Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 25, 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818010110
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7818010110.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Arpáda Koreňa, prísediacich Jána Šmelka

a Dezidera Mátého, v trestnej veci obžalovaného P. O. a spol., na hlavnom pojednávaní konanom dňa
25. januára 2019 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaných:
1/ P. O., Z.. XX.XX.XXXX V. J., K. B. X., O. XX, živnostníka,
2/ X. F., Z.. XX.XX.XXXX V. B., X. B. L.-J.-E.-Q. XX, H., Z., zamestnaný ako servisný technik,

spod obžaloby pre pokus zločinu daňového podvodu podľa § 14 ods. 1, § 20 k § 277a ods. 1,2 písm.

b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

že po predchádzajúcej vzájomnej dohode, za účelom neoprávneného získania nadmerného odpočtu
dane z pridanej hodnoty, postupne uskutočnili účelové prevody nehnuteľností v nereálnej kúpnej cene,
pri ktorých nedošlo ku skutočnému finančnému plneniu, a to:
- dňa 08.07.2013 v Rožňave obžalovaný P. O. a X. O., ako predávajúci, uzavreli so spoločnosťou E., s. r.
o.,vzastúpeníobžalovanýmX.F.,akokupujúcim,kúpnuzmluvuoprevodenehnuteľnostívkatastrálnom

území obce Pača, zapísaných na listoch vlastníctva č. 85, č. 1168 a č. 829, v kúpnej cene 3000,- €,
následne
-dňa30.08.2013vRožňaveobžalovanýP.O.,akokonateľspoločnostiB.E.,s.r.o.,akokupujúci,uzavrel
s obžalovaným X. F., konateľom spoločnosti E., s. r. o., ako predávajúcim, kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bola kúpa nehnuteľnosti v katastrálnom území obce Pača, zapísanej na liste vlastníctva č. 85, v
kúpnej cene 125.000,- €, a
- dňa 30.08.2018 v Rožňave tie isté podnikateľské subjekty uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej
bola kúpa nehnuteľností v katastrálnom území obce Pača, zapísaných listoch vlastníctva č. 1168 a č.

829, v kúpnej cene 297.000,- €,
pričomdodávateľskýmifaktúrami,č.20130830036ač.20130830037,vystavenýmispoločnosťouE.,s.r.
o., dňa 30.08.2013 boli deklarované fiktívne ceny uvedených nehnuteľností v celkovej sume 351.666,67
€ bez dane z pridanej hodnoty, na základe čoho si dňa 24.09.2013 na Daňovom úrade Košice, pobočka
Rožňava obžalovaný P. O., ako konateľ spoločnosti B. E., s. r. o. Brzotín, ako mesačný platca dane z
pridanej hodnoty, v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca august
roku 2013 neoprávnene uplatnil nárok na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v sume 70.333,33

€,

oslobodzuje, pretože tento skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, svedkov, prečítaním
listinných dôkazov a celého spisového materiálu. Po takto vykonanom dokazovaní boli zistené
nasledovné skutočnosti:

Obžalovaný P. O. prehlásil, že sa cíti byť nevinným. Poukázal na to, že za obdobie 20 rokov,
kedy podniká, nemal nikdy problémy so zákonmi, nemal žiadne daňové nedoplatky a podobne. Na
svoju obhajobu uviedol, že skutočne došlo k prevodu nehnuteľnosti a pôdy, ktorých vlastníkom bol
s manželkou, a to v úmysle vybudovať fotovoltaickú elektráreň. Za týmto účelom bolo potrebné

sceliť pozemky. Obžalovaný F., ktorý zastupoval spoločnosť E. s.r.o., mal ako budúci tichý spoločník
zabezpečiť finančné prostriedky, čo sa mu však nepodarilo. Preto ho obžalovaný požiadal o prevod
uvedených nehnuteľností na spoločnosť B. E. s.r.o.. Podľa jeho vedomostí v tom čase takýto prevod
nepodliehal povinnosti platiť DPH. Z tohto dôvodu boli riadne zaúčtované a k celému problému, kvôli
ktorému sa vedie trestné stíhanie, došlo na základe chybného výkladu veľmi zložitého zákona o
DPH. Toto nezistili ani pracovníci daňového úradu a až po metodickom výklade bolo zistené, že bolo

