Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, March 29, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/58/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718200812
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1718200812.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a
členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa:
Rímskokaolícka cirkev, Farnosť Modra, IČO: 34 016 724, so sídlom Dolná 4, 900 01 Modra, proti
odporcovi: Vinohradnícke a poľnohospodárske družstvo Modra, IČO: 00 190 578, so sídlom Dolná 142,
900 01 Modra, zastúpený: SODOMA VULGAN, spol. s r.o., IČO: 47 254 084, so sídlom Kominárska

2,4, 831 04 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu
Okresného súdu Pezinok zo dňa 13.4.2018, č. k. 43Cb/56/2018-22, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa
zamieta.

Odporcovi sa proti navrhovateľovi priznáva nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancienariadilodporcovi(povinnémuzneodkladnéhoopatrenia)
povinnosť umožniť a strpieť vykonanie prác spojených s vytyčovaním hraníc a geodetickým zameraním
pozemku nachádzajúcemu sa v katastrálnom území: O., obec: O., okres: A., ktorý je zapísaný Okresným
úradom A. - katastrálny odbor na Liste vlastníctva č. XXXX v registri „E“, ako: parcelné číslo XXXX/X,
druh pozemku: orná pôda o výmere 15 969 m2, najmä povinnosť strpieť a zabezpečiť vstup na uvedený

pozemok pešo a motorovými vozidlami cez bránu a následne areál hospodárskeho dvora prípadne
ďalších priľahlých pozemkov osobám, ktoré sa preukážu objednávkou vystavenou navrhovateľom na
vykonanie geodetických prác a sprevádzajúcej osoby písomne splnomocnenej navrhovateľom, a to v
ktorýkoľvek pracovný deň určený navrhovateľom, oznámený odporcovi tri dni vopred v období do 30 dní
odo dňa nariadenia neodkladného opatrenia (výrok I) a rozhodol, že navrhovateľ má nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100% (výrok II).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, 2 a 3, 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329
ods. 1 a 2 a § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) a vecne
tým, že v prejednávanej veci navrhovateľ riadne osvedčil skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a osvedčil aj ohrozenie svojho subjektívneho nároku. Z listinného dôkazu,
a to Záznamu zo dňa 27.3.2018 vypracovaného spoločnosťou PEMAPA spol. s r.o., ktorá mala pre

navrhovateľa vykonávať geodetické práce, mal súd prvej inštancie za osvedčené, že odporca žiadosť
o vstup ignoroval a do areálu zástupcu navrhovateľa a pracovníkov geodetickej spoločnosti nepustil,
čím došlo k znemožneniu vykonať zameranie hraníc potrebných pre prevedenie parcely do registra
„C“ a následnému riadnemu pokračovaniu v stavebnom konaní (ohlásenie drobnej stavby oplotenia
pozemku navrhovateľa). Navrhovateľ tak osvedčil, že je tu predpoklad úmyslu odporcu vykonávať úkony
zabraňujúce navrhovateľovi uplatňovaniu svojich práv. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov

konania s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní úspešnému
navrhovateľovi.3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca považujúc ho za nesprávne a nezákonné.
V odvolaní uviedol, že je nájomcom pozemku vo vlastníctve navrhovateľa, ktorý sa nachádza v okrese

A., obec O., k.ú. O., parcela registra „E“, parc. č. XXXX/X o výmere 15 969 m2, zapísaného na Liste
vlastníctva č. XXXX, a to na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 4.10.2013. Podľa nájomnej zmluvy bola
dojednaná doba nájmu do 31.12.2017 a výška nájmu 0,35/m2/1 kalendárny rok, t.j. spolu 5 589,15 eur
ročne. Odporca ku koncu roka 2017 navrhol navrhovateľovi, aby došlo k administratívnemu predĺženiu
doby nájmu o ďalších 5 rokov a aby sa dojednalo mierne zníženie nájmu z dôvodu zlej ekonomickej

situácie. Navrhovateľ reagoval tak, že požadoval zvýšenie nájmu z pôvodných 5 589,15 eur ročne na
sumu 29 497,50 eur, čo odporca odmietol. Nakoľko nedošlo k dohode do 31.12.2017, navrhovateľ
vyzval odporcu na vypratanie nehnuteľnosti. Odporca reagoval listom zo dňa 22.1.2018, v ktorom
vysvetlil dôvody, pre ktoré danej výzve nevyhovie ako aj dôvody, prečo sa na daný vzťah aplikujú
ustanovenia zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o nájme pozemkov“).

