Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Stará Ľubovňa

Judgement was issued by JUDr. Miriam Szárazová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516201038
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8516201038.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: 1. Y. W., nar.

XX.X.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX U., 2. U. W., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX U.,
obaja právne zastúpení: JUDr. Ľudmila Raffáčová, advokátka, so sídlom Košice, ul. Nerudova 6 proti
žalovanému: U. F., nar. XX.X.XXXX, bytom U. 3, XXX XX U., právne zastúpený JUDr. Slavomír Firment,
17. novembra 14, Stará Ľubovňa, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalobcovia Y. W., nar. XX.X.XXXX a U. W., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom U. XXX,
U. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - parcely registra „C“ parc. č. 1846/5 - orná pôda o
výmere 84 m2 v podiele 1/1 z celku, tak ako to je uvedené v geometrickom pláne vyhotoviteľa Geodézia

O.M., Ing. Oľga Mlynarčíková č. 2/2010, úradne overeného dňa 18.1.2010 pod č. 11/2010. Geometrický
plán vyhotoviteľa Geodézia O.M., Ing. Oľga Mlynarčíková č. 2/2010, úradne overeného dňa 18.1.2010
pod č. 11/2010 sa stáva neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.

II. Priznáva žalobcom v 1. a v 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 50 %, ktoré je povinný
zaplatiť žalovaný, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou na tunajší súd sa žalobcovia domáhali po úpravách petitu určenia, že sú

bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parcely reg. C parc. č. 1846/5 - orná pôda o výmere 84
m2 v podiele 1/1 z celku, tak ako to je uvedené v geometrickom pláne vyhotoviteľa Geodézia O.M.,
Ing. Oľga Mlynarčíková č. 2/2010, úradne overeného dňa 18.1.2010 pod č. 11/2010. Geometrický plán
vyhotoviteľa Geodézia O.M., Ing. Oľga Mlynarčíková č. 2/2010, úradne overeného dňa 18.1.2010 pod
č. 11/2010 sa stáva neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.

2. Žalobu dôvodili tým, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností KN C č. 1501/1,

KN C č. 1501/2 a KN C č. 1501/3 zapísaných na LV č. XXX kat. územia U.. Pôvodne žalovaný v 1. a
2. rade boli vedení na LV č. XXXX kat. územia U. parcely KN E č. 5373 o výmere 115 m2. Žalobcovia
dňa 4.11.1983 kúpili od Y. X. a B. X. parcelu KN E č. 5373 o výmere 2442 m2, ktorí ju nadobudli od
predchádzajúceho vlastníka U. F.. Spor medzi stranami sporu vnikol a trvá od zápisu parciel po ROEP
kat. územia U., nakoľko vlastníkmi parcely KN E č. 5373 ostali pôvodne žalovaní U. F. a O. F.ová.
Žalobcovia sa snažili spor vyriešiť mimosúdnou cestou, avšak bez výsledku. Žalobcovia sú presvedčení,
že parcela KN E č. 5373 je ich vlastníctvom, nakoľko ju odkúpili od predchodcu žalovaných vo výmere

2442 m2 a v súčasnej dobe má ich pozemok iba 2281 m2. Žalobcovia uviedli, že majú naliehavý právny
záujem na určení, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely KN E č. 5373, pretože ju odkúpili,
avšak v katastri nehnuteľností po ROEP je parcela v KN C už iba vo výmere 2181 m2.3. V priebehu súdneho konania žalovaný pôvodne U. F. a O. F.ová previedli spornú nehnuteľnosť parcelu
KN E č. 5373 kat. územia U. a súd uznesením zo dňa 3.11.2016 pripustil, aby z konania vystúpili žalovaní
U. F. a O. F.ová a na ich miesto vstúpil ako žalovaný U. F., nar. XX.X.XXXX.

4. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu doručil súdu dňa 14.9.2017 vyjadrenie k žalobe, v
ktoromuviedol,žeakžalobcoviasúpresvedčení,žeprizhotoveníregistraROEPzhotoviteľspravilchybu
a boli ukrátení o časť svojej nehnuteľností mohli podať v 30 dňovej lehote proti rozhodnutiu námietku
a žiadať chybu odstrániť, o čom by následne komisia, ktorá bola vytvorená ako pomocný orgán, ktorý

bol zložený aj z obyvateľov obce znalých miestnych pomerov, posúdili a následne o nej rozhodli. Zo
žaloby však nie je možné zistiť, či žalobcovia takúto námietku podali. Rozhodnutie o námietkach a
schválenie registra bolo možné podľa § 247 a násl. Občianskeho súdneho poriadku, preskúmať súdom v
lehote2mesiacovoddoručeniarozhodnutiasprávyorgánuvposlednomstupni.Žalobcoviatietopostupy
nevyužili a teraz takmer po 12 rokoch od schválenia registra ROEP sa domáhajú určenia vlastníckeho
práva k spornej nehnuteľností, poukazujúc na rozdiel vo výmere nehnuteľností, ktorú odkúpili v rozsahu

2442 m2 a v súčasnej dobe je výmere 2281 m2. Žalovaný uviedol, že výmera pozemkov v celej histórii
evidencie pozemkov nebola záväzným údajom. Poukázal na § 51 ods. 4 Nariadenia ministra zo dňa
15.12.1855, Zákon o evidencii nehnuteľností č. 22/1964 Zb. a následne na ust. § 40 a § 70 Zák. č.
266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností. Žalovaný uviedol, že v danom prípade plánová výmera odvodená
zo zameraných hraníc po mapovaní podľa skutočnej držby, tak ako ich žalobcovia mali oplotené v držbe,

a to v rozsahu v akom ich odkúpili od ich právnych predchodcov. Podľa jeho názoru nie je možné žiadať
určiť vlastnícke právo len na základe toho, že kúpnou zmluvou v roku 1983 odkúpili pozemok vo väčšej
výmere, nakoľko výmera pozemkov v KN E nebola záväzným údajom. Nehnuteľnosti, ktoré žalobcovia
odkúpili v roku 1983 boli oplotené a tento plot ohraničoval pozemok, ktorý bol predmetom kúpi. Tento
plot po menších úpravách je na hranici pozemku až dodnes v rozsahu, v akom ho žalobcovia užívajú.

Žalovaný predložil súdu fotodokumentáciu vyhotovenú v roku 2017, z ktorej je zrejmé, že žalobcovia
začali zhotovovať oplotenie spornej parcely a z tejto je viditeľné, že nikdy neboli dobromyseľní v držbe
tejto nehnuteľnosti. Žalovaný je toho názoru, že žalobcovia neboli ukrátení o časť svojej parcely pri
vykonávaní ROEP v obci U., nakoľko register sa zhotovoval podľa užívacieho stavu a ten je zrejmý z
priloženej fotodokumentácie a taktiež nie je možné určiť vlastnícke právo k spornej nehnuteľností len na

základe rozdielu výmery. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.

5. Na pojednávaní dňa 5.3.2018 žalovaný uviedol, že jeho nikto neoslovil za účelom mimosúdneho
vyriešenia sporu a navrhol žalobcom zámenu pozemku v intraviláne obce, resp. odpredaj nehnuteľností
žalobcom.

6. V priebehu konania žalobcovia doručili súdu Znalecký posudok 9/2018 vypracovaný Ing. Andrejom
Tarasovičom, ktorý bol vypracovaný na základe zadania žalobcov. Zo znaleckého posudku vyplýva
záver, že spracovateľ pri spracovaní ROEP nevyšetril správne vlastníka parcely č. 5373, nakoľko
posledným vlastníkom na základe verejných listín bola Y. W. s manželom U.om W.. Oni mali byť pri

ROEP zapísaní ako vlastníci parcely KN E 5373 o výmere 115 m2.

7. Dňa 10.4.2019 žalovaný doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nemá úmysel predlžovať súdne
konanie a súhlasí, aby súd rozhodol vo veci samej. Uviedol, že z predloženého znaleckého posudku
Ing. Tarasoviča č. 9/2018 je zrejmé, že došlo k nesprávnemu zápisu do LV č. XXXX na právneho

predchodcu a následne i k osvedčeniu o dedičstve na O. F.ovú, matku žalovaného a U.a F.. Poukázal,
že zo záverov znaleckého posudku nepriamo, ale nepochybne vyplýva, že tento zápis nespôsobil
nikto z právnych predchodcov žalovaného vedome a ani sa na takomto zápise nijako nepodieľali.
Právni predchodcovia žalovaného boli presvedčení, že spracovateľ ROEP postupoval správne a nemali
pochybnosti o jeho záveroch. Ďalej žalovaný uviedol, že mal snahu a aj má v nadväznosti na závery

