Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Csp/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118210153
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118210153.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: V. F., D.. X.X.XXXX,

N. Z. X, XXX XX A., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom
Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, právneho zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, o primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 200 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 Eur,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 10.9.2018 sa voči žalovanému domáhala zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 200 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Súd na základe skutkových tvrdení strán a oboznámením obsahu spisu sp. zn. 10C/56/2016 zistil

tento skutkový stav:

4. Žalobkyňa v konaní vedenom pred OS Prešov pod sp. zn. 10C/56/2016 sa voči žalovanému domáhala
určenia, že úver z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX z 21.8.2009 je bezúročný a bez poplatkov, vrátane
určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v úverových podmienkach žalovaného hlava 15 § 5 v znení
„Spoločnosť a klient sa v súlade s ust. § 282 ods. 1 Obchodného zákonníka v nadväznosti na obchodno-
právny vzťah vyplývajúci z úverovej zmluvy vzájomnou dohodou určili, že záväzkový vzťah, ktorého

predmetom je VIČ podľa ÚZ a tejto hlavy ÚP.“

5. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 29.11.2016 žalobe v plnom rozsahu vyhovel. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že v úverovej zmluve v predmete sporu absentuje údaj o výške, počte a termínov
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z. z., a preto
sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

6. K neprijateľnej zmluvnej podmienke uviedol, že uvedené zmluvné dojednanie odporuje ust. § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka s tým, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
majú vždy prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normyobchodného práva. Tento právny záver vyplýva aj z rozhodnutia NS SR zo dňa 21.4.2015 pod sp. zn.
3MCdo/12/2014.

7. Spotrebiteľské zmluvy podľa názoru súdu prvej inštancie majú nepochybne občianskoprávny
charakter, pri ktorých je potrebné pri posúdení napr. otázky premlčania aplikovať Občiansky zákonník
a nie Obchodný zákonník. Pri úvahe o tom, aký právny predpis sa použije na posúdenie premlčania
súd sa navyše riadil aj úpravou pôsobnosti Obchodného zákonníka a v súvislosti s vyriešením tejto
spornej otázky poukazuje na ust. § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka. Použitie Obchodného

zákonníka je teda uvedené explicitne v citovanom zákonnom ustanovení, a teda sa aplikuje len na
zmluvy uzatvorené podľa § 497 Obchodného zákonníka, čo však nie je tento prípad. Zmluva bola
uzatvorená podľa zák. č. 258/2001 Z. z., ktorý je potrebné považovať za špeciálny právny predpis, a
preto podľa súdu je vylúčená aplikácia Obchodného zákonníka aj v súvislosti s premlčaním.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený rozsudkom KS v Prešove zo dňa 20.2.2018 pod sp. zn.

8Co/34/2017 s dátumom právoplatnosti 5.4.2018.

9. V žalobe žalobkyňa uviedla, že si vo vyššie uvedenom konaní úspešne uplatnila porušenie práva zo
strany žalovaného ako veriteľa, a preto má právo na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ust.
§ 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. Ako spotrebiteľka si predmetným nárokom uplatňuje satisfakciu za

porušenie jej spotrebiteľských práv. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu
funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu.

10. Žalovaný v odôvodnení svojho vyjadrenia uviedol, že základným predpokladom na úspešné
uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je okrem preukázania ujmy aj preukázanie, že

žalovaný svojim konaním porušil súčasne (kumulatívne) ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa a
osobitného právneho predpisu. Predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je to, aby aspoň potenciálna
hrozba ujmy v dôsledku porušenia práv alebo povinnosti vznikla, inak nie je čo reparovať.

11. Je nesporné, že OS Prešov rozsudkom pod sp. zn. 10C/56/2016 určil, že poskytnutý úver je

bezúročný a bez poplatkov. Ani uvedené rozhodnutie však nemožno považovať za úspešné uplatnenie
porušenia práva alebo povinnosti ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa. Má totiž za to, že nie
každé rozhodnutie, ktorým súd rozhodol v prospech spotrebiteľa v súdnom konaní, možno považovať
za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa
a osobitnými predpismi. Predmetom vyššie uvedeného konania nebolo uplatnenie porušenia práv alebo

