Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Csp/158/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216800
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117216800.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: C. J., A.. XX.XX.XXXX,

bytom M. XX, proti žalovanému: Endepro, s.r.o., v likvidácii, s.r.o., IČO: 35 805 731, sídlom Mlynské Nivy
49, Bratislava, právne zastúpeného De minimis, spol. s r.o., so sídlom Lovinského 22, Bratislava, IČO:
36 868 949, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 469 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 469 eur od 18.8.2017 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 27.06.2017 domáhal voči žalovanému (pôvodne Provident
Financial s.r.o.) vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 469 eura s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne z istiny od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia, ako aj náhrady trov
konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu s
príslušnými zmluvami o zabezpečení splátok, a to dňa 26.9.2013 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, ktorej

predmetom bolo poskytnutie sumy 1.000 eur a dňa 14.10.2013 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, ktorej
predmetom bolo poskytnutie sumy 680 eur. Je toho názoru, že zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov,
keďže neobsahujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a k) výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a takýto dôsledok predpokladá § 11 ods. 1 písm.
b/ zákona č. 129/2010 Z.z. Z kariet splátok vyplýva, že na úver č. 570337366 zaplatil 999 eur a na úver
č. 570337380 sumu 1.150 eur. Rozdiel plnení oboch zmluvných strán predstavuje spolu 469 eur (2.149

eur - 1.680 eur).

3. Žalobca k žalobe ako dôkaz priložil zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.09.2013 a zo dňa
14.10.2013, príslušné zmluvy o zabezpečení splátok úveru a karty splátok k uvedeným zmluvám.

4.Žalovanýspodanoužalobounesúhlasil.Žalobnédôvodypovažovalzazjavnébagateľnépreprehnaný
formalizmus.Kchýbajúcimnáležitostiamuviedol,žeadresaveriteľanapodaniereklamácieasťažnostije

uvedená v bode 23 zmlúv o úvere. V zmluvách sa nachádza aj údaj o termíne konečnej splatnosti. Zákon
používa pojem „termín konečnej splatnosti“, a nie „dátum“. V slovenskom jazyku pritom nie sú pojmy
„termín" a „dátum" synonymami. Slovo „termín“ vymedzuje čas, v ktorom treba nie splniť. Slovo „dátum“
však vymedzuje konkrétny časový údaj v podobe deň, mesiac a rok. Jazykový výklad tak vyžadujeiba určenie časového okamihu konca doby resp. dĺžky trvania zmluvy o úvere, spôsob jeho určenia
však neobmedzuje. Tento je v súlade s výkladom, ktorý poskytol Súdny dvor EÚ rozsudkom vo veci
Home Credit Slovakia, a.s. proti O. W., C-42/15 (ďalej aj „rozsudok HCS“). Ako vyplýva z odôvodnenia

rozsudku HCS tento sa vzťahuje aj na náležitosť podľa čl. 10 ods. 2 písm. c) smernice 2008/48 „dĺžku
trvania zmluvy o úvere“, ktorá bola do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná práve
§ 9 ods. 2 písm. f ZoSÚ. Vnútroštátna právna úprava uvedenú náležitosť neprávne transponovala. Sú
preto splnené podmienky na uplatnenie nepriamych účinkov (tzv. uplatnenie eurokonformného výkladu)
iba vo svetle smernice 2008/48 tak, že nestanovuje požiadavku uvádzať v zmluve konkrétny dátum

konečnej splatnosti. Žalovaný má za to, že v zmluvách sa nachádza aj náležitosť podľa § 9 ods.
2 písm. k) ZoSÚ. V zmluvách je na prvej strane tak, že je definovaný počet splátok, výška každej
splátky a splatnosť každej splátky. Úroky a ani istina nemali žiaden osobitný dátum splatnosti, ktorý by
vyžadoval samostatne definovať splatnosť jednotlivých zložiek. K tomu poukázal žalovaný na oficiálne
stanovisko Slovenskej republiky vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Bíróová, kde uviedla:
„relevantné znenie uvedeného zákona nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné určenie,

aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a
poplatky“. Žalovaný ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,
sp. zn. 17Co/151/2012, v ktorom sa konštatuje, že „ustanovenie v znení: „zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov“, nemožno vykladať tak, že by dodávateľ v rámci zmluvy o spotrebiteľskom úvere

