Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 23, 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12Cpr/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716204999
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8716204999.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu N.. O. O., X. B.

I. XXX, štátne občianstvo Slovenská republika, práv. zast. Y.. Š. W., H. W. U. U. V. X, U.Á. B. P., proti
žalovanému V. L., U..G..C.., U. U. L., Š. X, N.: XX XXX XXX, práv. zast. X. &. L. H. W., U..G..C.., B.. U..
Q. XX, L., v konaní o určenie neplatnosti výpovede s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že výpoveď daná žalobcovi žalovaným listom zo dňa 19.1.2016 j e n e p l a t n á .

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
s tým, že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.5.2016 domáhal, aby určil, že výpoveď daná mu
žalovaným listom zo dňa 19.1.2016 je neplatná. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobu
v písomnom podaní odôvodnil tým, že dňa 10.2.2016 mu žalovaný doručil výpoveď z pracovného
pomeru z dôvodu, že prestal spĺňať požiadavky uvedené v § 42 ods.2 Zákonníka práce. Ďalej sa
vo výpovedi uvádza, že bol do funkcie konateľa spoločnosti vymenovaný s účinnosťou od 31.5.2005
podľa pracovnej zmluvy zo dňa 30.6.2005 s dohodnutým dňom nástupu do práce 1.7.2005. Pretože
jediný spoločník spoločnosti ho písomným rozhodnutím zo dňa 31.12.2015 odvolal z funkcie konateľa,

zanikli predpoklady vykonávania funkcie konateľa a preto prestal spĺňať požiadavky, na základe ktorých
bola uzatvorená pracovná zmluva. Tým boli splnené podmienky pre výpoveď z pracovného pomeru.
Listom zo dňa 23.2.2016 oznámil žalovanému nesúhlas s výpoveďou s odôvodnením, že dňa 1.3.2009
uzavrel so zamestnávateľom dohodu o zmene pracovných podmienok, na základe ktorej došlo k
zmene pracovného zaradenia, jeho osoby ako zamestnanca so stanovením funkcie riaditeľ a konateľ
spoločnosti. S účinnosťou odo dňa 1.3.2009 nebol iba v pozícii konateľa spoločnosti, ale aj v pozícii
riaditeľa. Vzťah medzi konateľom a spoločnosťou súvisiaci s výkonom funkcie konateľa je vzťahom

obchodnoprávnympodľaust.§161ods.6písm.a)Ob.z.Žalovanýhopožiadalopredloženiedokumentu,
na základe ktorého pracoval v spoločnosti ako riaditeľ ako aj pracovnú náplň od 1.3.2009, hoci
týmito dokumentmi viac ako 7 rokov disponoval. Spochybnil odvolanie z funkcie konateľa spoločnosti,
ktoré tiež pokladá za neplatné. Žiaden vnútorný predpis zamestnávateľa neustanovuje voľbu alebo
vymenovanieakopožiadavkuvykonávaniafunkcievedúcehozamestnanca-riaditeľa. Zfunkcieriaditeľa
nebol odvolaný. Uviedol , že citácia rozhodnutia NS rozhodnutie NS 4M Cdo 6/2009 žalovaným je
iba čiastočná. Právny názor NS, ktorý je uvedený na strane 7 a z ktorého je citácia znie nasledovne:

„ Podľa ustálenej judikatúry súdov, skutočnosť, že fyzická osoba bola vymenovaná štatutárnym orgánom
spoločnosti s ručením obmedzením (konateľom) sama o sebe nebráni tomu, aby uzavrela s touto
spoločnosťou zmluvu (dohodu) podľa pracovnoprávnych predpisov, napríklad pracovnú zmluvu, dohodu
o prácach vykonaných mimo pracovný pomer, dohodu o rozviazaní pracovného pomeru a podobne. Vtomto smere je správnym, avšak nie úplný záver odvolacieho súdu. Ďalej je potrebné skúmať, či zmluva
(dohoda) nesmeruje k vzniku pracovného pomeru alebo iného pracovnoprávneho vzťahu, ktorého
náplňou by bol výkon činnosti štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzením. Až následne

nasleduje text uvedený vo vyjadrení žalovaného, teda má za to, že z uceleného právneho názoru možno
konštatovať, že pracovná zmluva je platná, pretože činnosti, ktoré vykonával klient, neboli len činnosťou
štat.orgánu.Zrejmepretozamestnávateľexplicitnedopracovnejzmluvyvroku2009konkrétne1.3.2009
zapracoval v bode 1 zmena pracovného zaradenia zamestnanec (funkcie zamestnanca): riaditeľ a
konateľ spoločnosti. Pracovný pomer sa zakladá pracovnou zmluvou, avšak aj konkludentne. Poukázal

na ust. § 17 ods.3 ZP, podľa ktorého neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu,
ak neplatnosť nespôsobil sám. Pretože nie sú splnené podmienky ust.§ 63 ods.1 písm. d) bod 2 ZP v
súvislosti s ust. § 42 ods.2 ZP, teda dôvody uvádzané v texte týchto zákonov nie je v danej situácii žiadny
vnútorný predpis zamestnávateľa, ktoré by ustanovovalo voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku
vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca - riaditeľa.

2.Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že v roku 2001 začal pracovať v občianskom združení
V. W. V. L., ktorý hral najvyššiu hokejovú súťaž. V roku 2005 došlo k zmene právnej úpravy mužstiev
s tým, že súťaž mohli hrať iba obchodné spoločnosti. Stal sa konateľom novovzniknutej obchodnej
spoločnosti spolu s p. L.. V roku 2009 pri zmene meny podpísal dodatok k zmluve s tým, že bude
vykonávať aj funkciu riaditeľ, resp. výkonný riaditeľ. Od uvedenej doby už nebol titulovaný generálny

manažér. Stal sa aj jediným konateľom spoločnosti. Túto funkciu vykonával do mesiaca december
2015. V určitých obdobiach zamestnancami žalovaného boli tiež Ing. Turan ako manažér družstva a
v určitom období aj masér družstva. Za celé obdobie mu bol schválený mesačný plat a bol vedený v
sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni. Poberal daňové zvýhodnenia na deti Od 1.1.2016 vykonával
činnosť ako v predchádzajúcom období, do práce dochádzal ráno medzi 6.00 h a 7.00 h, odchádzal o

16.00 h a v deň zápasu aj v neskorších hodinách. Výpoveď mu žalovaný doručil poštou dňa 10.2.2016.
Po doručení výpovede určitý čas dochádzal do práce. Neskôr bol oboznámený s tým, že organizácia
mu už nemôže prideľovať prácu a že jeho mzdové náležitosti budú vysporiadané. Do práce prestal
dochádzať asi od 20.3.2016. V období rokov 2005 až 2009 boli dvaja konatelia, z ktorých on sa venoval
práci generálneho manažéra. Po schválení dohody o zmene pracovnej zmluvy pokračoval vo výkone

svojej činnosti a ďalej vykonával funkciu konateľa. Náplň práce generálneho manažéra zodpovedala
práci riaditeľa spoločnosti. Naviac, ako člen správnej rady podával podklady týkajúce sa ekonomiky
a zabezpečoval bežný chod klubu od upratovania, maľovania a i. Mimo mesačnej mzdy mu neboli
vyplácané žiadne iné peniaze. Od 1.1.2016 zabezpečoval ďalej majstrovské zápasy seniorského klubu
a mládeže. Mimo uzavretej pracovnej zmluvy so žalovaným nemal uzatvorenú inú zmluvu. Podľa jeho

vedomostí takto to bolo organizované aj v iných extraligových kluboch. Na preukázanie svojich tvrdení
predložil listy žalovaného a to výpoveď z pracovného pomeru, výzvu na odovzdanie zverených vecí a
dokumentácie, oznámenie o nesúhlase s výpoveďou a vyjadrenie žalovaného k výzve, a v priebehu
konania mzdový list za rok 2016, dohodu o zmene pracovných podmienok, pracovnú náplň riaditeľa
spoločnosti V. L., U..G..C.. a žiadal vypočuť ako svedkov N.. Y. Č., X.. G. U..