Navrhovateľ uznal argumentáciu odporcu, preto medzi stranami je nesporné, že pozemok je v nájme
odporcu. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že o zámere, za akým má byť vykonané zameranie pozemku,
sa dozvedel až z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ako nájomca má právo určovať okruh
osôb, ktoré môžu alebo nemôžu vstupovať na prenajatý pozemok a kroky navrhovateľa vníma len ako
snahu o zvýšenie nájomného. Súd prvej inštancie neoprávnene zasiahol do práva povinného užívať

pozemok, ktoré mu vyplýva z titulu nájomnej zmluvy, keď je výlučným právom odporcu rozhodovať,
koho vpustí a koho nevpustí na pozemok. Naviac, súdom uloženej povinnosti nezodpovedá nijaké právo
navrhovateľa, ktoré by malo byť porušené, keď nie je možné hovoriť ani o nevyhnutnom úkone údržby
alebo obhospodarovania pozemku, kedy odporca ako nájomca sa nedožaduje oplotenia pozemku ani
zamerania, preto nemožno považovať vykonanie geometrického zamerania za nevyhnutné. Nariadené

neodkladné opatrenie nemôže obstáť i z dôvodu, že neodkladné opatrenie prejudikuje výsledok
samotného konania, je definitívnym rozhodnutím vo veci a nie len dočasným opatrením. Zo strany
žalobcu ide len o šikanózny postup, ktorého účelom je zvýšiť tlak na bezdôvodné zvýšenie nájomného.
Tvrdenie navrhovateľa, ktorým odôvodňuje potrebu oplotiť pozemok z dôvodu bezpečnosti neobstojí,
nakoľko daný pozemok sa celý nachádza v oplotenom hospodárskom areáli odporcu, čo znamená, že

nijaké nebezpečenstvo nehrozí; navyše na pozemku sa nachádzajú hnuteľné veci a stavby výlučne
vo vlastníctve odporcu. Oplotenie pozemku by znemožnilo jeho riadne využívanie odporcu, nakoľko
by bol znemožnený denný presun strojovej techniky. Takýto výkon práva je zjavne šikanóznym a
v rozpore s dobrými mravmi, ktorého snahou je výlučne dosiahnutie zvýšenia nájomného. Odporca
napokon poukázal na priložený znalecký posudok z ktorého vyplýva, že navrhovateľom požadované

nájomné je neodôvodnené a dohodnuté nájomné zodpovedá obvyklej cene nájmu v danej lokalite.
Napadnuté rozhodnutie je podľa názoru odvolateľa nepreskúmateľné, keď súd prvej inštancie opomenul
uviesť hmotnoprávne ustanovenia, ktorému poskytuje ochranu. Na základe vyššie uvedeného odporca
navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté prvoinštančné rozhodnutie.

4. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu uviedol, že dôvody a tvrdenia prezentované
navrhovateľom v odvolaní nesúvisia s podstatou veci. Navrhovateľ pred ukončením nájomnej zmluvy
zaslal odporcovi návrh dodatku nájomnej zmluvy, v ktorom navrhol na obdobie ďalších 5 rokov nájomné,
ktoré možno považovať za obvyklé nájomné v danej lokalite a v danom čase. Mal za to, že nájom bude
ukončený dňom 31.12.2017. K tomu nedošlo, pretože nájomný vzťah sa v súlade s § 12 ods. 1 zákona

o nájme pozemkov obnovil na ďalšiu dobu 5 rokov a za tých istých podmienok ako bolo dohodnuté v
pôvodnej nájomnej zmluve, vrátane výšky nájomného. Pozemok parc. č. XXXX/X je jedným z viacerých
pozemkov tvoriacich plochu areálu hospodárskeho dvora, nemá doposiaľ vytýčené a zakreslené hranice
a je včlenený pod pozemok s parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria evidovaného v registri „C“
na katastrálnej mape. Považuje za nespochybniteľné právo vlastníka mať na svoj pozemok vyhotovený

