Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/463/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415200659
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5415200659.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcovJUDr.AmáliePaulerovejaJUDr.ErikaVargu,vprávnejvecinavrhovateľaIntrumJustitiaSlovakia
s.r.o., sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom
Šoltésom, so sídlom tamtiež, proti odporcovi M. C., nar. X.X.XXXX, bytom V. C., Z. XXXX/XX-XX,
o zaplatenie sumy 681,08 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/41/2015-73 zo dňa 18. mája 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výrokoch o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti (bod
II. výroku), o náhrade trov konania (bod III. výroku) a o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky (bod

IV. výroku).

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti odporcovi
zaplatiť navrhovateľovi sumu 562,28 eur s príslušenstvom, vrátane povolenia splátok (bod I. výroku).

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 562,28
eur spoločne s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 289,09 eur za obdobie od 10.4.2012 do

zaplatenia a zo sumy 264,19 eur za obdobie od 10.3.2012 do zaplatenia, pričom povolil odporcovi tento
dlh zaplatiť v splátkach po 60 eur mesačne pod hrozbou straty výhody splátok. Vychádzal z toho, že
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom boli uzavreté tri samostatné zmluvy, pričom
bolo medzi účastníkmi nesporné, že odporca neuhradil cenu za poskytnuté mu služby v rozsahu 562,28
eur. Neplnením svojho záväzku sa súčasne ocitol v omeškaní, z ktorého dôvodu okresný súd priznal
navrhovateľovi aj príslušenstvo - vyššie vymedzený úrok z omeškania. Vzhľadom na celkové pomery
odporcu tomuto povolil splácať dotknutú čiastku (vrátane príslušenstva) v mesačných splátkach po 60

eur.
Vo zvyšnej časti okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. Prihliadal na to, že (celý) nárok má
základ v spotrebiteľských zmluvách, v ktorých nesmú byť obsiahnuté ustanovenia spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Bezprostredným
predmetom posúdenia boli poplatky za prerušenie poskytovania služby (3 x po 16,50 eur bez DPH) a
za obmedzenie poskytovania služby (taktiež 3 x po 16,50 eur bez DPH). Východiskovo okresný súd
konštatoval, že poplatky by nemali predstavovať prostriedok na získavanie majetkového prospechu vo

forme akejsi „finančnej sankcie“, ale by mali zodpovedať (odrážať) náklady dodávateľa s realizáciou
dotknutých úkonov/činností. Na sankcionovanie slúžia iné právne inštitúty. V tomto smere poukázal na
to, že pokiaľ je prerušenie poskytovania služieb vykonávané na základe žiadosti klienta/spotrebiteľa, v
rovnakom cenníku je spoplatňované „len“ sumou 15,13 eur s DPH. Rôzna výška poplatkov za tú istúslužbu podľa okresného súdu znamená v konečnom dôsledku skrytú sankciu, a nie pokrytie reálnych
nákladov.
Okresný súd nespochybňoval právo dodávateľa spoplatňovať dotknuté úkony, ale výšku súvisiaceho

poplatku považoval za neprijateľnú. Zohľadnil aj svoju rozhodovaciu činnosť vo vzťahu k inému
mobilnému operátorovi za obdobnú službu (napríklad spoločnosť Orange, a.s., si za odpojenie účtuje
sumu 3,32 eur bez DPH). Mal za to, že ak sú predmetné poplatky účtované samostatne v súvislosti
s každou zmluvou, predstavujú zdroj nie malého zisku na úkor spotrebiteľa. Okresný súd zdôraznil,
že aj v prípade akceptovania toho, že poplatky všeobecne môžu predstavovať jeden zo zdrojov zisku

(v tomto prípade právneho predchodcu navrhovateľa), ich výška výrazne prevyšuje výšku zisku, ktorý
možno označiť za primeraný; o to viac, že ide o poplatky určené výlučne pre prípad porušenia zmluvných
povinností klientmi. Keďže nešlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, bolo povinnosťou
súdu skúmať, či nie je táto podmienka neprijateľná a teda neplatná. Zopakoval, že ide o v podstate
„viacnásobné skryté a nezanedbateľné peňažné sankcie“; navyše, popri priznanej zákonnej sankcii
v podobe úrokov z omeškania. Okresný súd dodal, že navrhovateľ napriek výzve súdu nepredložil

