Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/124/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419201163
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4419201163.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
Bc. Y. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. B., B. 1, zast. Advokátska kancelária JUDr. Ema Zacharová,
advokát s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Forgáchova bašta 5676/7, IČO: 47 237 023, proti žalovanej: C.
P., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. B., T. Y. XX, zast. Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s. r. o.,

so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 4. marca 2019 č. k. 13C/12/2019-72 a odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného
súdu Nové Zámky zo dňa 9. apríla 2019 č. k. 13C/12/2019-145 takto

r o z h o d o l :

I.Odvolacísúduzneseniesúduprvejinštanciezodňa4.marca2019č.k.13C/12/2019-72vnapadnutom
výroku týkajúcom sa nariadenia neodkladného opatrenia m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie

neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 9. apríla 2019 č. k. 13C/12/2019-145
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zo dňa 4. marca 2019 č. k. 13C/12/2019-72 súd prvej inštancie zastavil

konanie o návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Ďalším výrokom nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým žalovanej uložil povinnosť, aby od okamihu, kedy sa na základe rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky č. k. 16C/28/2014-324 zo dňa 24. 11. 2017 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Nitre č. k. 8Co/1SZ/2018-501 (správne malo byť uvedené č. k. 8Co/152/2018-501) zo dňa 14. 02.
2019 stane vlastníčkou nehnuteľností, nachádzajúcich sa v obci X. B., katastrálne územie X. B., ktoré
sú zapísané Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom ako parcely registra „C“ evidované

na katastrálnej mape ako parc. č. 889 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 428 m2, parc. č. 890
- záhrada o výmere 62 m2, parc. č. 891 - záhrada o výmere 196 m2 a stavba súp. č. 540 na parcele
číslo 889 - školská družina, s týmito nehnuteľnosťami nenakladala a to akoukoľvek formou, napríklad
darovacou zmluvou, kúpnou zmluvou, zámennou zmluvou, zabezpečovacím prevodom vlastníckeho
práva, vkladom do právnickej osoby alebo, aby tieto previedla akoukoľvek formou na inú osobu,
zriadila k nim záložné právo, vecné bremeno alebo akékoľvek právo inej osobe. Rozhodnutie odôvodnil

ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325, § 329 CSP a § 36 ods. 1, 2, 3, § 451, § 456 Občianskeho zákonníka
a uviedol, že žalobca sa svojou žalobou vo veci samej voči žalovanej domáha zaplatenia sumy 34.120
eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka.
Bezdôvodné obohatenie malo žalovanej vzniknúť tým, že dňa 06. 07. 2010 uzavrela ako predávajúca
so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu a zmluvu o predkupnom práve, ktorej predmetom bola kúpa
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území X. B., pôvodne vedené na LV č. 1233 (v súčasnosti

na LV č. XXXX) ako parc. č. 889, parc. č. 890, parc. č. 891 a stavba č. súp. XXX na parc. č. 889,
za ktoré nehnuteľnosti žalobca žalovanej uhradil celkovo sumu 34.120 eur. Vlastníctvo k uvedenýmnehnuteľnostiam nadobudla spoločnosť Juh Invest s. r. o. Nová Vieska, a to na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 07. 09. 2010, avšak žalovaná podala proti tejto spoločnosti ako vlastníkovi žalobu o určenie
vlastníckeho práva, ktorá bola vedená pod sp. zn. 16C/28/2014, v ktorom konaní rozsudkom zo dňa 24.

11. 2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 14. 02. 2019 č. k. 8Co/152/2018-501
bola určená za výlučnú vlastníčku uvedených nehnuteľností žalovaná. Uviedol, že žalobca podaním zo
dňa 24. 02. 2019 žiadal, aby súd vydal zabezpečovacie opatrenie, ktorým by súd zriadil záložné právo v
prospech žalobcu na vyššie označené nehnuteľnosti z dôvodu, že žalovaná iný majetok nemá, z ktorého
by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku v budúcnosti. Následne podaním zo dňa 27. 02. 2019 žalobca

vzal svoj návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť.
Zároveň v tomto podaní žalobca navrhol, aby súd vo veci nariadil neodkladné opatrenie. V súlade s
ust. § 144, § 145 CSP konanie o vydanie zabezpečovacieho opatrenia zastavil. Mal za preukázané,
že výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností je spoločnosť Juh Invest s. r. o. Nová Vieska. Na
základe rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16C/28/2014-324 zo dňa 24. 11. 2017 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co/152/2018-501 zo dňa 14. 02. 2019 sa žalovaná stane

výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľností a to po tom, ako budú tieto rozsudky katastru doručené. Z
konania Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 16C/28/2014 mal za preukázané, že žalobca uhradil
žalovanej sumu 9.120 eur (bez ohľadu na to, z akého právneho titulu sa tak stalo), ktorú sumu žalovaná
doposiaľ nevrátila. Podľa vyhlásenia žalovanej zo dňa 08. 09. 2010, žalovaná prevzala od žalobcu sumu
25.000 eur ako doplatok kúpnej ceny. Týmto mal za preukázané, že žalobca osvedčil svoj nárok na