potrebné aplikovať § 38 zákona o DPH. Obžalovaný uviedol, že došlo k omylu osôb vykonávaných
účtovníctvo. Scelenie pozemkov bola myšlienka obžalovaného F., ktorý mal taktiež zabezpečiť všetko
ohľadne elektrárne vrátane projektu a financií. Vkladom obžalovaného O. do tohto projektu boli uvedené
nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného F., s týmto sa zoznámil v spojitosti s tým, že prišiel
do Rožňavy ako developer, ktorý mal v úmysle stavať domy, prevzal jednu reštauráciu a 2 kaviarne a

práve preto začali spolu obchodovať v rámci dodávok nápojov a potravín pre reštauračnú činnosť. Kúpne
zmluvy na prevod nehnuteľností priniesol a vyhotovil obžalovaný F.. Rovnako on zabezpečoval aj vklad
do katastra nehnuteľností vrátane návrhu. Ceny nehnuteľností pri druhom prevode boli nadhodnotené
z dôvodu, že peniaze sa takýmto spôsobom mali vrátiť späť cez uvedený projekt. Na svoju obhajobu
obžalovaný taktiež uviedol, že o týchto skutočnostiach sa už zmieňoval pri podaní vysvetlenia pred

povereným policajtom a z tohto dôvodu po vznesení obvinenia už nepociťoval za potrebné o tom k veci
vypovedať. Faktúry vypracovával taktiež obžalovaný F., pričom vo všeobecnosti jednotlivé faktúry sa
triedia na jednotlivé ekonomické úseky na ďalšie spracovanie.

Obžalovaný X. F. sa tiež necítil byť vinným pri svojom vyhlásení k obžalobe. Tvrdenia obžalovaného O.

nepovažuje za pravdivé a poprel, že by bolo medzi nimi došlo k uvedenému jednaniu prípadne dohode o
spomenutomprojekte.Poukázalnato,žetútoobhajobuobžalovanéhoO.počulprvýkrátvinomtrestnom
konaní na Okresnom súde Rimavská Sobota. Na svoju obhajobu na hlavnom pojednávaní uviedol, že
s obžalovaným O. sa poznali výlučne na základe dodávateľských vzťahov, keď mu jeho firma dodávala
alkoholické a nealkoholické nápoje. Zotrval na tom, že všetky zmluvy a listiny mu boli podstrčené na

podpis, pričom on vôbec nevedel, čo podpisuje. Pôvodne bola medzi nimi dohoda, keď obžalovaný F.
chcel otvoriť ďalšie prevádzku a obžalovaný O. sa mu ponúkol, že mu pomôže s vybavením leasingu
na ďalšie auto, ktoré potreboval. Zato chcel vystaviť pro forma faktúru na nejaký lisovací stroj. Následne
začali chodiť daňové kontroly a obžalovaný O. ho viackrát navštívil s tým, že treba niektoré veci zakryť a
dával mu podpisovať rôzne dokumenty. Poprel akékoľvek rokovania o projekte fotovoltaickej elektrárne.

Vyššie uvedené dokumenty obžalovaný podpisoval bez overenia obsahu pre časovú tieseň a okrem
toho sa zľakol daňových kontrol. Ihneď po týchto udalostiach sa zbavil spoločnosti E. s.r.o., pretože sa
chcel od všetkého dištancovať. Účtovníctvo tejto spoločnosti už neexistuje. K tomu, či vystavil nejaké
dodávateľské faktúry pre spoločnosť B. E. s.r.o., sa vyjadriť nevedel. Potvrdil, že niečo podpisovali u
notára, ale nespomenul si, či niečo odniesol na katastrálny úrad on, alebo obžalovaný O.. Ani pri tejto

príležitosti nezisťoval, čo vlastne podpisoval. Obžalovaný F. sa vyjadril aj k vykonanej daňovej kontrole
a k jeho tvrdeniam, že on vystavil predmetné faktúry. Bolo to však preto, lebo sa snažil kryť sám seba a
následne, keď videl do akých rozmerov to narástlo, vypovedal pred vyšetrovateľom. Na ďalšom hlavnom
pojednávaní obžalovaný F. opäť poprel obranu a výpoveď obžalovaného O. a zotrval na tom, že mu
všetky dokumenty boli predložené len na podpis. ďalej dodal, že už v minulosti obžalovaný O. spomínal

možnosť výstavby takej elektrárne, niekde v Nižnej alebo Vyšnej Pokoradzi.

