Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by Mgr. Adriana Némethová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/42/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311010641
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4311010641.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a sudcov
JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci proti obžalovanému G. E., pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona
a iné, o odvolaní obžalovaného G. E. proti rozsudku Okresného súdu Levice z 21.11.2014, sp. zn.
4T/136/2011(ďalej len „napadnutý rozsudok"), na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 25.06.2015,
takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý
rozsudok vo výroku o vine v bode 1/, vo výroku o treste a vo výroku o ochrannom opatrení.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku
obžalovaný:
G. E., narodený XX.XX.XXXX v F., bytom F.,
ulica M. R. N. č. XXX/X,
j e v i n n ý , ž e :
1. od presne nezisteného dňa mesiaca február roku 2011 najneskôr do 04.03.2011 si na doposiaľ
neznámom mieste zaobstaral nezistené množstvo psychotropnej látky - pervitínu, ktorý v meste Levice
a okolí predal v tomto období trikrát po sume 10,-eur A. B., pričom metamfetamín je zaradený v zmysle
zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch do II. skupiny
psychotropných látok,
t e d a :
- neoprávnene si zadovážil a predal psychotropnú látku,
t ý m s p á c h a l :
- zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona.Z a tento zločin, a za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, odsek 2
písmeno d/ (§ 139 odsek 1 písmeno a/) Trestného zákona, ktorý spáchal spôsobom uvedeným v bode
2/ výroku o vine napadnutého rozsudku,
s a o d s u d z u j e :
Podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4, odsek 7 Trestného zákona
(po nezistení žiadnej v § 36 Trestného zákona uvedenej poľahčujúcej okolnosti a po zistení priťažujúcej
okolnosti uvedenej v § 37 písmeno h/ Trestného zákona) a § 41 odsek 2 Trestného zákona na úhrnný
trest odňatia slobody 10 (desať) rokov.
Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona s a na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona s a obžalovanému u k l a d á ochranný
dohľad na 1 (jeden) rok.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný G. E. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným v bode 1/
napadnutého rozsudku zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/ Trestného
zákona a v bode 2/ napadnutého rozsudku z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1
písmeno c/, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a/ Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že:
1.od presne nezisteného dňa mesiaca február roku 2011 do dňa 9.3.2011 si na doposiaľ neznámom
mieste zaobstaral nezistené množstvo psychotropnej látky - pervitínu, ktorý v meste F. a okolí predal v
tomtoobdobítrikrátposume10,-eurA.B.,pričomdňa9.3.2011okolo17.00hbolonazákladeoperatívno
pátracej činnosti príslušníkmi OKP ORPZ Levice a príslušníkmi PPÚ Nitra na ceste medzi Levicami a
obcou M. K. pri železničnom priecestí, zastavené motorové vozidlo zn. R. B., EČ: LV-XXXCT, čiernej
farby, ktoré viedol G. E. a ako spolujazdkyňa sa v ňom nachádzala F. D., a pri vykonaní prehliadky
tohto motorového vozidla bola nájdená papierová skladačka s obsahom metamfetamínu o hmotnosti
210 mg s orientačnou koncentráciou účinnej látky 75% hmotnostných, čo zodpovedá najmenej 4 obvykle
jednorazovým dávkam drogy, ktoré tam G. E. neoprávnene prechovával, pričom metamfetamín je
zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
do II. skupiny psychotropných látok,
2.od nezisteného dňa mesiaca február, minimálne po 17.02.2010 až do 21.04.2010 v meste H. T. a na
ďalšom presne nezistenom mieste zadovážil nezistené množstvo psychotropnej látky pervitín a viackrát
ho poskytol maloletej Z. N., nar. XX.XX.XXXX, hoci vedel koľko má rokov, a to vo N., kde boli spolu
na návšteve u kamaráta zvaného R., na rôznych miestach v meste F. a v jeho okolí a v motorovom
vozidle obvineného po ceste z H. T., kde bol zakúpiť psychotropnú látku, ktorú užili šňupaním do nosa,
alebo fajčením výparov, pričom pervitín obsahuje účinnú látku metamfetamín, ktorý je zaradený v zmysle
zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších
predpisov do II. skupiny psychotropných látok, a na nakladanie s takouto látkou nemal povolenie MZ SR.