zaplatenie peňažného dlhu voči žalovanej, ktorého zaplatenia sa v tejto veci aj domáha ako nároku vo
veci samej. Rovnako mal za preukázané, že žalovaná žalobcovi sumu 9.120 eur, o ktorej tvrdí (hoci to
bolo medzi stranami sporné), že bola pôžičkou, doposiaľ nevrátila. Majetok žalovanej, a to rodinný dom
v X. B. bol predmetom dobrovoľnej dražby, z čoho je zrejmé, že žalovaná neplnila i iný svoj peňažný
dlh (vyplýva to z oznámenia o dražbe zverejnenom v obchodnom vestníku) a tento jej majetok bol

vydražený. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti HYKEMONT s. r. o. Nové Zámky, Považská
18, ktorej spoločníkom je i žalovaná, mal za to, že na jej obchodný podiel je zriadené záložné právo v
prospech Containex Container Wiener Neudorf, a teda ani tento majetok žalovanej nemôže byť úspešne
predmetom budúcej exekúcie. Uzavrel, že žalobca v danej veci osvedčil dôvodnosť svojho návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa zabezpečí, že v prípade úspechu žalobcu vo veci samej, t.

j. o zaplatenie 34.120 eur bude možné túto pohľadávku úspešne vymôcť v exekúcii, z ktorého dôvodu
návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Záverom uviedol, že toto neodkladné
opatrenie je viazané na odkladaciu podmienku v zmysle ust. § 36 Občianskeho zákonníka a pre prípad
jej splnenia bude žalovanú obmedzovať v nakladaní s predmetnými nehnuteľnosťami.

2. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaná, v časti týkajúcej sa nariadenia neodkladného opatrenia, domáhajúc sa ním jeho zmeny a
zamietnutia návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedla, že neodkladné opatrenie
sa týka nehnuteľností, ktoré nadobudla v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/28/2014, avšak doposiaľ nie
je zapísaná ako vlastníčka uvedených nehnuteľností, z ktorého dôvodu žalobca nemôže mať dôvodnú

obavu, že by s nehnuteľnosťami nakladala. Mala za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky
na vydanie neodkladného opatrenia, keď nebolo osvedčené, že by sa snažila zbaviť svojho majetku.
Nárok uplatnený žalobcom označila za nedôvodný. V tejto súvislosti uviedla, že v konaní vedenom
pod sp. zn. 16C/28/2014 sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tom základe,
že si od žalobcu požičala sumu 8.000 eur, žalobca požadoval zabezpečenie nehnuteľnosťou, pričom

dal vyhotoviť kúpnu zmluvu so zmluvou o predkupnom práve, podľa ktorej si mala údajne možnosť
nehnuteľnosť odkúpiť späť za kúpnu cenu 9.120 eur. Súd prvej inštancie, ako i odvolací súd v danom
konaní pritom právne uzavreli, že pri uzavretí kúpnej zmluvy išlo o simulovaný právny úkon, podľa
ktorého si od žalobcu požičala sumu 8.000 eur a mala mu vrátiť aj s úrokom z pôžičky sumu 9.120
eur. Mala za to, že ak nebola uzatvorená kúpna zmluva, nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na vrátenie

pôžičky, a to v lehote, ktorá bola určená v kúpnej zmluve, t. j. do 06. 09. 2010. Nárok žalobcu na vrátenie
pôžičky považovala za premlčaný. Tvrdenie žalobcu, že od neho prevzala sumu 9.120 eur a 25.000 eur
dňa 08. 09. 2010 označila za nepravdivé. Zdôraznila, že pri uzatvorení tzv. kúpnej zmluvy prevzala len
sumu 8.000 eur, a nie sumu 9.120 eur. K vyhláseniu zo dňa 08. 09. 2010 uviedla, že jej žalobca nikdy
takúto sumu neodovzdal. Uviedla, že síce vyhlásenie podpísala, na okolnosti si však nepamätá, pričom

muselo to byť v čase podpisu nájomnej zmluvy, ktorá sa podpisovala v uvedený deň. Samotná nájomná
zmluva mala zabezpečiť možnosť užívania nehnuteľnosti ňou ako žalovanou. O žiadnej inej kúpnej cene
než o tej, ktorá vyplývala z „kúpnej zmluvy“ sa v konaní, kde sa preskúmavala platnosť, nehovorilo a ani
nie je pravdou, že by jej žalobca z titulu kúpnej ceny zaplatil žalovanú sumu. Podľa jej názoru, žalobcajej nemohol plniť z titulu kúpnej ceny, ale naopak, žalobca jej poskytol pôžičku, ktorú si však v lehote
na jej vrátenie do dnešného dňa na zaplatenie neuplatnil. Uzavrela, že v danom prípade nie sú splnené
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že popiera, že nebola naplnená zákonná
podmienka na vydanie neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalovaná nebola ešte vedená v katastri
nehnuteľnosti ako vlastníčka. Vlastníctvo žalovanej vzniklo právoplatnosťou rozsudku a katastrálne
konanie malo za cieľ iba naplnenie evidenčnej povinnosti, nešlo o vkladové konanie, ale o záznamové

