Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/85/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114011479
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Mitterpáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7114011479.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov

JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Karola Kučeru v trestnej veci proti obžalovanému I. O. pre prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I
sp. zn. 10T/63/2014 zo dňa 24. 4. 2017 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 14. novembra
2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu.

Podľa § 44 Tr. zák. u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu, pretože pokladá trest uložený rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T 67/2015 zo dňa 6.4.2016 s tým, že mu bol uložený súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 a pol roka na
ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa, za dostatočný.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. 10T/63/2014 zo dňa 24. 4. 2017 uznal obžalovaného I. O.

vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák, ktorý mal spáchať tak, že
v presne nezistenom čase v mesiaci november 2011 ako osoba zodpovedná konať za občianske
združenie K-1 Psovodi - záchranári Slovenskej republiky so sídlom v Košiciach, Ondavská č. 447/1, IČO:
42111391 si prostredníctvom e-shopu D. I. s miestom podnikania Bratislava, ul. Šándorova č. 6, IČO:
33826749 objednal tovar - chovateľské potreby pre zvieratá v celkovej výške 5 427,19 eur a to aj napriek
tomu, že mal vedomosť o tom, že nebude schopný svoj záväzok splniť, následne v priebehu mesiaca
december 2011 mu bol na adresu predajne občianskeho združenia K-1 Psovodi - záchranári Slovenskej

republiky, Československej armády č. 16 v Košiciach dodaný tovar v dvoch častiach v celkovej hodnote
2 557,22 eur, kde uhradil za tovar len 800 eur a dlhodobo zavádzal poškodeného ohľadom úhrad faktúr
a spôsobe platby, zvyšok neuhradil, čím takto spôsobil EO. škodu vo výške 1 757,22 eur.

Súd mu za to uložil podľa § 221 ods. 2, § 38 ods. 2, 4, § 37 písm. h/, § 42 ods. 1 Trestného zákona
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho na výkon
trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§42ods.2Tr.zák.súdzrušilvýrokotresteuloženýobžalovanémuskoršímrozsudkomOkresného
súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7T 85/2011 zo dňa 16.01.2015, ktorým bol obžalovanému uložený trest
povinnej práce 210 hodín, ako aj rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T 67/2015 zo dňa
06.04.2016, ktorým mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov s podmienečnýmodkladom na skúšobnú dobu 2 a pol roka, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému D.
I. s miestom podnikania Bratislava - Ružinov, ul. Šándorova č. 6, IČO: 33826749 škodu v uplatnenej
výške 1 728,32 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. Poprel, že by sa dopustil trestného činu podvodu
a namietal, že okresný súd uveril zmätočným a rozporuplným výpovediam poškodeného. Uznal, že
poškodenému ostal dlžný 28 eur, ale vyjadril názor, že nejde o trestný čin. Rovnako poprel, že by pred
vymáhačskou firmou CCV uznal svoj záväzok v takej výške, ako tvrdí poškodený. Potvrdenie z DPD, že
poškodený zaslal tovar nie je podľa neho dôkazom, ktorý by ako jediný preukazoval, že mu poškodený
skutočne zaslal tovar vo výške škody, ktorú si uplatňuje. Ani mailová komunikácia nepreukazuje, že

tovar, ktorý sa v nej uvádza, aj skutočne prevzal. Namietal, že ani poškodený nevie, koľko objednávok
realizoval a kedy a nevie o tom predložiť potvrdenia. Poškodený raz tvrdí, že realizovali tri objednávky,
potom že dve a v skutkovej vete rozsudku sa píše o dodaní tovaru v dvoch častiach, čo je ale v
rozpore s vystavovaním faktúr. Uznal, že poškodený realizoval objednávku v dvoch častiach, prvú
vo výške 351,02 eur a druhú vo výške 477,88 eur, čo aj potvrdil a zaplatil. Je teda nelogické, aby