Za to bol obžalovanému podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 37 písmeno h/ Trestného
zákona, § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona uložený úhrnný trest
odňatia slobody 10 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona zaradený do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona a § 78
odsek 1 Trestného zákona mu bol uložený ochranný dohľad jeden rok s uložením povinností podľa §
77 odsek 1 písmeno a/, b/, c/ Trestného zákona.
Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil
prostredníctvom svojich obhajcov. V písomných dôvodoch odvolania poukazuje na nezákonné postupypolície pri vyhľadávaní dôkazov, pričom poukazuje na výpovede svedka A. a K. a na podsúvanie
informácií zo strany polície týmto svedkom, poukázal na to, že od začiatku trestného stíhania tvrdil, že
osoby E. a Z. nepozná a žiadne drogy im nepredal, ktoré výpovede súd vyhodnotil ako pravdivé a z
tohto dôvodu bola upravená skutková veta. Vytkol procesné pochybenia orgánov činných v trestnom
konaní, keď súhlasy na procesné úkony žiadali od prokurátora telefonicky až po tom, ako bol zadržaný
a poukázal v tejto súvislosti na príkaz na prehliadku iných priestorov z 10.03.2011 a na vyjadrenie
prokurátora na hlavnom pojednávaní a na dokument, ktorý predložil prokurátor na hlavnom pojednávaní
anazmätočnévyjadreniaprokurátoraohľadne súhlasunajehozadržanie,keďnaneverejnomzasadnutí
dňa 14.08.2013 prokurátor OP Levice uviedol, že súhlas so zadržaním dával ex post o 17.30 hodine po
tom, čo bol zadržaný vyšetrovateľom v zmysle jeho zákonného oprávnenia. Je teda zrejmé, že žiadny
predchádzajúci súhlas s jeho zadržaním dňa 09.03.2001 nebol daný. Neobstojí procesný postup polície,
keď z výpovedí vyšetrovateľa na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že akcia bola dopredu naplánovaná,
dlhšie pripravovaná, čo potvrdzujú aj úradné záznamy operatívnych pracovníkov. Z daného možno teda
odvodiť aj nezákonnosť prehliadky motorového vozidla, ktorá mala byť vykonaná na základe súhlasu
prokurátora, avšak až jeden deň po vykonanej prehliadke. Neobstojí ani tvrdenie prokurátora o internom
dokumente, kedy mala byť prehliadka povolená telefonicky o 17.30 hodine, avšak podľa zápisníc OR
PZ sa s prehliadkou začalo už o 17.15 hodine. Pokiaľ ide o bod 2/ rozsudku, poukázal na nekritické
prevzatie výpovedí svedkýň Z. N. a K. N., ktoré súd považoval za hodnoverné a nespochybniteľné, avšak
sa nevysporiadal s viacerými svedeckými výpoveďami, ktoré dané výpovede spochybňujú, vrátane ich
vlastných výpovedí. Sama svedkyňa K. N. označuje osoby, ktoré mali jej dcére dávať pervitín ako F.,
s ktorými nemá on nič spoločné a sama svedkyňa sa pred vyšetrovateľom vyjadrila, že nevie, či po
tom všetkom sa jej dcére dalo veriť. Taktiež poukázal na výpoveď svedkyne Z. N., ktorá vo svojich
výpovediach uviedla, že bola vypovedať na polícii aj v iných drogových veciach, viackrát zmenila svoju
výpoveď a uviedla, že jej nebol problém klamať pred vyšetrovateľom. Sama priznala, že mu poslala
výhražnú esemesku, keďže sa mu chcela pomstiť za to, že Q. F. zavreli. Navyše tiež uviedla, že na jar
2010 dostávala pervitín aj od E. D., ktorému rovnako ako F. poskytovala sexuálne služby za účelom
získania pervitínu. Jeho výpoveď potvrdzuje svedok A. C., že s Z. N. na nákup drogy nikdy nebol.
Poukázal na porušenie jeho práva na obhajobu, pretože v spise sa nachádza jeho výpoveď z obdobia
pred vznesením obvinenia.