musel samostatne uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, samostatne výšku, počet a termíny
splátok úrokov a samostatne výšku počet a termíny splátok iných poplatkov“. Žalovaný poukázal na § 2
písm. g) ZoSÚ, ktorý zaviedol špeciálnu definíciu odplaty pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere pomocou
pojmu celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľskom úverom, ktorá v sebe zahŕňa napríklad
aj provízie, dane, poistné a podobne. Tieto však nie sú spomínané v § 9 ods. 2 písm. k). Pri zužujúcom

výklade žalobkyne by sa síce musela uvádzať výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov,
no nemuselo by sa uviesť výšku, počet a termíny splátok poistného, a dokonca by sa nemusel ani
len uviesť výšku, počet a termíny celkovej splátky. Podľa rozsudku HCS článok 10 ods. 2 písm. h)
a i) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,

aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave. Nakoniec žalovaný vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k tým platbám žalobcu
žalovanému, ktoré boli zo strany žalobcu vykonané viac ako dva roky pred doručením žaloby okresnému
súdu. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.

5. Žalobca v replike uviedol, že z podaného vyjadrenia žalovaným vyplýva, že skutkové tvrdenia
uvedené v žalobe účinne nepoprel. Žalovaný nepoprel, že k uzavretiu zmlúv medzi stranami došlo,
nepoprel výšku poskytnutého úveru, ani čísla a dátumy zmlúv. Čomu sa vyhol, je uviesť čokoľvek
ohľadne sumy, ktorú od žalobcu prijal. Teda toto skutkové tvrdenie výslovne ani účinne nepoprel. Ďalej

na podporu tvrdení o posúdení všetkých poskytnutých úverov za bezúročné a bez poplatkov poukázal
na právoplatné rozhodnutie Krajského súdu. Prešov sp. zn. 19Co/142/2016 zo dňa 8.12.2016. Ďalej
uviedol, že Súdny dvor EÚ ani NBS nie sú orgány so zákonodarnou právomocou. A smernica nie je v
spore dvoch súkromnoprávnych subjektov priamo aplikovateľná. Uviedol, že adresa veriteľa, na ktorej
môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť nie je v zmluvách uvedená. Formulácia v jeho

zmluve znie, že ide o „horeuvedenú adresu Providentu". Táto formulácia sa nachádza na druhej strane
úverovej zmluvy, ktorá je nepodpísaná. Na tejto strane sa žiadna hore uvedená adresa dodávateľa
nenachádza a zároveň pre platnú inkorporáciu všetkých bodov na tejto nepodpísanej strane zmluvy,
bolo potrebné, aby to v zmluve bolo výslovne uvedené, ale nie je. Čo sa týka termínu konečnej splatnosti
úveru aj rozpisu splátok, obe podmienky sa musia odvíjať od termínu splatnosti prvej splátky. Ak by

chcela zistiť skutočné dátumy všetkých týchto troch náležitostí, musela by si ich pracne vypočítať, čo
vylučuje, že je účelom zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide námietku premlčania, tak táto bola
vznesená nedôvodne a najmä všeobecne. k citovanému rozhodnutiu NS SR, sp. zn. 1 Cdo/67/2011,
z 25.3.2013 uviedla, že tento sa týka sporu dvoch fyzických osôb. Okrem toho obe zmluvy, ktoré so
žalovaným uzavrel sú platné, ale bezodplatné, čo je úplne zásadný rozdiel oproti stavu prezentovanému

v citovanom rozhodnutí. To spôsobilo pre žalobcu neprehľadnú situáciu, kedy časť plnenia nemôže
poprieť, že naozaj právom patrí žalovanému, ale o ďalšej časti tohto plnenia to neplatí. Pri Zmluve č.
570337380 z 14.10.2013, v určitej splátke ktorú uhradil nastala situácia, že časť tejto splátky bola krytá
zmluvným dojednaním a časť nie. Poukázal na to, že jeho spôsob obživy nie je poskytovanie úverovneuzavretému okruhu fyzických osôb predložením formulárových zmlúv, ktoré by si sám napísal, resp.
nechal napísať štedro platenými právnikmi, ani bezpodmienečná nutnosť poznania právnych predpisov
na ochranu spotrebiteľov, ktoré sa novelizujú niekoľkokrát do roka. To žalovaný o sebe tvrdiť nemôže,