Svedkyňa X. O., manželka obžalovaného P. O., na prvom hlavnom pojednávaní využila svoje právo
a k veci nevypovedala. Na ďalšom hlavnom pojednávaní však na návrh obhajoby k veci vypovedala,
kde uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť - rodinný dom kupovali s manželom za účelom podnikania. Po

určitom čase jej manžel oznámil, že dom prevedú na firmu obžalovaného F., ktorý vie vybaviť dotáciu na
fotovoltaickú elektráreň. Poukázala na to, že v tom čase bežali takéto projekty. Dom nadobudli asi pred
8 rokmi. O osude uvedeného projektu svedkyňa nemala žiadne poznatky. O uvedený projekt sa bližšie
nezaujímala a o prevode ďalších nehnuteľností žiadne poznatky nemá.Svedkyňa Ing. T. F. na hlavnom pojednávaní zotrvala na svojej predchádzajúcej výpovedi z prípravného
konania. Uviedla, že daňový subjekt B. E. s.r.o. predložil správcovi dane dňa 24.09.2013 riadne daňové

priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2013, v ktorom uviedol nadmerný
odpočet v sume 76.157,44 €. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že platiteľ za kontrolované zdaňovacie
obdobie august 2013 si odpočítal daň z kúpy nehnuteľností zapísané na liste vlastníctva č. 85, 1168
a 829 v katastrálnom území Pača. Podstatnou časťou uplatneného nadmerného odpočtu DPH bolo
odpočítanie tejto dane z nadobudnutia nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy so spoločnosťou E.

s.r.o.. Správca dane na základe vykonanej kontroly rozhodol, že daňový subjekt nemal nárok na odpočet
dane. Bolo to jednak z dôvodu, že nebola odvedená daň na výstupe (nesplnenie daňovej povinnosti
spoločnosťou E. s.r.o.) a na strane druhej tak bolo z dôvodu neúmerne vysokej kúpnej ceny vzhľadom
na konkrétne miestne pomery. Svedkyňa uviedla, že podľa zákona však nie je nikde upravená povinnosť
daňového subjektu zisťovať, či obchodný partner si splnil daňovú povinnosť predtým, ako si uplatní
odpočet DPH. Pokiaľ by cena prevádzaním nehnuteľností bola obvyklá, a pri daňovej kontrole by bolo

zistené, že druhý subjekt si nesplnil daňovú povinnosť, suma s odpočtom DPH by bola zadržaná a
ak by si druhý daňový subjekt splnil svoju daňovú povinnosť, mohol by si konkrétny daňový subjekt
opäť požiadať o odpočet DPH. Z uvedeného tiež vyplýva, že daňový subjekt v čase, keď si zahrnie
do účtovníctva predmetné faktúry, nevie o tom, že nemá nárok na odpočet DPH a toto sa zistí,
až pri daňových kontrolách. Je tiež možné dodatočne sa dohodnúť medzi zmluvnými stranami na

započítaní vzájomných pohľadávok, ale v tomto smere je potrebné zmeniť kúpnopredajnú zmluvu a
musí byť preukázané, že druhá strana vykonáva ekonomickú činnosť. V danom prípade spoločnosť E.
s.r.o. nevykonávala ekonomickú činnosť, pretože nekomunikovala s Daňovým úradom v Bratislave a
nepodávala daňové priznanie. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní dodala, že nárok na odpočítanie dane
je upravený v ustanoveniach § 49 až 51 zákona o DPH, ktorý v danom prípade bolo potrebné aj použiť.