konanie Z 1623/2019. Poprel, že by nepreukázal, že žalovaná vykonáva úkony smerujúce k tomu,
že by sa danej nehnuteľnosti mienila zbaviť a bol by ohrozený výkon rozhodnutia. Zdôraznil, že v
žalobe podrobne popísal finančnú situáciu žalovanej, ktorá ju kedykoľvek môže doviesť k zbavovaniu
sa majetku. Poukázal, že v súdnom konaní sp. zn. 16C/28/2014 žalovaná tvrdila, že kúpnu zmluvu
uzatvorila v tiesni, že mala exekúciu na dom, v ktorom bývala aj s deťmi a musela riešiť situáciu. V
súčasnosti je stav nezmenený, opäť prišla o nehnuteľnosť v dražbe a opäť sa súdi o neplatnosť dražby. Z

vyššieuvedenýchdôvodovžiadalnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancieakovecnesprávnepotvrdiť.

4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že zotrváva na svojich vyjadreniach uvedených
v jej podaniach. Nárok žalobcu považovala za premlčaný. Ohľadom tvrdenia žalobcu, že sa o
neplatnosti zmluvy, a teda rozhodujúcej skutočnosti pre začiatok plynutia premlčacej doby, dozvedel až

právoplatnosťou rozhodnutia súdu, uviedla, že neplatnosť zmluvy bola vyvodená z konštatovania, že sa
jedná o simulovaný právny úkon. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
30. 03. 2011 sp. zn. 3 Cdo 144/2010.

5. Napadnutým uznesením zo dňa 9. apríla 2019 č. k. 13C/12/2019-145 súd prvej inštancie zriadil

záložné právo za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky voči žalovanej, ktorá je predmetom súdneho
konania vedeného Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn. 13C/12/2019 vo veci samej a to k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci X. B., katastrálne územie X. B., ktoré sú zapísané Okresným
úradom Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXXX ako parc. reg. „C“ evidované na katastrálnej
mape pod č. 889 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 428 m2, parc. č. 890 - záhrada o výmere

62 m2, parc. č. 891 - záhrada o výmere 196 m2 a stavba súp. č. XXX na parc. č. 889 - školská
družina, ktorých výlučnou vlastníčkou je žalovaná. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania o
zabezpečovacom opatrení v rozsahu 100%. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 343,
§ 344 OZ (správne malo byť uvedené CSP) a § 451, § 456 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca
písomným podaním zo dňa 01. 04. 2019 navrhol, aby súd vydal zabezpečovacie opatrenie z dôvodu

obavy, že budúca exekúcia jeho nároku, ktorý v tomto konaní vo veci samej voči žalovanej uplatňuje,
bude ohrozená, nakoľko žalovaná má finančné problémy, má dlhy, pričom aj uvedenú nehnuteľnosť
mu pôvodne predala len preto, aby ju ochránila pred predajom v rámci výkonu záložného práva,
na LV č. XXXX pre kat. územie je na jej majetok zapísané záložné právo SLSP a. s. Bratislava, a
dokonca začatie jeho výkonu a tiež je na nehnuteľnostiach zapísané záložné právo v prospech OTP

Banky Slovensko a. s., nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej zapísané na LV č. XXXX boli predmetom
dobrovoľnej dražby a boli dňa 30. 08. 2018 predané. Žalobca v návrhu tiež uviedol, že žalovaná je
spoločníčkou spoločnosti HYKEMONT s. r. o. a aj na jej podiel je zapísané záložné právo. Súd prvej
inštancie mal za preukázané, že výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaná, a to
na základe rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 24. 11. 2017 sp. zn. 16C/28/2014-324 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 14. 02. 2019 sp. zn. 8Co/152/2018. Uviedol, že
v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/28/2014 žalobca tvrdí, že žalovanej uhradil sumu 9.120 eur (bez
ohľadu na to, z akého právneho titulu sa tak stalo), ktorú sumu žalovaná doposiaľ nevrátila. Z vyhlásenia
žalovanej zo dňa 08. 09. 2010 mal za preukázané, že ako doplatok kúpnej ceny žalovaná prevzala
od žalobcu taktiež sumu 25.000 eur, čím žalobca osvedčil svoj nárok na zaplatenie peňažného dlhu

voči žalovanej, ktorého zaplatenia sa v tejto veci aj domáha ako nároku vo veci samej. Rovnako mal
za preukázané, že žalovaná žalobcovi sumu 9.120 eur, o ktorej tvrdí (hoci to bolo medzi stranami
sporné), že bola pôžičkou, doposiaľ nevrátila. Majetok žalovanej, a to rodinný dom v Nových Zámkoch
bol predmetom dobrovoľnej dražby, z čoho je zrejmé, že žalovaná neplnila i iný peňažný dlh a tento
jej majetok bol vydražený. Na obchodný podiel žalovanej v spoločnosti HYKEMONT s. r. o., ktorej je

spoločníčkou, je zriadené záložné právo v prospech Containex Container Wiener Neudorf, a teda ani
tento majetok žalovanej nemôže byť úspešne predmetom budúcej exekúcie. Z uvedených dôvodov
preto návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia považoval za dôvodný. Žalovaná totiž
disponuje výlučne majetkom, na ktorý je zriadené záložné právo, resp. nedisponuje iným majetkomv rozsahu dostatočnom pre uspokojenie budúcej pohľadávky žalobcu voči nej, z ktorého dôvodu je
potrebné zabezpečiť budúci výkon práva žalobcu nariadením zabezpečovacieho opatrenia tak, aby
žalobca, pokiaľ bude v tomto konaní (vo veci samej) úspešný, mohol exekúciu smerujúcou voči majetku

žalovanej uspokojiť svoju pohľadávku, pretože exekúcia iným spôsobom a na iný majetok je ohrozená.

6. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá žiadala
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zamietnuť. Uviedla, že zabezpečovacie opatrenie sa týka nehnuteľností, ktoré nadobudla v

sporovom konaní, vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 16C/28/2014, pričom žalobca
nepreukázal, ani neosvedčil, že by vykonávala úkony smerujúce k zbaveniu sa majetku, a že by bol
teda ohrozený výkon rozhodnutia v prípade úspechu žalobcu v tomto konaní. Nárok uplatnený žalobcom
považovala za nedôvodný, majúc za to, že žalobu o zaplatenie 34.120 eur je potrebné považovať za
zjavne neúspešnú. V tomto smere uviedla, že v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/28/2014 sa domáhala
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tom základe, že si od žalobcu požičala sumu 8.000

eur, žalobca požadoval zabezpečenie nehnuteľnosťou, pričom dal vyhotoviť kúpnu zmluvu so zmluvou
o predkupnom práve, podľa ktorej si údajne mala od žalobcu možnosť nehnuteľnosť odkúpiť späť za
kúpnu cenu 9.120 eur. Súd prvej inštancie, ako i odvolací súd v danom konaní však právne uzavreli, že
pri uzatváraní kúpnej zmluvy išlo o simulovaný právny úkon, podľa ktorého si od žalobcu požičala sumu
8.000 eur a mala vrátiť aj s úrokom z pôžičky sumu 9.120 eur. Mala za to, že ak nebola uzatvorená kúpna

zmluva, nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na vrátenie kúpnej ceny. Žalobcovi mohol vzniknúť nárok len
na vrátenie pôžičky a to v lehote, ktorá bola určená v kúpnej zmluve, teda do 06. 09. 2010. Nárok žalobcu
na vrátenie pôžičky považovala za premlčaný, ako i nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, ak by
žalobca tvrdil, že jej neposkytol pôžičku. Tvrdenie žalobcu, že od neho prevzala sumu 9.120 eur a 25.000
eur dňa 08. 09. 2010 označila za nepravdivé. V tejto súvislosti uviedla, že pri uzatvorení tzv. kúpnej

zmluvy prevzala len sumu 8.000 eur, a nie sumu 9.120 eur. K vyhláseniu zo dňa 08. 09. 2010 uviedla,
že jej žalobca nikdy takúto sumu neodovzdal. Vyhlásenie síce podpísala, ale na okolnosti si nepamätá,
pričom muselo to byť v čase podpisu nájomnej zmluvy, ktorá sa podpisovala v uvedený deň. Samotná
nájomná zmluva mala zabezpečiť možnosť užívania nehnuteľnosti ňou ako žalovanou. O žiadnej inej
kúpnej cene než o tej, ktorá vyplývala z „kúpnej zmluvy“ sa v konaní, kde sa preskúmavala platnosť,

nehovorilo a ani nie je pravdou, že by jej žalobca z titulu kúpnej ceny zaplatil žalovanú sumu. Žalobca
tak podľa jej názoru nemohol plniť z titulu kúpnej ceny, ale naopak, žalobca jej poskytol pôžičku, ktorú si
však v lehote na jej vrátenie do dnešného dňa na zaplatenie neuplatnil. Mala za to, že v danej veci nie
sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia záložného práva.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že odvolanie žalovanej nespĺňa náležitosti v
zmysle ust. § 363 CSP, keďže v ňom nie je uvedené, v akom rozsahu žalovaná napáda rozhodnutie
súdu prvej inštancie a z akých dôvodov považuje rozhodnutie za nesprávne. Mal za to, že žalovaná
odvolanie riadne neodôvodnila v zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP. Považoval za preukázané, že žalovaná si
dlhodobo neplní svoje záväzky voči rôznym inštitúciám, ktoré sú potom nútené pristupovať k vymáhaniu

svojich pohľadávok formou postihu majetku žalovanej. Žalovaná následne vyvoláva rôzne súdne spory,
v ktorých spochybňuje konanie veriteľov a tiež svoje vlastné konanie za účelom naťahovania času a
vyhýbaniusasvojimsplatnýmzáväzkom.Žalovanánepoprelaaaninepreukázala,žebybolavlastníčkou
aj iného majetku, z ktorého by mohla byť uspokojená jeho pohľadávka. Poprel tvrdenie žalovanej, že
v danej veci nie sú splnené podmienky na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vo forme záložného

