Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817208665
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817208665.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu R Collectors s.r.o., Bratislava,
Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 50 094 297, zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.,
Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232 471, proti žalovanému E. E. R., J. XX, o zaplatenie
6 552,75 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 15Csp/79/2017-96 z 1.8.2018 Okresného súdu
Rožňava

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že:
1) pripúšťa späťvzatie žaloby v časti istiny 700 €, z r u š u j e rozsudok v uvedenej časti a konanie z

a s t a v u j e,
2) žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 1 010,95 €, kapitalizované úroky 3 222,85 €,
zmluvný úrok vo výške 19,90 % ročne: zo sumy 6 552,75 € od 8.6.2017 do 14.12.2017, zo sumy 6
252,75 € od 15.12.2017 do 16.1.2018, zo sumy 6 152,75 € od 17.1.2018 do 18.3.2018, zo sumy 6 052,75
€ od 19.3.2018 do 24.4.2018, zo sumy 5 952,75 € od 25.4.2018 do 21.5.2018, zo sumy 5 852,75 €
od 22.5.2018 do 19.6.2018, zo sumy 5 752,75 € od 20.6.2018 do 17.7.2018, zo sumy 5 652,75 € od
18.7.2018do17.8.2018,zosumy5552,75€od18.8.2018do21.9.208,zosumy5452,75€od22.9.2018

do 19.10.2018, zo sumy 5 352,75 € od 20.10.2018 do 16.11.2018, zo sumy 5 252,75 € od 17.11.2018
do 27.12.2018, zo sumy 5 152,75 € od 28.12.2018 do 21.2.2019, zo sumy 4 952,75 € od 22.2.2019
do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 2 610,95 € od 8.6.2017 do 14.12.2017,
zo sumy 2 310,95 € od 15.12.2017 do 16.1.2018, zo sumy 2 210,95 € od 17.1.2018 do 18.3.2018, zo
sumy 2 110,95 € od 19.3.2018 do 24.4.2018, zo sumy 2 010,95 € od 25.4.2018 do 21.5.2018, zo sumy 1
910.95 € od 22.5.2018 do 19.6.2018, zo sumy 1 810,95 € od 20.6.2018 do 17.7.2018, zo sumy 1 710,95
€ od 18.7.2018 do 17.8.2018, zo sumy 1 610,95 € od 18.8.2018 do 21.9.2018, zo sumy 1 510,95 € od
22.9.2018 do 19.10.2018, zo sumy 1 410,95 € od 20.10.2018 do 16.11.2018, zo sumy 1 310.95 € od

17.11.2018 do 27.12.2018, zo sumy 1 210,95 € od 28.12.2018 do 21.2.2019, zo sumy 1 010,95 € od
22.2.2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi p r i s u d z u j e náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejlensúd)rozsudkomrozhodol:I.Zastavujekonanievčastiozaplatenie900€.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov prvostupňového
a odvolacieho konania.

2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca sa žalobou z 15.6.2017 od žalovaného
domáhal, čím svoju žalobu odôvodnil, čo žalovaný uviedol, že vykonal dokazovanie oboznámením sa s
listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaný 7.10.2013 uzavrel s
právnym predchodcom žalobcu zmluvu o úvere (ďalej len zmluva), na základe ktorej mu bol poskytnutýúver 7 000 € a tento mal zaplatiť v „84.“ mesačných splátkach po 166,80 € pri ročnej úrokovej sadzbe
19,90 %. Dátum prvej splátky bol do 15.11.2013 a každá ďalšia splátka mala byť zaplatená k 15. dňu v
mesiaci s tým, že dátum konečnej splatnosti je 15.10.2020. RPMN predstavovala 22,71 % a priemerná