V priebehu prípravného konania svedkyňa si mylne vysvetlila ustanovenie § 38 ods. 1 Zákona o DPH a
vyslovila názor, že na daňový subjekt E. s.r.o. sa nevzťahuje ustanovenie § 38 ods. 1 Zákona o DPH,
pretože tento daňový subjekt predal nehnuteľnosti v lehote do 5 rokov od nadobudnutia.

Súd si vyžiadal písomné stanovisko od Finančného riaditeľstva SR Banská Bystrica k posúdeniu

uplatneného nároku v danom prípade. V písomnom stanovisku zo dňa 01.06.2018 sa uvádza, že
v zmysle ustanovenia § 38 Zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti
vrátane dodania stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich
rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby
alebo jej časti alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo jej časti; platiteľ

sa môže rozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane. Podľa ods. 2
citovaného ustanovenia oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku.
Z uvedeného na konkrétny prípad teda vyplýva, že ak predmetom dodania medzi platiteľmi DPH boli
- stavba (napr. dom) vrátane stavebného pozemku, na ktorom predmetná stavba stála, a dodanie bolo
uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby na základe ktorej bolo povolené užívanie

stavby alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby, potom dodanie tejto stavby
vrátane stavebného pozemku, na ktorom stála, je podľa § 38 ods. 1 oslobodené od dane, t.j. k cene
predávajúci nemal dôvod uplatniť 20% DPH alebo sa mohol predávajúci rozhodnúť neoslobodiť dodanie
predmetnej stavby vrátane stavebného pozemku a v takom prípade, na základe § 69 ods. 12 písm.
c) Zákona o DPH platiť daň z tohto dodania bol povinný kupujúci, ktorý bol platiteľom DPH. T.z. že

predávajúci k cene predávanej stavby nemal dôvod uplatniť 20% DPH a na faktúre, vyhotovenej za
predaj, mal uviesť okrem iných záležitostí text: „prenesenie daňovej povinnosti“;
- stavba (napr. dom) vrátane stavebného pozemku, na ktorom predmetná stavba stála, a dodanie bolo
uskutočnené do piatich rokov, vrátane od prvej kolaudácie stavby, na základe ktorej bolo povolené
užívanie stavby alebo do piatich rokov vrátane odo dňa začatia prvého užívania stavby, potom dodanie

tejto stavby vrátane stavebného pozemku, na ktorom stála podliehalo 20% DPH, t.j. predávajúci bol
povinný k cene uplatniť 20% DPH;
- stavebné pozemky nezastavané stavbou, s ktorou by sa predávali, potom predávajúci mal na základe
§ 38 ods. 2 Zákona o DPH k cene uplatniť 20% DPH;
- pozemky, ktoré neboli stavebnými pozemkami - nespĺňali vyššie uvedenú charakteristiku, potom na

základe § 38 ods. 2 Zákona o DPH mal ich platiteľ fakturovať oslobodené od DPH, t.j. k ich cene nemal
dôvod uplatniť 20% DPH.K uvedenému písomnému stanovisku bol na hlavnom pojednávaní vypočutý jeho spracovateľ Ing. F.
Ť., ktorý na jej obsahu zotrval. Vo svojej výpovedi dodal, že ak daňový subjekt použije nehnuteľnosť -
budovunasvojepodnikanie,môžesiuplatniťodpočetdane.Poukázalnanedostatkypredloženýchfaktúr

č. 20130830036 a 20130830037 pokiaľ ide o ich obsah, pretože v nich nie je presne popísané, čo sa
predáva bez bližšej špecifikácie. Rovnako je to aj s uvedením výšky DPH. Svedok zotrval na názore, že
príslušná pracovníčka daňového úradu si nesprávne vyložila zákon, najmä pokiaľ ide o ustanovenie § 38
ods. 1 Zákona o DPH. Svedok tiež zdôraznil, že ak kontrolór nájde faktúru, kde je nesprávne nahodená
daň a druhý subjekt si ju odpočíta, bez rozdielu, ako bola faktúra vyhotovená (teda či správne alebo

nesprávne) vždy ten kupujúci musí čítať zákon a riešiť svoju situáciu a vyriešiť v súlade s ustanoveniami
§ 49 až 51 Zákona o DPH, či a kedy môže odpočítať daň. Tu je uvedená podmienka, že právo vzniká
v deň, kedy vznikla daňová povinnosť. Kupujúci teda nemôže v situácii, že má doklad a vidí tam daň
len tak bez všetkého si daň odpočítať. Musí posúdiť, či tá daň je tam oprávnene alebo nie, a keď zistí
opak, musí komunikovať s druhou stranou. Svedok znova poukázal na možnosť predaja s daňou, avšak
zároveň na povinnosť samozdanenia.