ešte posielal nejakú poslednú časť s najvyššou sumou 1.728,32 eur. Namietal, že okresný súd vôbec
neodôvodnil na základe akých konkrétnych úvah dospel k záveru, že si objednal tovar napriek tomu, že
mal vedomosť o tom, že nebude schopný svoj záväzok splniť. V čase uskutočňovania objednávok totiž
občianske združenie existovalo a riadne vykonávalo svoju činnosť, združenie malo vždy nejaký finančný
obnos. S poškodeným už aj predtým obchodoval a vždy mu za tovar zaplatil. Nikdy nekonal s úmyslom

uviesť poškodeného do omylu a navyše svoj záväzok ešte pred podaním trestného oznámenia uhradil.
Platobná neschopnosť, pre ktorú nemohol svoj záväzok splniť nastala až po vykonaní objednávky, čo
nemožnostotožňovaťstým,ževopredvedel,ženebudemaťpeniazenazaplatenie.Pokiaľideouložený
trest namietal, že súd vychádzal z toho, že bol predtým 6- krát súdne trestaný, aj keď sa na neho v
piatich prípadoch hľadí, akoby odsúdený nebol. Poukázal na to, že skutky, za ktoré mu boli ukladané

podmienečné tresty spáchal v rovnakom časovom období ako teraz posudzovaný skutok a tresty mu
boli ukladané až po 8 rokoch. Okrem toho skutok spáchal, keď mal 22 rokov, teda ako osoba blízka veku
mladistvých, čo je všeobecne poľahčujúcou okolnosťou. Je nespochybniteľné, že sa lieči na psychiatrii
od roku 2010 a už v čase, keď sa dopustil skutku, pociťoval zdravotné problémy. Vyjadril názor, že účel
trestu by bolo v jeho trestnej veci možné dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania za použitia § 39 ods. 1 Tr.

zák. vzhľadom na okolnosti prípadu a jeho osobu. V tejto súvislosti poukázal na to, že sa za posledných 6
rokov od spáchania skutku nedopustil žiadnej trestnej činnosti, zamestnal sa a študuje na vysokej škole
v odbore právo. Dodal, že pre spoločnosť nie je nebezpečný a nepodmienečný trest odňatia slobody by
nijakým spôsobom nesplnil svoj účel.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu

na nové konanie a rozhodnutie.

Z vyjadrenia prokurátora je zrejmé, že obžalovaný je okrem tvrdení poškodeného usvedčovaný aj
emailovou komunikáciou, z ktorej je zrejmé, že účelovo zavádzal poškodeného, naťahoval čas, reagoval

z vymyslených pracovných pozícií, z čoho možno jednoznačne preukázať úmysel obžalovaného
neuhradiť platby za objednaný tovar.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné.
Krajský súd vykonal verejné zasadnutie bez prítomnosti obžalovaného so zreteľom na súhlas

obžalovaného zo dňa 13.11.2017, z ktorého vyplýva, že ospravedlňuje svoju neúčasť na verejnom
zasadnutí a súhlasí, aby sa vykonalo v jeho neprítomnosti.
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd vychádzal pri rozhodovaní z výpovede
obžalovaného, z výpovede svedka D. I., z listinných dôkazov a to zo súpisky rozvozu, z mailovej
komunikácie zo dňa 19.1.2017, z faktúr č. 0198484 a 2011415, z objasnenia výzvy k okamžitej úhradezo 6.3.2012, z detailov obratu s dátumom zúčtovania 16.5.2012, zo zoznamu tovaru, na podklade
ktorých dospel k záveru, že skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný. Spáchanie
skutku je preukázané predovšetkým výpoveďou poškodeného - svedka Voltmanna, objektivizovanou

listinnými dôkazmi. Obhajobu obžalovaného, že za objednávky zaplatil a problémy nastali v banke
vyvrátil výpis z účtu, z ktorého okresný súd zistil, že nedošlo k žiadnej úhrade dlžnej sumy. Obžalovaný
až po výzve vymáhačskej spoločnosti uhradil prvé dve faktúry a aj z mailovej komunikácie je zrejmé
vyhýbaniesaplneniupovinnostíatotým,žesanenachádzavpráci.Obhajobuobžalovanéhoonedodaní
tovaru vyvracia okrem potvrdenia dopravnej spoločnosti aj mailová komunikácia, v ktorej obžalovaný

