Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 25, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12Pc/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817202315
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7817202315.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci navrhovateľky: X. M., W..

XX. XX. XXXX, F. R. XX, XXX XX C., zast. JUDr. Ladislav Csákó, advokát so sídlom Rožňava,
Hviezdoslavova 4, proti manželovi, ktorý nepodal návrh: U. N., W.. XX. XX. XXXX, F. XXX XX L. F. XX,
zast. JUDr. Attila Elek, Jovická 2, 048 01 Rožňava, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky X. M., C.. M., W.. XX.XX.XXXX a manžela, ktorý nepodal návrh U.
N., W.. XX.XX.XXXX, štátneho občana Ruskej federácie, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, pred Matričným
úradom Mesta Rožňava, zapísané v knihe manželstiev uvedeného matričného úradu, vo zväzku 17,
ročník XXXX, na strane 92, pod poradovým číslom 91 , rozvádza.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd rozviedol manželstvo s manželom, pretože
ich manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo bolo uzavreté
dňa XX.XX.XXXX. Manžel navrhovateľky pochádza z C. S.. Z manželstva deti nepochádzajú. Všetky
spoločné kontakty medzi manželmi boli prerušené, zotrvanie v manželstve navrhovateľka jednoznačne
vylúčila.

2. Z predloženého Sobášneho listu, vystaveného Matričným úradom Mesta Rožňava, zapísané v knihe
manželstiev uvedeného matričného úradu, vo zväzku 17, ročník XXXX, na strane 92, pod poradovým
číslom 91, vyplynulo, že manželstvo bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX medzi navrhovateľkou X. M., W..
XX.XX.XXXX E. U. N., W.. XX.XX.XXXX, I. C. S.. U oboch išlo o prvé manželstvo v poradí. V danom
prípade si obaja manželia ponechali svoje priezviská.

3. Podľa ust. § 37 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v účinnom

znení ku dňu vzniku manželstva, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná,
ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a
ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

4. Podľa ust. § 38 ods. 1 uvedeného zákona, v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva
rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc
slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.

5. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, je daná právomoc tunajšieho súdu konať vo veci
rozvodu manželstva navrhovateľky, ktorá je občanom L. C.. Manžel navrhovateľky je občanom C. S.Á.,
ale spĺňa podmienku trvalého pobytu v L. C..6. Navrhovateľka trvala na podanom návrhu. Uviedla, že sa zoznámili na výstave, kde manžel pôsobil
ako rozhodca na výstavách psov. Manžel komunikoval väčšinou po anglicky. Asi pol roka po tom

sa zobrali, avšak od uzavretia manželstva spolu nežili ako manželia. Keďže nehodlala žiť v takomto
manželstve, rozhodla sa vec riešiť rozvodom. Nevedela ani zistiť, kde sa manžel zdržiava, pretože
nemali žiadny vzájomný kontakt. Aj kontakt, ktorý mali v minulosti cez facebook, ukončil manžel. Manžel
pochádza z C., A. L., ale zdržiaval sa aj v E.. O manželovi mala čiastočne informácie, že sa zdržiaval
v obci V., u známej osoby, ale nepodarilo sa jej s ním skontaktovať. Je vedený na trvalom pobyte v L.

F. XX. Ten dom mal byť údajne ich spoločným domom, ale navrhovateľka tam nikdy nebola a spoločne
ani riadne nežili. Navrhovateľka býva v byte svojho brata, spolu s rodičmi. V poslednom období získala
len mailovú adresu manžela.

7. Komunikácia súdu s manželom navrhovateľky nebola možná od počiatku konania (od marca
2017), nepreberal súdne zásielky v mieste trvalého pobytu, zisteného prostredníctvom lustrácie v

Registri obyvateľov SR, ani na ďalšom označenom mieste, v obci V.. Ani doručovanie prostredníctvom
policajného orgánu nebolo úspešné. Až v období, kedy súd kontaktoval manžela navrhovateľky
prostredníctvom zistenej mailovej adresy a mienil kontaktovať aj Cudzineckú políciu, reagoval manžel
navrhovateľky písomným vyjadrením k návrhu na rozvod manželstva. Vzhľadom k tomu, že sa zdržiaval
prevažnevzahraničí,splnomocnilsvojímzastupovanímvkonaníprávnehozástupcu,sktorýmsúdkonal

až do rozhodnutia vo veci samej.
8. Výsluch manžela navrhovateľky nebolo možné zrealizovať na súde, pretože sa zdržiaval mimo L. C.,
resp. to tvrdil a v jednom prípade preukázal svoju neprítomnosť zdravotnými dôvodmi.