K veci bola vypočutá aj svedkyňa Ing. T. B., ktorá vykonávala účtovníctvo pre spoločnosť B. E. s.r.o..
Účtovníctvo vykonávala od vzniku firmy externým spôsobom. Svedkyňa má vlastnú kanceláriu, kde jej
boli doručované všetky účtovné doklady na spracovanie. Jednotlivé faktúry zaúčtovávala samostatne
bez toho, aby od obžalovaného O. dostávala príkazy, pokyny alebo usmernenia. Bolo to z dôvodu, že

obžalovaný sa tejto problematike nerozumie. Potvrdila, že sa v rozhodnom období vykonávali viaceré
daňové kontroly, počas ktorých boli zistené aj nejaké chyby a to z dôvodu, že sa často menia právne
predpisy. Spomenula si na prevod určitých nehnuteľností so spoločnosťou E. s.r.o. na spoločnosť B.É.
E. s.r.o. v katastrálnom území Pača. Tieto sú do dnešného dňa v evidencii majetku spoločnosti. Aj v
tomto prípade, tak ako v ostatných, jej boli doručené faktúry, ako aj rozhodnutie katastrálneho úradu,

tieto doklady zaúčtovala a následne bola vykonaná daňová kontrola, ktorá zistila nezrovnalosti ohľadne
možnosti odpočtu DPH. Svedkyňa uznala, že konala v omyle, pretože sa nevyznala dostatočne v
problematike účtovania nehnuteľností a uznala u obžalovaného O., že to bola jej chyba a daňový úrad
mal pravdu. V tom čase svedkyňa nemala dostatočne preštudované príslušné ustanovenia Zákona
o DPH, podľa ktorého bolo potrebné postupovať. V tom čase to bol jediný prevod nehnuteľností v

spoločnosti. Odvedenie dane spoločnosťou E. s.r.o. nezisťovala, pretože nemali možnosť ako to zistiť.
Toto sa dá zistiť len pri daňovej kontrole. Svedkyňa zaúčtovala 2 faktúry, pričom k jednotlivým sumám
sa vyjadriť nevedela, potvrdila však, že konateľ spoločnosť jej predtým oznámil, že plánuje kúpiť
nehnuteľnosti do firmy s tým, že svedkyňa mala vedomosti o zámeroch konateľa a jeho plánoch, pretože
predňouspomínaldotáciezeurofondovbuďnanejakéskladyaleboniečoselektrinou,podporourozvoja

alebo niečím podobným. V tom čase vyplňovali niekoľko žiadostí, potvrdení a podkladov, ktoré aj odniesli
na príslušné úrady. Spomenula si aj na skutočnosť, že boli nejaké dohody o zápočte pohľadávok s
firmou E.. Toto sa využívalo aj v minulosti a využíva sa to aj v súčasnosti. V závere svedkyňa zdôraznila,
že v prípade 2 citovaných faktúr jej obžalovaný O. ani nikto iný nedal žiadny pokyn ani príkaz, ale
konala samostatne z dôvodu, že na predložených faktúrach bola vyčíslená DPH. Svedkyňa si bola istá,

že celý postup, ktorý urobila, bol správny, pretože predpokladala, že príde daňová kontrola. Následne
svedkyni bola predložená dohoda o započítaní pohľadávok, k čomu uviedla, že museli existovať nejaké
pohľadávky, pravdepodobne z postúpených zmluvných vzťahov, čo by sa malo nachádzať v účtovníctve.
Potvrdila,žetentodokladvidela,zrejmejejhopredložilobžalovanýO.apojehoprevereníhozaúčtovala.
K tomu musela mať k dispozícii všetky potrebné podklady a preto ich s určitosťou započítala.