3.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe túto žiadal zamietnuť s odôvodnením, že žalobca
bol konateľom spoločnosti od jej vzniku dňom 31.5.2005. Dňom 31.12.2015 zanikla funkcia žalobcu
ako konateľa z dôvodu odvolania z tejto funkcie na základe rozhodnutia jediného spoločníka. O
zániku funkcie konateľa k uvedenému dňu svedčí zápis vo verejnom obchodnom registri. K uvedenému

dňu vykonával žalobca pre žalovaného iba činnosti, ktoré sú náplňou funkcie konateľa. Poprel, aby
v danom čase žalobca vykonával činnosti odlišné alebo bol zamestnaný u žalovaného v pracovnom
pomere vo funkcii - riaditeľ odlišnej od funkcie konateľa. Výpoveďou zo dňa 19.1.2016 doručenou
žalobcovi poštou dňa 10.2.2016 bol so žalobcom pracovný pomer ukončený. Žalobca sa v danom
konaní nemôže domáhať posúdenia platnosti jeho odvolania z funkcie. Pokiaľ žalobca ako bývalý

konateľ nevyužil svoje právo a nepodal žalobu na určenie neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka
žalovaného, ktorým bolo rozhodnuté o jeho odvolaní z funkcie konateľa, nemôže sa v inom súdnom
konaní úspešne domáhať určenia neplatnosti jeho odvolania z funkcie konateľa. Funkciu štatutárneho
orgánu nemohol žalobca vykonávať v rámci výkonu práce na základe pracovnej zmluvy a nie je
možné uzavrieť pracovnú zmluvu, v ktorej dohodnutý druh práce zahŕňa činnosti spadajúce pod rozsah

činnosti štatutárneho orgánu. Ak z vymedzenia druhu práce v prípadnej pracovnej zmluve je zrejmé,
že sa v prevažnej miere zhoduje s obsahom funkcie štatutárneho orgánu, táto zmluva nemôže byť
považovaná za pracovnú zmluvu uzatvorenú podľa § 43 ZP. Nie je podstatným, pod akým názvom je
zmluva uzavretá, ale aký je jej obsah. V posudzovanom prípade, predmetom u zatvorenej zmluvy bolvýkon funkcie konateľa a obsahom činnosti žalobcu vykonávanej pre žalovaného podľa zmluvy bolo
zastupovanieariadeniespoločnosti,čosúčinnostikonateľaspoločnosti.Jevrozporesozákonom,akby
žalobcavykonávalčinnosťštatutárnehoorgánuvpracovnompomere.Vtakomprípadejepreskúmavaná

zmluva v zmysle ust. § 242 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce neplatným právnym úkonom a nemohol
podľa nej vzniknúť pracovný pomer alebo iný pracovnoprávny vzťah. Zmluva uzatvorená dňa 30.6.2005
preto nemohla medzi nimi založiť pracovnoprávny vzťah bez ohľadu na to, ako bola zmluva nazvaná.
Na túto skutočnosť nemôže mať vplyv ani žalobcove tvrdenie, že okrem funkcie konateľa, vykonával v
pracovnom pomere aj funkciu „riaditeľ“ ako odlišnú funkciu od konateľa spoločnosti. Riaditeľ je osobou,

ktorá spravuje, riadi, vedie istý organizačný celok. Pokiaľ žalobca tvrdí, že bol aj riaditeľom spoločnosti,
išlo by o vykonávanie tých istých úloh a činností, ktoré sú základnou kompetenciou konateľa ako
štatutárneho orgánu spoločnosti. Žalovaný napriek tomu, že sa od začiatku domnieval, že medzi ním a
žalobcom neexistuje pracovnoprávny vzťah, zaslal mu list označený ako výpoveď z pracovného pomeru
v záujme právnej istoty, inak by žalobca mohol tvrdiť, že pracovnoprávny vzťah naďalej trvá. List
označil aj ako skončenie právneho vzťahu založeného zmluvou zo dňa 30.6.2005, v znení neskorších

dohôd o zmene pracovných podmienok. Žalobca sám nespochybňuje, že vzťah medzi konateľom a
spoločnosťou je vzťahom vždy obchodnoprávnym. Právny vzťah súvisiaci s výkonom funkcie konateľa
zanikol jeho odvolaním z funkcie konateľa spoločnosti dňom 31.12.2015. Pretože v posudzovanom
prípade sa nejedná o pracovnoprávny vzťah, neprichádza do úvahy ani rozhodovanie o platnosti
skončenia takéhoto pracovného pomeru. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol vypočuť U. H. W.,

G. U., Ľ. X., N.. G. L., T. Š.. Na pojednávaní ďalej uviedol, že Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že sa
nevylučuje ani v zmysle judikatúry popri výkone funkcie konateľ aj súbežné uzatvorenie pracovného
pomeru, súhlasil s tým, avšak musí ísť o výkon obsahom odlišnej práce ako sú činnosti, ktoré patria
do kompetencie konateľa. V posudzovanom prípade, z listinných dôkazov aj zo svedeckých výpovedí
vyplynulo, že žalobca bol tou osobou, ktorá riadila spoločnosť žalovaného. Zastupoval túto spoločnosť

voči tretím osobám, uzatváral zmluvy, zabezpečoval dodávku všetkých služieb, ktoré boli potrebné
pre prevádzkovanie hokejového klubu. Išlo teda jednoznačne o činnosti, ktoré patria do kompetencie
konateľa, ktorý podľa Obch.zákonníka jednak konal v mene spoločnosti ako štat. orgán a jednak
zabezpečuje obchodné vedenie spoločnosti, do ktorého patria všetky tie činnosti. Na tomto nič nemení
ani skutočnosť, že existuje právny úkon, ktorým malo dôjsť k zmene pozície žalobcu a doplneniu

funkcie „riaditeľ“. Ide o formálne odlišné označenie, ktoré však obsahovo sa nijako neodlišuje od funkcie
konateľa. Funkcia riaditeľ nie je v prípade s.r.o. funkciou v zmysle nejakých právnych predpisov, ide skôr
o bežné označenie. Nedáva žiadny zmysel v prípade žalovaného v danom čase, aby existovali oddelené
funkcie konateľa a riaditeľa, keď ich mala vykonávať tá istá osoba. Z týchto dôvodov teda nemohol
existovať medzi stranami pracovnoprávny vzťah, a preto nie je možné ani rozhodovať o platnosti lebo

neplatnosti ukončenia pracovného pomeru. K písomnému právnemu úkonu žalovaného - výpoveď zo
dňa 19.1.2016 uviedol, že tento musel byť vykonaný z dôvodu právnej istoty, keďže existovali zmätočné
zmluvy a ďalšie dohody o zmene podmienok. Avšak už v samotnom tomto úkone sa uvádza, že ide aj
o skončenie práv. vzťahu založeného zmluvou zo dňa 30.6.2005

4.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán, vypočutím žalobcu, U. T. Š., N..
Y. Č., H. W., G. U., G. L.V., oboznámením listinných dôkazov a to výpovede z pracovného pomeru, výzvy
na odovzdanie zverených vecí a dokumentácie, oznámenia žalovanému o nesúhlase s výpoveďou a
vyjadrenia žalovaného k výzve, a v priebehu konania mzdového listu za rok 2016, dohodou o zmene
pracovných podmienok, pracovnou náplňou riaditeľa spoločnosti V. L., U..G..C.., oboznámením sa s

výpisom z obchodného registra Okresného súdu Prešov rozsudkom zo dňa 20.9.2017 určil, že výpoveď
daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 19.1. 2016 je neplatná. Vychádzal z ustáleného skutkového
stavu, podľa ktorého listom zo dňa 19.1.2016 pod názvom výpoveď, skončenie právneho vzťahu
založeného zmluvou zo dňa 30.6.2005, žalovaný so žalobcom rozviazal pracovný pomer výpoveďou.
Podľa odôvodnenia žalovaný týmto dáva podľa § 63 ods.1 písm. d) bodu 2 ZP výpoveď z pracovného

pomeru zamestnancovi N.. O. O. a ukončuje s ním právny vzťah založený zmluvou zo dňa 30.6.2005
v znení neskorších dohôd o zmene pracovných podmienok. Ďalej konštatuje, že pracovný pomer
uzavretý medzi účastníkmi pracovnou zmluvou zo dňa 30.6.2005 v znení neskorších dohôd skončí
uplynutím výpovednej doby. Ďalej uvádza ust. § 42 ods.2 ZP s tým, že žalobca bol vymenovaný do
funkcie konateľa spoločnosti s účinnosťou od 31.5.2005. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 30.6.2005 bol

zamestnanec zaradený vo funkcii konateľ s dohodnutým nástupom zamestnanca do práce 1.7.2005.
Pracovná zmluva bola teda so zamestnancom uzatvorená podľa citovaného zákonného ustanovenia
na základe jeho vymenovania do funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti podľa osobitného predpisu.
Jediný spoločník žalovaného svojim písomným rozhodnutím zo dňa 31.12.2015 rozhodol o odvolanížalobcu z funkcie konateľa dňom 31.12.2015. Odvolaním z funkcie zanikli predpoklady vykonávania
funkcie konateľa spoločnosti Tým boli splnené podmienky pre skončenie pracovného pomeru. Pracovný
pomer skončí uplynutím výpovednej doby. Prílohou výpovede mala byť kópia rozhodnutia o odvolaní

z funkcie konateľa. Prílohu však tvoril list zo dňa 19.1.2016, ktorým žalovaný vyzval žalobcu na
odovzdanie zverených vecí a dokumentácie z dôvodu, že tento bol odvolaný z funkcie konateľa
spoločnosti rozhodnutím zo dňa 31.12.2015 a vymenované veci už nie sú ďalej potrebné na výkon
jeho činnosti. Listom zo dňa 23.2.2016 žalobca oznámil žalovanému neplatnosť výpovede z pracovného
pomeru s odôvodnením, že dňom 1.3.2009 došlo k uzavretiu dohody o zmene pracovných podmienok