potvrdil dodanie tovaru. Tieto zistenia podľa názoru okresného súdu negujú aj obhajobu obžalovaného
spočívajúcu v tom, že poškodenému spôsobil len škodu vo výške 28,90 eur. Z vykonaného dokazovania
mal súd preukázané, že obžalovaný nezaplatil za poslednú faktúru vo výške 1.757,22 eur, aj keď tovar
riadne prevzal a následne aj predal ďalej.
Krajský súd sa s týmto záverom okresného súdu stotožnil.
V konaní, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo okresný súd vzal do úvahy všetky rozhodné

skutočnosti a nepochybil, keď na ich podklade uznal obžalovaného za vinného z prečinu podvodu podľa
§ 221 ods. 1 Tr. zák.

V odôvodnení napadnutého rozsudku sa okresný súd starostlivo zaoberal obhajobou obžalovaného a
následne presvedčivo vysvetlil, prečo jej neuveril.

Krajský súd dospel po preštudovaní predloženého spisového materiálu k rovnakému právnemu záveru
ako okresný súd, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný. Obžalovaného
aj podľa názoru krajského súdu usvedčuje z jeho spáchania výpoveď svedka I. objektivizovaná listinnými
dôkazmi, ktoré vylučujú obhajobu obžalovaného, že žiadny tovar v hodnote 1.728,32 eur neprevzal a

poškodenému je dlžný len 28 eur.
Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na mail na č.l. 111 spisu, v ktorom obžalovaný priamo potvrdil,
že mu poškodený doručil aj tretiu zásielku v hodnote 1.728,32 eur, čím je vyvrátená jeho námietka, že
nebolo dostatočne preukázané, že obsahom doručenej zásielky bol tovar vo výške uplatňovanej škody.
Pokiaľ obžalovaný namietal, že okresný súd uveril rozporuplným výpovediam poškodeného ohľadne

počtu objednávok krajský súd uvádza, že z listinných dôkazov, aj z výpovedí poškodeného je dostatočne
zrejmé, ako boli vystavované faktúry, koľko bolo medzi obžalovaným a poškodeným realizovaných
objednávok a akým spôsobom došlo k ich doručovaniu so zreteľom na stav skladových zásob
poškodeného.
Rovnako z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný zavádzal

poškodeného ohľadom uhradenia faktúr za prvé dve časti doručených objednávok, na základe čoho mu
poškodený odoslal aj tretiu časť objednávok, ktorá doposiaľ uhradená nebola.
Za doručený tovar vo výške 351,02 eur a 477,88 eur obžalovaný zaplatil, až keď poškodený posunul
vymáhanie záväzku vymáhačskej firme CCV a poslednú časť vo výške 1.728,32 za tovar, ktorý mu bol
doručený, neuhradil vôbec.

Krajský súd neuveril obžalovanému, že v čase objednávania tovaru nemal v úmysle podviesť
poškodeného a za tovar nezaplatil len preto, že sa dodatočne dostal do platobnej neschopnosti. Z
vykonaného dokazovania je totiž zrejmé, že v čase, keď obžalovaný vylákal od poškodeného poslednú
časť objednávky, už bol v platobnej neschopnosti (č.l. 231 spisu) a poškodeného uviedol do omylu tým,
že tvrdil, že za prvú časť doručeného tovaru už urobil úhradu, aj keď to nebolo pravdou. V prípade, ak

by obžalovaný uviedol pravdu, že za prvé dve časti doručeného tovaru ešte neurobil úhradu, poškodený
by mu nedoručoval poslednú časť objednávky za 1.728,32 eur a tak by mu ani nevznikla škoda, o čom
obžalovaný vedel.
Keďže odoslaniu tretej časti objednávky predchádzal celý rad premyslených krokov obžalovaného
smerujúcich k tomu, aby ju od poškodeného vylákal za každú cenu - v danej veci uvedením do omylu

ohľadom vyplatenia prvých dvoch častí objednávky, krajský súd neuveril jeho obhajobe, že sa svojím
konaním nechcel obohatiť na úkor poškodeného.
Pokiaľ ide o uložený trest z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd pri rozhodovaní
vychádzal zo zistenia, že obžalovaný bol doposiaľ 6-krát súdne trestaný, z toho 5-krát za trestný čin
podvodu a raz za spreneveru. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.