V ďalších dôvodoch odvolania vytkol nezákonnosť služobného zákroku orgánov činných v trestnom
konaní a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie R 47/2013, keď policajné orgány v dostatočnom
časovom predstihu vopred disponovali dostatočnými informáciami o páchaní trestného činu a preto mali
postupovať výlučne podľa ustanovení Trestného poriadku, čo neurobili. V tejto súvislosti poukázal na
výpovede svedkov Z. L. a Q. S. a Q. B.. K danému priložil aj niekoľko rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, resp. Krajského súdu v Trnave. Pokiaľ ide o skutkový stav vo vzťahu k predaju
pervitínu A. B. vytýka súdu, že nebol zabezpečený dôkaz o predaji pervitínu tomuto svedkovi a poukázal
na jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní dňa 21.11.2014, pričom výpoveď tohto svedka z 09.03.2011
bola uskutočnená pred vznesením obvinenia, zúčastnil sa jej ako nezúčastnená osoba Z. L., ktorý sa
priamopodieľalnazásahuprotinemuapretojenutnétútopovažovaťzanezákonnú.Vovzťahukuskutku
pod bodom 2/ poukázal na nehodnovernosť výpovedí svedkyne Z. N. ohľadne skutočnosti, či vedel,
koľko má svedkyňa rokov, a na úmyselné zmeny jej výpovedí v inej trestnej veci, k čomu sa priznala v
inej trestnej veci. Táto svedkyňa bola niekoľkokrát liečená zo závislosti od omamných a psychotropných
látok, čo vo významnej miere oslabuje vierohodnosť jej výpovedí, pretože ich robila v stave silnej
závislosti od omamných látok a navyše výpoveď svedkyne, že obžalovaný vedel, koľko má svedkyňa
rokov, nie je podporená iným dôkazom. Ak má byť rozhodnutie založené len na výpovedi jedného
svedka, priamo usvedčujúceho obžalovaného zo spáchania skutku, musia byť ostatné nepriame dôkazy
tak ucelené a navzájom pospájané, aby nedali ani najmenšiu pochybnosť o vierohodnosti jedného
usvedčujúceho dôkazu.
Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno a/, b/, c/ , d/ Trestného poriadku a vec
vrátiť súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
Obžalovaný sa na verejné zasadnutie krajského súdu nedostavil, predvolanie na verejné zasadnutie mal
riadne a včas doručené a písomným podaním z 22.06.2015, predloženým na verejnom zasadnutí jeho
obhajcom, požiadal, aby sa verejné zasadnutie v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre o jeho
odvolaní vykonalo v jeho neprítomnosti. Krajský súd preto za splnenia podmienok ustanovenia § 293
odsek 7 Trestného poriadku verejné zasadnutie vykonal v neprítomnosti obžalovaného.Obhajcovia obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrvali v celom rozsahu na písomných dôvodoch
odvolania obžalovaného a ako súčasť odvolania jeden z obhajcov predložil rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 1Tdo/12/2015.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že rozsudok súdu I. stupňa je
zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch a dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Odvolanie
obžalovaného navrhla zamietnuť ako nedôvodné.
Krajský súd, ako súd odvolací na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.
Odvolací súd pri preskúmavaní správnosti postupu prípravného konania z predloženého dôkazového
materiálu zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky
základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie uvedené v ustanovení § 119 odsek 1 Trestného
poriadku, ktoré súd I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v
tomto konaní postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.
Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa ustanovení Trestného
poriadku upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych
podstatných chýb v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.
Súd I. stupňa svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil v zmysle § 168 odsek 1 Trestného poriadku, keď
uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je
tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa súd I. stupňa spravoval pri posudzovaní konania obžalovaného
v otázke viny, právnej kvalifikácie a pri ukladaní trestu a ochranného opatrenia.