so zmenou pracovného zaradenia žalobcu ako zamestnanca s tým, že s účinnosťou od 1.3.2009
začal zastávať funkciu riaditeľ a konateľ spoločnosti. Týmto zánik funkcie konateľa spoločnosti nijakým
spôsobom neovplyvnil jeho pozíciu riaditeľa spoločnosti. Vzťah medzi konateľom a spoločnosťou je
vždy vzťahom obchodnoprávnym a tento bol zo strany žalovaného ukončený odvolaním jeho osoby z
funkcie konateľa. Pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou v znení jej dodatku neskončil,
pretože žiaden vnútorný predpis zamestnávateľ neustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku

pre výkon funkcie vedúceho zamestnanca riaditeľa. Zároveň požiadal žalovaného o prideľovanie práce.
Žalovaný v liste zo dňa 3.3.2016 požiadal žalobcu o zaslanie dokumentu svedčiaceho o zamestnaní
v pracovnom pomere vo funkcii riaditeľ odlišnej od funkcie konateľ spolu s náplňou práce. Podľa
mzdového listu na rok 2016 žalobca v mesiacoch január, február, marec a apríl odpracoval 21, 21, 23,
21 dní a bola mu vyplatená za uvedené mesiace mzda. Dňa 1.3.2009 uzavrel žalobca s prezidentom

V. W. L. a jediným spoločníkom V. L., U..G..C.. J. o zmene pracovných podmienok s odkazom na
ust. § 54 Zákonníka práce s tým, že písomná pracovná zmluva uzavretá medzi zamestnávateľom a
zamestnancom sa dňom 1.3.2009 mení tak, že dochádza k zmene pracovného zaradenia zamestnanca
na funkciu riaditeľ a konateľ spoločnosti. Ostatné ustanovenia pracovnej zmluvy zostávajú v platnosti.
Zmluvné strany vyslovili súhlas s obsahom dohody, ktorá bola vyhotovená v dvoch rovnopisoch.

Dňa 1.3.2009 bola vyhotovená pracovná náplň riaditeľa U. V. L., U..G..C.. s bodmi 1 až 17 s tým,
že riaditeľ vykonáva všetky potrebné činnosti spojené s organizovaním a účasťou tímu P. H.-Q.,
zabezpečuje úlohy súvisiace s činnosťou klubu voči spoločnosti L. V., H..U.., U. a i., zabezpečuje a
dohaduje trénerské a hráčske zmluvy, zabezpečuje a organizuje účasť A-mužstva v súťaži riadeným
spoločnosťou L. V., H..U... Vybavuje platné registračné preukazy, trasfery, dohaduje prípravné zápasy,

dopravu na zápasy, zabezpečovanie stravy v dňoch konania zápasov, aktualizuje súpisku mužstva,
kontroluje a objednáva hokejovú výstroj, pripravuje podklady k odohratiu zápasov, vykonáva všetky
úkony potrebné po ukončení zápasu, vedenie realizačný tím (maséri, lekári, PA manažér, tréneri), je
nápomocný v riešení zdravotných problémov hráčov, pripravuje organizačne akcie aj nehokejové s A
- mužstvom, sprostredkúvava reklamné zmluvy pre žalovaného, zabezpečuje a organizuje tatranský

pohár. Podľa výpisu z obchodného registra žalovaného, predmetom činnosti žalovaného je prenájom
nehnuteľností, organizovanie športových, kultúrnych a spoločenských podujatí, reklamná a propagačná
činnosť,marketingai. Podľavýpisuod28.1.2010akojedinýspoločníkjeuvedenýhokejovýklubPoprad.
Žalobca bol evidovaný ako konateľ spoločnosti od 31.5.2005 do 27.1.2016. Od 28.1.2016 bol konateľom
spoločnosti N.. L. Ž. H. L. J. XX.X.XXXX Y. Y. W. B. V.. V mesiaci apríl 2017 sa strany pokúsili viesť

mimosúdne jednania o vyriešení sporu, o čom svedčí elektronická pošta, no neúspešne.

5.Svedkyňa T. Š. uviedla, že pre žalovaného na základe dohody o poskytovaní služieb vedie účtovnú
a mzdovú agendu, a to od mesiaca november 2010. Zároveň vo vybavovaní veci je zahrnutá aj
personálna agenda. Za dobu výkonu práce nebola prijatá žiadna iná osoba do pracovného pomeru.

Mala poskytnutú vlastnú kanceláriu na zimnom štadióne. Zmluvu s ňou uzavrel žalobca. Spoločnosť
má asi troch zamestancov, čo sa mení v rámci sezóny. Ďalšie osoby vykonávajú činnosť pre žalovaného
na základe zmlúv o poskytovaní služieb, resp. hráčskych zmlúv. Za pôsobnosti žalobcu sa nové
pracovné zmluvy neuzatvárali. Po jeho odchode vyhotovovala niekoľko zmlúv, evidovala osobné spisy
O. O. H. T. O.. Ich obsahom boli pracovné zmluvy, dodatky, vyhlásenia k dani. Počas jej pôsobenia

žalobca uzatváral hráčske zmluvy, nájomné zmluvy, reklamné zmluvy a i., vydával jej pokyny na prípravu
zmlúv, zabezpečenie zápasu. V priebehu dňa vo svojej kancelárii mal stretnutia s hráčmi, zástupcami
iných organizácii, zúčastňoval sa zápasov hokejového klubu. Do práce chodil asi do polovice marca
2016. Nemá vedomosť o osobe, ktorá by žalobcovi dávala pokyny na výkon činnosti. Viedol si knihu
jázd služobného vozidla, cesty si nenechával preplácať. Z náplne práce vykonával činnosti spojené s

organizovanéasúčasťouA-tímuvextralige,dohadovaldopravunazápasy,stravu,pripravovalpodklady
k odohratiu zápasov do polovice januára, rovnako viedol realizačný tím. Podľa jej vedomostí vykonával
funkciu výkonného riaditeľa občianskeho združenia, ktoré vykonáva činnosť pre výchovu mládeže. S
týmto subjektom žiadnu zmluvu uzatvorenú nemal. Finančné nároky mu plynuli iba z pracovnej zmluvy.6.Svedok N.. Y. Č. uviedol, že k výpovedi žalobcu sa vyjadriť nevie. Žalobca bol jeho nadriadeným ako
trénera mládeže. Do konca marca 2016 sa so žalobcom riadne stretával. Na zimný štadión chodil aj
po 1.1.2016.

7.Svedok H. W. uviedol, že žalobca u žalovaného vykonával funkciu konateľa spoločnosti. Sám mal
so žalovaným uzatvorenú hráčsku zmluvu. Žalobcu vnímal ako šéfa klubu, ktorý riešil hráčske zmluvy,
vyberal hráčov, realizoval tím a staral sa o chod klubu. Nemá vedomosť o osobe, ktorá by mu ukladala
spôsob výkonu činnosti.
8.Svedok G. U. uviedol, že v rokoch 2012 a 2015 pôsobil ako predseda správnej rady Hokejového

klubu Poprad a z výkonu funkcie mu vyplývala povinnosť sledovať prácu žalobcu ako riaditeľa, ktorý
zastrešoval v klube všetky činnosti, manažoval trénerov mužstva a hokejové školy. Zabezpečoval vlajku,
reklamu, podpisoval zmluvy s dodávateľmi, sponzormi. Do rozpočtu bol kalkulovaný jeho mesačný plat.
Každý ho oslovoval riaditeľ. V roku 2015 bol odvolaný z funkcie konateľa. Podľa neho chodil do práce
aj naďalej. O bežných otázkach klubu rozhodoval žalobca, o tvorbe kádra, finančných veciach bola
informovaná správna rada.

