Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 10, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818010110
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kučera
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7818010110.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr.
Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému P. O. a spol.
pre pokus zločinu daňového podvodu podľa § 14 ods. 1, k 277a ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, o
odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 3T/32/2018 zo dňa 25. 1. 2019
na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 10. júna 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava rozsudkom sp. zn. 3T/32/2018 zo dňa 25. 1. 2019 podľa § 285 písm. b/ Tr. por.
oslobodil obžalovaných P. O. a X. F. spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok kvalifikovaný ako
pokus zločinu daňového podvodu podľa § 14 ods. 1, § 20 k § 277a ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák., ktorých
sa mali dopustiť tak, že

po predchádzajúcej vzájomnej dohode, za účelom neoprávneného získania nadmerného odpočtu dane
z pridanej hodnoty, postupne uskutočnili účelové prevody nehnuteľností v nereálnej kúpnej cene, pri
ktorých nedošlo ku skutočnému finančnému plneniu a to:

- dňa 08.07.2013 v Rožňave obžalovaný P. O. a X. O., ako predávajúci, uzavreli so spoločnosťou E., s. r.

o.,vzastúpeníobžalovanýmX.F.,akokupujúcim,kúpnuzmluvuoprevodenehnuteľnostívkatastrálnom
území obce Pača, zapísaných na listoch vlastníctva č. 85, č. 1168 a č. 829, v kúpnej cene 3000,- €,
následne

-dňa30.08.2013vRožňaveobžalovanýP.O.,akokonateľspoločnostiB.E.,s.r.o.,akokupujúci,uzavrel
s obžalovaným X. F., konateľom spoločnosti E., s. r. o., ako predávajúcim, kúpnu zmluvu, predmetom

ktorej bola kúpa nehnuteľnosti v katastrálnom území obce Pača, zapísanej na liste vlastníctva č. 85, v
kúpnej cene 125.000,- € a
- dňa 30.08.2018 v Rožňave tie isté podnikateľské subjekty uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej
bola kúpa nehnuteľností v katastrálnom území obce Pača, zapísaných listoch vlastníctva č. 1168 a č.
829, v kúpnej cene 297.000,- €,

pričomdodávateľskýmifaktúrami,č.20130830036ač.20130830037,vystavenýmispoločnosťouE.,s.r.
o., dňa 30.08.2013 boli deklarované fiktívne ceny uvedených nehnuteľností v celkovej sume 351.666,67
€ bez dane z pridanej hodnoty, na základe čoho si dňa 24.09.2013 na Daňovom úrade Košice, pobočka
Rožňava obžalovaný P. O., ako konateľ spoločnosti B. E., s. r. o. B., ako mesačný platca dane z pridanej
hodnoty, v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca august roku 2013
neoprávnene uplatnil nárok na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v sume 70.333,33 €,

pretože tento skutok nie je trestným činom.Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie prokurátor priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 25.
1. 2019. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že neobstojí argumentácia súdu a to, že motívom

konania obžalovaného P. O. bola realizácia projektu fotovoltaickej elektrárne. Obžalovaný P. O. v
prípravnom konaní bol dvakrát vypočutý a to v jednom prípade aj za prítomnosti svojho obhajcu,
pričom v oboch prípadoch využil svojho práva a odoprel vypovedať. Až na hlavnom pojednávaní v
rámci svojej obhajoby uviedol skutočnosti týkajúce sa tohto projektu. Obžalovaný X. F. na rozdiel od
výpovede obžalovaného P. O., takýto zámer v súvislosti s fotovoltaickou elektrárňou v celom rozsahu

poprel a zdôraznil, že obžalovaný P. O. mu jednotlivé zmluvy a faktúry len podstrčil na podpis, pričom ani
nevedel, čo podpisuje. Výpoveď obžalovaného X. F. súd v tejto časti vyhodnotil ako nepravdepodobnú.
V tomto smere je možné konštatovať, že skutočne aj jeho výpoveď je zavádzajúca, keďže v danom
prípade sa jednalo o faktúry, predmetom ktorých bol prevod nehnuteľností v sume 125 000 eur s
daňou z pridanej hodnoty, resp. 297 000 eur s daňou z pridanej hodnoty a je vylúčené, aby faktúry, či
zmluvy podpisoval bez predchádzajúceho uváženia. Pravdou je, že dohoda medzi oboma obžalovanými

