Rozsudok Judgement was issued on Friday, February 15, 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15C/123/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313223238
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Pondelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4313223238.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou v spore žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa,

a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, proti žalovanej: H. L.,
X.. XX.XX.XXXX, N.. J..S.. P. XXX/XX, Z., o zaplatenie 1.519,31 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.519,31 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov prvostupňového a druhostupňového
konania voči žalovanej vo výške 100,00 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou, ktorú doručil Okresnému súdu Levice (ďalej len „okresný súd“
alebo „súd“) dňa 28. 08. 2013 domáha od žalovanej plnenia vyčísleného v sume 1.519,31 eura
s príslušenstvom titulom regresnej náhrady, ktorú vyplatil za žalovanú z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla.

2. O žalobe rozhodol okresný súd pôvodne platobným rozkazom č. k. 9Ro/654/2013-19 zo dňa

31.01.2014, ktorý bol zrušený pre nemožnosť doručenia. Následne okresný súd rozhodol opätovne
platobným rozkazom č. k. 15C/123/2015 -52 zo dňa 20.10.2015, voči ktorému podala žalovaná odpor. Z
uvedeného dôvodu došlo v súlade s predchádzajúcou právnou úpravou O. s. p. k zrušeniu citovaného
rozhodnutia zo zákona.

3. Okresný súd určil termín pojednávania na deň 28. 07. 2017, na ktorom pojednával v neprítomnosti
žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní prípisom zo dňa 21.07.2017 s tým, že zároveň

súhlasil, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti. Okresný súd pojednával aj v neprítomnosti
žalovanej, ktorá napriek skutočnosti, že bola predvolaná riadne a včas, na pojednávanie sa nedostavila
a svoju neprítomnosť neospravedlnila. Na tomto pojednávaní okresný súd rozhodol rozsudkom č. k.
15C/123/2014-77 zo dňa 28.07.2017, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej nepriznal
náhradu trov konania. Žaloba bola zamietnutá pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovanej.
Žalobca dňa 19.09.2017 doručil súdu odvolanie proti rozsudku okresného súdu, o ktorom rozhodol
Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 6Co/271/2017-103 zo dňa 28.11.2018 tak, že napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 27.12.2018.4. Z odôvodnenia odvolacieho súdu vyplýva, že zákon výslovne nevymedzuje okruh osôb, ktoré
treba považovať za osoby poistené. Úmyslom zákonodarcu však bolo vymedziť okruh osôb, ktorých
zodpovednosti sa poistenie týka čo najširšie. Tomu zodpovedá aj samotné znenie ustanovenia § 4 ods.

1 zákona o PZP, obsahom ktorého nie je taxatívny výpočet osôb, na ktoré sa vzťahuje povinné zmluvné
poistenie.Okruhtýchtosubjektovjetuurčenýuniverzálnetak,žepoisteniezodpovednostisavzťahujena
každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Žiadnu výnimku z okruhu osôb v závislosti na tom, či niektorá osoba zodpovedá na základe
objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka alebo zodpovednosti založenej

na zavinení v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, zákon neupravuje. To znamená, že poisteným
podľa tohto zákona je nielen prevádzkovateľ a ďalšie osoby zodpovedajúce za škodu podľa § 427 a
nasl. Občianskeho zákonníka, ale aj osoby zodpovedajúce za škodu za podmienok uvedených v § 420
Občianskeho zákonníka, ktorou môže byť napríklad aj vodič vozidla. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že
žalovaná ako vodička zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobila škodu na majetku a zdraví tretím
osobám, za ktorú zodpovedá v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka a žalovaná je aj osobou, na ktorú

sa vzťahuje poistenie zodpovednosti v zmysle § 2 písm. f) v spojení s § 4 ods. 1 zákona o PZP, ako
aj ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP. V rozhodnutí odvolací súd vyslovil právny názor,
že žalovaná je pasívne vecne legitimovaná v predmetnom spore. Povinnosťou okresného súdu bolo
vec opätovne meritórne prejednať s tým, že súd sa bude zaoberať všetkými námietkami, ktoré v konaní
strany sporu uplatnili.