práva. Uviedol, že v danom prípade bolo preukázané, že žalovaná má aj iné dlhy a dlhodobo si neplní
svoje splatné záväzky, a preto je tu obava, že uspokojenie jeho pohľadávky bez zriadenia záložného
práva by bolo ohrozené. Kúpna zmluva, ktorú uzatvoril so žalovanou bola odplatnou zmluvou, pri ktorej
práva a povinnosti oboch účastníkov zmluvy sú vzájomne podmienené, ako aj ich nároky na vrátenie už
prijatých plnení, ak išlo o neplatnú zmluvu. Opätovne poukazoval, že žalovaná od neho dostala celkovo

sumu 34.120 eur, v notárskej zápisnici potvrdila, že pred podpísaním zmluvy jej bola vyplatená suma
9.120 eur, pričom svojim podpisom na notárskej zápisnici potvrdila jej prevzatie a úplné vyrovnanie.
Opätovne poprel, že by žalovanej poskytol pôžičku. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby odvolací súd
odvolanie žalovanej zo dňa 10. 04. 2019 odmietol, resp. aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a bol mu priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 %. Záverom poukázal, že spoločnosť Juh Invest, s. r. o. podala dovolanie proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre zo dňa 14. 02. 2019 sp. zn. 8Co/152/2018, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky v konaní sp. zn. 16C/28/2014. Z uvedeného dôvodu žiadalprerušiť predmetné konanie sp. zn. 13C/12/2019 do ukončenia dovolacieho konania, keďže rozhodnutie
vo veci dovolania má zásadný význam pre predmetné konanie.

8. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi
uvedenými v jej predchádzajúcich podaniach. Zdôraznila, že v danej veci nebolo preukázané, že
mienila ohroziť exekúciu nakladaním so svojim majetkom, samotná žaloba žalobcu je bezdôvodná, z
ktorého dôvodu ju nie je možné obmedzovať vo výkone jej vlastníckeho práva, hoci nemá záujem s
nehnuteľnosťou nakladať. Mala za to, že svoje odvolanie riadne zdôvodnila a žalobcovi nemôže vrátiť

plnenie z kúpnej zmluvy, keď plnenie prijala z iného právneho dôvodu, ktorý od počiatku tvrdila. Uviedla,
že trvá na svojej vznesenej námietke premlčania. Záverom uviedla, že voči prerušeniu predmetného
konania do skončenia dovolacieho konania vo veci 16C/28/2014 nemá výhrady.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní žalovanej (§ 379 a § 380 ods. 1

CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 4. marca 2019 č. k. 13C/12/2019-72 v napadnutom výroku
týkajúcom sa nariadenia neodkladného opatrenia je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a návrh žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa
9. apríla 2019 č. k. 13C/12/2019-145 ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

10. Žalobca sa žalobou, podanou na súde dňa 22. 02. 2019 voči žalovanej domáha zaplatenia
sumy 34.120 eur s príslušenstvom ako plnenia, ktoré na základe kúpnej zmluvy od neho obdržala.
Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že dňa 06. 07. 2010 uzatvoril so žalovanou kúpnu zmluvu formou
notárskej zápisnice č. N177/2010, Nz 24083/2010, NCRIs 24456/2010, predmetom ktorej bol prevod

nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. X. B., zapísaných na LV č. XXXX (pôvodne na LV č.
XXXX) ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. 889 - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 428 m2, parc. č. 890 - záhrada o výmere 62 m2, parc. č. 891 - záhrada o
výmere 196 m2, stavba so súp. č. 540 na parcele č. 889 - školská družina a na základe ktorej vyplatil
žalovanej kúpnu cenu 9.120 eur, čo nie je medzi nimi sporné. Následne od neho žalovaná prevzala

sumu 25.000 eur ako doplatok kúpnej zmluvy. Zmluvou zo dňa 07. 09. 2010 previedol vlastníctvo
vyššie označenej nehnuteľnosti na spoločnosť Juh Invest, s. r. o., IČO: 35 944 102, ktorej vklad bol
povolený pod V4060/2010 a odvtedy sú predmetné nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX. Dňa 19. 06.
2014 žalovaná podala proti spoločnosti Juh Invest, s. r. o. na Okresnom súde Nové Zámky žalobu o
určenie vlastníckeho práva, v ktorom konaní vedenom pod sp. zn. 16C/28/2014 súd prvej inštancie

rozsudkom zo dňa 24. 11. 2017 č. k. 16C/28/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo
dňa 14. 02. 2019 č. k. 8Co/152/2018-501 určil, že vlastníčkou predmetných nehnuteľností je žalovaná,
pričom v rámci predbežnej prejudiciálnej otázky vyhodnotil kúpnu zmluvu uzavretú v notárskej zápisnici
dňa 06. 07. 2010 za absolútne neplatnú. Z uvedeného dôvodu preto žiada, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť mu sumu 34.120 eura, pozostávajúcu z kúpnej ceny 9.120 eur a doplatku vo výške