a napriek tomu doteraz nevie, že plnenie prijal bez právneho dôvodu. Poukázal na to, že veriteľ ho
pri kontraktácii uviedol do omylu, pretože zmluvu o úvere a zmluvu o zabezpečení splátok úveru mu
odprezentoval ako platnú vo všetkých svojich častiach. Zneužil tým jeho dôveru v jeho profesionálne
konanie. Zároveň ho utvrdzoval v tomto presvedčení tým, že platby mlčky prijímal. Rozsudok KS Prešov
19Co/142/2016 bol vyhlásený dňa 8.12.2016, a zverejnený ešte neskôr. Podľa jeho vedomostí ide o

prvé právoplatné rozhodnutie o bezodplatnosti úveru poskytnutého žalovaným, preto v prípade krajného
posúdenia, skôr než oboznámením sa s týmto rozhodnutím, o vzniku bezdôvodného obohatenia na
strane žalovaného vedieť nemohol.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a
to zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.9.2013, zmluvou o zabezpečí splátok úveru zo dňa

26.9.2013,kartousplátokktejtozmluve,zmluvouospotrebiteľskomúverezodňa14.10.2013,zmluvouo
zabezpečení splátok úveru zo dňa 14.10.2013, kartou splátok k tomuto úveru, vyjadreniami strán sporu,
ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

7. Strany konania uzatvorili dňa 26.09.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe

ktorej žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 1.000 eur. V zmluve je uvedené, že
celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok
je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 144 eura a poplatok
za garantovanú službu pevnou sumou 201 eur. Celkové náklady na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RMPN“) vo výške 70,38

%. Celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť žalovanému na základe zmluvy je tvorená
súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a
včasného plnenia dlhu, predstavuje sumu 1.345 eura. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na
úver poskytnutý na základe zmluvy predstavuje 46,06 %. Žalobca sa zaviazal splatiť dlžnú sumu v
60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 22,42

eura a výška poslednej splátky dlžnej sumy je 22,22 eura. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a
termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60.
týždňa po dni uzavretia zmluvy. Pokiaľ ide o spôsob plnenia zmluvy, v zmluve je zaškrtnuté políčko
„Hotovostný režim“, ktorý znamená, že žalobca sa zaviazal splácať splátky osobne v ktorejkoľvek banke
alebo pobočke banky vkladom na účet žalovaného. Zároveň žalobca potvrdil prevzatie celej čiastky

úveru v hotovosti.

8. Dňa 26.09.2013 zároveň žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Na
základe nej sa poskytovateľ, spoločnosť Provident Financial s.r.o., zaviazal, že žalovanému za odmenu
bude počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej

hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý mu bol poskytnutý na základe zmluvy
č. XXXXXXXXX, a to v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru,
spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca sa zaviazal poskytnúť potrebnú súčinnosť s
tým, že prevzatie peňažnej hotovosti sa uskutoční v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom
mieste, určenom predchádzajúcu vzájomnou dohodou zmluvných strán. Žalobca sa zaviazal, že za

poskytnutie tejto služby zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 515 eur v 60 pravidelných
splátkach a to v 59 týždenných splátkach vo výške 8,58 eura a poslednú splátku vo výške 8,78
eura počas doby splácania spotrebiteľského úveru. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky
poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy.

9. Z karty splátok - evidencie platieb vyplýva záznam všetkých platieb s počiatočným stavom 1.860 eur,
pričom nasledujú rukou písané údaje s uvedením dátumu vybratia príslušnej týždennej splátky, sumy
a zostatku dlhu. Tento zostatok dlhu je uvedený ku dňu 23.03.2015 vo výške 861 eur. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaný uhradil na úvere č. XXXXXXXXX sumu 999 eur.

10. Strany konania ďalej uzatvorili dňa 14.10.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na
základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 680 eur. V zmluve je uvedené,
že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom
úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 97,92 eura a poplatokza garantovanú službu pevnou sumou 136,68 eura. Celkové náklady na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RMPN“) vo výške
70,38 %. Celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť žalovanému na základe zmluvy je tvorená

súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a
včasného plnenia dlhu, predstavuje sumu 914,60 eura. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na
úver poskytnutý na základe zmluvy predstavuje 46,06 %. Žalobca sa zaviazal splatiť dlžnú sumu v
60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 15,25
eura a výška poslednej splátky dlžnej sumy je 14,85 eura. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a

termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60.
týždňa po dni uzavretia zmluvy. Pokiaľ ide o spôsob plnenia zmluvy, v zmluve je zaškrtnuté políčko
„Hotovostný režim“, ktorý znamená, že žalobca sa zaviazal splácať splátky osobne v ktorejkoľvek banke
alebo pobočke banky vkladom na účet žalovaného. Zároveň žalobca potvrdil prevzatie celej čiastky
úveru v hotovosti.