znaleckého dokazovania dohodnúť sa mimosúdne so žalobcami a dobrovoľne im v nadväznosti na
závery znaleckého dokazovania previesť pozemok do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Uviedol, že
má podmienku, aby si každý znášal trovy konania, ktoré mu vnikli. Ako dôvod uviedol to, že nikto z jeho
právnych predchodcov a ani on až do momentu oboznámenia sa so závermi znaleckého dokazovania
nemohol tušiť, či tvrdenia žalobcov o vlastníctve sú naozaj pravdivé. Žalobcovia vždy poukazovali len

na rozdiel vo výmere pozemku v súčasnosti a výmere v minulosti, keď výmery parciel KN E neboli nikdy
hodnoverným údajom. Poukázal na to, že ako on, ani jeho právni predchodcovia chybu neurobili, chybu
urobil spracovateľ ROEP, preto sa domnieva, že náhrada trov konania by nemala byť priznaná žiadnej
zo strán sporu s poukazom na ust. § 257 CSP.8. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní uviedla, že s návrhom žalovaného nesúhlasí a žiadala,
aby ho súd zaviazal na úhradu trov konania v rozsahu 100%.

Na základe vykonaného dokazovania súd za preukázané podstatné skutkové tvrdenia považuje:
9. Z listu vlastníctva č. XXX kat. územia U. je preukázané, že žalobcovia sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi parciel reg. C evidované na kat. mape parcelné č. 1501/1 orná pôda o výmere 1708 m2,
parcela 1501/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 453 m2, parcela č. 1501/3 zastavané plochy a

nádvoria o výmere 120 m2.

10. Z predloženej notárskej zápisnice N 404/83, NZ 145/83 spísanej dňa 4.11.1983 je preukázané, že Y.
X. a B. X.ová ako predávajúci odpredali U.ovi W. a Y. W. ako kupujúcim parcelu zapísanú v EN pre kat.
územia U. LV č. XXX, parcelné č. 5373 vo výmere 2442 m2. Miestny národný výbor v Jakubanoch dňa
8.11.1983 vydal rozhodnutie, ktorým vyslovil súhlas s prevodom nehnuteľností evidované v kat. území

U. v zápisnici č. XXX mpč. 5373 na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej 4.11.1983.

11.Znotárskejzápisnicezodňa13.3.1973,N161/73,NZ145/73jepreukázané,žeJánF.,nar.3.11.1927
ako predávajúci odpredal Y.ovi X.ovi a Emílii X.ovej ako kupujúcim nehnuteľnosť zapísanú v EN kat.
území U., LV č. XXX, parcelné č. 5373 roľa o výmere 2442 m 2 v celosti.

12. Geometrickým plánom č. 2/2010 vyhotoveným Geodézia O.M. Ing. Oľga Mylnarčíková zo dňa
13.1.2010, autorizačne overeného dňa 13.1.2010 a úradne overeného dňa 18.1.2010 bola vytvorená z
pôvodnej parcely KN E 5373 o výmere 115 m2, parcela KN C 1846/5 orná pôda o výmere 84 m2.

13. Dňa 30.1.2019 Ing. Oľga Mylnarčíková - Geodézia O.M. vydala potvrdenie, že geometrický plán kat.
územia U. overený pod č. 11/10 dňa 18.1.2010 Ing. U.om Derevjanikom je schopný zápisu do katastra
nehnuteľností. Údaje doterajšieho stavu vo výkaze výmer sú zhodné s údajmi platného stavu katastra
nehnuteľností.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
14. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

15. Podľa § 137 CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu.

16. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nimi.

17. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávo zdržuje.

18. Podľa § 129 ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

19. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

20. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

21. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.22. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Súd dospel k právnemu záveru:

23. Na základe vykonaného dokazovania má súd zato, že podaná žaloba je dôvodná. Z predloženej
zmluvy zo dňa 4.11.1983 má súd preukázané, že žalobcovia kúpili od Y.a a B. X.ových nehnuteľnosť
vedenú na LV XXX parcela 5373 o výmere 2442 m2. Zo znaleckého posudku Ing. Andreja Tarasoviča
č. 9/2018 vyplýva jednoznačný záver, že spracovateľ pri spracovaní ROEP nevyšetril správne vlastníka
parcely č. 5373, nakoľko posledným vlastníkom na základe verejných listín bola Y. W. s manželom