25.000 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Dňa 24. 02. 2019 žalobca doručil súdu prvej
inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré následne podaním zo dňa 27. 02.
2019, doručeným súdu prvej inštancie dňa 01. 03. 2019 vzal späť. Podaním zo dňa 27. 02. 2019
žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť,
aby od okamihu, kedy sa na základe rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16C/28/2014-324

zo dňa 24. 11. 2017 a rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co/152/2018-501 zo dňa 14. 02. 2019
stane vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Nové Zámky, katastrálne územie X., ktoré sú
zapísané Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom ako parcely registra „C“ evidované
na katastrálnej mape ako parc. č. 889 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 428 m2, parc. č. 890
- záhrada o výmere 62 m2, parc. č. 891 - záhrada o výmere 196 m2 a stavba súp. č. XXX na parcele

číslo 889 - školská družina, s týmito nehnuteľnosťami nenakladala a to akoukoľvek formou, napríklad
darovacou zmluvou, kúpnou zmluvou, zámennou zmluvou, zabezpečovacím prevodom vlastníckeho
práva, vkladom do právnickej osoby alebo, aby tieto previedla akoukoľvek formou na inú osobu, zriadila
k nim záložné právo, vecné bremeno alebo akékoľvek právo inej osoby. Ako dôvody pre nariadenie
neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že žalovaná sa riadne nestará o svoj majetok, má dlhy, ktoré

si nehradí. Žalovaná si dlhodobo neplní svoje záväzky voči rôznym inštitúciám, od ktorých si požičala
finančné prostriedky, pričom tieto inštitúcie sú vždy nútené nakoniec pristúpiť k výkonu záložného
práva, resp. k iným krokom potrebným k vymoženiu pohľadávky. V návrhu poukázal, že žalovaná je
spoločníčkou obchodnej spoločnosti HYKEMONT spol. s r. o., IČO: 31 423 736, na jej obchodný podielje zapísané záložné právo, a preto ani tento obchodný podiel nemôže byť predmetom uspokojenia jeho
pohľadávky.DoručenímprávoplatnéhorozhodnutiaOkresnéhosúduNovéZámkyč.k.16C/28/2014-324
a rozhodnutia Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co/152/2018, ktorými bola žalovaná určená za výlučnú

vlastníčku predmetných nehnuteľností, žalovaná bude môcť disponovať nehnuteľnosťami a uspokojovať
záväzky voči iným subjektom. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia žalobca vzhliadol v obave,
že exekúcia proti žalovanej na vymoženie jeho pohľadávky bude ohrozená. Napadnutým uznesením
súd prvej inštancie konanie o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zastavil z dôvodu
späťvzatia návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a návrhu žalobcu na nariadenie

neodkladného opatrenia vyhovel. Predmetom odvolacieho konania je odvolaním napadnutá časť,
týkajúca na nariadenia neodkladného opatrenia.

11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných
opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu, ktorá nahradila predchádzajúcu právnu

úpravu o predbežných opatreniach. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy
predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku.

14. Pri posúdení otázky nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciu opatreniu
je potrebné uviesť, že v zmysle citovaného ustanovenia je nariadenie neodkladného opatrenia

podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343
CSP. Uvedené znamená, že regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia
má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením, a pokiaľ súd dospeje k záveru, že
jeho nariadenie by bolo vo vzťahu a k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia možné, samotný návrh zamietne (aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie

neodkladného opatrenia sú splnené). Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti. Primárne sa sleduje účel,
ktorý navrhovateľ svojim návrhom sleduje a následne sa komparatívne vyhodnotí vo vzťahu k možnému
nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia.

15. V danej veci sa žalobca svojim návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu
obavy z ohrozenia exekúcie na uspokojenie jeho peňažnej pohľadávky. Žalobca následne podal aj
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s rovnakým sledovaným účelom ako v neodkladnom
opatrení, t. j. zabezpečenie jeho pohľadávky voči žalovanej z dôvodu obavy ohrozenia exekúcie.
Keďže v čase rozhodovania odvolacieho súdu sú popri sebe vydané tak neodkladné opatrenie,

ako zabezpečovacie opatrenie, odvolací súd s poukazom na prednostnú alternatívu nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia záložného práva na nehnuteľnosť žalovanej podľa § 343
CSP dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 4. marca 2019 č. k. 13C/12/2019-72
v napadnutom výroku týkajúcom sa nariadenia neodkladného opatrenia je potrebné podľa § 388 CSP
zmeniť a s poukazom na ustanovenie § 324 ods. 3 CSP zamietnuť.

16. Predmetom preskúmania odvolacím súdom bolo aj napadnuté uznesenie zo dňa 9.
apríla č. k. 13C/12/2019-145, ktorým súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým v
prospech žalobcu zriadil záložné právo za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky voči žalovanej, ktorá
je predmetom súdneho konania vedeného Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn. 13C/12/2019

vo veci samej a to k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v obci X. B., katastrálne územie X. B., ktoré
sú zapísané Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXXX ako parc. reg. „C“
evidované na katastrálnej mape pod č. 889 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 428 m2, parc. č.
890 - záhrada o výmere 62 m2, parc. č. 891 - záhrada o výmere 196 m2 a stavba súp. č. 540 na parc.
č. 889 - školská družina, ktorých výlučnou vlastníčkou je žalovaná. Žalobcovi priznal nárok na náhradu

trov konania o zabezpečovacom opatrení v rozsahu 100%.17. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právachalebonainýchmajetkovýchhodnotáchdlžníkanazabezpečeniepeňažnej pohľadávkyveriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovanom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

19. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

20. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

21. Zabezpečovacie opatrenie je novým procesným inštitútom, ktoré má zo zákona prednosť pred

neodkladným opatrením, pričom ním súd môže na návrh zriadiť záložné právo na veciach, právach
alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie veriteľovej peňažnej pohľadávky v
prípade, ak je predpoklad, že exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods. 1 CSP). Toto záložné právo sa
zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká zápisom do príslušného registra
(kataster nehnuteľností, Notársky centrálny register záložných práv, register záložných práv Centrálneho

depozitára cenných papierov a pod.). Účelom jeho vydania je predovšetkým zvýšiť finálnu vymožiteľnosť
práv, resp. peňažných pohľadávok veriteľov a reštriktívne obmedziť priestor na špekulatívne zbavenie sa
exekučne a inak postihnuteľného majetku dlžníka. Sudcovské záložné právo, zriadené zabezpečovacím
opatrením, má povahu riadneho záložného práva v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré
v prípade plurality záložných práv garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu

však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná
pohľadávka priznaná. Vo všeobecnosti sa na zabezpečovacie opatrenie primerane použijú ustanovenia
o neodkladnom opatrení.

22. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia ide o osobitný druh konania so špecifickým procesným

postupom, ktorý sám o sebe nie je naviazaný na osobitné konanie vo veci samej. Samotné uznesenie
o nariadení zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia môže byť rozhodnutím, ktorým
sa konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skončí. Cieľom zabezpečovacieho
opatrenia je postavenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka
na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorá môže byť neskôr judikovaná, resp. už judikovaná bola, s

cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.
Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a
bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom
konaní v súlade s ust. § 343 ods. 3 CSP. Samotné trvanie zabezpečovacieho opatrenia nemusí byť a
spravidla by ani nemalo byť podmienené právoplatným skončením konania vo veci samej.

23. Odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného
súdu Nové Zámky zo dňa 24. 11. 2017 č. k. 16C/28/2014-324 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Nitre zo dňa 14. 02. 2019 č. k. 8Co/152/2018-501 bola za výlučnú vlastníčku predmetných nehnuteľností
určená žalovaná a záložná zmluva, uzavretá medzi žalovaným v 1. rade (spoločnosť Juh Invest, s. r. o.) a

žalovanou v 2. rade (C. nar. XX. XX. XXXX) dňa 08. 07. 2014, ohľadom ktorej bol vklad záložného práva
katastrálnym odborom Okresného úradu Nové Zámky povolený v konaní V 3195/2014 a ktorou bolo v
prospech žalovanej v 2. rade zriadené záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam bola určená za
neplatnú v celom rozsahu. V rámci daného konania o určenie vlastníckeho práva a neplatnosti záložnej
zmluvy na návrh žalovanej súdy riešili i otázku právneho posúdenia sporného právneho úkonu, a to

kúpnej zmluvy, uzatvorenej vo forme notárskej zápisnice medzi žalobcom a žalovanou dňa 06. 07. 2010.
Dospeli k záveru, že v prípade uvedeného právneho úkonu išlo o obojstranne simulovaný právny úkon,
z ktorého dôvodu uvedenú kúpnu zmluvu vyhodnotili ako absolútne neplatný právny úkon. Žalovaná
v priebehu konania sp. zn. 16C/28/2014 tvrdila, že v rámci kúpnej zmluvy išlo o pôžičku zo strany
žalobcu vo výške 8.000 eur. Pokiaľ ide o nárok žalobcu uplatňovaný v rámci tohto konania vo veci samej,

žalobca sa domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 34.120 eur, pozostávajúcej zo sumy 9.120 eur a
doplatku v sume 25.000 eur titulom plnenia poskytnutého žalovanej na základe neplatného právneho
úkonu. Žalovaná namietala, že nárok žalobcu uplatnený vo veci samej, teda nárok na zaplatenie sumy
34.120 eur je nedôvodný, pričom poukazovala na vykonané dokazovanie a právne závery v konanívedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 16C/28/2014. Mala za to, že žaloba žalobcu
je zjavne bezdôvodná, nárok žalobcu na vrátenie kúpnej ceny nie je s prihliadnutím na konštatovanie
simulovaného právneho úkonu daný, pričom ide o nárok, ktorý je vo vzťahu k poskytnutej pôžičke

premlčaný.