v záujme uplatnenia si nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty preukázaná nebola a to z
dôvodu, že ich výpovede boli navzájom v celom rozsahu protichodné. Zároveň však je dostatočne
preukázané, že úmysel obžalovaného P. O. smeroval ku konaniu popísanému v obžalobe, pričom
využil spoločnosť E., s. r. o., ktorú v tom čase zastupoval obžalovaný X. F.. Vychádzajúc z výpovedí
obžalovaných títo sa osobne navzájom poznali, boli obchodnými partnermi. Spôsob, akým nadhodnotili

trhovú cenu nehnuteľností, o čom svedčia znalecké posudky z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie
odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy a z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad
hodnoty nehnuteľností, ktoré sú obsahom vyšetrovacieho spisu jednoznačne nasvedčuje ich úmyslu
získať vrátenie dane z pridanej hodnoty v čo najvyššej sume. Prevody nehnuteľností uskutočnili v
priebehu jedného mesiaca a to konkrétne dňa 8. 7. 2013 a následne dňa 30. 8. 2013. Pre tento účel

vystavili dve účelové faktúry dňa 30. 8. 2013, osobitne na stavbu - v sume 125000 eur a osobitne na
pozemky - v sume 297000 eur. V danom prípade na predmetný prevod nehnuteľností bolo potrebné
aplikovaťustanovenie§38Zákonaodanizpridanejhodnoty,t.j.oslobodenieoddanepozemkuastavby,
u ktorej kolaudácia prebehla pred 5 a viac rokmi. Avšak predávajúci, v tomto prípade spoločnosť E., s.
r. o., za ktorú konal obžalovaný X. F. mohol rozhodnúť pri vystavení faktúry, že dodanie nehnuteľnosti

nebude oslobodené od dane a teda ju mohol zdaniť. V takom prípade vychádzajúc z ustanovenia §
69 ods. 12 písm. c/ tohto zákona, svoju daňovú povinnosť mal preniesť, čo bolo potrebné vyznačiť v
týchto dodávateľských faktúrach. Výsledkami daňovej kontroly, ktoré sú zhrnuté v protokole z daňovej
kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty Daňového úradu Košice,
pobočkaSpišskáNováVes zodňa25.06.2014abolivysvetlenésvedkyňouD..F.jemožnépovažovaťza

preukázané, že za spoločnosť B. E., s. r. o. obžalovaný P. O. si účelovo zaevidoval tieto faktúry do svojho
účtovníctva, na základe čoho si uplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty. Obžalovaný P. O.
uplatnením tohto práva na odpočítanie dane porušil ustanovenia § 49 a § 51 Zákona o dani z pridanej
hodnoty, pričom spoločnosť B. E., s. r. o. nemala nárok na odpočítanie dane z kúpy nehnuteľností.

Poukázal nato, že podvodnému uplatneniu odpočtu dane z pridanej hodnoty nasvedčuje aj tá
skutočnosť, že konateľom spoločnosti E., s. r . o. bol obžalovaný X. F. len do 20. 9. 2013, keď táto funkcia
mu vznikla dňa 1. 6. 2013. S ohľadom na to, že sporné faktúry boli vystavené dňa 30. 8. 2013 je tu zrejmá
jednoznačne účelovosť ich vystavenia, čo vyplýva aj z výpovede obžalovaného X. F.. Obžalovaný X.
F. uviedol, že účtovníctvo spoločnosti bolo zlikvidované, čo nepriamo nasvedčuje tomu, že aj takýmto

spôsobom malo byť zmarené preskúmanie účtovníctva spoločnosti E., s. r. o. a to vo vzťahu k obchodom
uskutočneným so spoločnosťou B. E., s. r. o., ktoré sú predmetom obžaloby. Obžalovaný X. F. naviac
uviedol, že spoločnosť E., s. r. o., ktorú zastupoval pod dobu troch mesiacov nevykonala v tomto čase
žiaden iný obchod ako predmetný. Ak obžalovaný X. F. mal obchodné kontakty so spoločnosťou B. E.,
s. r. o., tieto sa ale netýkali spoločnosti E., s. r. o. Postoj účtovníčky spoločnosti B. E., s. r. o., D.. B.

prezentovaný na hlavnom pojednávaní v tom smere, že všetky úkony súvisiace s vedením účtovníctva,
zaevidovaním faktúr a predložením daňového priznania, vykonávala za konateľa spoločnosti, bez jeho
pokynov, je zjavne účelový.