zn. 5T/67/2015 zo dňa 6.4.2016 za pokračujúci prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák. na úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v
trvaní 2 a pol roka za súčasného zrušenia rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7T/85/2011
zo dňa 16.1.2015 vo výroku o treste, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí, ktoré vzhľadom na zmenu, kuktorej došlo, stratili podklad. Okresný súd nezistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť, len priťažujúcu
podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., keďže už v minulosti bol odsúdený. Z uvedených dôvodov zvyšoval dolnú
hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., konkrétne o 16 mesiacov, keďže

vychádzal z trestnej sadzby 1-5 rokov. Dolnú hranicu tak určil na 28 mesiacov, pričom práve trest na tejto
dolnej hranici považoval za dostačujúci z hľadiska individuálnej, aj generálnej prevencie. Pri ukladaní
trestu okresný súd zohľadnil, že u obžalovaného išlo o opakované páchanie trestnej činnosti, keďže
bol celkovo 6-krát súdne trestaný. Doterajšie ukladanie podmienečných trestov u obžalovaného podľa
názoru okresného súdu nesplnilo svoj účel a nezabránilo mu v páchaní trestnej činnosti a nevytvorilo

podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Dokonca sa jedného zo skutkov, za ktorý bol
právoplatne uznaný vinným dopustil v dňoch 2.10.2015 a 5.10.2015 v čase prebiehajúceho trestného
stíhania a to v konaní pred súdom v tejto prejednávanej veci. Okresný súd uložil obžalovanému súhrnný
trest odňatia slobody podľa § 42 ods. 2 Tr. zák., pretože zistil, že obžalovaný sa teraz posudzovaného
skutku dopustil skôr, ako bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/67/2015 zo
dňa 18.10.2016 a aj rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7T/85/2011 zo dňa 16.1.2015,

ktorým bol obžalovanému uložený trest povinnej práce v trvaní 210 hodín.

Krajský súd sa s týmto záverom okresného súdu nestotožnil, pretože uložením nepodmienečného trestu
by došlo k porušeniu ustanovenia § 34 ods. 1 a 3 Tr. zák.
Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7T/85/2011 zo dňa 16.1.2015 bol obžalovaný

uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. za skutok, ktorého sa mal dopustiť v
období od 12.1.2009 do 5.3.2009, za čo mu bol uložený trest povinnej práce v trvaní 210 hodín.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/67/2015 zo dňa 6.4.2016 bol obžalovaný uznaný
vinným z pokračujúceho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák. za skutky, ktorých sa dopustil
od 22.9.2009 do 24.9.2009, ako aj v dňoch 2.10.2015 a 5.10.2015, za čo bol odsúdený na úhrnný

trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v
trvaní 2 a pol roka za súčasného zrušenia rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7T/85/2011
zo dňa 16.1.2015 vo výroku o treste, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí, ktoré vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo, stratili podklad.
Teraz posudzovaného skutku sa obžalovaný dopustil v presne nezistenom čase v mesiaci november

2011.
Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie
súhrnného trestu.
S poukazom na citované ustanovenie, na čas spáchania teraz posudzovaného skutku, ako aj na čas

vyhlásenia odsudzujúcich rozsudkov v iných trestných veciach obžalovaného, tak nemal krajský súd
žiadne pochybnosti, že v danej veci je potrebné uložiť súhrnný trest odňatia slobody, keďže teraz
posudzovaný skutok obžalovaný spáchal skôr, než bol vyhlásený právoplatný odsudzujúci rozsudok za
iný jeho trestný čin.
Podľa § 44 Tr. zák. súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu

podľa § 43 Tr. zák., ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa, za dostatočný.
V preskúmanej veci sa obžalovaný dopustil skutku pred 6 rokmi. Z odpisu jeho registra trestov je zrejmé,
že v minulosti bol 6-krát súdne trestaný, v 4 prípadoch sa však na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.
Prvýkrát bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 2T/45/2011 zo dňa 8.3.2011.