11. Dňa 14.10.2013 zároveň strany sporu uzatvorili zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Na základe
nej sa poskytovateľ zaviazal, že žalovanému za odmenu bude počas platnosti tejto zmluvy pravidelne
poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského
úveru, ktorý mu bol poskytnutý na základe zmluvy č. XXXXXXXXX, a to v jej bezodkladnom použití
na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru, spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Žalobca sa zaviazal poskytnúť potrebnú súčinnosť s tým, že prevzatie peňažnej hotovosti sa uskutoční v
mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste, určenom predchádzajúcu vzájomnou dohodou
zmluvných strán. Žalobca sa zaviazal, že za poskytnutie tejto služby zaplatí poskytovateľovi celkovú
odmenu vo výške 350,20 eur v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach vo výške 5,83
eura a poslednú splátku vo výške 6,23 eura počas doby splácania spotrebiteľského úveru. Odmena je

splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny
deň po uzavretí tejto zmluvy.

12. Z karty splátok - evidencie platieb vyplýva záznam všetkých platieb s počiatočným stavom 1.264,80
eur,pričomnasledujúrukoupísanéúdajesuvedenímdátumuvybratiapríslušnejtýždennejsplátky,sumy

a zostatku dlhu. Tento zostatok dlhu je uvedený ku dňu 02.05.2016 vo výške 114,80 eur. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaný uhradil na úvere č. 570337380 sumu 1.150 eur.

13. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že úver vzal z dôvodu toho, že nemal prácu a potreboval
peniaze na pokrytie problémov. Pokiaľ ide o samotný proces uzatvárania zmluvy, boli mu predložené

zmluvy na podpis. Vysvetlené mu bolo veľmi málo, v podstate len to, že ide o rýchly úver. Jednotlivé
splátky chodila vyberať zamestnankyňa žalovaného, ktorá ho upozorňovala, že v prípade, že ak nebude
mať na splácanie, môže mu na majetok siahnuť exekútor. Mal obavy, preto vzal ďalší úver, aby
splatil predošlý. Aj uvedenými žalovanými zmluvami splatil predošlé úvery, ktoré mal u žalovaného.
O bezdôvodnom obohatení sa dozvedel tak, že sa stretol s jeho terajším právnym zástupcom v

Hendrichovciach. Bolo to v zimných mesiacoch v roku 2016, ten mu povedal o možnosti vymáhať
bezdôvodné obohatenie. Následne podal žalobu.

14. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

15.Podľa§52ods.1,2,3,4zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkaúčinnéhovčaseuzatvorenia
zmlúv o úvere (ďalej len ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1, 2, 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne aleboak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch účinného ku dňu uzatvorenia zmlúv o spotrebiteľskom úvere, t.j. od 10.06.2013 do 30.04.2014
(ďalej len „ZoSU“). Tento právny predpis v § 1 ods. 2 definuje spotrebiteľský úver, ako dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky,
úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2

písm. d/ tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá

nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov

akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na
doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí
navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby
ho získal za ponúkaných podmienok.

21. Podľa § 9 ods. 10 ZoSÚ, veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov,
náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru
alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za

ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka , osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá
nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

22. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná

strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

23. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

24. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

25. Podľa § 3 ods.1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

26. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú
zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

28. Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé
konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam
obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

29. Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo
môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože
obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu
alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo
vzťahu k

a) existencii výrobku alebo k povahe výrobku,
b) hlavným znakom výrobku, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie,
príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji výrobku a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum
výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho
zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné

ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na výrobku,
c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja,
akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo
schválenia predávajúceho alebo výrobku,
d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody,

e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy,
f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a
majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo
práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a
vyznamenania, alebo

g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného výrobku alebo vrátenie peňazí podľa
osobitného predpisu alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.