Má zato, že z uvedeného je zrejmé a to vychádzajúc z účtovných dokladov, pri podaní daňového

priznania v súvislosti s uplatnením nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, že zodpovedným v
danej veci bol konateľ spoločnosti B. E., s. r. o. obžalovaný P. O.. Ak aj dohoda v záujme uplatnenia
nadmerného odpočtu tejto dane medzi obžalovanými jednoznačne preukázaná nebola, obžalovaný X.
F. prevodom nehnuteľností zo spoločnosti E., s. r. o., na spoločnosť B. E., s. r. o. svojím konaním umožniluplatniť si nadmerný odpočet dane, čo na rozdiel od obžaloby je možné kvalifikovať uňho ako formu
účastníctva - pomoci na spáchanie trestného činu podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. K žiadnej fyzickej
platbe pri prevode nehnuteľností medzi zainteresovanými spoločnosťami nedošlo, mal byť uplatnený

údajný vzájomný zápočet záväzkov a pohľadávok, čo v priebehu hlavného pojednávania dokazované
nebolo a to napriek návrhom smerujúcim zo strany intervenujúceho prokurátora, ktorý žiadal v tomto
smere preveriť účtovníctvo spoločnosti B. E., s. r. o. Predmetný návrh bol súdom zamietnutý s tým, že
nesúvisí s predmetnou obžalobou, i napriek tvrdeniu obžalovaného X. F., že žiaden iný obchod medzi
zainteresovanými spoločnosťami sa neuskutočnil. Je toho názoru, že z dôvodu účelovej nedostupnosti

účtovníctva spoločnosti E., s. r. o. je možné vykonať tento dôkaz a to z účtovníctva spoločnosti B. E., s.
r. o., ktoré musí obsahovať všetky záväzky i pohľadávky tejto spoločnosti vo vzťahu k spoločnosti E., s.
r. o. Ak súd pre vyslovenie svojho záveru si osvojil obranu obžalovaného P. O., v tomto smere žiadnym
spôsobomtútonepreveril.Predovšetkýmbolomožnézisťovať,skýmsaobžalovanýoprojekterealizácie
fotovoltaickej elektrárne radil po odbornej stránke, kto ho pripravoval, či projekt bol konzultovaný na
úrovni samosprávy, či stavebného úradu, keďže z výpisu z obchodného registra spoločnosti B. E., s.

r. o. vyplýva, že predmetom činnosti tejto spoločnosti bola predovšetkým kúpa tovaru na účely jeho
predaja v rámci maloobchodu a veľkoobchodu, činnosť ktorú v skutočnosti aj vykonávala. Výroba a
distribúcia elektriny prostredníctvom fotovoltaických elektrární podlieha povoľovaciemu konaniu úradom
pre reguláciu sieťových odvetví a teda ani v tomto smere súd nevykonal žiaden dôkaz.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam má za to, že vina oboch obžalovaných je dostatočne preukázaná.
Prevod nehnuteľností v katastrálnom území obce Pača na základe kúpnych zmlúv zrealizovaných
v priebehu jedného mesiaca pri nereálnom nadhodnotení ceny nehnuteľností bol účelový, v snahe
podvodným spôsobom si uplatniť nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty obžalovaným P. O. pri
využití spoločnosti E., s. r. o., zastúpenej obžalovaným X. F..

S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm.
c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Rožňava vzhľadom k pochybnostiam o správnosti
skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba vykonať ďalšie dôkazy a podľa §
322 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný P. O. k odvolaniu prokurátora prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že odôvodnenie
odvolania prokurátora považuje v celom rozsahu za nedôvodné a založené na hypotetických, ničím
nepodložených tvrdeniach. Z výsluchu svedkyne D.. T. F. na hlavnom pojednávaní dňa 20. 7. 2019
vyplynulo, že táto zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania. Z takto uskutočnených výsluchov

svedka je zrejmé, že došlo k mylnému výkladu ustanovenia § 38 ods. 1 Zákona o DPH svedkom.
Následne bol na hlavnom pojednávaní dňa 19.09.2018 vypočutý svedok D.. F. W., ktorý ozrejmil
problematiku odpočtov DPH. Okrem iného z jeho výpovede vyplynul záver o nesprávnom výklade
zákona zo strany kontrolórky vykonávajúcej daňovú kontrolu. Toho istého dňa bola na hlavnom
pojednávaní vypočutá aj svedkyňa D.. T. B., ktorá uviedla, že až pri daňovej kontrole bola upozornená

na formu faktúry, ktorá nemala obsahovať DPH, ale mala obsahovať prenesenie daňovej povinnosti.
Svedkyňa si uznala svoju chybu aj pred obžalovaným, ale pri účtovaní bola presvedčená o správnosti
svojhopostupu.Zobsahuvýpovedíjednotlivýchsvedkovvyplýva,žeobžalovanýP.O.riešilproblematiku
fotovoltaickej elektrárne, resp. túto pred nimi zmieňoval a preto o pravdivosti jeho tvrdení nemožno mať
pochýb.