RPMN na trhu bola 13,44 %. Celková výška nákladov podľa zmluvy mala byť 6 156,81 €, pričom
pod uvedenými náležitosťami zmluvy je drobnejším písmom v nej uvedené, že celkovú čiastku úveru
predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Žalovaný zaplatil žalobcovi
3 058,20 €. Žalobca listom zo 17.9.2014 upozornil žalovaného, že k uvedenému dňu je viac ako 3
mesiace po lehote splatnosti so sumou 654,12 €, pozostávajúcej z omeškaných splátok 618,16 € a

poplatkov 35,96 €. Žalobca listom z 3.10.2014 oznámil žalovanému, že úverová pohľadávka sa stala
predčasne splatnou a k tomuto dátumu požadoval od neho zaplatenie dlžnej sumy 7 303,58 €. Zo
zmluvy o postúpení pohľadávok č.I/2017 zistil, že Poštová banka, a.s. ako postupca postúpila žalobcovi
pohľadávku voči žalovanému z predmetnej zmluvy. Vec právne posúdil nasledovne: Citoval znenie §
39,§ 52 ods.1,2,3 O. z., platného a účinného v rozhodnom období,§ 53 ods.1,5,§ 54 ods.1,2 O. z.,§
261 ods.6 písm. d),§ 497 Obch. zák., platného a účinného v rozhodnom období,§ 1 ods.2 prvá veta,§

9 ods.1 prvá a druhá veta,ods.2 a § 11 ods.1 zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase
uzavretia predmetnej zmluvy. Pri novom prejednaní postupoval v intenciách rozhodnutia krajského súdu
(ďalej len KS), pričom opätovne zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Poštová banka, a.s.)
a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva (ďalej len zmluva), ktorú možno právne kvalifikovať ako

zmluvu o úvere podľa § 497 a n. Obch. zák., ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ust.
zák.č.129/10 Z. z., ako aj ust. § 52 a n. O. z. o spotrebiteľských právnych vzťahoch. Z vysloveného
právneho názoru v Uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) 3Cdo/146/2017
z 22.2.2018 je zrejmé, že dané ust. je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej

ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ust. „hovorí“ o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť
požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale
len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Po aplikácii uvedeného
je zrejmé, že predmetná zmluva obsahuje zák.č.129/10 Z. z. predpísanú záležitosť podľa § 9 ods.2

písm. k), a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Na tomto mieste však stále zastával názor, že v zmluve
absentuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď v uzatvorenej zmluve je uvedená
celková výška nákladov 6 156,81 € a úplne drobným písmom pod náležitosťami zmluvy je spomenuté, že

celková čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, pričom
písomne dojednaným podmienkam o výške, počte a termíne splátok úveru zodpovedá celková čiastka
15 011,20 € (166,80 € x 84 splátok). Podľa jeho názoru údaj o výške nákladov je nepostačujúci, nakoľko
podľa § 9 ods.2 písm. g) zák.č.129/10 Z. z. medzi základné náležitosti zmluvy patrí aj údaj o celkovej
čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a teda tento údaj musí byť vyčíslený a nie je možné používať

iba odkaz na súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Koniec koncov je tento údaj
dokonca vyjadrený v neprospech spotrebiteľa, keďže z hľadiska transparentnosti ho uvádza do omylu
ohľadom výhodnosti úveru, o nižšej reálnej celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože len
púhy súčin počtu splátok (84) a výšky anuitnej splátky (166,80 €) je vo „vyššej“ výške (14 011,20 €)
ako suma výšky úveru 7 000 € a celkových nákladov vo výške 6 156,81 € ako je reálne uvedená v

zmluve. Podľa jeho názoru nezodpovedá princípu transparentnosti, ak priemernému spotrebiteľovi nie
sú poskytnuté priehľadné informácie o úvere bez použitia kalkulačky, využitia matematických operácií a
nezrozumiteľných údajov, z ktorých nie je zrejmé, aká je celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
čo je pri spotrebiteľovi jeden z najpodstatnejších údajov (údaj o tom, koľko si požičal a koľko celkovo
zaplatí), atď. „Naviac“ uzatvorená zmluva neobsahuje ani ďalšiu základnú náležitosť vymedzenú v § 9

ods.2 písm. i) cit. zák. a to úrokovú sadzbu, nakoľko ročná úroková sadzba uvedená v zmluve vo výške
19,90 % skoro dvojnásobne prevyšuje úrokovú mieru podobného úveru v banke v čase poskytnutia
úveru. Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru (10/2013) činila úrok (pre
úvery nad 5 rokov) 10,38 % p. a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi „účastníkmi“
v danom prípade je skoro 2 násobne vyšší, ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných

v tomto období bankami. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 O. z., teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
NS SR 1MCdo 1/2009 z 31.7.2009). V tomto prípade úroková miera dohodnutá medzi „účastníkmi“prevyšuje obvyklú mieru. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že zmluva medzi „účastníkmi“
nebola uzatvorená v zák. predpísanej písomnej forme tiež z dôvodu, že v predmetnej zmluve chýba aj
ďalšia povinná náležitosť podľa § 9 ods.2 písm. j) cit. zák., nakoľko v zmluve je nesprávne „uvedené“

RPMN. V zmluve je uvedená RPMN vo výške 22,71 %, pričom správne má byť uvedené 24,73 % a
zároveň v zmluve nie sú uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Podľa jeho názoru
nepostačuje, ak je v zmluve uvedená len hodnota RPMN, keď zák. výslovne uvádza, že v zmluve o
spotrebiteľskom úvere je potrebné uviesť aj všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, ktorý údaj
je potrebné považovať za najdôležitejší pre spotrebiteľa, nakoľko zahŕňa v sebe všetky náklady, ktoré s

poskytnutím úveru musí veriteľovi zaplatiť. V dôsledku chýbajúcich cit. obligatórnych náležitostí zmluvy
je teda aj pri opätovnom prejednaní veci potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Keďže neuvedenie, resp. netransparentné uvedenie obligatórnych náležitostí v zmluve môže
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, považoval podľa § 11 ods.1 písm.
b) zák.č.129/10 Z. z. uvedený úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže predmetom konania po jeho
rozhodnutí 15Csp/79/2017 z 27.10.2017, kedy priznal žalobcovi 3 941,80 € s prísl., ostala len zvyšná

žalovaná časť istiny a prísl. poskytnutého úveru, po zastavení konania v časti o zaplatenie 900 €, pri
konštatovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorý predstavoval rozdiel medzi zaplatenou a
poskytnutou sumou, v spomenutej zostávajúcej časti predmetu konania žalobu zamietol. Výrok o trovách
konania vyplýva z § 262 ods.1,2 v spojení s § 255 CSP. Nakoľko žalobca mal vo veci úspech v pomere
60,15 % k 39,85 %, mal za to, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keďže strany

mali pomer úspechu vo veci takmer rovnaký.
3.ŽalobcapodalvočivýrokuII.avýrokuIII.rozsudkuvzákonnejlehoteODVOLANIEzdôvodu,žesúdže
• súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam [odvolací dôvod podľa
§ 365 ods.1 písm. f) CSP], • vec nesprávne právne posúdil [odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h)
CSP]. V nasledujúcich častiach odvolania uvedené odvolacie dôvody podrobne špecifikoval. 1) Celková

čiastka úveru. Súd mal za to, že zmluva neobsahovala základnú náležitosť zmluvy a to vyčíslenie
celkovej čiastky. Mal za to, že súd nesprávne právne posúdil vec a na základe takéhoto zistenia vyvodil
nesprávne závery. Pre vyjadrenie celkovej čiastky zák. používa len všeobecný vzorec súčtu výšky
spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Ďalší
spôsob výpočtu zák. neukladá. Súčasne však trval na tom, že zmluva obsahuje všetky zák. požadované

náležitostiacelkovásumaúverujeuvedenávsprávnejvýškevzmysleužskôrnímuvedenýchvyjadrení.
Interný výpočtový systém banky umožňoval v čase uzatvorenia Zmluvy výpočet jednotlivých splátok
anuity len v celých hodnotách bez desatinného čísla. Preto sa mohlo stať, že výška poslednej splátky
bola v nulovej výške, resp. v nižšej, než výška ostatných splátok. Zmluva bola uzatvorená na základe
právnej úpravy odlišnej, než súčasná právna úprava, nakoľko s účinnosťou od 1.1.2016 došlo k zmenám