30. Podľa § 567 ods.1 OZ, dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia
takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.

31. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

32. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

33. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

34. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, nežzabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných
formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

35. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

36. Z ustanovenia § 517 ods. 1, 2 OZ vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím
predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

37. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. Súd lustráciou v obchodnom registri vedeným MSSR zistil, že spoločnosť Provident Financial

s.r.o. vstúpila dňa 1.3.2018 do likvidácie (zverejnené dňa 4.4.2018), pričom po dobu likvidácie používa
obchodné meno Endepro, s.r.o. v likvidácii.

39. Uzavreté zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd považoval za zmluvy spotrebiteľské, keďže žalovaný
ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobcovi ako fyzickej osobe, ktorý

nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu
zmluvy, je zrejmé, že sa jedná o tzv .„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný už
pripravený a dopisoval do nich iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobcu, ktorá obsah zmluvy žiadnym
podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť, ani neovplyvnil. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné.

40. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo
výške 469 eur.

41. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Preskúmaním
zmlúv o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX súd zistil, že súčasne so zmluvami o
spotrebiteľskom úvere boli uzatvorené aj zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Ide o akcesorické zmluvy
nadväzujúce na úverové zmluvy, keďže ich obsahom je len spôsob splácania dohodnutého úveru.
Vznik zmluvy o zabezpečení splátok úveru je podmienený vznikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

ide o doplnkovú službu súvisiacu so spotrebiteľským úverom. Pričom aj v iných konaniach vedených
na tunajšom súde vypovedali obchodní zástupcovia žalovaného, že zmluva o zabezpečení splátok
bola súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere (napr. sp. zn. 10Csp 104/2017, 20Csp/86/2016, 11Csp
86/2016, 11C 22/2014). Z tohto dôvodu odplata za službu, ktorá bola predmetom zmluvy o zabezpečení
splátok úveru - vyberanie splátok úveru vo výške vyššej ako 50 % samotného poskytnutého úveru, mala

byť preto podľa názoru súdu v zmysle § 2 písm. g) ZoSÚ zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do ročnej percentuálnej miery nákladov. Nesprávne
uvedenie údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má rovnaké následky ako keby v zmluve
tento údaj nebol uvedený vôbec, čo zákonodarca v zmysle §11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ spája so
sankciou v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

42. Ročná percentuálna miera nákladov vyjadruje mieru nákladov na daný úverový, resp. aj inak
označený finančný produkt. RPMN má teda zohľadniť všetky náklady, ktoré má dlžník vynaložiť v
súvislosti s uzatvorenou zmluvou. Ide predovšetkým o úrok, poplatok za uzatvorenie zmluvy, poplatok
za vedenie účtu, rôzne administratívne náklady, či inak označené náklady, medzi ktoré podľa názoru

súdu patrí aj poplatok za poskytnutie služby výberu peňažnej hotovosti. RPMN musí zohľadňovať
všetky náklady spotrebiteľa tak, aby bolo možné porovnať výhodnosť či nevýhodnosť jednotlivých
produktov. Zmyslom povinnosti zverejňovať RPMN je umožniť spotrebiteľom, aby sa na trhu úverových
či finančných produktov dokázali čo najlepšie zorientovať a porovnaním RPMN zistiť výhodnosť úveru.Uvedenie len úverovej sadzby, resp. uvedenie RPMN, ktorá nezahŕňa všetky skutočné náklady, ešte
neznamená, že dlžník bude mať úplné a dostatočné informácie o úvere, ktoré mu má ponúknuť práve
údaj o skutočnej RPMN ako údaj zahrňujúci komplexné náklady. Z úradnej činnosti súdu je známe,

že veritelia často krát ponúknu výšku úrokovej sadzby v nižšej výške a svoj zisk si kompenzujú
prostredníctvom rôznych poplatkov, mnohokrát sofistikovane skrytých pod rôznymi poplatkami, tak ako
to bolo aj v tomto prípade. Povinnosť priamo v zmluve uvádzať skutočnú RPMN a zároveň priemernú
RPMN má pomôcť spotrebiteľom, aby dokázali porovnať jednotlivé úvery. Súd považoval konanie
žalovaného za nekalosúťažné konanie (nekalá obchodná praktika) a v rozpore s dobrými mravmi, keď

neuviedol vo výpočte RPMN všetky náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom a tak
úmyselne vyvolal dojem výhodnosti úveru, čo mohlo mať bezpochyby vplyv na správanie spotrebiteľa
pri výbere úverového produktu. Takémuto konaniu veriteľa nemožno priznať ochranu.