5. O nároku žalobcu súd opätovne rozhodol na pojednávaní konanom dňa 15.02.2019, na ktoré sa
nedostavila žalovaná. Predvolanie na pojednávanie žalovaná prevzala dňa 24.01.2019 (č. l. 114) a aj
napriek skutočnosti, že žalovaná bola poučená, že jej účasť na pojednávaní je nutná (viď č. l. 115)
na pojednávanie sa nedostavila. Svoju neúčasť na pojednávaní ani neospravedlnila včas a vážnymi

okolnosťami a nežiadala pojednávanie odročiť.

6. Z uvedeného dôvodu súd vec prejednal a aj rozhodol v neprítomnosti žalovanej podľa § 180 CSP.

7. Na tomto pojednávaní okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi: čl.

1 - 3 žaloba, čl. 5 - 8 Obchodný register žalobcu, čl. 9 výzva na zaplatenie poistného plnenia, čl. 10 -
12 výzva č. 85/2012, čl. 13 rozpis vyplatených dávok po 31 decembri 2008 v Eur, čl. 14 spis poistnej
udalosti s dátumom vzniku 11.02.2005, čl. 15 doklad o platbe zo strany žalobcu, čl. 19 platobný rozkaz
č. k. 9Ro/654/2013-19, čl. 23 - 36 doklady smerujúce k zisteniu pobytu žalovanej, čl. 38 - 39 doklady
smerujúce k zisteniu pobytu žalovanej, uznesenie 9Ro/654/2013 - 41 zo dňa 18.11.2014, čl. 52 Platobný

rozkaz č. k. 15C/123/2015 - 52 zo dňa 20.10.2015, čl. 55 odpor proti platobnému rozkazu zo strany
žalovanej, čl. 59 vyjadrenie žalobcu k podanému odporu, čl. 68 doplnenie žalobného návrhu, čl. 69
poistná zmluva č. 089899 zo dňa 14.04.2004, čl. 77 rozsudok OS LV sp. zn. 15C/123/2014 zo dňa
28.07.2017, ktorým súd žalobu zamietol, čl. 86 - 92 odvolanie žalobcu voči rozsudku OS LV, čl. 103 -
uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. č. k. 6Co/271/2017 zo dňa 28.11.2018, ktorým bol rozsudok OS

LV zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, ako aj s obsahom žaloby a celého spisového materiálu,
z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 14. 04. 2004 k uzatvoreniu poistnej zmluvy č. 089899 (žalobca
v žalobe uvádza číslo poistnej zmluvy 5000724634) o povinnom zmluvnom poistení zo zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla k motorovému vozidlu evidenčné číslo Z.-XXX
L. ( ďalej len OMV) s účinnosťou od 14. 04. 2004. Dňa 11. 02. 2005 došlo k dopravnej nehode, ktorú
zavinila žalovaná ako vodič motorového vozidla. V dôsledku uvedenej škodovej udalosti žalobca vyplatil
dňa 07. 11. 2012 regresný nárok Sociálnej poisťovne z poistnej zmluvy v súlade so zákonom č. 381/2001
Z. z. v znení neskorších predpisov o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“)
v sume 3.038,63 eura. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovanej regresného nároku s odkazom na
ustanovenie § 12 ods. 2 písm. g) zákona o PZP z dôvodu, že žalovaná písomne nenahlásila dopravnú
nehodu v zákonnom termíne. Pred podaním žaloby žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 28. 06. 2013
na náhradu vyplateného poistného plnenia v žalovanej sume 1.519,31 eura, ktoré za ňu vyplatil z dôvodu

škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, avšak žalovaná na žiadosť žalobcu nereagovala a
náhradu vyplateného poistného plnenia neuhradila. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca sa
preto žalobným návrhom domáha plnenia v sume 1.519,31 eura spolu s trovami konania. Žalobca na
pojednávaní ďalej uviedol, že ním uplatnený nárok v zmysle § 12 ods. 2 písm. g) zákona o PZP vo výške1.519,31 eura predstavuje 50 % zo skutočne uhradenej sumy, teda zo sumy 3.038,63 eura, ktorá bola
poukázaná Sociálnej poisťovni. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zákon nijako neupravuje voči komu
poisťovňa - žalobca si uplatní nárok. Podľa názoru žalobcu je v tomto prípade zodpovedná žalovaná ako

vodička motorového osobného vozidla, ktorým bola spôsobená škoda. Žalobca zvážil okolnosti prípadu,
o čom svedčí aj fakt, že znížil nárok o 50 %, pričom žalovaná nijako nepreukázala, že utrpela psychickú
traumu. Žalobca má za to, že jeho nárok je preukázaný a dôvodný. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok
na trovy prvostupňového a aj odvolacieho konania.

8. V priebehu konania nebolo sporné samotné uzatvorenie poistnej zmluvy, škodová udalosť, ako ani
skutočnosť, že škodovú udalosť spôsobila žalovaná. Tieto skutočnosti nepopierala ani sama žalovaná.
Zo žalobcom dodatočne zaslanej poistnej zmluvy o PZP má okresný súd za preukázané, že medzi
žalobcom a žalovanou došlo k uzatvoreniu PZP práve dňa 14. 04. 2004 s koncom poistenia 31. 12.
2004. V predmetnej poistnej zmluve však bolo zároveň dojednané, že toto poistenie sa predžuje na
ďalší kalendárny rok, pokiaľ niektorá zo zmluvných strán v lehote najneskôr 6 týždňov pred koncom

kalendárneho roka poistenie nevypovie. K poistnej udalosti došlo až dňa 11. 02. 2005, pričom žiadna zo
strán sporu nespochybňovala tú skutočnosť, že v čase vzniku poistnej udalosti bolo osobné motorové
vozidlo stále zmluvne poistené práve z uvedenej zmluvy o PZP. Keďže v priebehu konania nebol
preukázaný zánik poistnej zmluvy, okresný súd preto považuje za preukázané, že v čase poistnej
udalosti poistná zmluva bola stále platne uzatvorená. Nesporným v konaní bola ďalej skutočnosť, že

žalovaná spôsobila dopravnú nehodu dňa 11. 02. 2005 ako vodička poisteného motorového vozidla, pri
ktorej došlo k úmrtiu A.. C. R., za čo bola rozsudkom okresného súdu č. 4T/38/2006-405 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. 5To/38/2007, právoplatným dňa 18. 02. 2008, uznaná vinnou pre
trestný čin ublíženia na zdraví. Žalobca sa pôvodne domáhal plnenia vyplývajúcich z dvoch ustanovení
zákona o PZP a síce, že žalovaná škodovú udalosť nenahlásila poisťovni v zákonom stanovenom

termíne, ako aj že viedla OMV v čase nehody pod vplyvom návykovej látky. Žalovaná v konaní však
poukazovala na výsledky trestného konania, kde bolo preukázané, že OMV neviedla pod vplyvom
návykovej látky, čo v konečnom dôsledku uznal aj sám žalobca, pretože ako vyplýva z jeho vyjadrenia
k podanému odporu ako aj vyjadrenia na pojednávaní, žalobca v ďalšom zotrval na podanej žalobe,
avšak uplatňoval si nárok len podľa ustanovenia § 12 ods. 2 písm. g/ zákona o PZP, teda z dôvodu