v celkovej sume nákladov. Tieto skutočnosti súd nezohľadnil a aplikujúc nezáväzný informatívny výpočet
kalkulačky obsahujúcej údaje platné v súčasnosti a nie v čase uzatvorenia Zmluvy spôsobil právne
pochybenie. Pri hodnotení zmluvy má zvlášť zásadný význam kvalifikácia tzv. priemerného spotrebiteľa,
ktorá podlieha časovým zmenám tak, ako sa úroveň informovanosti spotrebiteľa logicky postupne
zvyšuje. Napriek skutočnosti, že ochrana spotrebiteľa je považovaná za jedno z nosných hľadísk tak

vnútroštátnej ako aj únijnej legislatívy, nie je prijateľné, aby podnikateľ niesol všetky riziká zmluvného
vzťahu a spotrebiteľ neniesol fakticky žiadnu zodpovednosť. Takýto prístup by bol zneužitím práva v
rozpore zo základnými zásadami právnej spoločnosti, podľa ktorých je, o. i., nevyhnutné požadovať
uplatňovanie zodpovedajúcej miery zodpovednosti za vlastné právne - záväzné konanie (spotrebiteľa).
PojempriemernéhospotrebiteľasavyskytuječastovjudikatúreSúdnehodvora(ďalejlenSD)ESakoajv

judikatúre slovenských súdov, ktoré pojem priemerného spotrebiteľa vykladajú eurokonformne. Súčasná
línia posudzovania priemerného spotrebiteľa sa výrazne posunula od jeho považovania za naivného
a nepozorného, až sa postupom času vymedzil priemerný spotrebiteľ, na ktorého bola prenesená istá
povinnosť aktivity, keď Európsky súdny dvor (ďalej len ESD) uviedol, že od spotrebiteľa sa vyžaduje
určité kontrolné úsilie, aby zistil, aký tovar vlastne kupuje. ESD v rozsudku C-361/04 z 12.1.2006 vo

veci Claude Ruiz - Picasso uviedol, že: Priemerný spotrebiteľ vykazuje najvyšší stupeň pozornosti vo
chvíli, keď si pripravuje a realizuje svoj výber medzi rôznymi výrobkami dotknutej kategórie, pričom
upozornil na to, že tento model je platný pre všetky výrobky bez ohľadu na druh. Toto tvrdenie vo
všeobecnosti môžeme považovať za platné, avšak ak by sme šli viac do hĺbky, predsa len nie je
možné obísť skutočnosť, že miera pozornosti priemerného spotrebiteľa je z predmetového hľadiska

ovplyvnená druhom tovaru/služby, o ktorú ide. Pozornosť spotrebiteľa závisí aj od povahy a najmä od
finančnej hodnoty kupovaného tovaru, či služby, nakoľko priemerný spotrebiteľ si určite dôkladnejšie
premyslí kúpu motorového vozidla za niekoľko tisíc €, ako výrobku nepatrnej hodnoty. Európske
právo stále viac naznačuje, že ďalšia „automatická“ (úvodzovky žalobca) pomoc spotrebiteľom užnie je účelná a pokračovať by sa malo skôr nazeraním na priemerného spotrebiteľa ako schopného
urobiť vlastné rozhodnutie ohľadom svojho právneho postavenia v spotrebiteľskom právnom vzťahu.
V zmysle uvedeného je dôvodný záver, že zmluva o úvere má obsahovať údaje v súlade so zák. tým

spôsobom, aby boli pre spotrebiteľa čitateľné a bez pochybností. Zmluva o úvere obsahuje všetky
požiadavky, ktoré zák. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje vychádzajúc pritom z pre SR záväzného
rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia. V predmetnom rozsudku SD ES uviedol, že
v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti podľa čl.10 ods.2 Smernice, sankcia v
podobe toho, že zmluva sa považuje za zmluvu bez úrokov a poplatkov je primeraná len v prípade,

ak ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho
záväzku. Opakovane uvádzal, že spotrebiteľ nebol spochybnený v možnosti posúdiť rozsah svojho
záväzku, nakoľko poznal údaje o výške úveru a celkovej výške nákladov, vedel, koľko bude nakoniec
musieť zaplatiť a prijatím úveru s takýmito podmienkami súhlasil. 2) Nesprávna RPMN. Podľa názoru
súdu úver poskytnutý na základe Zmluvy z 10.5.2012 je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov, a to z dôvodu: a) Údajne zle uvedenej RPMN banky. Súd pri výpočte RPMN pravdepodobne