9.Svedok G. L. uviedol, že od roku 2010 bol funkcionárom spoločnosti H. L. L.. So žalobcom sa stretával
od roku 2010 v súvislosti s tým, že spoločnosť aktívne podporovala W. V. L.. Žalobca so spoločnosťou
podpisoval obchodné vzťahy, vyjednával podmienky pre poskytovanie ubytovacích a stravovacích
služieb, marketing a i. V týchto vzťahoch zotrvali do konca roku 2015. V roku 2015 žalobca opakovane
požiadal spoločnosť o finančné prostriedky, čo nebolo zvyčajné. Následne ako splnomocnený zástupca

členasprávnejradyzúčastnilprocesuodvolávaniažalobcuzfunkcievýkonnéhoriaditeľaŠKPakonateľa
spoločnosti. Od januára 2016 neeviduje, aby žalobca v klube nejako pôsobil. Od osôb pôsobiacich v
klube mal vedomosť, že žalobca sa zdržiaval na štadióne, s nikým však nekomunikoval. Od marca 2016
sa už v klube nezdržiaval. V spoločnosti V. L., U..G..o. nevykonáva žiadnu činnosť, eviduje viacero
exekučných konaní voči žalovanému. Do roku 2015 žalobcu vnímal ako najvyššiu autoritu klubu. Po

stránke pracovnej sa o klub nezaujímal. So žalobcom prejednávali z jeho podnetu otázku výstavby a
fungovania tréningovej haly súvisiacej s uskutočnením majstrovstiev sveta hráčov do 18 rokov, ako aj
pôsobenia žalobcu pri tejto aktivite. Toto však nijako nesúviselo s výpoveďou a pôsobením žalobcu u
žalovaného.
10.Nazákladetaktozistenéhoskutkovéhostavusúddospelkzáveru,že žalobajedôvodná. Vsúvislosti

s otázkou prípustnosti resp. neprípustnosti výkonu funkcie konateľa spoločnosti a výkonu závislej práce
na základe pracovnej zmluvy u tej istej spoločnosti súd uvádza, že skutočnosť, že fyzická osoba bola
vymenovaná za konateľa spoločnosti sama o sebe nebráni tomu, aby uzavrela s touto spoločnosťou
zmluvu podľa pracovnoprávnych predpisov na funkciu riaditeľa. Takáto zmluva však nesmie viesť k
vzniku pracovného pomeru, ktorého náplňou by bol výkon funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti

s ručením obmedzeným. / rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 92/97/. Náplň práce
konateľa a súčasne zamestnanca spoločnosti sa nesmú zamieňať a navzájom si konkurovať. V rozpore
so zákonom by teda bola situácia, keby bola vykonávaná činnosť štatutárneho orgánu spoločnosti -
konateľanazákladepracovnejzmluvy.Pracovnázmluvauzavretánavýkonfunkciekonateľaspoločnosti
by bola neplatná pre rozpor so zákonom, nakoľko výkon funkcie konateľa nie je výkonom práce

podľa Zákonníka práce. Súd musí skúmať tieto okolnosti a to nielen z hľadiska formálneho označenia
pracovnejpozície,alepredovšetkýmzhľadiskaobsahu,náplneprácevykonávanejnazákladepracovnej
zmluvy a posúdiť, či náplň práce vyplývajúca z pracovnej zmluvy nie je totožná s činnosťou konateľa
spoločnosti. Činnosť konateľa spoločnosti upravuje Obchodný zákonník v ust. § 133 a nasl. prípadne
zakladateľská listina. Konateľ je v prvom rade štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý koná v mene

spoločnosti. V mene spoločnosti napr. uzatvára kontrakty, prijíma zamestnancov a uzatvára s nimi
pracovné zmluvy atď. Dá sa teda povedať, že sa jedná o konanie „navonok“. Funkcia konateľa vzniká
vymenovanímvalnýmzhromaždením.Niejeaaninemôžebyťvýkonomzávislejpráce.Súdvprvomrade
vzhľadomkobranežalovaného,žepracovnýpomernevznikol,riešilotázku,čivčasevýpovede existoval
pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom. Tento

podľa tvrdenia žalobcu mal vzniknúť na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.6.2005, v znení dohody
o zmene pracovných podmienok zo dňa 1.3.2009. Medzi stranami v roku 2005 nemohol platne
vzniknúť pracovný pomer podľa § 42 ods. 1 ZP na základe pracovnej zmluvy pri uvedení pracovnej
funkcie žalobcu konateľ , ak by žalobca vykonával činnosť v rozsahu iba funkčných povinností konateľa.
Omnoho dôležitejším, než označenie druhu práce, je však stanovenie obsahu pracovného pomeru a

rozsahu kompetencií danej osoby. Zo súčasného právneho výkladu problematiky je totiž zrejmé, že
obsah pracovného pomeru sa s obsahom funkcie štatutárneho orgánu nesmie prekrývať. Aj keď súdu
nebola predložená pracovná zmluva zo dňa 30.6.2005, na základe ktorej mal žalobca nastúpiť do
práce dňom 1.7.2005 a vykonávať funkciu konateľa, táto skutočnosť medzi stranami sporná nie je. Jemožné prisvedčiť žalobcovi, že už od roku 2005 vykonával činnosti , ktoré nezodpovedali iba výkonu
funkcie konateľa, avšak neboli v pracovnej zmluve inštitucionalizované funkčným pomenovaním druhu
závislej činnosti. Sám žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že rozsah jeho prác uzavretím dohody o

zmenepracovnýchpodmienoksanijakopodstatnenezmenil.Vdanomprípadezpredloženýchlistinných
dôkazov a vypočutím žalobcu súd dospel k záveru, že už od roku 2005 žalobca plnil povinnosti, ktoré
nespadali výlučne do náplne štatutárneho orgánu, aj keď neboli osobitne popísané. Od 1.3.2009, kedy
strany uzavreli dohodu o zmene pracovných podmienok , došlo k formálnemu zosúladeniu skutočného
výkonuprácežalobcumimofunkciekonateľa.Pracovnázmluvasataktodoplnilapodstatnýmspôsobom,

čo malo za následok, že od dohodnutého dňa vznikol nový pracovnoprávny vzťah. Došlo v ňom k
dojednaniu o podstatných náležitostiach druhu práce, dňa nástupu do práce, pričom miesto výkonu a
mzdové podmienky sa oproti pôvodnému dojednaniu nemenili a sporné medzi stranami nie sú. Praktický
výkon práce žalobcu presahoval funkčné povinnosti konateľa. Žalobca vykonával všetky činnosti
spojené s organizovaním a účasťou hokejového tímu v extralige, denný chod klubu, riadil realizačný
tím predstavujúci trénerov, manažérov, lekára, masérov, účtovníčku, ktorá zabezpečovala účtovnícke

práce pre firmu. Tieto osoby pre žalovaného v rôznych obdobiach pracovali aj na základe zmluvného
pracovnoprávneho vzťahu. Uvedené činnosti nie je možné nazvať právnymi úkonmi navonok , smerovali
do vnútra spoločnosti a boli činnosťami majúcimi charakter aktov riadenia vykonávaných vedúcim
zamestnancom. V tejto práci pokračoval minimálne do mesiaca január 2016 aj po odvolaní z funkcie
konateľa.Žalovanýnavyševiedolžalobcovimzdovýlist,evidovaljehopracovnúzmluvu,dodatok,neskôr

mu vyhotovil pracovnú náplň vo funkcii riaditeľ spoločnosti, čím u žalobcu neexistovala pochybnosť
trvania platného pracovnoprávneho vzťahu. Minimálne od roku 2009 do roku 2015 exitovali u žalobcu
vo vzťahu k žalovanému súčasne dva právne vzťahy, a to zmluvný pracovnoprávny vzťah pre druh
práce riaditeľ a obchodnoprávny vzťah riadiaci sa ustanoveniami mandátnej zmluvy pre výkon funkcie
konateľa podľa ust. § 66 ods.3 Ob. zák, pretože žalovaný so žalobcom pri vzniku funkcie konateľa

neuzavrel žiadnu inú zmluvu, napr. zmluvu o výkone funkcie, managerskú zmluvu, mandátnu zmluvu,
v ktorých by bližšie konkretizoval rozsah jeho oprávnení. Žalovaný so žalobcom rozviazal pracovný
pomer výpoveďou zo dňa 19.1.2016. Súd pri preskúmavaní rozviazania pracovného pomeru zo strany
organizácie skúma komplexne podmienky stanovené zákonom pre platnosť takéhoto úkonu. Pre platné
skončenie pracovného pomeru organizáciou podľa ust. § 63 ods. 1 písm d zákonníka práce musí

organizácia splniť tak formálne, ako aj materiálne podmienky stanovené zákonom. Písomná výpoveď
bola žalobcovi doručená dňa 10.2.2016 do vlastných rúk. Žalobca žalobu podal dňa 31.5.2016. Žaloba
bolapodanávzákonnejlehote. Pretoževznikpracovnéhopomeru sfunkciouriaditeľnebolpodmienený
vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorým je konateľ spoločnosti, a ani iný
vnútornýpredpiszamestnávateľaneustanovovalvoľbualebovymenovanieakopožiadavkuvykonávania

funkcie vedúceho zamestnanca - riaditeľa spoločnosti, nebol naplnený výpovedný dôvod pre rozviazanie
pracovného pomeru z dôvodu uvádzaného žalovaným v písomnej výpovedi, teda jeho odvolaním z
funkcie konateľa. Zákonník práce v ust. § 42 ods. 2 upravuje osobitné podmienky možnosti vzniku
pracovného pomeru. Osobitný predpis, teda Obchodný zákonník ustanovuje vymenovanie ako vznik
funkcie konateľa spoločnosti, ktorý je štatutárnym orgánom spoločnosti. Bez ďalšieho sa však z titulu