geometrický plán s presným vyznačením pôdorysných hraníc a výmerou. Nie je povinnosťou vlastníka
pozemku informovať dočasného nájomcu o zámere geodetického zamerania, keďže táto skutočnosť
nemá vplyv na obsah uzatvorenej nájomnej zmluvy. Tvrdenie povinného, že mal záujem vyhnúť sa
komplikáciám ohľadom nájomného vzťahu z dôvodu zmeny pozemku z registra „E“ do registra „C“,
nepovažuje za právne relevantné. Na základe schváleného územného plánu Mesta O. je pozemok

už zaevidovaný v registri „C“ ako zastavaná plocha a geodetické zameranie nemá žiaden vplyv na
prekvalifikovanie pozemku z registra „E“ do registra „C“, nakoľko pozemok už v čase geodetického
zamerania prekvalifikovaný bol. Zároveň na platnosť nájomnej zmluvy takáto prekvalifikácia nemá nijaký
vplyv. Vlastnícke právo považuje za najúplnejšie vecné právo, z ktorého vyplýva právo disponovaťs vecou, čo znamená, že môže pozemok predať, darovať, prenajať, oplotiť, zaťažiť ho a podobne.
Podmienkou, aby mohol svoje dispozičné právo realizovať, je právnymi predpismi presne vymedzená a
zadefinovaná právna a technická dokumentácia, pod ktorou sa rozumie i katastrálna mapa, do ktorej sa

vkladajú údaje z autorizovaných geometrických plánov. Podľa názoru navrhovateľa má povinný právo
držbyaužívaniapozemku,avšakdispozičnéprávovrátaneprávaoplotiťpozemokjenespochybniteľným
právom vlastníka pozemku a nepotrebuje k tomu súhlas nájomcu. Povinný tak zasiahol do dispozičného
práva navrhovateľa tým, že bezdôvodne zmaril geodetické zameranie a ohrozil začatie správneho
konania vo veci oplotenia pozemku a tým aj jeho ochranu a bezpečnosť. Pokiaľ nie sú vytýčené

hranice pozemku vo vlastníctve navrhovateľa, nie je možné vykonať ani účinnú kontrolu, či povinný
ako nájomca užíva predmet nájmu na dohodnutý účel a riadnym spôsobom. Neobstojí ani výklad
povinného o rozhodovaní o okruhu osôb, ktoré môžu vstupovať na prenajatý pozemok. V danom prípade
navrhovateľ prostredníctvom osôb ním poverených za účelom geodetického zamerania, realizoval
jemu prislúchajúce dispozičné právo na oplotenie pozemku. O termíne a konkrétnych subjektoch,
ktorí budú prítomní na geodetickom zameraní, vopred povinného písomne informoval. Podľa názoru

navrhovateľa práve povinný neoprávnene zasiahol do jeho práva, keď bezdôvodne zabránil aby bol
geodeticky zameraný pozemok v jeho vlastníctve, čím hrubo zasiahol do jeho dispozičného vlastníckeho
práva. Poukazujúc na ust. § 123 Občianskeho zákonníka konštatoval, že dispozičné vlastnícke právo
vlastníka má v sebe absorbované hmotnoprávne skutkové podstaty determinujúce jeho vykonateľnosť.
Zabránenie vstupu navrhovateľovi na jeho pozemok vyhodnotil ako prejav svojvôle povinného, keď bolo

povinnosťou povinného umožniť navrhovateľovi vstup na pozemok v jeho vlastníctve. Zákon ponecháva
vlastníkovi dispozičné právo a tomu zodpovedajúce právo oplotiť pozemok. K vykonaniu tohto práva,
bolo potrebné príslušné stavebné rozhodnutie, k čomu príslušný stavebný úrad vyžadoval zákres stavby
plota na podklade katastrálnej mapy registra „C“. Podľa názoru navrhovateľa povinným predložená
výzva na vypratanie pozemku nemá nijaký súvis s meritom rozhodnutia, keď navrhovateľ rešpektuje

obnovenie nájomného vzťahu ex lege. Ku grafickému náčrtu zobrazujúcom reálne hranice pozemku vo
vlastníctve navrhovateľa, ktorý bol predložený povinným uviedol, že tento bol podkladom pre ohlásenie
drobnej stavby a sú na ňom vyznačené len predpokladané hranice pozemku. Keďže reálne hranice
pozemku nemal navrhovateľ k dispozícii, bol stavebným úradom vyzvaný na doplnenie podkladov
spočívajúcich v zákrese stavby na podklade katastrálnej mapy a originálu katastrálnej mapy. Z tohto