vychádzal z internetovej kalkulačky portálu sme.sk. Nie len, že výpočet na základe internetových
kalkulačiek je len informatívny a nemožno ho považovať za relevantný pre súdne konanie (nakoľko
prostredníctvom rôznych internetových kalkulačiek dospejete k rôznym výškam RPMN pri rovnakých
údajoch), no súčasne sa odvolával na rozsudok Okresného súdu Revúca 8C/304/2015 zo 16.9.2016,
z ktorého citoval. Zmluva bola uzatvorená na základe právnej úpravy odlišnej, než súčasná právna

úprava, nakoľko s účinnosťou od 1.1.2016 došlo k zmenám v celkovej sume nákladov. Tieto skutočnosti
súd nezohľadnil a aplikujúc nezáväzný informatívny výpočet kalkulačky obsahujúcej údaje platné v
súčasnosti a nie v čase uzatvorenia Zmluvy spôsobil právne pochybenie. Trval tak na závere, že
Zmluva vyjadrovala správne údaj o RPMN banky. Taktiež si dovolil poznamenať, že od žalovaného
nežiadal viac, ako prináleží na sumy uvedené v Zmluve. Aj z daného dôvodu mal za to, že údaje

uvedené v Zmluve sú uvedené správne a súd pri rozhodovaní po právnej i skutkovej stránke pochybil.
3) Nepreskúmateľnosť rozhodnutia - predpoklady RPMN. Podľa názoru súdu Zmluva neobsahuje
údaj o predpokladoch výpočtu RPMN a z tohto dôvodu je na jej základe poskytnutý úver potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Domnieval sa, že rozsudok súdu je nepreskúmateľný, a to
z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia. Citoval, čo súd na str.4 rozsudku uvádza. Súd

však nešpecifikuje, ktorý predpoklad výpočtu RPMN v Zmluve údajne absentuje. Takéto rozhodnutie
je dôvodné považovať za nepreskúmateľné. Citoval názor občianskoprávneho kolégia NS SR „b“ z
3.12.2015 uverejnený v Zbierke Stanovísk NS a súdov SR 1/2016, názor NS SR R 111/1998 a 6Sžh/
l/2009 a názor KS v Prešove: 9Co/83/2017 zo 7.9.2017. 4) Dohoda o výške úrokov je v rozpore s dobrými
mravmi. Mal za to, že výška úrokovej sadzby bola dojednaná v bežnej výške pre r.2013 a pre obdobné

produkty, pričom žiadnym spôsobom neodporuje dobrým mravom a teda bola dohodnutá platne.
Najvyššia prípustná výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa vypočítava
zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami
zahraničných bánk ako dvojnásobok priemernej RPMN, ktoré je možné nájsť na webovom sídle
MF SR: (Napr. http://www.nbs.sk/sk/dohlad-

nad-financnym-trhom/ochrana-financneho-spotrebitela1/spotrebitelske-prava/pozicky-a-uvery). Pre 4.
štvrťrok r.2013 bola zistená hodnota váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za obdobné typy
spotrebiteľských úverov v rovnakou dobou splatnosti 13,34 %. Dvojnásobok tejto hodnoty predstavuje
až 26,68 %. Pri určení výšky úrokov z úveru postupoval v intenciách zák. a teda i v intenciách dobrých
mravov. Výška úrokov ročne 19,90 % je v zákonnom limite. Žalovaného nijak nenútil, aby uzatvoril

