len všeobecným spôsobom a to na základe
odvolacích dôvodov, ktoré boli všeobecne vymedzené v odvolaní. V prípade, že žalovaný tieto svoje

dôvody bližšie vysvetlil (pred rozhodnutím odvolacieho súdu), považoval za právne významné, že táto
„vada“ bola odstránená, pričom na jej odstránenie je oprávnený iba žalovaný a súd nemôže žalovaného
vyzvať iba k bližšiemu vysvetleniu dôvodov odvolania; to ale neznamená, že sa jedná o neodstrániteľnú
vadu, nakoľko ju môže z vlastnej iniciatívy opraviť žalovaný pred rozhodnutím odvolacieho súdu. S
ohľadom na to, že § 363 C.s.p. a ani § 365 C.s.p. (ako ani žiadne iné ustanovenie C.s.p. vzťahujúce
sa na odvolacie konanie) neobsahuje požiadavku podrobne a špecificky vymedziť odvolacie dôvody

vyslovil presvedčenie, že absencia kvalitatívnej požiadavky na vymedzenie odvolacieho dôvodu nie je
legislatívnym nedostatkom, či „medzerou v zákone“, ale zrejmým úmyslom zákonodarcu a to ten, že pre
riadne podanie odvolania stačí, ak odvolateľ iba všeobecne uvedie dôvody odvolania podľa § 365 ods.
1 C.s.p., pričom je právne významné, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu, boli tieto odvolacie
dôvody uvedené v odvolaní bližšie vysvetlené.

7. Žalobca vo vyjadrení k stanovisku žalovaného nesúhlasil s prezentovaným názorom žalovaného;
mal za to, že jeho pripustením by bol popretý účel a zmysel zákona. Zákon zavedením striktnej lehoty
na podanie odvolania sleduje zachovanie stavu právnej istoty, aby druhá strana vedela s určitosťou,
či v danej veci bolo podané odvolanie, v akom rozsahu a z akých dôvodov alebo či rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť. Svoj právny názor podporil odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 30.5.2017, sp. zn. 1 Sžso 79/2015. Zdôraznil, že podľa § 365 ods. 3 C.s.p. „odvolacie dôvody
a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.“
Je teda zrejmé, že zákonodarca mal v úmysle zamedziť praktikám, kedy odvolateľ podá čisto formálne
odvolanie v zákonnej lehote a toto bude následne a možno aj opakovane, meniť a dopĺňať aj po uplynutí

zákonnej lehoty. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalovaný bol pri spísaní a podaní odvolania
kvalifikovane zastúpený advokátom (advokátskou kanceláriou). Žalovaný v prvom odvolaní neuviedol
jedinú skutočnosť vzťahujúcu sa ku konaniu alebo k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, na ktorej by
sa aspoň pokúsil preukázať naplnenie vymenovaných odvolacích dôvodov. Až v následnom podaní
označenom ako „doplnenie podania“, ktoré však bolo podané po zákonnej lehote, uvádza dôvody a

dôkazy svojho odvolania. Ak by odvolací súd napriek tomu, že odvolateľ riadne (resp. fakticky vôbec)
neuviedol odvolacie dôvody, podané odvolanie neodmietol, porušil by zásadu rovnosti strán sporu.
Odvolateľ tým, že v prvom odvolaní zo dňa 9.2.2018 neuviedol, aké procesné podmienky nemali
byť podľa jeho názoru splnené v konaní, v ktorom bolo vydané odvolaním napadnuté rozhodnutie
alebo tým, že neoznačil, ktoré navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností súd

prvej inštancie nevykonal, respektíve aj tým, že tiež vôbec neuviedol, ktoré skutkové zistenia súdu
považuje za nesprávne, v zmysle § 365 a § 363 C.s.p. riadne nevymedzil odvolacie dôvody a neuviedol
dôkazy, a preto podané odvolanie ani nemôže spĺňať zákonnom predpísané náležitosti. Skutočnosť, že
odvolateľsvojevadnéodvolanienáslednedomnelo„doplnil“podanímz2.3.2018(podanieoznačenéako
„doplnenie odvolania“), v ktorom už uviedol nielen pôvodne absentujúci odvolací návrh, ale špecifikoval

ajodvolaciedôvody,ničnemenínatom,žeodvolaniežalovanéhomusíbyťvzmysle§386písm.d)C.s.p.
odmietnuté.Oprávneniemeniťadopĺňaťodvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniejeprísnečasovo
ohraničené textáciou § 365 ods. 3 C.s.p., ktoré toto oprávnenie priznáva len do uplynutia lehoty na
odvolania (v dotknutom prípade teda do 9.2.2018). Platí preto, že na oneskorené doplnenie odvolacieho
dôvodu nemôže odvolací súd prihliadnuť.

8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť.

9. Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
10. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.11. Podľa § 373 ods. 1 C.s.p. ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.

Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

12. Podľa § 386 písm. d) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak
pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

13. Vzhľadom na princíp neúplnej apelácie a koncentráciu odvolacieho konania (§ 364, § 365 ods.
3 C.s.p.) postupuje súd prvej inštancie podľa osobitných pravidiel vo vzťahu k odvolacím dôvodom,
ktoré sú v zmysle § 363 C.s.p. nevyhnutnou náležitosťou každého odvolania. Odvolanie žalovaného
neobsahuje túto obligatórnu náležitosť, keď nie je z neho vôbec zrejmé, z akých dôvodov považuje
odvolateľ napadnuté rozhodnutie za nesprávne. Súd prvej inštancie žalovaného správne v zmysle §
373 ods. 1 C.s.p. veta druhá ani nevyzýval na doplnenie chýbajúcich náležitostí odvolania (odvolacích

dôvodov).