Okresný súd, v súlade s výsledkami dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, zistil skutkový
stav uvedený vo výrokovej časti rozsudku v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe
tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 odsek 10 Trestného poriadku.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy
na zistenie skutkového stavu veci a tieto vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti podľa § 2 odsek
12 Trestného poriadku.
Je potrebné uviesť, že krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu I. stupňa, že obžalovaný
sa dopustil skutku uvedeného pod bodom 2/ napadnutého rozsudku, t.j., že v období v tomto skutku
uvedenom a na mieste tam uvedenom si zadovážil a viackrát poskytol psychotropnú látku pervitín
maloletej Z. N., hoci vedel, koľko má táto rokov a aj s ďalšími skutkovými zisteniami uvedenými v tomto
bode rozsudku. R. sa odvolací súd stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu I. stupňa uvedenými v bode
1/ tohto rozsudku, že obžalovaný v období uvedenom v tomto rozsudku si zaobstaral psychotropnú látku
-pervitín,ktorýnamiestevrozsudkuuvedenom,predal3-krátposume10,--eurA.B..SúdI.stupňaveľmi
podrobne a dôsledne dôkazy, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní a ktoré usvedčujú obžalovaného
zo spáchania týchto skutkov, vyhodnotil v dôvodoch napadnutého rozsudku a to spôsobom uvedeným v
§ 2 odsek 12 Trestného poriadku a s takýmto vyhodnotením dôkazu sa aj krajský súd v plnom rozsahu
stotožňuje, pričom súd I. stupňa sa vysporiadal aj s obranou a obhajobou obžalovaného.
Krajský súd k uvedenému dopľňa, že zo spáchania skutku v bode 1/ tohto rozsudku, t.j. rozsudku
krajskéhosúdujeobžalovanýjednoznačneabezdôvodnýchpochybnostíusvedčenývýpoveďousvedka
A. B.. Tento svedok vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, po vznesení obvinenia a to zo dňa
10.03.2011 podrobne uviedol, ako mu obžalovaný predával v danom čase pervitín. Vo svojej výpovedi
presne popísal, ako sa s obžalovaným kontaktoval, presne uviedol, kde si dohodli stretnutie, akým
spôsobom prebehlo odovzdanie pervitínu a dokonca uviedol aj spôsob, akým bol pervitín zabalený.
V tejto výpovedi presne rozlíšil, na akom mieste mu obžalovaný jednotlivé dávky pervitínu odovzdal.
Taktiež uviedol, že v okruhu známych bol obžalovaný známy tým, že sa zaoberal drogami a to konkrétne
pervitínom, pričom uviedol, že on osobne užíva pervitín, taktiež uviedol, že pervitín si zaobstarával aj z
inýchzdrojov.Tentosvedokzmenilsvojuvýpoveďnahlavnompojednávaní,avšakvýpoveďtohtosvedka
bola na hlavnom pojednávaní prečítaná riadnym procesným postupom upraveným Trestným poriadkom,pričom je potrebné uviesť, že aj krajský súd túto výpoveď považoval za výpoveď získanú zákonným
spôsobom, pretože výsluch tohto svedka dňa 10.03.2011 bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim
ustanoveniam Trestného poriadku. Pri výpovedi tohto svedka, ktorý bol súčasne riadne poučený, bol
prítomný tak obhajca obžalovaného ako i samotný obžalovaný, v tom čase v procesnom posatavení
obvineného, a bolo obžalovanému ako aj jeho obhajcovi umožnené klásť svedkovi otázky, a teda bolo
v celom rozsahu zachované jeho právo na obhajobu. Výpoveď tohto svedka krajský súd považoval za
vierohodnú a to z toho dôvodu, že veľmi presne a podrobne, ohraničiac časom a určením presného
miesta predaja pervitínu a určením presného spôsobu jeho odovzdania, svedok popísal predaj pervitínu
obžalovaným jeho osobe. Taktiež nie je možné konštatovať, že by výpoveď tohto svedka bol jediný
usvedčujúci dôkaz proti obžalovanému. Z výpovedí svedkyne F. D., E. Q. a H. Z. vyplýva, že obžalovaný
sa v kritickom období zaoberal predajom omamnej látky, resp. túto poskytoval napríklad svedkyni D.,
ktorá túto predávala iným osobám, ako to vyplýva z jej výsluchu na hlavnom pojednávaní. Na rozdiel od
skutkových záverov súdu I. stupňa, krajský súd upravil čas spáchania skutku od mesiaca február roku
2011 najneskôr do 04.03.2011, podľa výpovede svedka B..
