Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 15, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoKR/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110247967
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1110247967.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov
senátu JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci žalobcu: Ružinovské
centrum, a.s., Klincová 35, 821 08 Bratislave, IČO: 35 918 594, zastúpeného: JUDr. Július Jánošík,
advokát, Klincová 35, 821 08 Bratislava, intervenient na strane žalobcu: E.. Š. G.P., H.., F.. XX.XX.XXXX,
P. XXC, XXX XX T., proti žalovanému: JUDr. Karol Kovár, Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, správca

konkurznej podstaty úpadcu: O.. C. R., B.., H. XX, XXX XX O. H. C., zastúpený: Advokátska kancelária
Kovár a partneri, s.r.o., Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, intervenient na strane žalovaného: D. Q., F..
XX.XX.XXXX, Č.L. X, T., v konaní o určenie existencie pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava I č. k. 1Cbi/106/2010-266 zo dňa 17.10.2017, v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 1Cbi/106/2010-277 zo dňa 21.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 1Cbi/106/2010-266 zo dňa

17.10.2017, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 1Cbi/106/2010-277 zo
dňa 21.11.2017, v časti výroku o trovách konania potvrdzuje.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie podľa ust. § 145 ods. 1 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)z dôvodu,
že žalobca vzal dňa 09.10.2017 žalobu v celom rozsahu späť. Súd prvej inštancie zároveň priznal
žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ust. § 256 ods. 1 CSP. Žalobca
tým, že vzal žalobu v celom rozsahu späť, zavinil, že sa konanie zastavilo.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca,

kde žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žiadnemu účastníkovi
neprizná nárok na náhradu trov konania. Namietol, že pre späťvzatie žaloby existujú objektívne dôvody,
ktorými sú: porušenie základných práv žalobcu, zánik právneho záujmu na súdnom rozhodnutí vo
veci, záujem žalobcu o ochranu pevného zdravia úpadcu, nezhoršovanie jeho ťažkej ekonomickej
situácie a zánik záujmu o objasnenie nezrozumiteľného a neurčitého úkonu, a teda zjavne neplatného
úkonu intervenienta na strane žalovaného. Žalobca je názoru a tvrdí, že k zmene významu a obsahu

objektívnych dôvodov vyvolaných trvaním a neskončením súdneho konania sp. zn. 1Cbi/106/2010,
počas rokov 2011 až 2017 by nedošlo ani v budúcnosti, a teda zotrvaním žalobcu v pozícii strany
konania, by bolo neefektívne a rozporné so zásadami hospodárnosti. Žalobca je presvedčený o tom,
že dôvody späťvzatia žaloby v celom rozsahu sú dôvodmi objektívnymi a vážnymi, ktoré preukazujú
neexistenciu procesného zavinenia späťvzatia žaloby, a teda v danom prípade sa vyžaduje postup súdu
podľa ust. § 257 CSP.3. Žalovaný, ani intervenient na strane žalovaného, sa k podanému odvolaniu nevyjadrili, hoci im toto
bolo riadne doručené.

4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu
spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej
inštancie dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie je v časti výroku o trovách konania vecne
správne.

5. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

8.Vovšeobecnostiplatí,ženáhradunákladovkonaniaovládazásadaúspechuvoveci,ktorájedoplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by
pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení
konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno,

ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia
potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní
požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr
vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo
odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v

zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné
zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami, použitý termín
„zavinenie“ nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom
zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania (teda aj jeho
prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu). (rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 196/2009 zo dňa

10.09.2009)

9. Zavinenie je pritom potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. V
opačnom prípade by totiž išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto, ak
zobralžalobcažalobuspäť,zásadneplatí,žezavinilzastaveniekonaniaajepovinnýuhradiťžalovanému

jeho trovy.

10. V predmetnom konaní sa žalobca žalobou dňa 09.12.2010 domáhal určenia existencie svojej
pohľadávky vo výške 11.052,27 eur s príslušenstvom voči žalovanému. Dňa 09.10.2017 vzal žalobca
žalobu späť z dôvodu, že pre neprimeranú dĺžku konania zanikol jeho právny záujem na súdnom

rozhodnutí vo veci. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez
ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom
a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Z dôvodu späťvzatia žaloby nebolo
možné posúdiť, či žaloba bola žalobcom podaná dôvodne. Odvolací súd mal za to, že k zastaveniu
konania v danom prípade nedošlo pre správanie sa žalovaného v tomto konaní (žalovaný v priebehu

konania neuznal pohľadávku žalobcu, pohľadávku neuhradil, nebol v konaní nečinný, zúčastňoval sa
nariadených pojednávaní). Je nepochybné, že žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania.
Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady
zodpovednosti za zavinenia (§ 256 ods. 1). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu

na náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá
by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia
zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákonpre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie
dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a musia tu byť výnimočné okolnosti.

11. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade žalobca svojím dispozitívnym úkonom
(späťvzatím žaloby) zavinil zastavenie konania a odvolací súd nezistil v danej veci zvláštne okolnosti
hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce výnimočný postup súdu pre nepriznanie náhrady trov konania
protistrane. Ak bol žalobca toho názoru, že v konaní 1Cbi/106/2010 dochádza k prieťahom, mohol podať
sťažnosť podľa ust. § 62 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v platnom znení.

12. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní

úspešný, nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že mu žiadne trovy v odvolacom
konaní nevznikli.

14. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta zákona
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d), e) CSP).