Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/720/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211211889
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1211211889.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobkyne: Ing. U. X., W. XXA,
W., zastúpenej advokátom JUDr. Jakubom Mandelíkom, Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík,
s.r.o., Heydukova 12, Bratislava, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A,
Bratislava, zastúpenému advokátom JUDr. Dušanom Hrnčiarom, SHM PARTNERS s.r.o., Svätoplukova

28, Bratislava, o zaplatenie 9.154,21 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu
č.k. 12C/57/2011-267, zo dňa 22.9.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola žalobkyni uložená povinnosť
nahradiť štátu trovy konania p o t v r d z u j e a v časti, ktorou bola žalobkyni uložená povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobkyni povinnosť uhradiť trovy štátu 287,97 eura
na jeho účet a povinnosť uhradiť žalovanému trovy konania vo výške 171,57 eura.

2. V odôvodnení uviedol, že 9.9.2014 vyhlásil rozsudok sp. zn. 12C/57/2011, ktorým žalovanému uložil
povinnosť uhradiť žalobkyni 1.652,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy od
24.12.2010 do zaplatenia, ako i trovy konania a trovy právneho zastúpenia; vo zvyšku návrh žalobkyne

zamietol. V konaní uznesením č.k. 12C/57/2011-88, zo dňa 1.8.2012, ustanovil znalca Ing. G. P.. Š. za
účelom vypracovania znaleckého posudku.

3. Dňa 27.8.2012 žalobkyňa zložila na účet súdu preddavok na trovy dôkazu vo výške 350 eur a dňa
24.8.2012 aj žalovaný zložil preddavok na trovy dôkazu vo výške 350 eur.

4. Uznesením č.k. 12C/57/2011-128, zo dňa 22.1.2013, súd prvej inštancie priznal znalcovi znalečné
vo výške 688,08 eura, ktoré bolo uhradené z preddavkov zložených účastníkmi konania. Uznesením
č.k. 12C/57/2011-132, zo dňa 12.3.2013, uložil znalcovi vypracovať dodatok k znaleckému posudku.
Následne uznesením zo dňa 23.5.2013 priznal znalcovi znalečné v sume 273,33 eura, ktoré bolo
uhradené z preddavkov zložených účastníkmi konania v sume 11,92 eura a vo zvyšnej časti, t.j. 261,41
eura, zo štátnych finančných prostriedkov. Uznesením č.k. 12C/57/2011-231, zo dňa 5.5.2014, priznal

znalcovi znalečné za účasť na pojednávaní vo výške 26,56 eura, ktoré bolo uhradené zo štátnych
finančných prostriedkov.

5. Podľa výsledkov konania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa mala úspech v konaní
v časti 18,06 % a žalovaný mal úspech v časti 81,94 %. S poukazom na § 148 ods. 1 a § 151 ods.
6 O.s.p. dospel k záveru, že žalovaný je povinný uhradiť trovy štátu v časti 18,06 %, z celkovej sumy

znalečného 987,97 eura. Žalovaný sa tak podieľa na znalečnom sumou 178,43 eura (18,06 % zo sumy
987,97 eura). Nakoľko uhradil preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 350 eur, súd prvejinštancie od uhradenej časti trov na znalecké dokazovanie odrátal časť trov, ktoré je povinný žalovaný
vzhľadom na svoj čiastočný neúspech znášať a následne na úhradu zvyšnej časti zaviazal žalobkyňu
(350 eura - 178,43 eura), ako neúspešného účastníka konania. Žalobkyni tak vzhľadom k uvedenému

uložil povinnosť uhradiť žalovanému trovy konania v sume 171,57 eura.

6. V ďalšom rozhodovaní vychádzal z toho, že vo zvyšnej časti hradí trovy štátu žalobkyňa. Zo štátnych
finančných prostriedkov bolo znalcovi uhradené znalečné v sume 287,97 eura (26,56 eura + 261,41
eura), na náhradu ktorých zaviazal žalobkyňu.

7. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa, žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Nestotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, že mala v konaní
úspech v časti 18,06 % a žalovaný v časti 81,94 %. Poukázala na to, že rozhodnutie v danom prípade
záviselo od znaleckého posudku a súd prvej inštancie jej v meritórnom rozsudku priznal právo na plnú
náhradu trov konania, keď pri rozhodovaní aplikoval § 142 ods. 3 O.s.p. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu

ČR zo dňa 24.9.1976, sp. zn. 1 Cz 70/76 (R 34/1979) vyvodila, že ak jej pri rozhodovaní o náhrade
trov konania priznal súd prvej inštancie právo na plnú náhradu trov konania postupom podľa § 142
ods. 3 O.s.p., nemôže ju následne podľa § 148 ods. 1 O.s.p. zaviazať na náhradu trov konania štátu.
Argumentum a fortiori platí uvedené i pre náhradu trov konania, ktoré vznikli žalovanému.

8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie a prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p.;
dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné len čiastočne.

9. Prvým výrokom napadnutého uznesenia súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov štátu, ktoré

vyplatil znalcovi z titulu znalečného podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p.
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované a preto odvolací súd posudzoval správnosť napadnutého uznesenia podľa Občianskeho
súdneho poriadku, platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.

10. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

11. V citovanom ustanovení, tak isto ako aj v iných ustanoveniach upravujúcich náhradu trov konania, je

obsiahnuté kritérium miery úspechu v konaní. V konaní, v ktorom vo vzťahu medzi stranami prichádza do
úvahy náhrada trov konania, mal štát podľa citovaného ustanovenia právo na náhradu trov konania len
proti tomu účastníkovi konania, ktorého by podľa výsledku konania postihovala povinnosť na náhradu
trov konania druhej strane. Ak teda citované ustanovenie výslovne ustanovuje právo štátu na náhradu
trov konania v súvislosti s výsledkom konania, znamená to, že strane, u ktorej nie sú predpoklady pre

oslobodenie od súdnych poplatkov, možno uložiť povinnosť nahradiť takéto trovy len v tom prípade, keď
v konaní nemala vo veci úspech alebo mala úspech len čiastočný. Je preto vylúčené, aby súd zaviazal
celkom úspešného účastníka sporu zaplatiť štátu, a to čo i len sčasti, náhradu trov, ktoré platil. Tento
záver vyplýva z rozhodnutia NS SR sp. zn. Mcdo/18/2007, zo dňa 10.12.2008, zhodne s rozhodnutím
NS ČR sp. zn. 1 Cz 70/79 ( R 34/1979), na ktoré poukazovala žalobkyňa. Pre rozhodnutie o náhrade

trov štátu je podstatné len jedno kritérium (odhliadnuc od predpokladov pre oslobodenie od súdnych
poplatkov) a to miera úspechu, a nie to, ako zohľadnil túto mieru súd prvej inštancie pri rozhodovaní o
náhrade trov konania medzi stranami. Na rozhodovanie o priznaní náhrady trov konania totiž nemá vplyv
ibapomerúspechutej-ktorejstranyvočidruhej,aleajďalšieskutočnosti,napr.závislosťodrozhodnutiao
výškeplneniaodznaleckéhoposudkualeboúvahysúdu,alebotakésprávaniežalovaného,ktorýmnedal

príčinu na podanie žaloby. V danom prípade o náhrade trov konania medzi účastníkmi bolo rozhodnuté
podľa § 142 ods. 3 O.s.p. pre závislosť rozhodnutia od výsledkov znaleckého dokazovania bez ohľadu
na mieru úspechu žalobkyne a preto z neho nemožno vyvodzovať splnenie či nesplnenie predpokladov
pre rozhodnutie podľa § 148 ods. 1 O.s.p.

12. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti, ktorou uložil žalobkyni
povinnosť nahradiť štátu trovy konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.13. Druhým výrokom súd prvej inštancie rozhodol o náhradne trov konania, ktoré v konaní vznikli
žalovanému zaplatením preddavku. Preddavok na trovy znaleckého dokazovania je v zmysle § 137
O.s.p., platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, trovou konania. O náhrade trov konania

medzi stranami súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku č.k. 12C/57/2011-258, zo dňa 9.9.2014 tak,
že v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. priznal žalobkyni plnú náhradu trov. Pokiaľ teda súd prvej inštancie
rozhodol, že náhrada trov konania patrí žalobkyni, nebol dôvod osobitne rozhodovať o trovách konania,
spočívajúcich v zaplatenom preddavku na znalecké dokazovanie a osobitne priznávať ich náhradu
žalovanému.

14.Ztohtodôvoduodvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancievčasti,ktorouuložilžalobkyni
povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania podľa § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. zrušil.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).