Pokiaľ ide o skutkové zistenia uvedené v bode 2/ rozsudku súdu I. stupňa, aj krajský súd je toho
názoru a stotožňuje sa s logickými úvahami súdu I. stupňa, že zo spáchania tohto skutku je usvedčený
predovšetkýmvýpoveďamisvedkýňZ.N.aK.N..SvedkyňaZ.N.vosvojejvýpovedivprípravnomkonaní
zo dňa 11.11.2010, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní a ktorú taktiež urobila za prítomnosti
obhajcuobžalovaného,podrobnepopísalaspôsobodovzdaniapervitínuzostranyobžalovaného,pričom
uviedla, že aj čas, kedy sa to stalo naposledy a to určením udalosti, ktorá sa v tom čase stala a presne
aj uviedla, koľko pervitínu mal obžalovaný v tom čase v striekačke a koľko jej zo striekačky poskytol.
Taktiež uviedla aj ďalšiu osobu a to osobu E. Q., ktorej obžalovaný poskytoval pervitín. Taktiež uviedla,
že obžalovaný mal vedomosť o tom, že je maloletou osobou, t.j. že nemá 18 rokov. Výpoveď tejto
svedkyne je podporená výpoveďou svedkyne K. N. - jej matky, ktorá vo svojej výpovedi poukázala na
skutočnosti, ktoré potvrdzovali výpoveď svedkyne Z. N. najmä v tej časti, že sama jej dňa 21.04.2010
uviedla, kto jej poskytoval pervitín, pričom táto skutočnosť bola potvrdená aj laboratórnym vyšetrením na
zistenie psychotropných látok u svedkyni Z. N., práve z kritického dňa. S. ide o namietanú vierohodnosť
tejto svedkyne, aj krajský súd sa stotožňuje s úvahou súdu I. stupňa o vierohodnosti výpovede tejto
svedkyne. Pri výpovedi svedkyne zo dňa 11.11.2010 bol prítomný aj obhajca obžalovaného, ako aj dve
nezúčastnené osoby, pričom ani jedna nenamietala nespôsobilosť svedkyne z dôvodu podozrenia, že
je pod vplyvom omamnej resp. psychotropnej látky. Navyše svedkyňa sama priznala, že obžalovanému
poslala výhražnú SMS-ku, avšak z dôvodu, že ju na to nahovoril F.. Svedkyňa sama trestné oznámenie
na obžalovaného nepodávala, podávala ho jej matka. O vierohodnosti výpovede tejto svedkyne svedčia
aj ďalšie okolnosti, ktoré uvádzala vo svojej výpovedi, a to že pervitín si od obžalovaného začala brať
až po tom, keď bol F. zatvorený. Vierohodnosť výpovede tejto svedkyne potvrdzujú aj ďalšie vykonané
dôkazy, najmä výpovede svedkýň E. Q. a H. Z., ktoré potvrdili tvrdenia svedkyne, že svedkyňa sa
stretávala s G. E. a svedkyňa H. Z. potvrdila aj tvrdenia svedkyne Z. N., že obžalovaný poskytol tejto
svedkyni pervitín, a to za okolností popísaných svedkyňou Z. N. a to v meste Vráble za prítomnosti
človeka, ktorého prezývali „R.“. Z týchto dôvodov preto krajský súd nemal pochybnosti o vierohodnosti
výpovede Z. N..