24. V prejednávanej veci preskúmaním napadnutého uznesenia a obsahu spisu, vyhodnotením
predložených listinných dôkazov a skutočností uvedených v návrhu žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, odvolania žalovanej, ako i vyjadrení oboch strán odvolací súd v zhode so

súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca osvedčil dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia v ním požadovanom znení, keď osvedčil jednak existenciu právneho vzťahu medzi ním a
žalovanou, t. j. existenciu pohľadávky, aj keď jej výška je vzhľadom k rozdielnym tvrdeniam strán
zatiaľ sporná, ako i obavu žalobcu z ohrozenia prípadnej exekúcie. Pokiaľ ide o výšku pohľadávky
žalobcu, z vyjadrení strán sa doposiaľ javí ako nesporná výška 8.000 eur, prevzatie ktorej žalovaná
nepopiera, čo vyplýva i z konania vedeného pod sp. zn. 6C/28/2014 (t. j. ako suma, ktorú pri uzatvorení

kúpnej zmluvy žalovaná od žalobcu prevzala). Žalobca samotnú existenciu pohľadávky voči žalovanej
v konaní osvedčil, pričom spornosť výšky pohľadávky nad uvedenú sumu, ako i okolnosti ich vyplatenia
(podpísania vyhlásenia žalovanej o prevzatí sumy 25.000 eur od žalobcu), premlčania uplatňovaného
nároku, ako i právneho posudzovania uplatňovaného nároku žalobcu budú predmetom vo veci samej.
K dôvodnosti vydania zabezpečovacieho opatrenia je potrebné uviesť, že žalovaná bola pôvodne

vlastníčkou i ďalších nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX, kde ako poznámka v liste vlastníctva
bolo uvedené začatie výkonu záložného práva v prospech záložného veriteľa (Slovenskej sporiteľne a.
s., Bratislava) č. 0292/00629/2010 zo dňa 10. 04. 2010 na parc. č. 7914/1, parc. č. 7914/3 a dom so
súp. č. XXXX na parc. č. 7914/1, ako i zriadenie záložného práva v prospech OTP Banky Slovensko,
a. s., Bratislava na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. ZZ1 k ÚZ č. 010/3007/10SU zo dňa

11. 06. 2010 na nehnuteľnosť, parc. č. 7914/1, parc. č. 7914/3 a stavbu súp. č. 4300 na parc. č. 7914/1
a stavbu súp. č. 9930 na parc. č. 7914/3 v celosti. V súčasnosti je na LV č. XXXX vedený ako vlastník
nehnuteľností, pôvodne patriacich žalovanej, H. P., ktorý vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam
nadobudolnazákladedobrovoľnejdražby,ohľadomktorejneplatnostiprebiehanaOkresnomsúdeNové
Zámky v súčasnosti konanie pod sp. zn. 18C/62/2018. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalovaná je

spoločníčkou obchodnej spoločnosti HYKEMONT spol. s r. o., so sídlom Nové Zámky, Považská 18,
IČO: 31 423 736 a podľa výpisu z obchodného registra, na jej obchodný podiel je zriadené záložné
právo v prospech spoločnosti Containex Container- Handelsgellschaft m.b.H., IZ N?-Süd, Strasse 14,
Obj. 15, 2355 Wiener Neudorf, Rakúska republika na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo
dňa 25. 03. 2008. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná si neplní svoje finančné záväzky voči bankovým

i nebankovým subjektom, v dôsledku čoho tieto inštitúcie pristupujú k výkonu záložného práva, resp. k
iným úkonom (dražba) smerujúcim na zabezpečenie ich pohľadávok. Žalovaná tak so svojim majetkom
nakladá spôsobom vzbudzujúcim dôvodnú obavu z ohrozenia prípadnej exekúcie, z ktorého dôvodu je
posilneniepostaveniažalobcuzriadenímzáložnéhoprávanapredmetnénehnuteľnostinazabezpečenie
jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, dôvodné. Cieľom nariadenia zabezpečovacieho

opatrenia je totiž zamedzenie alebo zredukovanie možného nebezpečenstva uspokojovania pohľadávky
veriteľa. Skúmaním základných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, vychádzajúc
pritom z konkrétnych skutkových okolností prípadu, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade
žalobca osvedčil základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti jeho nároku, ktorému
sa má poskytnúť prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia ochrana, ako i osvedčil dôvodnú obavu

z možného ohrozenia exekúcie, resp. výkonu súdneho rozhodnutia, vzhľadom na postoj žalovanej v
súvislosti s nakladaním s jej majetkom. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zo dňa 9. apríla 2019 č. k. 13C/12/2019-145, ktorým návrhu žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia vyhovel, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej, doručenom odvolaciemu súdu dňa 22. 05. 2019
podal návrh na prerušenie predmetného konania z dôvodu, že spoločnosť Juh Invest, s. r. o. podala
dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 14. 02. 2019 č. k. 8Co/152/2018-501, ktorým
bolo rozhodnuté o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 16C/28/2014, t. j.
v konaní o určenie vlastníctva, a keďže rozhodnutie vo veci dovolania má zásadný význam pre toto

konanie, žiadal, aby súd predmetné konanie prerušil do ukončenia dovolacieho konania. O tomto jeho
podaní rozhodne súd prvej inštancie, pretože nejde o návrh súvisiaci s rozhodovaním odvolacieho súdu
o neodkladnom opatrení a zabezpečovanom opatrení, ale s vecou samou. Takýmto postupom súdu
bude tiež zabezpečená dvojinštančnosť konania.26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Za situácie, že v danom spore nebolo vydané rozhodnutie, ktorým
by došlo ku skončeniu konania (vo veci samej), o nároku na náhradu trov, vrátane trov odvolacieho
konania, rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).