Rozsudok ,
Zmenené, Zrušené Judgement was issued on Friday, April 26, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719010112
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6719010112.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., a prísediacich

Márie Maliniakovej a Márie Greguškovej, v trestnej veci obžalovaného O. H., pre zločin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa
26. 04. 2019 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný O. H.Á., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom I., P. XXX/XX, t.č. v Ú. O. Ú. D. D.,

uznáva sa za vinného, preto že

v mesiaci december 2008, v A., okres J., vystupujúc pod priezviskom H., v Penzióne E., ktorý
prevádzkoval X.. S. Ž., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., D.. T. XX, ponúkajúc poškodenému X.. S.
Ž. ubytovanie nemeckých hostí v tomto penzióne s tým, že finančné prostriedky slúžiace ako záloha
za ubytovanie hostí, budú poskytnuté poškodenému X.. S. Ž. v mene Euro, sa spoločne obvinený
s poškodeným dohodli, že zálohu prevezme dňa 30.12.2008 vo U., pred Nemocnicou a zároveň

poškodený zamení obvinenému finančné prostriedky v mene Euro na menu Slovenská koruna, tak, aby
obvinený tieto finančné prostriedky odovzdal v Nemocnici vo U. nestotožnenému lekárovi, ktorý mal
nemeckým hosťom ubytovaným v penzióne poškodeného poskytovať liečebné procedúry, pričom dňa
30.12.2008 v čase okolo
13.00 hod. na parkovisku pred Nemocnicu s poliklinikou vo U., v časti oproti Detskému oddeleniu,
požadoval obvinený od poškodeného zámenu finančných prostriedkov z meny Euro na menu Slovenská
koruna vo výške 116.000,- Sk (3.850,49 Eur), ktoré mal poškodený nachystané v papierovej obálke a
ktorú obálku obvinený poškodenému X.. S. Ž. vytrhol z ruky a odišiel do budovy nemocnice, a odtiaľ na

neznáme miesto, čím spôsobil poškodenému X.. S. Ž., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., D.. T. XX,
škodu vo výške 3 850,49 Eur,

teda

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný prisebe a spôsobil činom
väčšiu škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - ľsťou,

čím spáchal

zločinkrádežepodľa§212ods.2písm.c),ods.3písm.a),ods.4písm.b)Trestnéhozákonaspoukazom
na § 138 písm. f) Trestného zákona.Za to sa odsudzuje:

Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3, § 46 Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1, § 51 ods.1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá
za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ustanovuje skúšobnú dobu vo výmere 3 (troch)
rokov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť v
skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému X.. S. Ž., nar.
XX.XX.XXXX v J., trvale bytom A., O.. J. XXX/X, spôsobenú škodu vo výške 3.850,49 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 01. 03. 2019 na tunajší súd pod sp. zn.
3Pv/558/15/6611 obžalobu na O. H. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a), ods.
4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona.

Obžalovaný O. H. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil
vyhlásenie o tom, že je vinný. Po tomto vyhlásení obžalovaný kladne odpovedal na všetky otázky
uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, prokurátorka preto v súlade s § 257
ods. 6 Trestného poriadku navrhla vyhlásenie obžalovaného prijať. Vzhľadom na súhlasné stanovisko
prokurátorky súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného a v zmysle § 257

ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný uznal vinu nevykoná,
a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody, alebo o ochrannom opatrení.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj
dokazovanie prečítaním listinných dôkazov,a to:výpis z evidencie priestupkov (č.l. 573), odpis registra

trestov obžalovaného (č.l. 643).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom.

Vina obžalovaného bola vzhľadom na vykonané dokazovanie, a najmä na jeho vyhlásenie na hlavnom
pojednávaní o tom, že je vinný, bez akýchkoľvek dôvodných pochybností jednoznačne preukázaná,
súd preto aj prijal vyhlásenie obžalovaného a v zmysle zákona vykonal len dokazovanie súvisiace s
výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení. Vzhľadom na uvedené preto súd uznal vinu
obžalovaného v zmysle podanej obžaloby.

Podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona rovnako ako v odseku
1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha na veci, ktorú má iný na
sebe alebo pri sebe. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním väčšiu škodu. Odňatím slobody na tri roky až desať rokov

sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. f) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu ľsťou.Obžalovaný O. H. tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty
zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona, pretože si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a

čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe a spôsobil činom väčšiu škodu a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - ľsťou.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich

a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval.
Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. Vzhľadom na prevahu
poľahčujúcichokolnostínadpriťažujúcimiokolnosťamimuselsúdvzmysle§38ods.3Trestnéhozákona
znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia
slobody potom v prejednávanom prípade predstavuje 3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov.

Zo správ na obžalovaného vyplýva, že doposiaľ nespáchal žiadny priestupok. Z odpisu registra trestov
obžalovaného vyplýva, že bol doteraz jedenkrát odsúdený, a to v roku 1999, pričom v zmysle zákona
sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo
výmere 3 rokov, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd zároveň
výkon tohto trestu podmienečne odložil, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním
obžalovaného v skúšobnej dobe. Súd určil skúšobnú dobu vo výmere 3 rokov. Takýto trest je podľa
názoru súdu postačujúci, pričom spĺňa jednak výchovný účel trestu, ako aj atribúty individuálnej a

generálnej prevencie, a zároveň postihuje len obžalovaného Takýto trest postačuje na prevýchovu
obžalovaného, a zároveň mu zabráni v páchaní trestnej činnosti. Súd pri určovaní výmery trestu a
výmery skúšobnej doby prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný sa ku spáchaniu trestného činu priznal,
tento zároveň aj oľutoval, ospravedlnil sa poškodenému, prejavil snahu spôsobenú škodu uhradiť,
a taktiež na to, že obžalovaný doposiaľ nespáchal žiadny priestupok, a jediné odsúdenie má už

zahladené. S poukazom na uvedené by preto bolo v rozpore so zásadami pre ukladanie trestu, ak by
súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody. Vzhľadom k tomu, že súd uložil nad
obžalovaným probačný dohľad, musel mu v zmysle § 51 ods. 2 Trestného zákona uložiť aj niektorú z
povinností alebo obmedzení uvedených v Trestnom zákone. Vzhľadom na okolnosti prípadu súd potom
uložil obžalovanému povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody poškodený X.. S. Ž.. Keďže
tento nárok bol v zmysle zákona aj riadne vyčíslený, súd zaviazal obžalovaného k povinnosti nahradiť
poškodenému spôsobenú škodu vo výške 3.850,49 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.