dôvodu navrhovateľ požiadal o geodetické zameranie svojho pozemku a vyhotovenie geometrického
plánu. Tvrdenie, že konanie navrhovateľa je šikanóznym výkonom práva, považuje za nepravdivé a
nepodložené. Navrhovateľ po celú dobu nájmu neporušil dojednané zmluvné podmienky a akceptoval
obnovenie nájomného vzťahu, čo vo vzťahu k termínom splátok nájomného nie je dodržiavané zo strany
povinného. Konanie odporcu spočívajúce v tom, že svojvoľne a bezdôvodne nevpustil na pozemok

navrhovateľa geodeta a poverených členov navrhovateľa, považuje za konanie v rozpore s dobrými
mravmi a princípmi slušnosti. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
potvrdil.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379,

§ 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže
sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je
podané dôvodne.

6. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

10. Z citovaných zákonných ustanovení možno vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o
návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžadujeaj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenie neodkladného
opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená
v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Uznesenie o

nariadení neodkladného opatrenia tak predstavuje rozhodnutie, ktorého účelom je úprava práv pomerov
strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho
riešenia vzťahov medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa
zhoršila pozícia žalobcu.

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia,
vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne
ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť
preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie,

že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň
základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

12. V posudzovanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť umožniť a strpieť
vykonanie prác spojených s vytýčením hraníc a geodetickom zameraní pozemku, ktorý sa nachádza
v katastrálnom území O., obec: O., okres: A., ktorý je zapísaný Okresným úradom A. - katastrálny

odbor na Liste vlastníctva č. XXXX v registri „E“, ako: parcelné XXXX/X, druh pozemku: orná pôda
o výmere 15 969 m2 (ďalej len „Pozemok“), najmä povinnosť strpieť a zabezpečiť vstup na uvedený
pozemok pešo a motorovými vozidlami cez bránu a následne areál hospodárskeho dvora prípadne
ďalších priľahlých pozemkov osobám, ktoré sa preukážu objednávkou vystavenou navrhovateľom na
vykonanie geodetických prác a sprevádzajúcej osoby písomne splnomocnenej navrhovateľom, a to

v ktorýkoľvek pracovný deň určený navrhovateľom, oznámený odporcovi tri dni vopred v období do
30 dní odo dňa nariadenia neodkladného opatrenia. Návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom Pozemku,
ktorý tvorí plochu hospodárskeho areálu a doposiaľ nemá vytýčené a zakreslené hranice. Pozemok je
predmetom Nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 10.4.2013 s odporcom, pričom nájomný vzťah založený
nájomnou zmluvou sa v súlade s ust. § 12 ods. 1 zákona o nájme pozemkov obnovil na dobu určitú do

31.12.2022. Z dôvodu bezpečnosti sa navrhovateľ rozhodol Pozemok oplotiť a z tohto dôvodu ohlásil
príslušnému stavebnému úradu drobnú stavbu. Príslušný stavebný úrad určil, že stavbu je možné
uskutočniť len na základe stavebného konania a predloženia zákresu stavby na podklade katastrálnej
mapy registra „C“. Vzhľadom k skutočnosti, že Pozemok nemá vytýčené hranice a nie je zakreslený
v katastrálnej mape registra „C“, oznámil odporcovi, že dňa 27.3.2018 o 8.00 hod vykoná geodetické

zameranie Pozemku a požiadal o umožnenie vstupu na pozemok. V návrhu uviedol, že dňa 27.3.2018
o 8.00 hod. sa geodet so spolupracovníkom a zástupcami navrhovateľa dostavili k bráne areálu
hospodárskeho dvora, avšak vstup do neho im bol odmietnutý. Poverení zástupcovia navrhovateľa
nemali záujem na vyhrotení konfrontácie, preto odišli. Mal za to, že geodetické zameranie Pozemku v
trvaní maximálne dvoch hodín nijakým spôsobom nemôže obmedziť dočasné užívacie právo odporcu

ako nájomcu. Konanie odporcu spočívajúce v zabránení vytýčenia hraníc považuje za protiprávne
nakoľko navrhovateľ ako vlastník má právo nakladať so svojim Pozemkom, pričom predmet nakladania
musí byť dostatočne vymedzený a určený a musí mať presne vymedzené hranice zakreslené podľa
geometrického plánu v katastrálnej mape. Zakreslenie Pozemku považuje za nevyhnutné pre naplnenie
práva navrhovateľa kontrolovať povinného ako nájomcu, či užíva Pozemok v súlade s nájomnou

