Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/326/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114233673
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4114233673.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: H. O., nar. XX.XX.XXXX trvale
bytom A.F. D. XXX/X, A., o zaplatenie sumy 4.576,86 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 12Csp/17/2016 - 62 zo dňa 5. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o
trovách konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
4.576,86 eura, ktorá predstavuje nezaplatenú časť úveru, sumu 295,45 eura, ktorá predstavuje

obchodný úrok, sumu 3,49 eura, ktorá predstavuje vyčíslený úrok z omeškania ku dňu zosplatnenia
úveru, a úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.872,31 eura od 29.6.2012 do zaplatenia, a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol. O
trováchkonaniarozhodoltak,žežiadnazostránnemáprávonanáhradutrovkonania.Svojerozhodnutie
právne odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1,2, 5, § 54 odsek 1, 2 a § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, ako aj ustanoveniami § 1 odsek 1, 2, § 9 odsek 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských ako aj zisteným skutkovým stavom, ktorým mal za preukázané, že
medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 6.10.2011 uzavretá Úverová zmluva, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanému úver vo výške 4.600 eur. Predmetný úver bol úročený úrokovou sadzbou vo výške
19,53 % ročne a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v 120 - tich splátkach po 87,47 eura.
Žalovaný nesplácal poskytnutý úver riadne a včas v zmysle dojednaného splátkového kalendára, preto
bol upomienkou zo dňa 19.3.2012, 18.4.2012 vyzvaný k zaplateniu omeškaných splátok. Výzvou zo dňa

14.6.2012 bol vyzvaný na predčasné splatenie úveru najneskôr do 27.6.2012.

1.2 Na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená
úverová zmluva, ktorú súd prvej inštancie posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Doplnil, že základnou
zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda ustanovenie,
ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Ďalej poznamenal, že mal
preukázané, že žaloba bola podaná sčasti dôvodne, pretože došlo k riadnemu a platnému uzatvoreniu
zmluvy o úvere a pre nesplácanie úveru v dohodnutých splátkach, žalobca vyzval žalovaného na
predčasné splatenie úveru. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 4.600 eur, pričom dohodnuté
splátky úveru prestal uhrádzať. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej istiny ku dňu predčasného
zosplatnenia úveru 4.576,86 eura, úrokov vo výške 295,45 eura, úrokov z omeškania vo výške 3,49

eura. Súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania s poukazom na § 517 OZ a to vo výške
9 % ročne z dlžnej sumy 4.872,31 eura - z istiny vo výške 4.576,86 eura plus úrokov vo výške295,45 eura od 29.6.2012 do zaplatenia, pričom počiatok omeškania je deň nasledujúci zosplatnení
úveru a výška úroku z omeškania je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Súd prvej inštancie
nepriznal žalobcovi nárok na úrok vo výške 19,53 % ročne zo sumy 4.576,86 eura od 29.6.2012 do

zaplatenia a v tejto časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, keď si žalobca uplatňoval zmluvný úrok
po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, pretože podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98) dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť
úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému

zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú
nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi aj nárok na
zaplatenie sumy 60 eur uplatňovanej titulom poplatkov za upomienky. Poukázal na to, že sa jedná o
neplatné zmluvné dojednania, pretože uvedený poplatok bol zjednaný v rozpore s požiadavkou dobrých
mravov, na ujmu spotrebiteľovi a zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán. Nie je zrejmé a z úverovej zmluvy nevyplýva, za čo vlastne žalovaný mal poplatok zaplatiť, žalobca

nepredložil sadzobník poplatkov. Dojednanie takéhoto poplatku je tak neplatným podľa ustanovení § 53
ods. 1 OZ. Dojednanie poplatku za neexistujúcu službu je s prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti
rovnako konaním priečiacim sa dobrým mravom, a teda dojednanie daného poplatku je neplatné podľa
ustanovenia § 39 OZ a zároveň je v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovení § 3 OZ.

