Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 28, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Tos/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616010753
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Chlebovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7616010753.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov
JUDr. Bc. Milana Husťáka a JUDr. Zuzany Homzovej, v trestnej veci odsúdeného T. C., v konaní o
podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 28. júna 2019 v Košiciach, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová
Ves zo dňa 6.2.2019, sp. zn. 5T/118/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť odsúdeného T. C..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 6.2.2019, sp. zn. 5T/118/2016 podľa § 69 ods.4 písm.
b) Tr. zák. zamietol žiadosť odsúdeného T. C. o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu
činnosti uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/118/2016 zo dňa
12.12.2016 ako trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 3 (troch) rokov.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť odsúdený, ktorú odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu tak, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky na to, aby
súd prihliadal na predchádzajúci zákaz činnosti udelený Okresným dopravným inšpektorátom Gelnica.
Nepopiera, že sa dňa 28.1.2013 dopustil priestupku, za ktorý mu bol uložený zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá od 21.2.2013 do 21.2.2014, avšak tento zákaz činnosti aj riadne vykonal. Je toho

názoru, že napriek tomu, že zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
nepozná inštitút zahladenia, táto skutočnosť nemôže byť vykladaná v jeho neprospech. Pri riešení tejto
problematiky je totiž potrebné vychádzať z analógie zákona o priestupkoch s Trestným zákonom, ktorý
inštitút zahladenia upravuje ustanovenie § 92, § 93 a § 121. Použitím analógie Trestného zákona a
zákona o priestupkoch možno dospieť k záveru, že uplynutím doby trvania sankcie zákazu činnosti
uloženejvpriestupkovomkonanídochádzakvykonaniutejtosankciezapriestupok,atýmajkzahladeniu

priestupku. Vzhľadom k uvedenému nie je možné následne, pri posudzovaní iného konania prihliadať na
predchádzajúce konanie, ak pri tomto predchádzajúcom konaní už došlo k zahladeniu priestupku. Jeho
predchádzajúce konanie nie je možné kvalifikovať ako konanie za obdobný čin, za ktorý bol postihnutý.
Keďže došlo k zahladeniu priestupku, absentuje tu naplnenie definície pojmu postihnutý za obdobný
čin. Nakoľko pre ustanovenie § 69 ods.4 písm. b) Tr. zák. zákonodarca explicitne nestanovil, že naň
nemá vplyv zahladenie odsúdenia, tak a contrario je zrejmé, že pri aplikácii tohto ustanovenia je treba vo

všeobecnosti brať do úvahy zahladenie odsúdenia, a teda aj zahladenie priestupku. Na základe vyššie
uvedeného navrhol preto zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie.

Krajský súd na základe podanej sťažnosti podľa § 192 ods.1 Tr.por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce
tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
dňa 12.12.2016, sp. zn. 5T/118/2016, právoplatným dňa 10.1.2017 bol T. C. uznaný za vinného z prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.1 Tr. zák. a iné, za čo mu bol uložený úhrnný

peňažný trest vo výmere 400,- Eur, a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, bol mu uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov. Zároveň mu bol uložený
i trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 3 rokov a podľa § 73 ods.2 písm.
d) Tr. zák., s použitím § 74 ods.1 Tr. zák. aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Z evidenčnej karty vodiča odsúdeného T. C. vyplýva okrem iných záznamov, že dňa 17.8.2008 mu
bol zadržaný vodičský preukaz a rozhodnutím DI Gelnica, č.k. ORP-P-1131/II-TK-2008, právoplatným
24.10.2008 mu bola uložená pokuta a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá do 17.12.2009 pre skutok
spáchaný pod vplyvom alkoholu.

Z rozhodnutia OR PZ Spišská Nová Ves, ODI Gelnica pod č. ORPZ-SN-ODI3-GL-P-3/2013 zo dňa

21.2.2013 bol T. C. uznaný vinným z priestupku, ktorého sa dopustil dňa 28.1.2013 keď viedol osobné
motorové vozidlo a pri kontrole bol podrobený dychovej skúške elektronickým meračom Alcotest, ktorým
mu bola nameraná hodnota alkoholu v dychu 0,18 mg/l a bol uznaný vinným zo spáchania priestupku
porušením povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a),c) Zák. 8/2009 proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky. Podľa § 22 ods. 2 písm. c) Zák. č. 372/1990 Z.z. mu bola uložená pokuta

400,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 12 mesiacov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
21.2.2013.