zmluvou. Podľa názoru navrhovateľa nebol daný žiaden dôvod, ktorý by opodstatňoval povinného
nevpustiť navrhovateľa na Pozemok a zabrániť tak realizácii geodetických prác. Zabránenie vstupu
na Pozemok považoval za protiprávny zásah do vlastníckeho práva navrhovateľa a vzhľadom k tomu,
že odporca súčinnosť odmieta, nemá navrhovateľ inú možnosť zabezpečiť výkon svojho práva ako
prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia.

13. V prejednávanej veci odvolací súd po zohľadnení obsahu spisu a pri rešpektovaní stavu existujúceho
v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods.2 C.s.p.) konštatuje nesplnenie zákonných
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. V prejednávanej veci je nesporné, že odporca jenájomcom Pozemku vo vlastníctve navrhovateľa, a to na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 4.10.2013,
v ktorej dojednaná doba nájmu (do 31.12.2017 a výška nájmu 0,35/m2/1 kalendárny rok, t.j. spolu 5
589,15 eur ročne) sa v súlade s ust. § 12 ods. 1 zákona o nájme pozemkov predĺžila na dobu určitú do

31.12.2022. Uvedený Pozemok je jedným z pozemkov tvoriacich plochu areálu hospodárskeho dvora
na W. X.. Č.. XXX v O., ktorý je včlenený pod pozemok parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria s
celkovou výmerou 26 768 m2 zapísaného v registri „C“. Podstatou nájomného vzťahu uzavretého medzi
navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom spočíva v prenose užívacieho práva k
Pozemku veci z navrhovateľa ako prenajímateľa na odporcu ako nájomcu. Navrhovateľ ako prenajímateľ

má počas trvania nájmu povinnosť zabezpečiť užívanie Pozemku na dohodnutý účel a v takomto stave
Pozemokudržiavať.Jehopovinnosťoujezároveňzabezpečenienájomcovinerušenéužívaniepredmetu
nájmu počas trvania nájomného vzťahu. Z obsahu spisu vyplýva, že Pozemok bol daný odporcovi
do nájmu bez oplotenia, čo korešponduje s dohodnutým účelom nájmu, ktorým je podľa nájomnej
zmluvy využitie Pozemku na podnikateľské účely, nakoľko sa ňom nachádzajú stavby vo vlastníctve
povinného, pričom Pozemok je súčasťou hospodárskeho dvora nájomcu (čl. II Nájomnej zmluvy z

4.10.2013). Skutočnosť, či povinný zachováva pri výkone svojho oprávnenia medze riadneho užívania
Pozemku, môže podliehať kontrole zo strany navrhovateľa ako prenajímateľa. Občiansky zákonník
zakotvuje právo prenajímateľa požadovať prístup k predmetu nájmu za účelom kontroly, či nájomca
užíva vec riadnym spôsobom. Avšak aj napriek zákonnému právu prenajímateľa, má nájomca právo
odmietnuť tzv. šikanózny výkon práva kontroly, napríklad v prípade jeho zneužitia na iný účel. V danej

veci navrhovateľ odôvodnil potrebu požadovaného vstupu na Pozemok predovšetkým nevyhnutnosťou
geometrického zamerania a vytýčenia hraníc Pozemku za účelom jeho oplotenia z dôvodu bezpečnosti
a ďalej tým, že bol príslušným stavebným úradom po ohlásení stavby oplotenia pozemku parc. č. XXX/
X, vyzvaný na predloženie nákresu stavby na podklade katastrálnej mapy. Odvolací súd konštatuje,
že navrhovateľ má zákonom priznané právo na kontrolu prenajatého Pozemku a za takýmto účelom

môže požadovať aby mu odporca ako nájomca Pozemok sprístupnil. Občiansky zákonník ďalej ukladá
nájomcovi povinnosť strpieť vstup prenajímateľa na predmet nájmu za účelom vykonania opráv a za
účelom obhliadky nehnuteľnosti budúcim nájomcom (§ 681 Občianskeho zákonníka). Z obsahu medzi
stranami uzavretej nájomnej zmluvy však nemožno vyvodiť právo navrhovateľa na vstup na Pozemok za
iným ako zákonom stanoveným účelom, keď z ustanovenia čl. 5.4 nájomnej zmluvy vyplýva povinnosť