2. Proti tomuto rozsudku do zamietajúceho časti, ktorou nepriznal žalobcovi nárok na úrok vo výške
19,53 % ročne zo sumy 4.576,86 Eur od 29.06.2012 do zaplatenia a v časti výroku o trovách konania
podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvej inštancie a poukázal na to, že sa s argumentmi súdu prvej inštancie nestotožňuje. Žalobca ďalej

v odvolaní poukázal na ust. § 502 ods. 1, § 503 ods. 3, § 497 Obchodného zákonníka konštatujúc,
že z podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť
dlžníka platiť úroky trvá až do doby vrátenia úveru. Akcentoval na to, že pri omeškaní s vrátením
peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania.
Úprava úroku z omeškania, ako aj úroku z úveru je podporná, preto je rozhodujúce ako sa strany

dohodli v zmluve. V tomto kontexte poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/12/2017-90
zo dňa 31.01.2017, vydaný vo veci vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod č. k. 5C/26/2016.
Vychádzajúc z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len
poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úrok
z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorý zakladá vznik

nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/143/98, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
6Co/190/2014. Poznamenal, že samotné zosplatnenie úveru ešte neznamená, že veriteľ má požičané
prostriedky k dispozícií. Vo vzťahu k výroku o trovách konania, dospel k záveru, že súd prvej inštancie
pri rozhodovaní o trovách konania postupoval nesprávne, keď pri určení hodnoty sporu neprihliadal iba

na žalovanú istinu. Vzhľadom na uvedené súd nemal pri posudzovaní úspechu prihliadať na úspech v
časti príslušenstva a mal dospieť k záveru, že žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 0%, teda čistý
úspech žalobcu je vo výške 100%.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a výroku o
trovách konania, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti , ktorým

nepriznal žalobcovi nárok na úrok vo výške 19,53 % ročne zo sumy 4.576,86 Eur od 29.06.2012 do
zaplatenia podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.6. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou dňa 25.11.2014 domáhal od žalovaného

zaplatenia sumy 4.576,86 eura, úroku vo výške 295,45 eura, úrokov z omeškania vo výške 3,49 eura,
poplatkov za upomienky a výzvy vo výške 60 eur, úroku vo výške 19,53 % ročne zo sumy 4.576,86 eura
od 29.6.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.872,31 eura od 29.6.2012
do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa dostal do omeškania
s platením svojho úveru, preto úver zosplatnil, pričom požaduje od neho aj zaplatenie zmluvného úroku
po vyhlásení predčasnej splatnosti.

8. Do vyhovujúceho výroku súdneho rozhodnutia žalobca odvolanie nepodal, preto predmetom
odvolacieho konania bol iba zamietajúci výrok a to v časti týkajúcej sa úroku vo výške 19,53 % ročne
zo sumy 4.576,86 Eur od 29.06.2012 do zaplatenia. Súd prvej inštancie v tejto časti nárok žalobcu
zamietol poukazujúc na to, že žalobca si uplatňoval zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti

úveru a podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo
143/98) dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok) a
od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, inak by došlo k dvojnásobnému
zaťaženiu spotrebiteľa v podobe úrokov z úveru i úrokov z omeškania.

9. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie nestotožnil, pretože dôvody, pre ktoré súd
vo zvyšku žalobu zamietol považuje za nesprávne. Je nepochybné, že aj na zmluvy o spotrebiteľských
úveroch sa v zásade aplikujú ust. § 497 a nasl. Obch. zák. a zároveň ide o spotrebiteľský právny
vzťah v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade medzi zmluvnými stranami
bola uzavretá zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, pričom žalovanému žalobca

poskytol bezúčelový úver vo výške 4.600 eur. Postupne sa žalovaný dostal do omeškania, zvyšok
úveru neuhradil, preto žalobca pristúpil dňa 29.06.2012 k zosplatneniu úveru. Je zrejmé, že pre
určenie zmluvných práv a povinností je potrebné vychádzať najmä z obsahu samotnej zmluvy ako
aj Všeobecných obchodných podmienok. Nepochybne však jednotlivé zmluvné podmienky podliehajú
súdnej kontrole z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 497 Obchodného

zákonníka, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré
nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Zmluvný úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv ani
omeškanie dlžníka, ktoré navyše zakladá vznik nových sankčných záväzkov.