14. Pre uplatnenie odvolacieho dôvodu zodpovedajúce zákonu nie je postačujúce, keď odvolateľ len
označí niektorý z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 C.s.p. (napr. tým, že odcituje jeho
text alebo poukáže na označenie ustanovenia zákona). Ustanoveniu § 365 ods. 1 C.s.p. zodpovedá

a ním uloženej osobitnej náležitosti vyhovuje len také odvolanie, v ktorom sa konkrétne uvádza, z
ktorých dôvodov sa napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie; predpokladom toho je, že odvolateľ popíše
(špecifikuje) okolnosti, z ktorých usudzuje, že určitý odvolací dôvod je daný, a že dostatočne konkrétne
uvedie, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

15. Žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkaz potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z neprávneho
právneho posúdenia veci, čím iba formálne odcitoval paragrafové znenie odvolacích dôvodov podľa
§ 365 písm. a), b), d), e) f), h) C.s.p., avšak obsahovo ničím nevysvetlil, v čom konkrétne namietané
vady konania spočívajú a v čom konkrétne spočíva omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav veci. Pokiaľ v odvolaní chýba táto osobitná náležitosť, nie je (vzhľadom na viazanosť odvolacieho

súdu uplatneným odvolacím dôvodom) vymedzený obsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu a
rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné preskúmať z hľadiska opodstatnenosti takto uplatnených
odvolacích dôvodov; odvolací súd je tak podľa § 380 C.s.p. dôvodmi odvolania viazaný aj v zmysle
ich konkrétneho skutkového vymedzenia, keď pri viazanosti dôvodmi odvolania neprichádza do úvahy
vyhľadávanie konkrétnych skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe,

ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania; odvolací súd
nemôže sám vyhľadávať konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech
strany, ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo; z uvedeného
potom vyplýva požiadavka aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a
právnej argumentácie.

16. V súlade so zásadou koncentrácie odvolacieho konania, odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.),
pričom zákonná koncentrácia znamená, že určité procesné úkony sú koncentrované do určitej fázy
konania. V prípade odvolania je procesný úkon podania odvolania koncentrovaný do lehoty 15 dní, ktorá
začína plynúť v deň nasledujúci po doručení rozhodnutia súdu prvej inštancie. Zásada koncentrácie

odvolacieho konania platí nielen pokiaľ ide o rozšírenie odvolacích dôvodov, ale aj čo do ich zmeny a
dopĺňania.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom možno zhrnúť, že Civilný sporový poriadok kladie vyššie
nároky na strany sporu ako Občiansky súdny poriadok; strany sporu sú vo vyššej miere zodpovedné

za riadne a včasné uplatňovanie procesných práv a tým aj za výsledok sporu; celé konanie je viazané
princípom hospodárnosti a rýchlosti konania. Strana sporu je zodpovedná za to, že v konaní bude
účinne uplatňovať svoje procesné práva a to aj v odvolacom konaní. Je notorietou, že za zodpovedné
uplatňovanie vlastných procesných práv tiež patrí požiadavka, aby strana sporu mala jasno v dôvodochsvojej nespokojnosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie; zároveň musí rešpektovať, že toto právo je
časovo obmedzené lehotou na podanie odvolania.

18. Ustanovenia § 373 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 365 ods. 3 C.s.p., v súlade s princípom rovnosti zbraní,
ktorý vyplýva z obsahu Čl. 6 Základných princípov, zabezpečujú vyváženosť procesného postavenia
sporových strán a odstraňujú zvýhodňovanie právneho postavenia toho, kto podá odvolanie bez toho,
aby riadne a včas uviedol dôvody svojej nespokojnosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie oproti tomu,
kto si túto povinnosť riadne a včas splní. Nové procesné pravidlá spojené s odvolaním upravené v

Civilnom sporovom poriadku tak nedávajú priestor pre aplikáciu rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na
ktoré poukazoval žalovaný a ktoré vychádzajú z odlišnej procesnej právnej úpravy súdneho konania
(Občianskeho súdneho poriadku).

19. Ak teda žalovaný nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a svoj nesúhlas odôvodnil
odcitovaním odvolacích dôvodov uvedených v § 365 písm. a), písm. b), písm. d), písm. e), písm. f) a

písm. h) C.s.p., bolo potrebné, aby odvolanie sám, bez súčinnosti súdu, najneskôr do uplynutia lehoty
na podanie odvolania doplnil a uviedol k akej vade v konaní došlo a akým konkrétnym spôsobom tento
nedostatok negatívne ovplyvnil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie (z podaného odvolania
vôbecniejezrejmé,zakýchdôvodovžalovanýpovažujerozhodnutiesúduprvejinštanciezanesprávne).
Uplynutímlehotynapodanieodvolaniažalovanýstratilmožnosťdoplniťdôvodyodvolaniaanadoplnenie

odvolacích dôvodov po uplynutí lehoty na podanie odvolania (podaním doručeným súdu prvej inštancie
28.2.2018) z dôvodov uvádzaných vyššie, odvolací súd neprihliadol.

20. Pretože absencia odvolacích dôvodov, ktoré neboli doplnené do uplynutia lehoty na podanie
odvolania predstavuje takú vadu odvolania, ktorá bráni pokračovaniu v odvolacom konaní, odvolací súd

odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 6C/141/2012-215, zo dňa 4.1.2018,
podľa § 386 písm. d) C.s.p. odmietol.

21. V zákone absentuje úprava rozhodovania o trovách odvolacieho konania v prípade, keď je odvolanie
odmietnuté, preto odmietnutie odvolania žalovaného by bolo možné po procesnej stránke považovať

za jeho neúspech v konaní; odvolací súd na uvedenom základe pomocou analógie legis (čl. 4 ods. 1
Základných princípov C.s.p.) o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods.
1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi proti žalovanému priznal
plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).