Zmluvu práve u neho, o výške ročnej úrokovej miery ho informoval pred uzatvorením Zmluvy, pričom
zo Zmluvy videl, že náklady budú vyššie, ako priemer na trhu. Predpokladať, že spotrebiteľ si berie
úver za okolností, že je v zlej finančnej situácii, je - podľa jeho názoru - prehnané. Spotrebitelia si
spravidla berú úvery na zakúpenie nových zariadení či elektroniky, ktoré následne ak nevedia splácať,
riešia novými úvermi. Nejde však o nepriaznivú situáciu spotrebiteľov, lež o ich snahu zabezpečiť si

vyšší štandard než ten, na ktorý im postačuje ich mesačný príjem. Za tieto skutočnosti ale nezodpovedá
banka, ktorá ma nastavené vo všetkých častiach Slovenska rovnaké pravidlá a rovnaké možnosti pre
všetkých. Banka nezodpovedá za zlú finančnú situáciu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní splácať svoje
úvery, ktoré použili na úhradu novej televízie či lepšieho mobilného telefónu. Samozrejme v ojedinelých
prípadoch využívajú spotrebitelia úvery skutočne na riešenie životných situácií, tu však ad 1) banka nijak

nevyužíva ich zlé sociálne postavenie, pretože spotrebiteľov žiadnym spôsobom nenúti uzatvoriť Zmluvu
o úvere priamo s ňou a nenastavuje úrokovú sadzbu v dôsledku núdze spotrebiteľa a ad 2) spotrebitelia
v zložitých situáciách spravidla hľadajú pre nich dostupnejšie riešenia. Ak boli v ponuke úvery s nižšími
úrokovými sadzbami, žalovaný „mala“ možnosť uzatvoriť Zmluvu o úvere pre neho v tomto výhodnejšiuu inej banky či finančnej spoločnosti. Pri určovaní výšky úveru a ročných nákladov na úver postupoval
v intenciách platnej právnej úpravy. Nemožno a priori označiť za v rozpore s dobrými mravmi to čo,
ukladá samo právo. Právny poriadok by tak ad absurdum šiel sám proti sebe. Úroková sadzba bola v

Zmluve dohodnutá riadne a platne a jej výška neodporuje dobrý mravom. Rovnako dával do pozornosti v
kontexte zdôvodnenia samotného rozsudku pojem priemerného spotrebiteľa, ktorý sa vyskytuje často v
judikatúre SD ES ako aj v judikatúre slovenských súdov, ktoré pojem priemerného spotrebiteľa vykladajú
eurokonformne. A takto to aj pri vôli spotrebiteľa uzatvoriť zmluvu o úvere, kde samotný spotrebiteľ vedel
a mohol posúdiť výhodnosť a podmienky zmluvy v časti Dohody o výške úrokov. 5) Záver. Vzhľadom

na uvedené odôvodnenie tohto odvolania žiadal, podľa § 389 CSP: Zrušiť prvostupňové rozhodnutie v
napadnutej časti a vrátil vec na nové prejednanie súdu alebo podľa § 388 CSP zmeniť prvostupňové
rozhodnutie v napadnutej časti tak, že jeho žalobe sa v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže sa žalovaný
na náhradu trov aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
4.Žalovanývovyjadreník„odvolaniužalobe“uviedol:Poprečítaníuzneseniasúdu„súhlasíl“sozáverom
súdu, nakoľko správne posúdil jeho vec. Je si „vedomí“, že má dlh 2 610,95 € a svoje záväzky bude

musieť platiť. Tento dlh bude splácať po 100 € mesačne alebo ak mu určí súd. Podotýkal, že ešte platí
iné splátky. Nesúhlasil so zrušením prvostupňového rozhodnutia v napadnutej časti a „vrátil“ vec na
nové pojednanie súdu prvej inštancie Ďalej nesúhlasil, aby „odvolávací“ súd podľa § 388 CSP zmenil
prvostupňové rozhodnutie v napadnutej časti tak, aby on ako žalovaný musel zaplatiť náhrady trov aj
„odvolávacieho“ konania v rozsahu 100 %.