10.Súdprvejinštancievychádzalztoho,žejednorazovýmzosplatnením vznikáspotrebiteľovipovinnosť

jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia. Takto
si veriteľ môže uplatňovať po zosplatnení úveru zákonný úrok z omeškania a nie zmluvný, ktorý podľa
názoru súdu prináleží len do zosplatnenia úveru. V tomto smere odvolací súd poukazuje v prvom rade na
to, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti nie je možné zistiť, na základe
čoho dospel k záveru, že žalobcom poskytnuté finančné prostriedky sa úročia iba do konca predčasnej

splatnosti úveru. Súd prvej inštancie v tomto smere neuviedol akým právnym predpisom sa riadil, keď
prijal záver, že po zosplatnení celej sumy zostatku úveru nepatrí žalobcovi zmluvný úrok a je možné mu
priznať iba úrok z omeškania.

11. V danom prípade došlo k splatnosti úveru, teda poskytnutých finančných prostriedkov na základe

zmluvy o úvere z dôvodu neplnenia povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas. Ak by od momentu
predčasnej splatnosti úveru už dlžník nebol povinný platiť úroky, potom by veriteľovi nebola priznaná
odplata(odmena)azaposkytnutiefinančnýchprostriedkovbyuždlžníkneplatilžiadnusumu.Predčasná
splatnosť úveru je sankciou za porušenie povinností dlžníka. Odvolací súd poukazuje na to, že úroky
dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odplatu za užívanie požičanej istiny. Občiansky zákonník

a ani iný právny predpis neustanovuje, za akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky.
Vzhľadom na uvedené nemožno vylúčiť, aby si zmluvné strany v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide
o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú) dohodli úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne
užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní sosplnenímsvojhozáväzku,pretožeistinuvzjednanejlehotesplatnostiveriteľovinevráti.Zmluvnéúrokysú
odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu úveru a
dlžník je povinný platiť ich od okamihu reálneho poskytnutia peňazí až do okamihu ich reálneho vrátenia,

a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na rozdiel od toho úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu
za omeškania so splatením istiny a veriteľ ich môže požadovať, i keď neboli dojednané (§ 517 ods. 2
OZ). Pritom platí, že môžu existovať popri sebe (obdobne aj uznesenie NS ČR 33Cdo/212/2014 zo dňa
21.8.2014). Pre určenie zmluvných práv a povinností je potrebné vychádzať najmä z obsahu úverovej
zmluvy, prípadne všeobecných obchodných podmienok, ktoré upravujú práva a povinnosti zmluvných

strán vo vzťahu k splácaniu úveru, ale aj ostatných nárokov, napr. úrokov z úveru. Zmluvný úrok z
úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv ani omeškanie dlžníka, ktoré navyše zakladá vznik nových
sankčných záväzkov. V novom rozhodnutí sa preto súd prvej inštancie bude zaoberať aj posúdením
veci v naznačenom smere zohľadniac úpravu týkajúcu sa nároku na zmluvné úroky žalobcu uvedenú
vo všeobecných obchodných podmienkach.

12. Odvolací súd dodáva, že nepriznanie úrokov po realizácii oprávnenia veriteľa na zosplatnenie úveru
z dôvodov porušovania povinnosti dlžníkom nie je odstránením nerovnováhy medzi spotrebiteľom
a dodávateľom (poskytovateľom úveru), ale dostáva poskytovateľa úveru do horšieho postavenia,
aké mal pred využitím oprávnenia na „zosplatnenie úveru“. Naopak porušenie povinnosti dlžníka z
úverovej zmluvy vedúce k realizácii oprávnenia veriteľa od zmluvy odstúpiť alebo úver zosplatniť ho

dostáva do výhodnejšieho postavenia (nemusí ďalej veriteľovi plniť úroky), keď si vlastne dlžníci zlepšia
„porušovaním povinnosti“ svoje postavenie v úverovom vzťahu.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c )
CSP zrušil v napadnutom zamietajúcom výroku, týkajúcom sa časti, ktorým nepriznal žalobcovi nárok

na úrok vo výške 19,53 % ročne zo sumy 4.576,86 eura od 29.06.2012 do zaplatenia, ako aj vo výroku
o trovách konania a vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, v ktorom sa bude opätovne zaoberať vecou samou. Bude sa zaoberať aj tým, či strany
sporu platne dojednali v zmene úrok vo výške 19,53 % ročne, a či je takto dojednaný nárok primeraný.
Oboznámi sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, vo veci opätovne rozhodne a toto

svoje rozhodnutie riadne odôvodní, pričom právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie
viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov, vrátane
odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).