písomného nenahlásenia dopravnej nehody v zákonnom termíne. Žalovaná nepopierala tú skutočnosť,
žeknahláseniudopravnejnehodynedošlovzákonomstanovenomtermíne,avšakpoukazovalanato,že
ona ako účastník dopravnej nehody, vzhľadom na priebeh dopravnej nehody, utrpela psychickú traumu,
ktorá jej nedovoľovala včas a správne komunikovať so žalobcom. Žalovaná zároveň poukazovala aj na
to, že v danom prípade bola vlastníkom OMV ktorým došlo k dopravnej nehode leasingová spoločnosť,

ktorá o nehode bola včas informovaná a žalovaná mala za to, že vlastník vozidla si mal tiež splniť
a podieľať sa na ohlasovacej povinnosti. V odpore zároveň žalovaná poukazuje na nedostatok svojej
pasívnej legitimácie a z tohto dôvodu žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaná bola zo
strany žalobcu písomne vyzvaná na dobrovoľné plnenie náhrady poistného, ktorú za ňu žalobca plnil
poškodenému v dôsledku škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a to prípisom zo dňa

28 .06. 2013, kde ju žalobca vyzýva na zaplatenie časti poistného plnenia v sume 1.519,31 eura. Z výzvy
č. 85/2012 má okresný súd za preukázané, že Sociálna poisťovňa plnila výplatou dôchodkových dávok
pozostalým po zomrelej A.. C. R. - p. A.. Ľ.N. R. formou sirotského dôchodku pre 2 deti za obdobie
od 18. 04. 2011 do 17. 05. 2012. Sirotský dôchodok bol vyplácaný z invalidného poistenia. Z ďalšieho
listinného dokladu, ktorý bol predložený zo strany žalobcu vyplýva, že žalobca plnil regres Sociálnej

poisťovni práve v sume 3.038,63 eura a to dňa 07.11.2012 (č. l. 15), pričom predmetom žaloby je len 50
% z tohto plnenia z dôvodu, že pri výpočte vychádzal z metodiky pre postup pri uplatňovaní regresov z
dôvodu nenahlásenia vzniku poistnej udalosti. K podanému odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

9.Podľa§813ods.1zákonač.40/1964Zb. vzneníneskoršíchpredpisov,Občianskyzákonník(ďalejlen

„OZ“), ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza
jeho právo na poistiteľa a to až do výšky plnenia, ktoré poistiteľ poskytol.

10. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

11. Podľa § 10 ods. 1 zákona o PZP poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej
udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.12.Podľa§12ods.1písm.g)zákonaoPZP,poisťovateľmáprotipoistníkovinároknanáhradupoistného
plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil

povinnosť podľa § 10 ods. 1 až 4 zákona o PZP.

13. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

14. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu

vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

15. Ako vyplýva z rozhodnutia odvolacieho súdu, za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode zodpovedá
práve žalovaná ako vodička, ktorá zapríčinila dopravnú nehodu a to s odkazom na §420 OZ, pričom
žalovaná je zároveň aj osobou, na ktorú sa vzťahuje poistenie zodpovednosti v zmysle § 2 písm.
f/ a § 4 ods. 1 zákona o PZP, ako aj v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g/ tohto zákona. Z

rozhodovacej činnosti okresného súdu a odvolacieho súdu v identických veciach, avšak za iné obdobie,
má súd preukázané, že bolo ustálené, že poisťovňa má nárok na náhradu poistného plnenia proti
vodičovi motorového vozidla, ktorý za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá
na základe zavinenia. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.08.2010, sp. zn. 4 Cdo
54/2009). Dôsledkom uvedeného v obdobných veciach bola na plnenie v žalovanom rozsahu zaviazaná

práve žalovaná (viď rozsudok Okresného súdu Levice sp. zn. 9C/263/2014 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/44/2018 ako aj uznesenie, ktorým súd schválil súdny zmier v konaní
12C/87/2014).