povinností, ale výlučne určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie zákonných
náležitostí.
12. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne toho, že zo strany
žalovaného skutočne došlo k porušeniu práva alebo povinnosti ustanovených zákonom o ochrane
spotrebiteľa. Ako vyplýva zo samotného inštitútu finančného zadosťučinenia, ide o zadosťučinenie,

ktorého účelom je reparovať potencionálnu ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na
ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je to, aby hrozba ujmy vznikla,
inak nie je čo reparovať. Žalobkyni nielenže žiadna ani potencionálna ujma nevznikla, ale naopak získala
najvýhodnejší úver, aký by jej žiadna banka neposkytla. Žalobkyňa na súde neuplatňovala porušenie
práv alebo povinností zo strany žalovaného, ale len určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov,

uplatňovala si teda zo zmluvy výhodu, nie ochranu pred porušením práv alebo povinností.

13. Pokiaľ by mal žalovaný uhradiť žalobkyni ešte umelo vykonštruované finančné zadosťučinenie,
dostal by sa sám do pozície dlžníka, ktorý by uhradil žalobkyni viac ako mu táto vrátila.

14. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených

porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primeranéfinančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

15. Žalobkyňa si predmetnou žalobou v zmysle ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. uplatnila nárok na
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 200 Eur z dôvodu, že v konaní vedenom
na OS Prešov pod sp. zn. 10C/56/2016 si úspešne uplatnila porušenie svojich práv v zmysle zák.
č. 250/2007 Z. z., ako aj § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka v predmete určenia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru na základe úverovej zmluvy uzatvorenej so žalovaným, ako aj určenia

neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

16. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané
finančné zadosťučinenie v prípade, ak si na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od
toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto

právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo
povinnosti ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto
porušenia práv alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného
zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o
existencii ujmy, ale stačí, ak takáto ujma tu je. Je pritom bez právneho významu, či ujma spotrebiteľovi

reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok KS v Prešove sp. zn.
20Co/192/2016, sp. zn. 7Co/78/2017, sp. zn. 25Co/59/2017, sp. zn. 24Co/73/2017).

17. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút

náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
práva v podmienkach SR a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie
sankčná funkcia náhrady škody je taká, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať
žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi
spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v

budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.

18. Ak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie
o preventívne účinky pred diskrimináciou, potom v zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc
musia byť sankcie za diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.

19. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa ako spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve a tiež má právo domáhať sa, aby sa dodávateľ
zdržal protiprávneho konania, odstránil protiprávny stav a za podmienky, že si na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti stanovené zákonom č. 250/2007 Z. z., má právo aj na primerané

finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
zodpovedá.

20. Žalobkyňa poukázala na to, že si v súdnom konaní voči žalovanému úspešne uplatnila právo v
predmete určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu podstatných náležitostí zmluvy

podľa zák. č. 258/2001 Z. z., ako aj určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v úverových zmluvných
podmienkach žalovaného pre rozpor s ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní
predmetného nároku je potrebné podrobiť prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom vzťahu
existovala už len hrozba vzniku ujmy. Pre priznanie daného nároku pritom nie je relevantné, či ku vzniku
ujmy aj reálne došlo alebo nie. Na to, aby všeobecný súd priznal spotrebiteľovi nárok na primerané

finančné zadosťučinenie úplne postačuje len samotná existencia hrozby vzniku ujmy počas účinnosti
zák. č. 250/2007 Z. z.

21. Keďže žalovaný preukázateľne porušil práva žalobkyne ako spotrebiteľa, súd považoval
samotný nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie za dôvodný. Pri určení výšky

primeraného finančného zadosťučinenia prihliadol aj na skutočnosť, že žalovaný napriek bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru prijal plnenie titulom splátok úveru aj nad rozsah istiny úveru (č. l. 19 spisu
sp. zn. 10C/56/2016).22. V danom prípade primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne je suma 200 Eur, ktorá
zodpovedá svojmu účelu a poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od
porušenia práv spotrebiteľa. Na záver súd pripomína, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia

nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobkyne, resp. na kompenzáciu jej majetkovej škody, ale
musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany (rozsudok KS v
Prešove zo dňa 24.5.2017 pod sp. zn. 2Co/137/2016).

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni
voči neúspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

26. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 CSP po právoplatnosti
rozhodnutia súdu vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.