žiadne argumenty o primeranosti poplatkov. Z dôvodu neprimeranosti uvedených poplatkov zároveň
určil dotknuté zmluvné podmienky za neprijateľné (§ 153 ods. 4 O.s.p.).
O trovách konania rozhodol tak, že v spore úspešnému navrhovateľovi v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p.
priznal ich náhradu voči odporcovi v sume 119,78 eur, ktorú výšku trov konkrétne odôvodnil, vrátane
jej právneho posúdenia.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o zamietnutí návrhu/žaloby vo zvyšnej časti, vo výroku o náhrade
trov konania a vo výroku o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok podal v zákonnom stanovenej
lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že návrhu bude v celom
rozsahu vyhovené (vrátane náhrady trov konania) a bude vyslovené, že dotknuté zmluvné podmienky

nie sú neplatné, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Nesúhlasil s porovnávaním
poplatkov za obdobné služby účtované iným mobilným operátorom, keďže ide o rozdielnu cenotvorbu
konkurujúcich si spoločností. Navyše, za obdobnú službu (za odpojenie pre neplatenie) aj spoločnosť
Orange, a.s., účtuje poplatok, pričom rozdiel medzi ním a poplatkom právneho predchodcu navrhovateľa
nie je „vôbec taký výrazný ako uvádza okresný súd“. Rovnako nie je namieste porovnávať poplatok za

prerušenie poskytovania služby na žiadosť účastníka s poplatkom za prerušenia poskytovania služby
pre neplatenie, ktorá činnosť zahŕňa i evidenciu neplatiteľov, monitorovanie oprávnenosti prerušenia atď.
Tvrdil, že ním uplatnené poplatky zodpovedajú reálnym nákladom jeho právneho predchodcu.
Navrhovateľ namietal, že z výzvy okresného súdu nebolo zrejmé, ktoré konkrétne náklady má
preukazovať;vtejtospojitostidoplnil,aké(všetky)činnostioperátorasúnevyhnutnévrámciobmedzenia,

resp. prerušenia poskytovania služby pre neplatenie. Predloženie cenníka, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou riadne dojednanej zmluvy, preto považoval za dostatočné. Uviedol, že sa jedná o dojednanie
ceny, ktoré ani nepodlieha prieskumu z hľadiska § 53 ods. 1 Obč. zák. a ide o legitímny nárok jeho
právneho predchodcu. Súčasne však navrhovateľ konštatoval, že dotknuté poplatky neboli súčasťou
kalkulácie ceny za poskytnutie dojednanej služby, a teda sú spoplatňované osobitne. Základom týchto

poplatkov je pritom porušenie povinnosti druhou zmluvnou stranou, preto nespôsobujú ani nerovnováhu
v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy.
Napokon navrhovateľ považoval za nadbytočné vyslovenie neprijateľnosti dotknutej zmluvnej
podmienky, keďže ide o záväzok, ktorý oni prevzali od právneho predchodcu. V danej spojitosti tiež
namietal, že okresný súd ich neupovedomil, že bude posudzovať neprijateľnosť zmluvných podmienok,

čím im mal odňať právo konať pred súdom.

Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1

O.s.p. (z toho titulu zostal nedotknutým rozsudok okresného vo výroku o uložení povinnosti odporcovi
zaplatiť navrhovateľovi sumu 562,28 eur s príslušenstvom, vrátane povolenia splátok) a bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) v preskúmavanej časti rozsudok
okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Jednoznačne je potrebné odmietnuť argumentáciu odvolateľa o tom, že cenník (teda aj poplatky
za prerušenie poskytovania služby, či za jej obmedzenie) je výsledkom dohody zmluvných strán.
Cenník v plnej miere je vytvorený výlučne dodávateľom a konkrétny spotrebiteľ nemá ani najmenšiu
teoretickú možnosť ovplyvniť jeho tvorbu, resp. zmeny. Len formulácia v zmluve o tom, že cenníkje jej neoddeliteľnou súčasťou, nerobí z neho riadne zmluvné dojednanie, zahŕňajúce v každom
individuálnom prípade návrh tohto „zmluvného dojednania“, vyjadrenie adresáta návrhu, prípadné
rokovanie o cenníku, či jeho jednotlivých položkách. Navyše, samotný cenník predstavuje vyše 40 strán

pomerne drobným písmom písaného textu s množstvom najrozmanitejších produktov, ako aj poplatkov
k nim sa viažucich. Dotknuté zmluvy o pripojení, či dodatky k nim uzavreté medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom (tiež vyhotovené neakceptovateľnou veľkosťou písma) pritom neobsahujú
ani aspoň dostatočne zrejmý konkrétny odkaz na určité jednotlivé odplaty alebo poplatky uhradzované
spotrebiteľom v jednotlivom individuálnom vzťahu.

Obdobne účelovým je tvrdenie odvolateľa o tom, že „dojednanie“ o posudzovaných poplatkoch je
dojednaním o primeranosti ceny/o cene hlavného predmetu plnenia. Z vyššie uvedeného opisu obsahu
odvolania navrhovateľa je zrejmé, že hoci tvrdí uvedenú okolnosť, bezprostredne sám definuje, že ide
o osobitné platby nekalkulované v cene za poskytnuté služby. Nadväzne je nepochybné, že dotknuté
zmluvnédojednaniepodlieha„súdnejkontrole“zhľadiskajeho(ne)prijateľnostipremožnéspôsobovanie

značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán.