Podľa jeho názoru z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva záver, aký si osvojil aj konajúci súd
a to, že predmetné trestné konanie má svoj pôvod v omyle viacerých osôb a nie v úmysle spôsobiť
škodu Slovenskej republike spáchaním trestného činu. Z uvedeného dôvodu má za to, že súd rozhodol o
jednotlivých dôkazoch jednotlivo, ale aj v ich vzájomných súvislostiach, čím dospel k správnym záverom.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol konajúcemu odvolaciemu súdu, aby odvolanie prokurátora proti
rozsudku okresného súdu zamietol ako nedôvodné.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel

tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne
a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia,
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol,

na základe akých dôvodov dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu.

Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku a ich odôvodnenie si krajský súd v
celom rozsahu osvojil a preto v podrobnostiach na zákonné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku
súdu prvého stupňa odkazuje.

V prvom rade krajský súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a
právny záver okresného súdu.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie a v napadnutom
rozsudku veľmi podrobne jednotlivé vykonané dôkazy rozviedol a zaujal, podľa názoru krajského súdu,
aj správny a zákonný názor vo vzťahu k skutkovým zisteniam, ako aj k právnemu posúdeniu zisteného
skutkového stavu.

Krajský súd v stručnosti poukazuje na výpoveď obžalovaného P. O., ako aj výpoveď obžalovaného X.
F., ktorí v priebehu trestného konania podrobne vypovedali k skutku kladenému im za vinu s tým, že
obidvaja obžalovaní sa necítili byť vinní zo spáchaného skutku a právnej kvalifikácie kladenej im za vinu
v obžalobe okresného prokurátora.

Okresný súd v napadnutom rozsudku podrobne poukázal na výpovede jednotlivých svedkov a
podrobne poukázal aj na písomné stanovisko Finančného riaditeľstva SR Banská Bystrica k posúdeniu
uplatneného nároku v tomto prípade.

Krajský súd k tomu udáva :

Z tohto stanoviska vyplýva, že ak predmetom dodania medzi platiteľmi DPH boli

- stavba (napr. dom) vrátane stavebného pozemku, na ktorom predmetná stavba stála a dodanie bolo
uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby, na základe ktorej bolo povolené užívanie
stavby alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby, potom dodanie tejto stavby

vrátane stavebného pozemku, na ktorom stála, je podľa § 38 ods. 1 oslobodené od dane, t. j. k cene
predávajúci nemal dôvod uplatniť 20 % DPH alebo sa mohol predávajúci rozhodnúť neoslobodiť dodanie
predmetnej stavby vrátane stavebného pozemku a v takom prípade, na základe § 69 ods. 12 písm.
c/ Zákona o DPH platiť daň z tohto dodania bol povinný kupujúci, ktorý bol platiteľom DPH. T. z., že
predávajúci k cene predávanej stavby nemal dôvod uplatniť 20 % DPH a na faktúre, vyhotovenej za

predaj mal uviesť okrem iných záležitostí text „prenesenie daňovej povinnosti“,

- stavba (napr. dom) vrátane stavebného pozemku, na ktorom predmetná stavba stála, a dodanie
bolo uskutočnené do piatich rokov, vrátane od prvej kolaudácie stavby, na základe ktorej bolo povolené
užívanie stavby alebo do piatich rokov vrátane odo dňa začatia prvého užívania stavby, potom dodanie

tejto stavby vrátane stavebného pozemku, na ktorom stála podliehalo 20 % DPH, t.j. predávajúci bol
povinný k cene uplatniť 20 % DPH,

- stavebné pozemky nezastavané stavbou, s ktorou by sa predávali, potom predávajúci mal na základe
§ 38 ods. 2 Zákona o DPH k cene uplatniť 20 % DPH,

- pozemky, ktoré neboli stavebnými pozemkami - nespĺňali vyššie uvedenú charakteristiku, potom na
základe § 38 ods. 2 Zákona o DPH mal ich platiteľ fakturovať oslobodené od DPH, t. j. k ich cene nemal
dôvod uplatniť 20 % DPH.Okresný súd, ako to zistil krajský súd, na hlavnom pojednávaní k tomuto písomnému stanovisku vypočul
aj jeho spracovateľa D.. F. W., ktorý zotrval na obsahu písomného stanoviska a D.. W. sa ďalej vyjadril a