vymenovania nestáva zamestnancom a ani zákonník práce s funkciou konateľa ako zamestnancom
nepočíta. Preto s ním nie je potrebné na výkon funkcie konateľa uzatvárať pracovný pomer a
po ukončení funkcie konateľa pracovný pomer rozväzovať. Ak žalovaný tvrdí, že pracovný pomer
medzi stranami platne nevznikol, je spochybnený akýkoľvek výpovedný dôvod uvádzaný žalovaným v
písomnej výpovedi. Preto je výpoveď neplatnou. Pri uplatnení daného výpovedného dôvodu organizácii

vyplývala z ust. § 63 ods. 2 zákonníka práce ďalšia povinnosť a to pracovníkovi ponúknuť inú
vhodnú prácu podľa podmienok stanovených zákonom. V písomnej výpovedi ani z iných dôkazov
nevyplynulo, aby si spoločnosť túto povinnosť splnila. Aj uvedený dôvod činí výpoveď neplatnou. Z
výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalobca bol vedený ako konateľ spoločnosti do 27.1. 2016. Je
pretoprávnebezvýznamnétvrdeniežalobcu,žejehoodvolaniezfunkciepokladázaneplatné.Vkonanío

neplatnosť výpovede sa súd nemôže zaoberať otázkou neplatnosti odvolania z funkcie konateľa ani ako
otázkou predbežnou, k čomu súd poukazuje na právnu argumentáciu žalovaného, s ktorou sa stotožnil.
11.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný s odôvodnením, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP). Jeho odvolacie námietky možno

zhrnúť do nasledovných rovín: (1) nesprávne právne posúdenie otázky rozsahu činnosti a kompetencií
konateľa, (2) nesprávne skutkové zistenia ohľadne charakteru činnosti vykonávaných žalobcom pre
žalovaného, čo potom v súhre viedlo k nesprávnemu právnemu posúdenie právneho vzťahu medzistranami sporu. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, súčasne si
uplatnil trovy prvoinštančného ako aj odvolacieho konania.

12.Uznesením zo dňa 26.6. 2018 súd druhej inštancie zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že je nepochybným, že funkcia
štatutárneho orgánu nemôže byť vykonávaná v rámci výkonu práce, čo znamená, že nie je možné
vykonávať funkciu štatutárneho orgánu na základe pracovnej zmluvy a nie je možné uzavrieť pracovnú
zmluvu, v ktorej dohodnutý druh práce zahŕňa činnosti spadajúce pod rozsah činností štatutárneho

orgánu. Ak z vymedzenia druhu práce v prípadnej pracovnej zmluve je zrejmé, že sa v prevažnej miere
zhoduje s obsahom funkcie štatutárneho orgánu, táto zmluva nemôže byť považovaná za pracovnú
zmluvu uzatvorenú podľa § 43 ZP.Pôsobnosť konateľa možno rozčleniť na vonkajšiu a vnútornú
pôsobnosť. Vonkajšia pôsobnosť sa prejavuje v postavení konateľa ako štatutárneho orgánu, t. j.
v oprávnení konateľa konať v mene spoločnosti vo všetkých veciach navonok voči tretím osobám.
Vnútorná pôsobnosť sa prejavuje v jeho oprávnení rozhodovať o obchodnom vedení spoločnosti a v

rozhodovaní o iných vnútorných záležitostiach spoločnosti, ktoré svojou povahou nie sú rozhodovaním
o obchodnom vedení spoločnosti. Pod pojem obchodné vedenie možno zahrnúť rozhodovanie o
otázkach organizačného charakteru, o technických otázkach, o veciach vnútornej prevádzky podniku,
o podnikateľskom zámere spoločnosti a podobne. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že konateľ
okrem pôsobenia navonok vykonáva aj vnútornú pôsobnosť v spoločnosti. Ak žalobca vykonával

„organizovanie účasti klubu v lige“ a „riadil realizačný tím“ javí sa potom, že by malo ísť o obchodné
vedenie spoločnosti, čo je základná a typická kompetencia konateľa podľa § 134 Obch. zák. Rovnako
ak žalobca „riadil účtovníčku“, ktorá mala zabezpečovať „účtovnícke práce“, javí sa potom, že aj
uvedená činnosť by mala spadať pod činnosť konateľa podľa § 135 ods. 1 Obch. zák. Ak súd prvej
inštancie vychádzal z opačného názoru, teda, že vyššie uvedené činnosti žalobca vykonával ako riaditeľ

žalovaného, predčasne to konštatoval, lebo zúžil rozsah konateľských kompetencií výlučne iba na
konanie konateľa na „navonok“, bez náležitého konkretizovania uvedených činností a ich dôsledného
rozlíšenia na ,,riaditeľské“ a ,,konateľské“. Uložil súdu prvej inštancie bez ohľadu na označenie právnych
úkonov (pracovná zmluva, dohoda o zmene pracovných podmienok) a pracovných pozícií (konateľ,
riaditeľ) posúdiť činnosti žalobcu podľa ich obsahu, a následne ustáliť, či obsah tých činností, ktoré mal

žalobca vykonávať ako „riaditeľ“, sa neprekrýva s obsahom funkcie konateľa. Ich prekrytie je pritom
neprípustné. V nadväznosti na toto zistenie, bude potom úlohou súdu prvej inštancie posúdiť, či medzi
stranami sporu išlo o obchodnoprávny, alebo pracovnoprávny vzťah, a v nadväznosti na to, nanovo
posúdiť dôvodnosť žaloby. Svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní.

13.V danej veci ide o individuálny pracovnoprávny spor, ktorý je ovládaný „vyšetrovacou zásadou“ (§
319 CSP), čo znamená, že súd vyvíja zvýšenú aktivitu súvisiacu s obstarávaním dôkazov nevyhnutných
pre rozhodnutie vo veci samej, ale len za predpokladu, že pre rozhodnutie vo veci samej mu nepostačujú
dôkazy predložené stranami sporu, resp. ich tvrdenia. V tomto smere môže do sporu priniesť viac
informácií aj pôvodná zmluva uzavretá medzi stranami sporu z 30.06.2005, ktorá nateraz obsah spisu

netvorí.

14.Po zrušení veci žalobca upriamil pozornosť na judikatúru súdov a to rozhodnutie NS ČR 31Cdo
4831/2017. Podľa jeho názoru toto rozhodnutie je prelomové vo vzťahu k prejednávanej problematike,
pretože názory doterajšej teórie a praxe neboli jednoznačné. Argumentácia NS ČR v súvislosti s touto

problématikou poukazuje na medzinárodné dohody, konkrétne na článok 28 Listiny základných práv
a slobôd a článok 7 Medzinárodného paktu o hospodárskych a kultúrnych právach a keďže aj SR je
účastníkom týchto dohôd , tieto normy sú záväzné aj pre slovenské súdy.

15.Žalovaný na pojednávaní poukázal na to, že základom veci je zadefinovanie okruhu činností,

ktoré vykonával žalobca a ich následné podradenie pod výkon funkcie konateľa spoločnosti, prípadne
pracovnej náplne riaditeľa. Právny názor odvolacieho súdu záväzný pre tunajší súd je jednoznačný a
síce a pokiaľ činnosti konateľa a činnosti riaditeľa sú v prevažnej miere zhodné, nemožno považovať
pracovnú zmluvu z z 30.6.2005 za pracovnú zmluvu uzavretú podľa Zákonníka práce a riadiacu sa jeho
ustanoveniami. Žalovaný od počiatku tvrdí, že vzťah medzi p. žalobcom a žalovaným bol predovšetkým

obchodnoprávny a to aj napriek uzavretej pracovnej zmluve, keďže samotné pomenovanie jednotlivých
písomných úkonov, nie je až tak podstatné. Konateľ v rámci svojej pôsobnosti plní funkciu navonok
aj dovnútra a práve pokiaľ ide o vnútornú pôsobnosť konateľa, pod ňu je možné podradiť všetky
činnosti a úkony, ktoré žalobca realizoval od roku 2005 až do ukončenia pôsobenia v klube. Na vecinemení nič ani tá skutočnosť, že žalobca podrobne popísal svoje úkony vo vzťahu k realizačnému
tímu, lekárom, masérovi a podobne, nakoľko práve v týchto činnostiach ide v podstate o otázky
organizačného charakteru a organizovanie klubu ako aj spoločnosti. Ide o činnosti vykonávané v rámci

konateľstva. Medzi žalobcom a žalovaným nebol nikdy daný vzťah nadriadenosti a podriadenosti, čo je
imanentná zložka každého pracovnoprávneho vzťahu. Samotný žalobca v priebehu konania opakovane
a jednoznačne uviedol, že činnosti vykonávané od roku 2005 do roku 2009 a potom aj po zmene
pracovných podmienok v roku 2009, boli rovnaké. Pokiaľ by žalobca vykonával nejaké činnosti nad
rozsah činnosti konateľa aj v období rokov 2005-2009, robil tak na základe vlastnej vôle. Vo vzťahu

k citovanému rozhodnutiu českého súdu uviedol, že tunajší súd je viazaný predovšetkým názorom
nadriadeného súdu. Bez ohľadu na to, čo bolo prednesené citovaný judikát sa týka skôr rozhodnutia
zaoberajúceho sa možnosti poskytnutia odplaty konateľovi na základe manažérskej zmluvy a nie
posúdenia otázky relevantnej v danej veci, či žalobca vykonával po zmene pracovných podmienok
činnosti nad rozsah činností vyplývajúcich z pôsobností konateľa.