5. Rozsudok vo výroku I. nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379
CSP), preto nebol v uvedenom výroku v odvolacom preskúmavaný.
6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že čo sa

týka výroku II. rozsudku, neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie, lebo
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP], preto
ho v uvedenom výroku sčasti, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že 1) pripustil späťvzatie žaloby v časti istiny
700 €, zrušil rozsudok v uvedenej časti a konanie zastavil a 2) žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu 1 010,95 €, kapitalizované úroky 3 222,85 €, zmluvný úrok vo výške 19,90 % ročne:

zo sumy 6 552,75 € od 8.6.2017 do 14.12.2017, zo sumy 6 252,75 € od 15.12.2017 do 16.1.2018, zo
sumy 6 152,75 € od 17.1.2018 do 18.3.2018, zo sumy 6 052,75 € od 19.3.2018 do 24.4.2018, zo sumy
5 952,75 € od 25.4.2018 do 21.5.2018, zo sumy 5 852,75 € od 22.5.2018 do 19.6.2018, zo sumy 5
752,75 € od 20.6.2018 do 17.7.2018, zo sumy 5 652,75 € od 18.7.2018 do 17.8.2018, zo sumy 5 552,75
€ od 18.8.2018 do 21.9.208, zo sumy 5 452,75 € od 22.9.2018 do 19.10.2018, zo sumy 5 352,75 € od

20.10.2018 do 16.11.2018, zo sumy 5 252,75 € od 17.11.2018 do 27.12.2018, zo sumy 5 152,75 € od
28.12.2018 do 21.2.2019, zo sumy 4 952,75 € od 22.2.2019 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške
5,15 % zo sumy 2 610,95 € od 8.6.2017 do 14.12.2017, zo sumy 2 310,95 € od 15.12.2017 do 16.1.2018,
zo sumy 2 210,95 € od 17.1.2018 do 18.3.2018, zo sumy 2 110,95 € od 19.3.2018 do 24.4.2018, zo
sumy 2 010,95 € od 25.4.2018 do 21.5.2018, zo sumy 1 910.95 € od 22.5.2018 do 19.6.2018, zo sumy 1

810,95 € od 20.6.2018 do 17.7.2018, zo sumy 1 710,95 € od 18.7.2018 do 17.8.2018, zo sumy 1 610,95
€ od 18.8.2018 do 21.9.2018, zo sumy 1 510,95 € od 22.9.2018 do 19.10.2018, zo sumy 1 410,95 €
od 20.10.2018 do 16.11.2018, zo sumy 1 310.95 € od 17.11.2018 do 27.12.2018, zo sumy 1 210,95 €
od 28.12.2018 do 21.2.2019, zo sumy 1 010,95 € od 22.2.2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

7. Podľa § 378 ods.1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 145 ods.2 prvá veta CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
9. Podľa § 146 ods.1 prvá veta súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí.

10. Žalobca v podaní (č.l.150-154), došlom odvolaciemu súdu 7.3.2019 (a žalovanému doručenom
18.4.2019 - informácia o doručení na č.l.156a), vzal žalobu sčasti späť, čo sa týka sumy 700 € z dôvodu,
že žalovaný od vydania rozsudku z 1.8.2018 vykonal ďalšie platby v uvedenom rozsahu, preto bolo
späťvzatie žaloby, pokiaľ ide o sumu 700 €, pripustene, rozsudok bol v uvedenej časti zrušený a konanie
bolo zastavené.

11. Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne,
t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkovéhozistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie

nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1
CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnejsúvislosti;pritomstarostlivoprihliadanavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo)atovzhľadom
na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,

ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi
vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý

nesúlad.
12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov

ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť

výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
13. Obidva žalobcom uplatnené odvolacie dôvody sú dané.

14. Súd, pokiaľ zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, z podradenia skutkového stavu pod právnu normu
nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, čo je zrejmé zo skutočností uvedených
v odvolaní, ktoré odvolací súd považuje v celom rozsahu za opodstatnené a ku ktorým nepovažuje za
potrebné nič dodávať.
15. Názor, že v zmluve absentuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ktorý na tomto

mieste však súd stále zastával, nie je so zreteľom na skutočnosti uvedené v odvolaní, správny.
16. Rovnako tak je nesprávny, vzhľadom na skutočnosti uvedené v odvolaní, ďalší záver súdu a to, že
zmluva neobsahuje ani ďalšiu základnú náležitosť a to úrokovú sadzbu.
17. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

18. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
19. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada trov konania na súde prvej
inštancie a trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
23. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.