Súd sa oboznámil aj s celým ďalším spisovým materiálom, osobitne s obsahom predmetných faktúr
kúpnopredajných zmlúv, dohodou o vzájomnom započítaní záväzkov, rozhodnutiami katastrálneho
úradu a ďalšími listinnými dôkazmi. Po takto vykonanom dokazovaní dospel k nasledujúcim záverom:

Zločinu daňového podvodu podľa § 277a ods. 1,2 písm. b) Trestného zákona sa dopustí ten, kto
neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej
dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech a tento čin spácha v značnom
rozsahu.

Obom obžalovaným sa kladie v obžalobe vo všeobecnosti za vinu, že po predchádzajúcej vzájomnej
dohode za účelom neoprávneného získania nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty postupne
uskutočnili účelové prevody nehnuteľností v nereálnej kúpnej cene, pri ktorých nedošlo ku skutočnému
finančnému plneniu a následne obžalovaný P. O. ako mesačný platca dane z pridanej hodnoty zazdaňovacie obdobie mesiaca august roku 2013 si aj neoprávnene uplatnil nárok na nadmerný odpočet
DPH v sume 70.333,33 €, avšak k vyplateniu nedošlo.

Predovšetkým je nutné konštatovať, že tak, ako to vyplýva z podrobných výpovedí svedkov Ing. T.
F. a Ing. F. Ť., faktúry č. 20130830036 a 20130830037 neboli správne vyhotovené. Sporná je najmä
otázka uvedenej 20% dane z pridanej hodnoty a taktiež skutočnosť, že fakturované nehnuteľnosti neboli
bližšie špecifikované, prípadne, že neobsahovali poznámku o prenesenej daňovej povinnosti. Vykonané
dokazovanie najmä v prípravnom konaní, ale aj v konaní pred súdom nedalo jasnú odpoveď na to, kto

vlastne v skutočnosti tieto faktúry vyhotovil. V priebehu daňovej kontroly síce obžalovaný F. potvrdil pred
správcomdane,žetietofaktúryvyhotovilonsám,noneskôrnajmävtrestnomkonanítototvrdeniepoprel
a na svoju obhajobu uviedol, že takto chránil seba. Na svoju obhajobu v trestnom konaní uviedol, že
on žiadne dokumenty nevyhotovoval, že žiadna dohoda o prevode nehnuteľností tak v prvom ako ani v
druhom prípade medzi ním a obžalovaným nebola, a že všetky doklady, zmluvy a návrhy mu boli medzi
inými dokumentmi obžalovaným O.Á. podstrčené a pokiaľ ich aj podpísal, tak v skutočnosti nevedel, čo

vlastne podpisoval.

Obhajoba obžalovaného F. sa javí byť ako nepravdepodobná a nevieryhodná a z doteraz vykonaných
dôkazov nie je možné jednoznačne konštatovať motív takejto obrany obžalovaného. Zdá sa byť
nepravdepodobné, že ak podpisoval také množstvo zmlúv, návrhov, prípadne faktúr a zúčastnil sa aj

overenia podpisov na notárskom úrade, prípadne bol aj na katastrálnom úrade, že by nevedel o aké
dokumenty sa v skutočnosti jedná. Vzhľadom na to, že krátko po vykonaní daňovej kontroly resp.
začatí trestného stíhania sa svojej spoločnosti zbavil a v súčasnej dobe neexistuje žiadna účtovná
dokumentácia spoločnosti E. s.r.o., nie je možné bližšie preveriť jeho obhajobu a v tomto smere doplniť
dokazovanie.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku žalovaného zločinu, je nutné konštatovať niekoľko závažných
skutočností:

Je pravdepodobné, že k podnetu na začatie trestného stíhania obžalovaných došlo z dôvodu zlého

výkladu zložitého zákona o DPH (najmä zo strany kontrolórky v spojitosti s ustanovením § 38 Zákona o
DPH)apodozrenia,ževpredmetnýchfaktúrachsafakturovalanereálnakúpnacena,ktoránezodpovedá
miestnym pomerom a teda z dôvodu podozrenia, že došlo k účelovému nadhodnoteniu prevádzaných
nehnuteľností v úmysle získať vyšší nadmerný odpočet DPH.