U.om W.. Oni mali byť pri ROEP zapísaní ako vlastníci parcely KN E 5373 o výmere 115 m2.
Nakoniecisámžalovanýsúhlasilsurčenímvlastníckehoprávaspornejnehnuteľnostidobezpodielového
spoluvlastníctva žalobcov, na základe predloženého geometrického plánu č. 2/2010. Vzhľadom na
uvedené súd žalobe v zmysle zmeneného petitu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol takto:

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

26. Okrem základných ustanovení o náhrade trov konania podľa zásady úspechu (§ 255 CSP) alebo
podľa zásady zavinenia (§ 256 CSP) prichádza do úvahy aj aplikácia dôvodov hodných osobitného
zreteľa podľa § 257 CSP Rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania preto nie je iba rozhodovanie
podľa základných ustanovení (§ 255 a § 256 CSP), ale aj úvaha o možnej úprave rozsahu nároku
na náhradu trov konania na základe dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pretože na

tomto základe aj v celom rozsahu úspešný účastník konania môže mať nárok na náhradu trov konania
iba čiastočný alebo mu možno náhradu trov konania nepriznať aj úplne. Účelom je umožniť súdu
zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva
súdu cez dôvody hodné osobitného zreteľa. Použitie tohto ustanovenia znamená odchýlku od zásady
zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by

mal inak právo na náhradu trov konania. Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní
naplnené zákonné predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd
náhradu trov neprizná. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom
konania alebo určitej procesnej situácii. (NS SR sp. zn. 4Cdo/2/2008).

27. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k
uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať
zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto
rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkom konania, aby neodporovalo dobrým

mravom. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania.
Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov
konania. (NS SR sp. zn. 5Cdo 67/2010, NS SR sp. zn. 5MCdo/24/2011).

28. V predmetnom konaní je nesporné, že chyba vznikla pri spracovaní ROEP, keď spracovateľ registra
nedôsledne prešetril komu má svedčať vlastnícke právo ku zbytku riešenej parcely KN E 5373 a uviedol
pôvodného vlastníka, ktorý už parcelu predal.

29.Žalobcoviaužvroku2015vyzvaliprávnychpredchodcovžalovaného(čl.19),abydošlokuzatvoreniu

dohody o urovnaní. Právny predchodca U. F. mal záujem na dohode, žiadal žalobcov, aby komunikovali
s jeho sestrou O. (čl.20). O. F.ová dňa 12.4.2016 právnej zástupkyni písomne oznámila citácia: ... „W.
všetko zdokladovali a je to chyba katastrálneho úradu. Ak katastrálny úrad spravil chyby nech je aj
odstráni...“ (čl.20). Následne žalobcovia podali žalobu na súd. V priebehu súdneho konania došlo k
prevodu vlastníctva spornej parcely na súčasného žalovaného, ktorý neuznával vlastníctvo žalobcov

(viď bod 4 rozsudku) a až po predložení znaleckého posudku žalobcami zmenil svoj postoj, navrhol
uzatvorenie súdneho zmieru s tým, že každá strana bude znášať svoje trovy. S takýmto návrhom však
žalobcovia nesúhlasili.30. Dôvody hodné osobitného zreteľa v osobných, sociálnych, majetkových zárobkových pomeroch
strán sporu v konaní prezentované stranami sporu neboli.

31. Ako jediný dôvod hodný osobitného zreteľa sú vzhliada v skutočnosti, že žalovaný - ani jeho právny
predchodcovianezapríčinili,ževrámcispracovaniaregistraROEPspracovateľurobilchybuanesprávne
prešetril vlastnícke právo.

32. Na druhej strane však súd musí poukázať na postoj žalovaného, ktorý v konaní spočiatku žiadal

zamietnuť žalobu resp. pripustil možnosť dohody so žalobcami, a to formou zámeny pozemku v
intraviláne resp. odpredaj spornej nehnuteľnosti. Taktiež je potrebné poukázať na to, že žalobcovia až
v priebehu súdneho konania predložili znalecký posudok.

33. Napriek doslovnému zneniu § 257 CSP nepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich časti,
pri čiastočnej moderácií súd určí podiel, koľko z trov strana zaplatí. (Veľký komentár Civilný sporový

poriadok C.H.BECK, str. 942)

34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade je vo vzťahu
k stranám sporu, k okolnostiam prípadu a k postoju strán sporu pred a počas konania spravodlivé
rozhodnúť tak, že žalobcom prizná náhradu trov konania v rozsahu 50 %. O výške náhrady rozhodne

súd samostatným uznesení, po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.