16.Súd doplnil dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to pôvodnej pracovnej zmluvy žalobcu,
jehoopätovnýmvypočutím,vypočutímsvedka Ing.PetraŽifčáka,pričomzistilnasledovnýskutkovýstav:

17.Dňa 30.6. 2005 žalovaný uzavrel so žalobcom pracovnú zmluvu podľa § 43 Z.p. podľa ktorej žalobca
mal u žalovaného vykonávať funkciu konateľa s miestom výkonu práce HK Štefánikova 6 Poprad, dňom

nástupu do práce 1.7.20115 s druhom práce zastupovať a riadiť spoločnosť a vykonávať všetky činnosti
smerujúce k rozvoju a rastu popradského hokeja. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú so
stanovením mzdy 75 000,- sk brutto, výplatného termínu k 20 dńu v mesiaci, pracovným časom 40 hod
týždenne, výmerou dovolenky 25 dní. V časti III sa strany dohodli na ďalších zmluvných podmienkach.
V bode 5 sa strany dohodli na tom, že ostatné práva a povinnosti zmluvných strán sa spravujú

ustanoveniami zákonníka práce a ďalšími pracovnoprávnymi predpismi a pracovným poriadkom.

18.Žalobca ako strana v konaní uviedol, že činnosti, ktoré vykonával ako riaditeľ spoločnosti sa
neprekrývali s obsahom funkcie konateľa spoločnosti ani v jednom bode, ktorý je popísaný v jeho
pracovnej náplni zo dňa 1.3.2009. Pokiaľ sa týka bodu 1 pracovnej náplne, činnosti uvedené v pracovnej

náplni zo dňa 1.3.2009, bola činnosť napr. ako riaditeľ spoločnosti zisťoval podmienky tréningových
športovísk (futb. ihriská tenisové kurty, basketbalové ihriská, bežecká dráhy a podobne) možnosti
regenerácie, ktoré zahŕňali bazény, sauny, výrivky, administratívne záležitosti v z mysle zabezpečenia
kancelárskych potrieb, písaných potrieb atď., zabezpečované pre maséra masážne emulzie, plachty,
pitný režim a podobne, teda všetko činnosti, ktoré sú vylúčené z toho, aby ich mal zabezpečovať

štatutár, teda konateľ spoločnosti. Rozhovory s trénermi alebo zisťovanie podmienok, ktoré navrhovali
potencionálni hráči alebo potencionálni tréneri. Tieto denno-denné činnosti boli podkladom pre správnu
radu, ktorá potom následne rozhodla, že ako konateľ mohol alebo nemohol realizovať podpisy
zmluvy s hráčmi alebo trénermi. Správna rada rozhodla, ktoré podmienky, ako konateľ môže alebo
nemôže akceptovať. Až na základe tohto poverenia s presne určeným mandátom ako konateľ uzatváral

konkrétne zmluvy v zmysle inštrukcií správnej rady. V bode 12 pracovnej náplne je uvedené“ viesť celý
realizačný tím / maséri, lekári PR - manažéri, tréneri/. Obsah tohto bodu pracovnej náplne obnášalo
napríklad to, že po zranení hráča navštívil lekára, traumatológa, chirurga na oddelení v nemocnici, kde
lekár mu oznámil diagnózu hráča, jeho predpokladanú dobu práceneschopnosti a následne mu vysvetlil
prípadnú ďalšiu rehabilitáciu alebo regeneráciu s tým, že má zabezpečiť podmienky tejto rehabilitácie

a regenerácie a to napríklad vo forme masáží, absolvovanie pobytu v kryokomore, elektroliečbu,
vodoliečbu atď. Vždy presné inštrukcie podľa konkrétneho prípadu a zranenia. Na základe inštrukcie
lekára zisťoval tieto možnosti a následne aj zabezpečoval už konkrétnu rehabilitáciu a regeneráciu po
prepustení hráča z lekárskeho ošetrenia. Následne po oboznámení napríklad maséra, tento mu dal
inštrukcie, čo má zabezpečiť, jednalo sa o rôzne masážne emulzie, regeneračné maste, vitamíny, jótové

nápoje a podobne. Čo sa týka trénerov, tí ho inštruovali, že má zabezpečiť napríklad videokameru,
DVD-čka, kužele, rozlišovanie dresy pre tréning a podobné záležitosti. Vysvetľovali mu, prečo bola v
konkrétnom zápase zvolená taká alebo iná taktika, teda aké podmienky potrebujú k svojej práci a on mal
zaúlohupodľamožnostítietovecizabezpečiť.ObdobnetoboloajsPR-manažérom,ktorýzabezpečoval
napríklad internetovú stránku a vysvetľoval mu, prečo je tá stránka urobená tak a nie inak. Z popísaného

obsahu pracovnej náplne bodu 12 teda vyplýva, že jeho povinnosti boli v zabezpečení požiadaviek
týchto popísaných odborníkov a vôbec nie v zmysle vedenia tohto realizačného tímu, teda v zmysle,
aby som im dával inštrukcie, ale práve naopak. Ak možno hovoriť o vedení realizačného tímu, tým
nemohol byť objektívne on, ale z povahy veci vyplýva, že takýmto vedúcim bol a vždy hlavný trénermužstva. Popísaná konkrétna činnosť bodu 12 nemôže viesť k záveru, že sa jednalo o činnosť konateľa
spoločnosti. Išlo o úkony bežnej mravenčej dennej činnosti na zabezpečenie chodu klubu. Účtovníčku
objektívne riadiť nemohol. Účtovníčka nebola pracovníčkou klubu, nebola v pracovnom pomere a svoju

činnosť vykonávalaakoživnostníčka.Nevykonávalačinnosťdenno-denne,nemalaurčenýpracovnýčas
a svoje odborné úkony vykonával podľa potreby a podľa svojich časových možností. Jeho tzv. riadenie
účtovníčky resp. ekonómky spočívalo v tom, že jej poskytol priestory podľa toho, ktoré momentálne
boli voľné k dispozícii, prípadne jej zabezpečoval kancelárske potreby, šanóny, písacie prostriedky atď.,
Používala aj počítač hokejového klubu. Čo sa týka konateľských povinností, spočívali v tom, že ako

konateľ sa zúčastňoval Rady, t. j. najvyššieho orgánu Slovenského zväzu ľadového hokeja v Bratislave.
Na základe pokynov Správnej rady uzatváral a podpisoval ako konateľ reklamné zmluvy, uzatváral v
mene spoločnosti zmluvy s jednotlivými hráčmi, trénermi, lekármi, masérmi, dopravcami a SBS.

19.Svedok N.. L. Ž. uviedol, že niekedy koncom decembra 2015 alebo začiatkom roku 2016 sa stal
konateľom U. V. L., U..G..C.. Výkon tejto funkcie mu trval do mesiaca september 2016. V čase, kedy bola

daná žalobcovi výpoveď , vykonával funkciu konateľa. Výpoveď žalobcovi pripravoval právny zástupca,
túto podpisoval. Výpoveď bola žalobcovi doručovaná poštou. Pred začatím výkonu funkcie konateľa k
žalovanému nemal žiaden vzťah. Po vymenovaní do funkcie sa zaujímal o stav spoločnosti a o existujúci
skutkový stav. Ozrejmil si personálnu a finančnú situáciu podniku a okamžite začal komunikovať s
veriteľmi. Hokejový klub mal na zimnom štadióne priestory, ktoré si prenajímal od vlastníka mesta

Poprad. Niekoľko týždňov sa nemohol do kancelárie dostať, pretože nemal od kancelárie kľúče ani
možnosť tam ísť. Situácia sa zmenila po oznámení správcu štadióna, že došlo k výmene zámkov a boli
mu odovzdané kľúče. Ing. Turana poznal už zo skoršieho obdobia. Na zimnom štadióne sa nikdy za
jeho konateľstva nestretli. Hokejový klub riadil on. V súvislosti s výkonom funkcie nemal uzavretú žiadnu
zmluvu. Komunikoval so zamestnancami , osobami SZČO, marketingovým pracovníkom, vedúcim

mužstva a osobami, ktoré sa podieľali na riadení mužstva. Nemá vedomosť, aby podpisové právo
za spoločnosť mala iná osoba. Nemá vedomosť, aby žalobca od mesiaca január 2016 vykonával pre
žalovaného nejakú prácu.

Podľa § 1 ods.1 až 4 Z.p.
(1) Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce
fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.

(2) Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti
zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho
mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
(3) Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu
alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu.

Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom
obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
(4) Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy
podľa odseku 1
všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka .

Podľa § 7 Z.p.
(1) Zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu
v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch.

(2) Zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť
vyplývajúcu z týchto vzťahov. Zamestnávateľom je aj organizačná jednotka zamestnávateľa, ak
to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu. Ak je účastníkom
pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ, nemôže ním byť súčasne jeho organizačná jednotka a
naopak.

(3) So zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu,
dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán
ustanovila.Podľa § 15 Z.p., prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil,
zodpovedá dobrým mravom.

Podľa § 17 ods. 3 Z.p., neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak
neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda,
je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

Podľa § 42 Z.p.
(1) Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a
zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je
zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
(2) Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie
štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako

požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho
orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho
zvolení alebo vymenovaní.

Podľa § 43 Z.p.

(1) V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti,
ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,

d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Podľa § 63 Z.p.
(1) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak
a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť

1. zrušuje alebo
2. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,
b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov
s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ,

ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom
na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na
určitú dobu,
c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť

vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie
touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím
príslušného orgánu verejného zdravotníctva,
d) zamestnanec
1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce,

2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 ,
3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené
zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo
4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne

vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil,
e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný
pomer,alebopremenejzávažnéporušeniepracovnejdisciplíny;premenejzávažnéporušeniepracovnej
disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s
porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

(2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu
nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na
ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovnýchúloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite
skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v

mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

Podľa § 66 ods. 3 Ob.z., platného do 17.3. 2016 vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti
alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o
mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom
orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona
nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí
ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky

spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena
predstavenstva schvaľuje dozorná rada.

Podľa § 133 Ob.z.
(1) Štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený

konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
(2) Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba.
(3) Obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také
obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.
(4) Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb.

Podľa § 134 uvedeného zákona, na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do
pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet
hlasov.

Podľa § 135 uvedeného zákona
(1) Konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam
spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.
(2) Konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku
a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade

so spoločenskou zmluvou a stanovami. Ak osobitný zákon ukladá spoločnosti povinnosť vyhotoviť
výročnú správu, konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou alebo
mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu.

Podľa § 135a ods.1 Ob.z., konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou

a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a
pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať
mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo
spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej
pôsobnostinesmúuprednostňovaťsvojezáujmy,záujmylenniektorýchspoločníkovalebozáujmytretích

osôb pred záujmami spoločnosti.

Podľa § 566 Ob.z.
(1) Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú
obchodnúzáležitosťuskutočnenímprávnychúkonovvmenemandantaalebouskutočneníminejčinnosti

a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
(2)Akjezariadeniezáležitostipredmetompodnikateľskejčinnostimandatára,predpokladása,žeodplata
bola dohodnutá.

Podľa § 39 O.z., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia, prihliadnuc k dôkazom
vykonaným po zrušení prvostupňového rozhodnutia a s prihliadnutím k právnemu názoru vyslovenémusúdom II. inštancie (§ 391 ods.2 CSP) súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd poukazuje na
závery obsiahnuté v odôvodnení svojho pôvodného rozhodnutia, k čomu ďalej dodáva.
21.Základom pre posúdenie odôvodnenosti žaloby je zodpovedanie otázky, či strany platne uzavreli

pracovný pomer alebo vzťah medzi nimi bol v období od vymenovania do funkcie konateľa výlučne
obchodnoprávny.
22.Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 30.6.2005 uzavretej medzi stranami počnúc dňom 1.7.2005 žalobca
mal vykonávať funkciu konateľa. Do funkcie konateľa bol však žalobca vymenovaný dňom 31.5.2005,
ako je to zrejmé z výpisu z obchodného registra. Strany sa v pracovnej zmluve dohodli na mieste

výkonu práce HK Štefánikova 6 Poprad, dni nástupu do práce 1.7.2005 druhu práce zastupovať a riadiť
spoločnosť a vykonávať všetky činnosti smerujúce k rozvoju a rastu popradského hokeja. Pracovný
pomerboluzavretýnadobuneurčitúsostanovenímmzdy75000,-skbrutto,výplatnéhotermínuk20dńu
v mesiaci, pracovným časom 40 hod týždenne, výmerou dovolenky 25 dní. V časti III sa strany dohodli
na ďalších zmluvných podmienkacha a v bode 5 na tom, že ostatné práva a povinnosti zmluvných
strán sa spravujú ustanoveniami zákonníka práce a ďalšími pracovnoprávnymi predpismi a pracovným

poriadkom.

23.Súd konštatuje, že vzhľadom k určenej funkcii v pracovnej zmluve - konateľ, ktorá nie je druhom
práce, strany nemohli na základe danej zmluvy platne uzavrieť pracovný pomer. Tu súd poukazuje na
konštantnú judikatúru súdov napr. rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 92/97 a i.

24.Dňa 1.3.2009 strany uzavreli dohodu o zmene pracovných podmienok s odkazom na pôvodnú
zmluvu tak, že dňom 1.3.2009 sa zmenilo pracovné zaradenie zamestnanca na riaditeľ a konateľ
spoločnosti. Ostatné zmluvné dojednania zostali v platnosti. Rovnakého dňa prezidentom HK ako
jedinýmspoločníkomžalobcovibolavyhotovenápracovnánáplňkfunkciiriaditeľspoločnostiobsahujúca
kompetencie pod bodmi 1 až 17.

25.V zmysle judikatúry Ústavného súdu je potrebné uprednostniť výklad zachovania platnosti právneho
úkonu a nie výklad, ktorý platnosť právneho úkonu popiera. Súd nie je zástancom zneplatňovania zmlúv,
ak sú neplatné niektoré jej časti. Nie je však vylúčená možnosť zneplatniť celý právny úkon pri splnení
zákonných podmienok. Súd tu musí posúdiť, či z objektívneho hľadiska je zmluva z dôvodu neplatnosti
jednotlivých klauzúl ako celok udržateľná. Nemá sa pritom prihliadať na výhodnosť neplatnosti zmluvy

pre toho - ktorého účastníka zmluvy, ale na objektívne hľadisko, či je zmluva ako celok neplatná alebo
ďalej možná.
26.Túto dohodu o zmene pracovných podmienok súd posúdil ako dohodu, na základe ktorej medzi
stranami bol založený pracovnoprávny vzťah. Dohoda strán s odkazom na predchádzajúce dojednanie
obsahovala všetky podstatné náležitosti v zmysle ust. § 43 Zákonníka práce a to druh práce, miesto

výkonu práce, deň nástupu do práce a mzdové podmienky, i keď opakovaním funkcie konateľ bola opäť
v tejto časti neplatnou z rovnakého dôvodu, ako zmluva predchádzajúca.
27.Konateľ ako štatutárny orgán spoločnosti s ručením obmedzeným je nielen oprávnený konať
menom spoločnosti. Prináleží mu tiež obchodné vedenie spoločnosti. Oba tieto činnosti spadajú pod
pôsobnosť a výkon funkcie konateľa. Obchodný zákonník nešpecifikuje, akým spôsobom je potrebné

pojem „obchodné vedenie“ vykladať a aký obsah mu priradiť. Ak ide o pozitívne vymedzenie, právna
teória chápe obchodné vedenie spravidla ako riadenie spoločnosti, t.j. hlavne organizovanie a riadenie
jej podnikateľskej činnosti, včetne rozhodovania o podnikateľských zámeroch. Za obchodné vedenie je
možné považovať rozhodovanie o prevádzkových záležitostiach spoločnosti. Vychádzajúc z dostupnej
judikatúry súdov pod obchodné vedenie je možné zahrnúť organizáciu a riadenie bežného života

podniku, riadenie zamestnancov, rozhodovanie o prevádzkových záležitostiach, ako zásobovanie,
odbyt, reklama, vedenie účtovníctva, rozhodovanie o podnikateľských zámeroch. Obchodné vedenie
má však svoje hranice.
28.Rozsah a charakter niektorých prác obsiahnutých v náplni práce riaditeľa spoločnosti presahuje
podľa názoru súdu výkon funkcie konateľa a neprekrýva sa s ňou. Tento rozsah prác nie je možné

bezvýhradne podradiť pod výkon funkcie konateľa. Za výkon funkcie konateľa je nesporne potrebné
považovať minimálne body 2,3,12,16 náplne práce a to plnenie úloh súvisiacich s činnosťou klubu voči
spoločnosti Pro-hokej a.s., zabezpečenie trénerských a hráčskych zmlúv, vedenie realizačného tímu,
sprostredkovanie reklamných zmlúv, ako aj zabezpečovanie prác a agendy prostredníctvom externých
služieb./ vedenie ekonomickej a personálnej agendy./