9. Z písomného vyjadrenia manžela navrhovateľky k návrhu vyplynulo, že návrhom na rozvod

manželstva bol prekvapený, pretože považoval ich vzťah za harmonický a konanie zo strany
navrhovateľky považoval za nerozvážne. Podľa jeho názoru existuje možnosť záchrany manželstva.
Dôvodom rozvodu manželstva malo byť dlhodobé odlúčenie manželov, čo viedlo navrhovateľku k
nadviazaniu mimomanželskej známosti. Manžel bol ochotný odpustiť manželke neveru, pretože mu
záleží na tomto vzťahu. Navrhol prípadnú možnosť riešenia problémov prostredníctvom mediátora.

Okrem toho tiež uviedol, že si spoločne vyhliadli rodinný dom v Obci L. F., kde hodlali žiť a tento
zrekonštruovať podľa ich predstáv. Trval na tom, že sa spolu stretávali, aj keď chodieval na zahraničné
služobné cesty. Zahraničné cesty boli potrebné na zabezpečenie dostatku financií na rekonštrukciu
rodinného domu, ale aj na náklady výživy. Náklady na rekonštrukciu domu kryl výlučne zo svojich
prostriedkov a prispieval navrhovateľke aj finančne na jej výživu, v hotovosti. Nemal vedomosti o tom,

že navrhovateľke prekážala jeho práca. Navrhol návrh zamietnuť.

10. Navrhovateľka zásadne poprela tvrdenia manžela, pretože nikde spolu neboli, na žiadnych výletoch,
nežili spolu, vôbec jej nedával žiadne peniaze v hotovosti, pretože sa už niekoľko rokov nestretli. Na
pojednávaní dňa 25.07.2018 bolo zistené, že v období, kedy mu tiež nebolo možné doručiť zásielky

(tesne pred ochorením), pôsobil ako hlavný rozhodca na výstave psov v Nitre, Dog expo 2018, v dňoch
08. až 10. júna 2018. O tejto skutočnosti sa náhodne dozvedela navrhovateľka z facebooku. Dôkaz
o tom, vrátane zvukového záznamu a obrazového snímku, bol vykonaný priamo na pojednávaní, dňa
25.07.2018, za účasti právneho zástupcu manžela navrhovateľky, ktorý potvrdil, že osoba uvedená
v záznamoch ako rozhodca, je manžel navrhovateľky. Túto skutočnosť potvrdila aj navrhovateľka.

Napokon meno a priezvisko manžela navrhovateľky bez akýchkoľvek pochybností odznelo priamo zo
záznamov.

11.Ajz Potvrdeniaopobytevystaveného MestomC.vyplynulo,ženavrhovateľkajesústavneprihlásená
na trvalý pobyt v C., R. G., súpisné číslo XXX, orientačné číslo XX.

12. Z lustrácie prostredníctvom Registra obyvateľov SR bolo zistené, že manžel navrhovateľky má
registrovaný trvalý pobyt na adrese L. F. XX, od 29.11.2013 (po uzavretí manželstva).

13. Zo správy Obce V., kde sa mal podľa oznámenia navrhovateľky zdržiavať jej manžel, vyplynulo, že

obec nemá vedomosť o tom, že by sa manžel navrhovateľky zdržiaval na označenej adrese V. XX.
Nemal tam nikdy nahlásený trvalý, ani prechodný pobyt. Na uvedenej adrese je prihlásená iná osoba
- žena s maloletou dcérou.14. Obec L. F. potvrdila, že manžel navrhovateľky má vedený trvalý pobyt v obci na adrese č. domu
XX. Poplatkové povinnosti si plní. Z vizuálneho hľadiska je zrejmé, že na predmetnom dome boli
uskutočnené rekonštrukčné práce.

15. Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

16. Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

17. Predmetom konania bolo zhodnotiť, či úroveň manželského spolužitia vykazuje znaky trvalého
rozvratu, pretože navrhovateľka spočiatku uvádzala, že krátko bývali v spoločnej domácnosti spolu

s jej rodičmi, v byte brata, pretože chceli rekonštruovať rodinný dom v L. F.. To bola jediná zmienka o
spoločnom bývaní. Kto zabezpečoval rekonštrukčné práce, z akých prostriedkov, nebolo preukázané
dokazovaním, pretože zo správy Obce L. F. tieto informácie nevyplynuli. Čo však bolo z dokazovania
zrejmé, že komunikácia manželov bola skutočne na minimálnej, až nulovej úrovni. Svedčí o tom
skutočnosť, že navrhovateľka ani nevedela zistiť, kde sa jej manžel nachádza, podobne ako súd pri

doručovaní súdnych zásielok. Je nepochybné, že manžel navrhovateľky ju úplne vylúčil z komunikácie.
Pokiaľ by mal skutočne nejaký záujem o zachovanie manželstva, mohol ju navštíviť aspoň v čase,
keď bol na výstave v W., v čase prebiehajúceho konania (v dňoch 08.06.2018 - 10.06.2018). Tvrdenie
manžela navrhovateľky o prispievaní na výživu navrhovateľky ostalo len v rovine domnienok, keďže
údajne poskytoval peňažné prostriedky len v hotovosti, čo však nebolo preukázané.

18. Zhodnotením vykonaného dokazovania je zrejmé, že manželstvo účastníkov od počiatku neplnilo
žiaden z predpokladaných účelov, spoločenský, ani ekonomický. Možno konštatovať, že manželia od
počiatku manželstva spolu nežili, nepomáhali si a teda ani nemohli vytvoriť zdravé rodinné prostredie.
Takéto formálne manželstvo vykazuje všetky znaky trvalého rozvratu a nemá opodstatnenie pre svoju

ďalšiu existenciu a jeho uzavretie sa javí ako účelové. Z týchto dôvodov súd manželstvo účastníkov
konania rozviedol.

19.Podľaust.§55Civilnéhomimosporovéhoporiadku(ďalejlen„CMP“),súdmôženáhradutrovkonania
priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

20. Z uvedeného ustanovenia vyplýva určité moderačné právo súdu pri náhrade trov konania a výnimku
zo všeobecného pravidla vyplývajúcu z ust. § 52 CMP. V danom prípade sa nejedná o nárok, ktorý
by podliehal z hľadiska náhrady trov ust. § 53 CMP, tzn. že v prípade preukázania odôvodnenosti
kritérií pre priznanie nároku, takýto postup je v rozvodovom konaní možný. Navrhovateľka si uplatnila

nárok na náhradu trov konania, s poukazom na to, že manžel navrhovateľky zapríčinil vznik týchto
trov svojim prístupom k riešeniu veci v predmetnom konaní a predovšetkým tým, že sa vyhýbal
účastiam na pojednávaní. Dĺžka konania bola síce zapríčinená tým, že nebolo možné doručovať zásielky
súdu manželovi navrhovateľky a to nielen návrh, ale ani predvolanie na súd. To však nemôže byť
jediným kritériom na priznanie náhrady trov. Pokiaľ navrhovateľka už nadobudla poznatky o tom, že

ich manželstvo je výlučne formálne, keďže spolu nežili, nič jej nebránilo podať návrh v čase, keď
ešte mala komunikačný prístup k manželovi. Stalo sa tak až v období, kedy potrebovala doriešiť
svoj mimomanželský vzťah. Je potrebné zdôrazniť, že od obdobia, kedy súd elektronicky oznámil
manželovi navrhovateľky stav prebiehajúceho konania a bol mu doručený návrh na rozvod manželstva,
manžel navrhovateľky sa riadne písomne vyjadril k návrhu a splnomocnil na svoje zastupovanie

právneho zástupcu. Právny zástupca sa zúčastňoval na vytýčených pojednávaniach a predkladal návrhy
na doplnenie dokazovania, ktoré boli vykonané v priebehu konania. V tomto prípade sa nejedná o
vytváranie neprimeraných obštrukcií manželom navrhovateľky od obdobia, kedy sa dozvedel o konaní.
Podľa názoru súdu, nie sú dané okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že priznanie náhrady trov
navrhovateľke, by bolo v danom prípade spravodlivé.

21. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ust. § 52, v zmysle ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie za použitia ust. § 355 ods. 1 CSP, v lehote do 15 dní od
jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie možno podať v súlade s ust. § 2 ods. 1 CMP, v zmysle ktorého na konania podľa tohto zákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1, 2 CSP,

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.