43. Súd ďalej z vykonaného dokazovania zistil, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
a č. XXXXXXXXX neobsahujú údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ a to termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby spotrebiteľ už pri podpise
zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda jednoznačná špecifikácia konečnej splatnosti úverov, ktorá je
dodávateľom určená na základe vstupných údajov. V zmluve sa síce nachádza, že konečným dňom
splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60 týždňa po dni

uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak takúto formuláciu konečnej splatnosti súd považuje
za nedostatočnú, keďže neposkytuje spotrebiteľovi jasný údaj o tom, kedy nastala konečná splatnosť
úveru. Aj Súdny dvor vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s.
proti O. W.H. uviedol, že síce nemusí byť nutne uvedený konkrétny dátum splatnosti splátok, pokiaľ
podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto

splátok. Súd má za to, že formulácia 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neumožňuje spotrebiteľovi sa jednoducho, bez zložitých výpočtov a k tomu potrebných pomôcok
dopracovaťkpresnémudňukonečnejsplatnosti.Niejeanizrejmé,čisplatnosťzačínaplynúťnasledujúci
deň po uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo už v deň uzavretia predmetnej zmluvy, a teda
aj takáto neurčitá formulácia spôsobuje to, že spotrebiteľ nemôže jednoducho zistiť konečnú splatnosť

úveru.

44. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahujú podstatnú
náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ z dôvodu, že neobsahuje špecifikáciu, v akom rozsahu
splátka úveru zahŕňa v sebe úhradu istiny, úrokov a iných poplatkov, súd uvádza, že podľa jeho

názoru žiadnym spôsobom výkladu citovaného zákonného ustanovenia (či už gramatickým, logickým,
systematickým) nemožno dospieť k záveru o nutnosti rozčlenenia splátky, ktorá bola dohodnutá v
zmluve, ako celková splátka zahŕňajúca istinu, úrok, prípadne poplatky, že by mala byť v zmluve
v rámci danej náležitosti zmluvy rozčlenená na jednotlivé jej zložky. Ak by zákonodarca mal túto
snahu, nepochybne by sporné ustanovenie naformuloval tak, aby bolo z neho zjavné, že v zmluve

musí byť osobitne uvedená splátka istiny, osobitne splátka úrokov a osobitne splátka poplatkov. Z
formulácie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva to, že dohodnutá mesačná splátka zahŕňa všetky
spomínané komponenty.

45. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

28.2.2018 sp. zn. 3Cdo 146/2017 a zo dňa 17.4.2018 sp. zn. 3Cdo 56/2018, v zmysle ktorých „úmyslom
zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo
transponovať Smernicu v celom rozsahu. Úmyslom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo
prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2
Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii § 9 ods. 2 písm. k/

zákona č. 129/2010 Z.z. V zmysle vyššie uvedeného nemožno od dodávateľov v zmluvách uzatváraných
podľa zákona č. 129/2010 Z.z. žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu,
teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie
§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto

ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z.
v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/
tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku,
počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčeniadovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona vyjadrený v dôvodovej správe teda § 9 ods. 2 písm.
k/ zákona č. 129/2010 Z.z. nestanovuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2
písm. h/ Smernice. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu §

9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací
súd v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 146/2017 uviedol, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať
tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je
konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky“.

46. Súd rovnako nezdieľa názor žalobcu o absencii údaja v zmysle § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ. Zastáva
totiž názor, že tento údaj sa vzťahuje na spotrebiteľský úver súvisiaci s kúpou tovaru, čo vyplýva z
gramatického a logického výkladu. Pri bežnom spotrebiteľskom úvere je adresa dodávateľa ako druhého
účastníka zmluvného vzťahu známa, takže logicky táto náležitosť je potrebná len pri tých zmluvách
o spotrebiteľskom úvere, ktoré nadväzujú na kúpnu zmluvu, kde predávajúcim býva iný subjekt ako
je veriteľ, čo však rozhodne nie je tento prípad. V súvislosti s tým poukazuje súd aj na rozsudok