Obžalovaný P. O. uvedené skutočnosti vo svojej obhajobe vysvetlil tak, že s obžalovaným F. existovala
dohoda v spojitosti s vybudovaním fotovoltaickej elektrárne, za ktorým účelom bolo potrebné sceliť
pozemky. Práve predstaviteľ spoločnosti E. s.r.o. obžalovaný F., mal kvôli jeho bližšie nešpecifikovaným
možnostiam zabezpečiť finančné prostriedky na realizáciu tohto projektu, pravdepodobne z eurofondov,
a súčasne mal byť akýmsi tichým spoločníkom v tomto projekte. Menovanému sa však nepodarilo

zabezpečiťfinančnéprostriedkyapretobolpožiadanýobžalovanýmO.,abypreviedoltietonehnuteľnosti
na spoločnosť B. E. s.r.o.. Navýšenie sumy, ktorá bola stanovená dohodou, vysvetlil tým, že chcel
zabezpečiť návratnosť finančných prostriedkov cez eurofondy. Z uvedeného teda vzniká dojem, že
obžalovaný O. chcel získať čo najviac finančných prostriedkov z tohto zdroja na realizáciu svojich plánov.

Je nutné poznamenať, že zo strany obžaloby nebol produkovaný, navrhnutý ani vykonaný žiadny taký
dôkaz, ktorý by jednoznačne, objektívne a bez akýchkoľvek pochýb svedčil o tom, že medzi oboma
obžalovanými bola dohoda, ktorá smerovala k neoprávnenému získaniu nadmerného odpočtu DPH.
Navyše o zámere vybudovať fotovoltaickú elektráreň okrem obžalovaného O. sa zmienil aj samotný
obžalovanýF.(miestovybudovaniamalobyťpriobciNižnáPokoradz-kdesavsúčasnejdobeajskutočne

nachádza, čo bolo dokumentované na hlavnom pojednávaní), ďalej svedkyňa Petra O. ako aj Ing. T. B..
Posledne menovaná mala poznatky aj o projektoch v tomto smere. Obžalovaný O. zároveň znázornil
na územnom pláne obce Pača, kde sa táto elektráreň mala nachádzať a pre tento účel bolo potrebné
citované pozemky sceliť.

Ďalšou dôležitou skutočnosťou je výpoveď účtovníčky Ing. B., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že mala
samostatnú kanceláriu, v ktorej vykonávala účtovníctvo pre obžalovaného O., ktorý túto problematiku
vôbec neovládal. Všetky doklady, ktoré jej boli doručované do kancelárie, sama zaúčtovala. Opakovane
zdôraznila, že predmetné faktúry zaúčtovala po predchádzajúcej kontrole sama bez pokynov, príkazova usmernení zo strany obžalovaného O.. Poukázala na to, že v tom období často bola vykonávaná
daňová kontrola a bola si úplne istá, že aj v tomto prípade sa vykoná daňová kontrola, a keďže všetko
prekontrolovala, bola si istá, že je všetko v poriadku a že postupovala v súlade so zákonom. Zároveň

však uznala, že bola to jej chyba (zaúčtovanie faktúr a najmä uplatnenie nadmerného odpočtu DPH), a
to pre neznalosť resp. zlé vysvetlenie si ustanovení veľmi zložitého zákona o DPH. Vo svojej výpovedi
poukázala, tak ako to už bolo vyššie uvedené, na to, že vie o projektoch obžalovaného O., v ktorých
mal záujem získať dotácie z eurofondov na nejaké sklady, resp. niečo s elektrinou, resp. úspornou
elektrinou. Po vykonanej daňovej kontrole svedkyňa uznala, že faktúry nemali obsahovať DPH, ale

prenesenie daňovej povinnosti. Vyjadrila sa aj k započítaniu pohľadávok so spoločnosťou E. s.r.o. a
pokiaľ započítanie vykonala, všetky položky určite prekontrolovala a takto vykonala započítanie. Na
tomto mieste je opäť nutné poukázať na to, že jednotlivé záväzky a pohľadávky v súčasnej dobe nie je
možné objektivizovať, pretože účtovníctvo spoločnosti E. s.r.o. už neexistuje.