umožniť navrhovateľovi prístup k Pozemku len za účelom kontroly, ako nájomca užíva Pozemok na
dohodnutý účel a riadnym spôsobom. Ak teda navrhovateľ mal záujem vstúpiť na Pozemok za účelom
vytýčenia hraníc a geometrického zamerania Pozemku, t.j. za iným účelom ako zákonom stanoveným
alebo zmluvne dohodnutým (kontrola Pozemku), zákon ani dohoda strán mu právo vstupu na Pozemok
za tým účelom nepriznáva a chráni tým nájomcu v jeho možnosti nerušene užívať predmet nájmu v stave

a pre účel dohodnutý v nájomnej zmluve. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že
navrhovateľ neosvedčil danosť jeho práva, t.j. neosvedčil zákonný, prípadne zmluvný nárok, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana. Odvolací súd naopak považuje kroky smerujúce k oploteniu Pozemku
za konanie, ktoré je spôsobilé vyvolať škodlivý stav na nájomných právach odporcu, nakoľko by ním bolo
zamedzené užívanie Pozemku v súlade s dohodnutým účelom, oplotenie Pozemku (ktorý je jedným z

pozemkov tvoriacich plochu už oploteného areálu hospodárskeho dvora) by bolo zásadným zásahom
do pokojného stavu veci a znemožnilo by legitímne využívanie Pozemku s dohodnutým účelom (napr.
by došlo k narušeniu denného presunu strojovej techniky cez Pozemok).

14. Neopodstatnenosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia odvolací súd odôvodňuje aj tým,

že navrhovateľovi sa nepodarilo osvedčiť ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je jednou
zo zákonných podmienok pre možný úspech v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací
súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu vzal do úvahy skutočnosť, že Pozemok sa nachádza v rámci
oploteného areálu hospodárskeho dvora v užívaní odporcu a na Pozemku sa nachádzajú výlučne
hnuteľné a nehnuteľné veci v jeho vlastníctve . Pokiaľ v danej veci navrhovateľ odôvodnil potrebu

požadovaného vstupu na Pozemok predovšetkým nevyhnutnosťou prác súvisiacich s geometrickým
zameraním a vytýčením hraníc Pozemku za účelom jeho oplotenia z dôvodu bezpečnosti a ďalej tým, že
bol príslušným stavebným úradom po ohlásení stavby oplotenia pozemku parc. č. XXX/X, vyzvaný na
predloženie nákresu stavby na podklade katastrálnej mapy, tieto skutočnosti sami osebe neosvedčujú
potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov. Z tvrdení navrhovateľa ani z predložených dôkazov

nemožno vyvodiť, že by navrhovateľovi bez vykonania vytýčenia hraníc a geometrického zamerania
Pozemku hrozila taká závažná ujma, ktorou by boli bezprostredne ohrozené jeho vlastnícke alebo
iné práva, alebo že mu bola zákonom alebo príslušným štátnym orgánom stanovená povinnosť
(súvisiaca s realizáciou geometrického zamerania Pozemku a jeho vytýčenia), za ktorej nesplnenie bymu mohla byť uložená sankcia. Navrhovateľ v návrhu ani neosvedčil, že by vykonanie prác súvisiacich
s vytýčením hraníc alebo zameraním Pozemku za účelom oplotenia Pozemku bolo nevyhnutným z
hľadiska bezpečnosti, keďže Pozemok tvorí súčasť plochy už oploteného hospodárskeho dvora

odporcu. Za daného stavu, po dôslednom vyvažovaní práv vlastníka a práv nájomcu prenajatého
pozemku a po zohľadnení stavu existujúceho v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, nepovažuje
odvolací súd za dôvodné zasahovať do vzťahu medzi stranami a upravovať ho tak výnimočným
procesným prostriedkom, akým je neodkladné opatrenie (v danej veci sa podľa návrhu naviac jedná
o neodkladné opatrenie, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami).

15. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §
388 C.s.p. zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a §
255 ods. 1 C.s.p., tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti navrhovateľovi nárok na

náhradutrovkonaniavplnomrozsahu.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepodľa
§ 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).