Už len tým, že cenník je vytvorený výlučne dodávateľom, je zrejmý výrazný nepomer v pozíciách
zmluvných strán. Krajský súd, zhodne s okresným súdom, konštatuje, že svojim charakterom poplatky
za prerušenie poskytovania služieb, či ich obmedzenie predstavujú finančnú sankciu voči spotrebiteľovi.

Sám právny predchodca navrhovateľa ani len neoznačuje svoj (tvrdený) nárok ako náklady spojené
s ..., ale vyslovene ako poplatok, čo v právnom vzťahu (formálne) rovnoprávnych subjektov možno
kvalifikovať ako synonymum sankcie. Vzhľadom na rozoberané súvislosti reálneho nedojednania
cenníka účastníkmi zmluvného vzťahu ide o skrytú sankciu, ktorá sleduje prioritne neprimeraný
profit dodávateľa. Skutočnosťou, že k iniciácii danej sankcie dôjde na základe porušenia povinnosti

spotrebiteľom, nemožno ospravedlniť akúkoľvek výšku sankcie.

Hoci navrhovateľ spochybňuje výzvu adresovanú mu okresným súdom ani v rámci odvolania (bez
ohľadu na prípustnosť takýchto nových skutočností a dôkazov v zmysle § 205a ods. 1 O.s.p.)
neuvádza žiadnu kalkuláciu nákladov, ktorá by preukazovala jeho tvrdenia o tom, že posudzované

poplatky odrážajú reálnu výšku výdavkov mobilného operátora s činnosťami súvisiacimi s obmedzením
poskytovania služieb, resp. ich prerušením pre neplatenie. To znamená, že navrhovateľ v dotknutých
otázkach neuniesol tak bremeno konkrétneho (skutkového) tvrdenia, ako ani dôkazné bremeno.

Krajský súd zároveň zdôrazňuje, že z výzvy okresného súdu zo dňa 7.4.2015 (č.l. 42) bolo dostatočne

zrejmé, že žiada navrhovateľa, aby dokladoval oprávnenosť účtovaných položiek „prerušenie služby -
neplatenie“ a „obmedzenie služieb - neplatenie“, obe v sume 49,50 eur bez DPH „tiež z hľadiska toho,
či tieto aj pre svoju výšku nemajú základ v neprijateľných zmluvných podmienkach“. Spojenie
„dokladujte oprávnosť účtovania“ pomerne jasne smeruje k nutnosti preukázania reálnej nákladovosti
dotknutých služieb. Ak sa navrhovateľ uspokojil len s odkazom na cenník, sám nedôsledným plnením

si procesných povinností zapríčinil následok v podobe (čiastočného) zamietnutia návrhu.
Z popísanej výzvy rovnako dostatočne jasne vyplýva eventualita posudzovania neprijateľnosť
dotknutých zmluvných podmienok, čiže neobstojí ani námietka odvolateľa, že nebol o uvedenom
upovedomený. Navyše, takáto povinnosť konajúcemu súdu ani z procesného predpisu nevyplýva;
naopak, štandardnou súčasťou konania v tzv. spotrebiteľských veciach je/môže byť aj vyslovenie

neprijateľnosti určitej zmluvnej podmienky, s ktorou okolnosťou musí dodávateľ, resp. jeho právny
nástupca počítať. Tým, že navrhovateľ mohol v rámci odvolacieho konania namietať predmetný záver
okresného súdu, bolo mu v primeranej miere (konanie na súde prvého a druhého stupňa tvorí jeden
celok) súčasne umožnené predostrieť vlastnú právnu argumentáciu.

Krajský súd neakceptoval ani námietku odvolateľa o nadbytočnosti vyslovenia neprijateľnosti dotknutej
zmluvnej podmienky z toho titulu, že účastníkom konania nie je bezprostredne dodávateľ. Prijatie
takéhoto prístupu/výkladu by v konečnom dôsledku mohlo viesť k situácii, že dodávatelia by nároky
zo zmlúv uzatváraných so spotrebiteľmi postúpili na tretie subjekty (často krát aj personálne či
majetkovo prepojené), v ktorých konaniach by neprichádzalo do úvahy vyslovenie neprijateľnosti

zmluvnej podmienky. Tým pádom aj v budúcnosti by dodávatelia mohli takéto neprijateľné podmienky
naďalej používať a uplatňovať nároky z nich plynúce. Z vyššie uvedených súvislostí a konkrétností je
zároveň dôvodným záver okresného súdu o neprijateľnosti rozoberaných zmluvných podmienok, resp.
zmluvnej podmienky.Okresnýsúdvecnesprávnerozhodolionáhradetrovkonania,keďnáležiteaplikovalzásadupomerného
úspechu vo veci. Priznaná výška trov nebola spochybňovaná ani jednou zo sporových strán.

Otrováchodvolaciehokonaniakrajskýsúdrozhodoltak,žeúčastníkomichnáhradunepriznal.Odvolateľ
- navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu jeho trov. Naproti tomu odporca si náhradu odvolacích trov vôbec
neuplatňoval - § 151 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.