Otázka kúpnej ceny je vecou dohody. Obchodný partner nemá za povinnosť preverovať, či pri transakcii

obchodný partner na druhej strane odviedol daň a teda, či si splnil daňovú povinnosť. Táto skutočnosť
sa zisťuje až daňovou kontrolou. Všetky vyššie uvedené skutočnosti vo svojom súhrne svedčia o tom,
že obhajoba obžalovaného O., ktorou vysvetľuje rozdiel v kúpnych cenách pri prevode nehnuteľnosti a
dôvod týchto prevodov, nebola žiadnym dôkazom vyvrátená a úmysel uvedený v obžalobe vychádza
len z predpokladu daňových orgánov, pravdepodobne na základe praktických skúseností. Nebola

preukázaná ani žiadna aktívna účasť obžalovaného O. pri samotnom uplatnení nadmerného odpočtu
DPH, pretože svedkyňa Ing. B. jasne opakovane zdôraznila, že tento odpočet vykonala sama po tom,
ako posúdila správnosť takéhoto postupu s vedomím, že vec bude preverená veľmi pravdepodobnou
daňovou kontrolou. Nebolo zistené, že by akýmkoľvek spôsobom obžalovaný O. resp. obžalovaný F.
zasiahol do tohto procesu.

Z vykonaného dokazovania sa teda javí, že obžalovaný O., ale aj obžalovaný F. vyššie citovanými
prevodmi nehnuteľností sledovali úplne iný cieľ, než získať nadmerný odpočet DPH, čo však už
zakladá zákonné znaky skutkovej podstaty iného deliktu. Obžalovaný O. svoje konanie a úmysel
vysvetlil logicky a je podložené viacerými dôkazmi. Obranu obžalovaného F. nie je možné jednoznačne

vysvetliť a akýkoľvek záver v tomto smere by bol špekulatívny. Z týchto dôvodov súd vyslovil, že
konanie obžalovaných nie je trestným činom, ktorý uvádza obžaloba a preto boli spod obžaloby obaja
obžalovaní v celom rozsahu oslobodení. Úmysel obžalovaných získať nadmerný odpočet DPH nebol
preukázaný, ale dôkazy svedčia o tom, že najpravdepodobnejšie k tomu došlo omylom a nesprávnym
postupom zo strany účtovníčky Ing. B.. Keďže ide o závažné pochybnosti, ktoré svedčia v prospech

oboch obžalovaných, v súlade so zákonným pravidlom „v pochybnostiach v prospech obvineného“ bolo
potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný P. O. je v mieste posledného bydliska hodnotený kladne. Pôsobí ako živnostník. Doposiaľ
bol 2-krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa

11.12.2008, kedy mu pre prečin podľa § 289 ods. 1 písm. b) Trestného zákona bol uložený podmienečný
trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. Na obžalovaného
sa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Obžalovaný X. F. sa v súčasnej dobe dlhodobo zdržiava v Z., kde má aj bydlisku a tu pôsobí ako

servisný technik. Doposiaľ bol 2-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Bratislava
V zo dňa 16.09.2015, kedy mu pre trestný čin podľa § 276 ods. 1,3 Trestného zákona bol uložený trest
odňatia slobody v trvaní 3 rokov so skúšobnej dobou do 17.09.2020 s probačným dohľadom, primerané
obmedzenia, peňažný trest vo výmere 6000 € a zákaz činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť a
funkciu štatutárneho orgánu na dobu 5 rokov.

Splnomocnený zástupca Daňového úradu Rožňava si žiadny nárok na náhradu škody neuplatnil a preto
o náhrade škody nebolo potrebné rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní

od oznámenia rozsudku, a to v 5 vyhotoveniach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnostitoho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je
až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.