Pokiaľ ide o ďalšie skutkové zistenie súdu I. stupňa uvedené v bode 1/ napadnutého rozsudku,
krajský súd sa stotožnil s argumentmi odvolateľa, že úkony vykonávané bezprostredne po zadržaní
obžalovaného dňa 09.03.2011, kedy u tohto bola v motorovom vozidle zaistená papierová skladačka
s obsahom metamfetamínu o hmotnosti 210 mg, neboli vykonané zákonným spôsobom a preto ich
nemožno použiť ako dôkaz v zmysle § 119 odsek 2 Trestného poriadku, pretože tento dôkaz nebol
získaný z dôkazných prostriedkov vykonaných podľa Trestného poriadku, resp. podľa osobitného
zákona. Z vykonaného dokazovania súdom I. stupňa a to výsluchom vyšetrovateľov a príslušníkov
polície vykonávajúcich úkony pri zadržaní obžalovaného a z listinných dôkazov a to zápisnice o
prehliadke motorového vozidla je zrejmé, že v čase, kedy sa začali vykonávať operatívno-pátracie úkony
a začali používať informačno-technické prostriedky podľa Trestného poriadku, existovalo podozrenie zo
spáchaniakonkrétnehotrestnéhočinuatozospáchaniatrestnéhočinuneoprávnenejvýrobyomamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek
1 písmeno c/, d/ Trestného zákona, napriek tomu, pri získavaní dôkazov a to prehliadke motorového
vozidla orgány činné v trestnom konaní postupovali podľa zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom
zbore, t.j. bez predchádzajúceho súhlasu prokurátora na tento úkon. Nebezpečenstvo z omeškania a
ani neodkladnosť úkonov do začatia trestného stíhania, uznesením podľa § 199 odsek 1 tretia veta
Trestnéhoporiadku,vzhľadomnadanévedomostipolície,neboloaktuálne.Pretoprehliadkamotorovéhovozidla vykonaná dňa 09.03.2011 o 17.15 hodine, ktorá bola vykonaná bez predchádzajúceho súhlasu
prokurátora, čo bolo preukázané výpoveďou vyššie citovaných svedkov a v konečnom dôsledku aj
zmätočnými prehláseniami prokurátora v danej veci, je úkon vykonaný v rozpore s Trestným poriadkom,
konkrétne s ustanovením § 101 odsek 1 Trestného poriadku a týmto úkonom získaný dôkaz, podstatný
pre začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia, je dôkazom nezákonným. Bez príkazu alebo
súhlasu prokurátora podľa § 101 odsek 1 Trestného poriadku, by policajt ako orgán činný v trestnom
konaní mohol vykonať prehliadku motorového vozidla len vtedy, len ak by príkaz alebo súhlas nemohol
dosiahnuť a vec neznesie odklad alebo ak ide o osobu pristihnutú pri trestnom čine. Ani jedna z
podmienok tohto ustanovenia nebola splnená, vzhľadom na predchádzajúcu vedomosť o podozrení
spáchania konkrétneho trestného činu obžalovaným, minimálne v čase niekoľkých dní, a z týchto
dôvodov nešlo v osobe obžalovaného o osobu pristihnutú pri trestnom čine a nemožno ani konštatovať,
že by príkaz alebo súhlas nebolo možné dosiahnuť vopred.
Za daného stavu bol preto postup orgánov činných v trestnom konaní nezákonný a táto nezákonnosť
sa následne preniesla aj na dokazovanie týchto skutkových zistení v konaní pred súdom I. stupňa.
Krajský súd preto zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/, odsek 3 Trestného
poriadku vo výroku o vine v bode 1/ a následne vo výroku o treste a o ochrannom opatrení.
Sám po úprave skutkovej vety v bode 1/ tohto rozsudku uznal obžalovaného vinným zo spáchania
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku a to bez toho, aby zrušil výrok
o vine v bode 2/ napadnutého rozsudku, čím sa stal výrok o vine v bode 2/ napadnutého rozsudku
právoplatným.
Za tento zločin a za a za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/,
odsek 2 písmeno d/ (§ 139 odsek 1 písmeno a/) Trestného zákona, ktorý spáchal spôsobom uvedeným
v bode 2/ výroku o vine napadnutého rozsudku, obžalovanému podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona
s použitím § 38 odsek 2, odsek 4, odsek 7 Trestného zákona, po nezistení žiadnej v § 36 Trestného
zákona uvedenej poľahčujúcej okolnosti a po zistení priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno
h/ Trestného zákona (spáchal viac trestných činov) a § 41 odsek 2 Trestného zákona uložil úhrnný
trest odňatia slobody 10 rokov, t.j. na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby. Pri ukladaní tohto trestu
krajský súd použil ustanovenie § 38 odsek 7 Trestného zákona a nezvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom o 1/3 vzhľadom na ukladanie trestu obžalovanému podľa tzv. asperačnej
zásady podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona. Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona ho na výkon
tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 odsek 1 a
§ 78 odsek 1 Trestného zákona obžalovanému uložil ochranný dohľad na 1 rok. Aj pri ukladaní tohto
trestu, t.j. predovšetkým jeho výmery a spôsobu jeho výkonu sa krajský súd stotožnil s úvahami súdu I.
stupňa uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Takto uložený trest je podľa názoru krajského súdu primeraný a zodpovedajúci zákonu
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.