Súdneho dvora EÚ C-42/15, ktorý vo svojom odôvodnení uviedol, že členské štáty by nemali ukladať
zmluvným stranám povinnosti, ktoré smernica 2008/48 neupravuje a to vo vzťahu k náležitostiam zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú vymenované v článku 10 ods. 2 smernice. Súd pripomína, že v
spomínanom článku nie je uvedená náležitosť predstavujúca adresu predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Navyše však európsky súd vo svojom rozhodnutí uviedol,

že článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov
a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku. Rozhodne neuvedenie adresy, na ktorej si spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu

alebo podať sťažnosť nemôže ovplyvniť jeho možnosť posúdiť rozsah svojho záväzku. Preto aj týmto
eurokomformným výkladom možno dospieť k záveru, že z tohto dôvodu nie je možné dospieť k záveru
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

47. Vykonaným dokazovaním dospel teda súd k záveru, že podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ sa poskytnuté

spotrebiteľské úvery považujú za bezúročné a bez poplatkov, pretože preskúmavané zmluvy o
spotrebiteľskom úvere neobsahujú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) a v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

48. Súd vychádzal zo záveru, že žalobcovi bol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.

XXXXXXXXX poskytnutý úver vo výške 1.000 eur, pričom tento žalovanému poukázal úhrady v celkovej
výške 999 eur. V uvedenom prípade teda na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie nevzniklo.
Pokiaľ však ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, žalovaný poskytol žalobcovi úver
vo výške 680 eur, pričom tento žalovanému poukázal úhrady v celkovej výške 1.150 eur. So zreteľom
na uvedené mal súd za to, že pokiaľ ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX žalovaný

sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o sumu 470 eur. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalobca
požadoval vydanie bezdôvodného obohatenia len vo výške 469 eur, súd mu v zmysle zásady non ultra
petitum vyhovel.

49. Dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym

predpisom, rozhodnutím súdu a ani nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto prípade
žalovaný, podľa § 563 OZ povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Za
prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval doručenie žaloby žalovanému, a preto
sa nasledujúci deň dostal žalovaný do omeškania. Vzhľadom na uvedené zaviazal súd žalovaného na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej istiny od 18.08.2017 do zaplatenia.

50. Žalovaný vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Súd túto námietku
vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia.
Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná
premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym

zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide
o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie
aplikovať § 107 OZ. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená
kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia dobazačína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému
obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie.

51. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedel až
v zimných mesiacoch 2016, kedy sa stretol so svojim terajším právnym zástupcom, ktorý mu povedal
o možnosti vymáhať bezdôvodné obohatenie. Uvedené korešponduje aj s tvrdením žalobcu, že sa
tak stalo až po tom, čo bol dňa 08.12.2016 vyhlásený rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.

19Co 142/2016, ktorý predstavuje prvé právoplatné rozhodnutie o bezodplatnosti úveru poskytnutého
žalovaným. V danom prípade súd zastáva názor, že sa nejedná o jednoduchú právnu otázku, ktorú
priemerný spotrebiteľ (žalobca) vie posúdiť už pri podpise zmluvy, a preto nemá dôvod neveriť žalobcovi,
žesaobezdôvodnomobohatenídozvedelažodsvojhoprávnehozástupcupotom,čobolvovecivydaný
citovaný rozsudok Krajského súdu v Prešove. Navyše, ak by žalobca mal vedomosť o bezdôvodnom
obohatení už pri platení jednotlivých splátok, tak je nelogické, aby splatil úver v takmer plnej výške. Ak

teda žalovaný nepreukázal, že sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení skôr, súd vychádzal z
výsluchu žalobcu. Žaloba bola podaná na súd dňa 27.06.2017, t.j. v 2 ročnej premlčacej dobe. Pokiaľ
ide o objektívnu premlčaciu dobu tak žalobca prvýkrát zaplatil žalovanému platbu nad poskytnutý úver
dňa 26.01.2015 a žaloba bola podaná dňa 27.06.2017, t.j. v 3 ročnej objektívnej premlčacej dobe. Nárok
žalobcu teda nie je premlčaný.

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

54. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

55. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP nezistiac

dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. Žalobca bol, pokiaľ ide o istinu, úspešný v celom rozsahu, a preto mu
súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom

sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.