V troch prípadoch mu bol uložený peňažný trest, v jednom bolo upustené od uloženia súhrnného trestu.
TrestuloženýrozsudkomOkresnéhosúduStaráĽubovňasp.zn.7T/85/2011zodňa16.1.2015 (povinnej
práce) nebol vykonaný, keďže bol zrušený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/67/2015
zo dňa 6. 4. 2016. Posledné, 6. odsúdenie bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn.
5T/67/2015 zo dňa 6.4.2016.

Z takto zisteného skutkového stavu je zrejmé, že teraz posudzovaného skutku sa obžalovaný dopustil
ešte predtým, ako bol prvýkrát súdom potrestaný v roku 2011. Pred uložením trestu za posudzovaný
skutok vykonal len peňažné tresty a v súčasnosti prvýkrát vykonáva podmienečný úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 20 mesiacov s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 a pol roka, ktorý mu
bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/67/2015 zo dňa 6.4.2016.

Krajský súd sa na podklade týchto zistení nemohol stotožniť s konštatovaním okresného súdu, že
doterajšie ukladanie podmienečných trestov u obžalovaného nesplnilo svoj účel a nezabránilo mu v
páchaní trestnej činnosti a nevytvorilo podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život,
pretože riadne vykonal len peňažné tresty a podmienečný trest odňatia slobody teraz vykonáva poprvýkrát. Počas jeho výkonu sa zatiaľ nedopustil žiadnej trestnej činnosti. Účinkom sa teda minuli len
alternatívne peňažné tresty, po vykonaní ktorých sa vrátil k páchaniu trestnej činnosti v dňoch 2.10.2015
a 5. 10. 2015, za ktorú bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/67/2015 zo

dňa 6. 4. 2016.
Krajský súd po zhodnotení všetkých relevantných skutočností majúcich vplyv a význam pre
rozhodovanie o treste obžalovaného dospel k záveru, že v predmetnej veci sú splnené podmienky pre
použitie ustanovenia § 44 Tr. zák., nakoľko trest uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Bratislava
V sp. zn. 5T/67/2015 zo dňa 6. 4. 2016 považuje krajský súd za dostatočný na ochranu spoločnosti

a nápravu páchateľa.
Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že trest spojený s odňatím slobody by mal v predmetnej trestnej
veci nepriaznivejší dopad pre spoločnosť aj pre obžalovaného, ako trest s podmienečným odkladom
jeho výkonu, pretože práve pobytom na slobode bude mať obžalovaný vytvorené lepšie podmienky pre
náhradu škody a aj preto, aby dokončil školu a slušne sa zamestnal, aby sa v budúcnosti nedopúšťal
majetkovej trestnej činnosti.

V prípade zaradenia obžalovaného do ústavu na výkon trestu by bolo sťažené vyrovnanie škody, pričom
na štát a jeho daňových poplatníkov by ešte aj prešli náklady na jeho pobyt v ústave na výkon trestu
odňatia slobody.
Zároveň to, že obžalovaný počas dvoch rokov od spáchania posledných čiastkových skutkov z veci

vedenej na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 5T/67/2015 zo dňa 6. 4. 2016, viedol riadny
život umožňuje záver, že práve prebiehajúcimi trestnými konaniami a prvýkrát aj hrozbou premeny
podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný sa dostatočne poučil, aby v budúcnosti
nepáchal trestnú činnosť.
Trest odňatia slobody uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V v trvaní 20 mesiacov s

podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 a pol roka je primeraným vo
vzťahu k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaný dopustil pred jeho vyhlásením čo
do charakteru trestnej činnosti a výšky škody a podľa názoru krajského súdu spĺňa všetky náležitosti
majúce význam tak z hľadiska generálnej, ako aj individuálnej prevencie.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.