29.Podľa názoru súdu niektoré činnosti, ktoré sú obsiahnuté v náplni práce riaditeľa spoločnosti a
ktoréspracovaljedinýspoločníkprávnickejosobydňa1.3.2009,nespadajúbezprostrednedopôsobnosti
štatutárneho orgánu a chápané ako obchodné vedenie spoločnosti.30.Súd pod obchodné vedenie nezahrnul činnosti obsiahnuté napr. pod bodom 6 - dohodnúť a pripraviť
v predsúťažnom období prípravné zápasy a mužstvá a ich nahlásenie na príslušnom oddelení SZĽH,
pod bodom 8 pred začiatkom sezóny aktualizovať súpisku A mužstva potrebnú k výrobe dresov k

ďalším sezónnym potrebám, pod bodom 10 pripravovať podklady k odohratiu zápasov, súpiska mužstva,
registračné preukazy pre rozhodcov, súpisky mužstiev do presscentra, pod bodom 11 vykonávať úkony
potrebné po ukončení zápasu, pod bodom 13 byť nápomocný v riešení zdravotných problémov u
jednotlivých hráčov, pod bodom 15 spolupráca s klubmi I. ligy pri zabezpečovaní hráčov na striedavý
štart, pod bodom 17 zabezpečiť a zorganizovať tatranský pohár a v konečnom dôsledku ani realizácia

činnosti smerujúcej k rozvoju a rastu popradského hokeja tak, ako bola definovaná v pôvodnej zmluve.
Tieto činnosti bezprostredne nesmerovali k napĺňaniu úloh spoločnosti definovaných v predmete činnosti
spoločnosti a je možné ich kvalifikovať ako činnosť , ktorú v spoločnosti zabezpečuje manažment
nižšieho stupňa. Žalobca vo svojej výpovedi ako strana v konaní tiež konštatoval, že aj pri činnostiach,
ktoré sa javia ako obchodné vedenie spoločnosti, napr. činnosť spojená s s organizovaním a účasťou
A mužstva v súťaži, plnil celú radu úloh spojených so zisťovaním tréningových podmienok, skúmaním

možností regenerácie hráčov, administratívne práce s tým spojené, ktoré rovnako nespĺňajú definíciu
obchodného vedenia spoločnosti. To isté sa týkalo plnenia úlohy pod číslom 12.

31.Ak žalobca konštatoval praktické vykonávanie týchto činností už od roku 2005 bez ich písomnej
špecifikácienapr.vnáplnipráce,neznamená,žeichvykonávalvrámcivýkonufunkciekonateľa.Žalobca

podpísaním pracovnej zmluvy mal dôvod sa domnievať, že tieto úlohy plní v rámci pracovného pomeru.
Do roku 2009 ich vykonával bez zmluvného základu.
32.Súd vzhľadom k prednesenej procesnej obrane žalovaného preskúmal, či novo zadefinovaná funkcia
nepredstavuje pôsobnosť konateľa tak ako je definovaná v príslušných ustanoveniach Obchodného
zákonníka. Strany pri vzniku funkcie konateľa neuzavreli zmluvu o výkone funkcie, ani mandátnu

zmluvu, preto je potrebné vychádzať z toho, že vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti
pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa primerane spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka
o mandátnej zmluve s tým, že niektoré vzájomné vzťahy definované v pracovnej zmluve, mimo vzniku
a zániku funkcie, bolo možné podradiť pod príslušné ustanovenia zákonníka práce / dovolenka, rozsah
pracovnej doby/.

33.K argumentu žalobcu , poukazujúceho na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 31Cdo 4831/2017 vydané na
základe predchádzajúcich nálezov Ústavného súdu Českej republiky súd uvádza, že z predmetného
rozhodnutia súd môže čerpať, pretože dané rozhodnutie sa týka právnej úpravy obdobnej v jednotlivých
štátoch a to pôvodného Obchodného zákonníka a zákonníka práce. Dané rozhodnutie však nie je možné
aplikovať na prejednávanú vec. Ak osoba vykonáva iba pôsobnosť konateľa, táto okolnosť vylučuje

platné uzavretie pracovného pomeru. Podľa výkladu uvedeného rozhodnutia je možné štatutárnym
orgánom so spoločnosťou uzavrieť súbežne dve zmluvy, t. j. zmluvu o výkone funkcie plne podľa
Obchodného zákonníka a súbežne zmluvu svojho druhu, napríklad manažérsku zmluvu, ktorá bude
podriadená režimu Zákonníka práce na výkon niektorých činností, inak však spadajúcich tiež do
pôsobnosti štatutárneho orgánu, typicky obchodného vedenia. Manažérsku zmluvu by nebolo možné

posúdiť ako neplatnú iba z tohto dôvodu, že túto zmluvu strany podriadili režimu Zákonníka práce.
Aj pri uzatvorení takejto manažérskej zmluvy zánik funkcie štatutárneho orgánu sa zásadne riadi
ustanoveniami Obchodného zákonníka a to bez ohľadu na režim zmluvy o výkone funkcie, prípadne
súbežnej manažérskej zmluvy. Ak prestane štatutárny orgán splňovať niektorý z predpokladov výkonu
funkcie, jeho funkcia mu zanikne v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka

aj v prípade, že sa zmluva o výkone funkcie či manažérska zmluva riadi Zákonníkom práce.
Dojednania o mandátnej zmluve podradené pod režim Zákonníka práce z ich vzťahu (ak ide o výkon
činnosti spadajúcich do pôsobnosti štatutárneho orgánu), neurobili vzťah pracovnoprávny. Ak strany
v manažérskej zmluve časť pôsobnosti štatutárneho orgánu podradili pod ustanovenia Zákonníka
práce, túto časť zmluvného vzťahu je potrebné chrániť pracovnoprávnymi normami za účelom zvláštnej

zákonnej ochrany zamestnanca.
34.Vypočutý svedok N.. Ž. síce konštatoval, že odo dňa ustanovenia do funkcie konateľa spoločnosť
riadil, no v sídle spoločnosti nepôsobil a so žalobcom v kontakte nebol. Súd preto pri vyhodnotení
pôsobnosti žalobcu vychádzal najmä z výpovede svedkyne Špitkovej, ktorá podrobne popísala činnosť
žalobcu do doby, kedy prestal dochádzať na pracovisko. Za právne relevantný dôkaz v tomto smere

súd posúdil aj samotné listiny predložené žalovaným a to písomnú výpoveď , výplatné pásky o vyčíslení
mzdy do mesiaca apríl 2016 a oznámenie žalovaného, že do uplynutia výpovednej lehoty sa nemusí
zdržiavať na pracovisku, z čoho je zrejmé, že až do roku 2016 žalovaný právny vzťah strán nespochybnil.35.Vzhľadom na posúdenie vzťahu medzi stranami ako vzťahu pracovnoprávneho súd určil neplatnosť
výpovede. Pre platné skončenie pracovného pomeru organizáciou podľa ust. § 63 ods. 1 písm.
d) zákonníka práce musí organizácia splniť tak formálne, ako aj materiálne podmienky stanovené

zákonom. Písomná výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 10.2.2016 do vlastných rúk. Žalobca žalobu
podal dňa 31.5.2016. Žaloba bola podaná v zákonnej lehote. Pretože vznik pracovného pomeru
s funkciou riaditeľ nebol podmienený vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti,
ktorým je konateľ spoločnosti, a ani iný vnútorný predpis zamestnávateľa neustanovoval voľbu alebo
vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca - riaditeľa spoločnosti, nebol

naplnený výpovedný dôvod pre rozviazanie pracovného pomeru z dôvodu uvádzaného žalovaným
v písomnej výpovedi, teda jeho odvolaním z funkcie konateľa. Zákonník práce v ust. § 42 ods. 2
upravuje osobitné podmienky možnosti vzniku pracovného pomeru. Osobitný predpis, teda Obchodný
zákonník ustanovuje vymenovanie ako vznik funkcie konateľa spoločnosti, ktorý je štatutárnym
orgánom spoločnosti. Bez ďalšieho sa však z titulu vymenovania nestáva zamestnancom a ani zákonník
práce s funkciou konateľa ako zamestnancom nepočíta. Preto s ním nie je potrebné na výkon funkcie

konateľa uzatvárať pracovný pomer. A po ukončení funkcie konateľa pracovný pomer rozväzovať.
Ak žalovaný tvrdí, že pracovný pomer medzi stranami platne nevznikol, je spochybnený akýkoľvek
výpovedný dôvod uvádzaný žalovaným v písomnej výpovedi. Preto je výpoveď neplatnou. Pri uplatnení
daného výpovedného dôvodu organizácii vyplývala z ust. § 63 ods. 2 zákonníka práce ďalšia povinnosť
a to pracovníkovi ponúknuť inú vhodnú prácu podľa podmienok stanovených zákonom. V písomnej

výpovedi ani z iných dôkazov nevyplynulo, aby si spoločnosť túto povinnosť splnila. Aj uvedený dôvod
činí výpoveď neplatnou.
36.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej strane
priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100% v s tým, že o výške nároku rozhodne súd
I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k

vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.