dodal,žeakdaňovýsubjektpoužijenehnuteľnosť-budovunasvojepodnikanie,môžesiuplatniťodpočet
dane. Zároveň poukázal na nedostatky predložených faktúr č. 20130830036 a 20130830037, pokiaľ ide
o ich obsah, pretože v nich nie je presne popísané, čo sa predáva bez bližšej špecifikácie. Rovnako
je to aj s uvedením výšky DPH. Svedok zotrval na názore, že príslušná pracovníčka daňového úradu
si nesprávne vyložila zákon, najmä pokiaľ ide o ustanovenie § 38 ods. 1 Zákona o DPH. Svedok tiež

zdôraznil, že ak kontrolór nájde faktúru, kde je nesprávne nahodená daň a druhý subjekt si ju odpočíta,
bez rozdielu, ako bola faktúra vyhotovená (teda či správne alebo nesprávne), vždy ten kupujúci musí
čítať zákon a riešiť svoju situáciu a vyriešiť v súlade s ustanoveniami § 49 až 51 Zákona o DPH, či a
kedy môže odpočítať daň.

V súvislosti s týmto názorom okresný súd poukázal na vypočutú svedkyňu Ing. T. B., ktorá vykonávala

účtovníctvo pre spoločnosť B. E. s.r.o., ktorá uviedla, že mala vlastnú kanceláriu, kde jej boli doručované
všetky účtovné doklady na spracovanie a jednotlivé faktúry zaúčtovala samostatne bez toho, aby od
obžalovaného O. dostávala príkazy, pokyny alebo usmernenia.

Okresný súd po zhodnotení vykonaných dôkazov v svojom právnom názore dospel k záveru, ktorý

vyjadril na č.l. 8, že obžalovaný O. a obžalovaný F. prevodmi nehnuteľností sledovali úplne iný cieľ,
než získať nadmerný odpočet DPH a preto okresný súd v rámci konania obžalovaných z hľadiska
posudzovania subjektívnej stránky nemal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by obidvaja
obžalovaní konali v úmysle, ktorý sa vyžaduje v zmysle ustanovenia § 277a ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák.
v štádiu pokusu v zmysle § 14 Tr. zák.

Krajský súd sa s týmto právnym názorom okresného súdu stotožnil v celom rozsahu, pretože aj krajský
súd dospel k záveru, že na základe vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní, ktoré podrobne
prezentoval okresný súd v napadnutom rozsudku, nemožno bez akýchkoľvek pochybností dospieť k
záveru, že obžalovaní konali po subjektívnej stránke v úmysle, ktorý sa vyžaduje pri zločine podľa §

277a ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák.

K odvolacím námietkam prokurátora k vyhodnoteniu svedeckej výpovede D.. B., ktorá vypovedala na
hlavnom pojednávaní, že výpoveď tejto svedkyne je zjavne účelová, krajský súd dodáva v súlade
s názorom okresného súdu, že neboli preukázané také skutočnosti, z ktorých by mohli vyplynúť

skutočnosti, že D.. B. vypovedala v snahe napomôcť obžalovaným a konkrétne obžalovanému O. a
preto krajský súd túto odvolaciu námietku prokurátora neakceptoval.

Krajský súd neakceptoval ani ďalšiu námietku prokurátora v podanom odvolaní a to konkrétne, že
okresný súd keď si osvojil obhajobu obžalovaného O., žiadnym spôsobom ju nepreveril, pretože podľa

názoru prokurátora bolo možné zisťovať, s kým sa obžalovaný o projekte realizácie fotovoltaickej
elektrárne radil po odbornej stránke, kto ho pripravoval, či projekt bol konzultovaný na úrovni
samosprávy, či stavebného úradu, pretože v rámci kontradiktórneho konania, podľa názoru krajského
súdu vždy dôkazné bremeno vo vzťahu k dôkazom v neprospech obžalovaného v prvom rade má znášať
prokurátor.

Zo súdnej praxe vyplýva, že v rámci kontradiktórneho konania ingerencia zo strany súdu vo vzťahu k
dôkazom svedčiacim či už v prospech alebo v neprospech obžalovaného môže v podstate nastať len v
prípadoch zachovania princípu tzv. spravodlivého procesu.

Krajský súd opätovne poukazuje nato, že okresný súd vykonal všetky dôkazy zákonným spôsobom,
zákonným spôsobom ich vyhodnotil a aj podľa názoru krajského súdu z vykonaného dokazovania dospel
k správnemu právnemu názoru o oslobodení obžalovaných spod obžaloby okresného prokurátora.

Okresný súd o prípadnej škode nerozhodoval, keďže v konaní bolo preukázané, že k vyplateniu sumy

70.333,33 eur nedošlo a ani v tomto smere krajský súd nezistil žiadne pochybenie zo strany okresného
súdu.To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.