Dňa 24.10.2018 si odsúdený podal žiadosť o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu
činnosti, ktorú okrem iného odôvodnil tým, že od decembra 2016 nemal žiadne problémy s porušovaním

právnych predpisov v oblasti dopravy, a ani v akejkoľvek inej oblasti. Vodičský preukaz potrebuje pre
svoju prácu a rodinu, keďže v rámci celého Slovenska pracovne cestuje niekoľkokrát mesačne.

Správne postupoval okresný súd, keď po doručení žiadosti odsúdeného vo veci vytýčil termín verejného
zasadnutia, na ktorom vypočul odsúdeného, oboznámil podstatný obsah spisového materiálu a rozhodol

o podanej žiadosti.
Odsúdený na verejnom zasadnutí zotrval na podanej žiadosti a dôvodoch v nej uvedených a dodal, že
protialkoholickú liečbu ukončil, pričom o jej ukončení bolo rozhodnuté uznesením, ktoré doručil súdu.

Podľa § 69 ods.1 Tr. zák. po výkone

polovice trestu zákazu činnosti môže súd podmienečne upustiť od výkonu jeho zvyšku, ak odsúdený v
čase výkonu trestu spôsobom svojho života preukázal, že ďalší výkon tohto trestu už nie je potrebný.

Podľa § 69 ods. 4 písm. b) Tr. zák. súd nemôže podmienečne upustiť od výkonu zvyšku trestu zákazu
činnosti podľa odseku 1, ak ide o trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, ktorý bol uložený

odsúdenému, ktorý už bol v predchádzajúcich desiatich rokoch za obdobný čin spáchaný pod vplyvom
návykovej látky postihnutý zákazom činnosti viesť motorové vozidlo. V tomto smere odvolací súd
poukazuje na ustanovenie § 128 ods. 5 Trestného zákona, podľa ktorého sa za postihnutého za obdobný
čin, na účely tohto zákona jednoznačne rozumie ten, komu bola za obdobný čin uložená sankcia alebo
iné opatrenie za priestupok alebo iný obdobný delikt. Zo spisového materiálu je zrejmé, že odsúdenému

bol v predchádzajúcich 10-tich rokoch uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel za
porušenie povinností vodiča, keď odsúdený viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Z uvedeného
vyplýva, že v predchádzajúcich 10-tich rokoch bol odsúdený postihnutý zákazom činnosti viesť motorové
vozidlá za priestupky spáchané pod vplyvom alkoholu, teda návykovej látky, teda súd u neho už nemôže
podmienečne upustiť od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, preto správne postupoval okresný súd,

keď žiadosť odsúdeného o podmienečne upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti zamietol.

Od 1. novembra 2011 novela Trestného zákona upravila zákaz podmienečného upustenia od výkonu
zvyšku trestu zákazu činnosti v prípadoch opakovaného vedenia motorového vozidla pod vplyvom
návykovejlátky.Sledujesatýmjednoznačnápovinnosťvykonaťcelýtrestzákazučinnostiviesťmotorové

vozidlá, keďže opakovanie takéhoto konania zo strany odsúdeného nasvedčuje tomu, že trest nebol na
jeho nápravu postačujúci. Ustanovenie § 69 ods.4 Tr. zák. teda rieši prípad recidívy požitia návykovej
látky.Záverom odvolací súd dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o opravnom prostriedku a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na

doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v opravnom konaní.

Sťažnostné argumenty odsúdeného T. C. nie sú spôsobilé zvrátiť výrok uznesenia súdu prvého stupňa
napadnutého sťažnosťou, pretože ustanovenie § 69 ods. 4 písm. b) Tr. zák. bráni možnosti vyhovieť
žiadosti odsúdeného T. C. o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, bez

ohľadu na akékoľvek dôvody, ktoré odsúdený vo svojej žiadosti uvedie, a rovnako označené zákonné
ustanovenie bráni odvolaciemu súdu pozitívne vyhovieť jeho sťažnosti proti výroku napadnutého
uznesenia, ktorý je v súlade so zákonom.

Keďže odvolací súd nezistil dôvody pre zmenu rozhodnutia okresného súdu, sťažnosť odsúdeného
považoval za nedôvodnú, preto ju postupom podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.