16. Žalovaná bola poistená z titulu povinného zákonného zmluvného poistenia a ako vodička tohto

osobného motorového vozidla jeho prevádzkou spôsobila dopravnú nehodu. V danom prípade mala
jednoznačne povinnosť práve ona oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti v lehote do 15 dní po
jej vzniku, čo však neurobila s odvolaním sa na svoj zlý psychický stav spôsobený práve dopravnou
nehodou, jej priebehom. Žalovaná však v priebehu konania nepredložila žiadne dôkazy preukazujúce jej
tvrdenia o prekážkach, pre ktoré objektívne nemohla vybaviť u žalobcu poistnú udalosť a o skutočnosti,

že nebola schopná nahlásiť v 15 dňovej lehote poistnú udalosť. Obrana žalovanej tak spočívala len na jej
strohej konštatácií bez toho, aby preukázala objektívne okolnosti, ktoré by ju zbavili povinnosti nahradiť
žalobcovi poistné plnenie. Súd nepochybuje, že vzhľadom na priebeh dopravnej nehody žalovaná
utrpela psychickú traumu, avšak v konaní bolo potrebné preukázať, že na strane žalovanej nastali
také okolnosti, ktoré ju úplne vylúčili z možnosti splnenia si zákonnej povinnosti nahlásenia dopravnej

nehody. Žalovaná v konaní na takéto dôkazy nielenže nepoukazovala, dokonca aj napriek výzve súdu
na potrebu jej účasti na pojednávaní, za účelom objasnenia žalovanou tvrdených okolností o psychickej
traume, na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavila. Keďže poistenie sa vzťahuje aj na každú
osobu, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla uvedeného v poistnej zmluve, teda
za poisteného zákon považuje každú osobu, ktorá používaním poisteného vozidla spôsobí škodu, čo

je v danom prípade aj vodič, takáto osoba bude za spôsobenú škodu aj zodpovedať. V danom prípade
sa preukázateľne jedná o žalovanú.

17. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca ako poisťovateľ uzatvoril so žalovanou
ako poistníkom (osobou, ktorá uzatvárala s poisťovateľom poistnú zmluvu) poistnú zmluvu o poistení

zodpovednosti za škodu prevádzkou motorového vozidla vlastníkom ktorého bola v čase uzatvorenia
zmluvy ČSOB Leasing, a. s, Panónska cesta, Bratislava. Prevádzkou poisteného vozidla spôsobila
dopravnú nehodu práve žalovaná ako vodička tohto motorového vozidla, ktorá sama nesplnila povinnosť
vyplývajúcu z ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o PZP, a teda poisťovateľovi neoznámila vznik škodovej
udalosti do 15 dní po jej vzniku. Žalovaná sa v uvedenom spoliehala na to, že o dopravnej nehode

vedel vlastník OMV a to takmer bezprostredne po tom, ako sa nehoda stala a teda podľa žalovanej
oznamovaciu povinnosť mal splniť práve on, keďže ona bola len osobou, ktorá poistnú zmluvu uzavrela.
Tu súd zároveň poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalovaná v rámci svojej obrany poukázala na to,
že „vlastník vozidla bol o nehode včas informovaný...“. Ak žalovaná po dopravnej nehode, aj napriek
jej psychickej traume, mohla včas informovať o nehode vlastníka OMV, možno mať zato, že rovnako

si mohla splniť aj svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi. S prihliadnutím aj na právny
názor vyjadrený odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení, ako aj skutočnosť, že z príslušných vyššie
citovaných ustanovení vyplýva, že zodpovednou osobou je práve žalovaná ako vodička OMV, ktoráspôsobila dopravnú nehodu, bolo práve povinnosťou žalovanej túto nehodu nahlásiť žalobcovi -
poisťovni. Žalovaná však nekonala v súlade so zákonom.

18. Súd má ďalej preukázané, že žalobca plnil sociálnej poisťovni regres v sume 3.038,63 Eur, z ktorého
si v žalobe uplatnil nárok len na polovicu takto vyplatenej sumy, čo bolo jeho právo a čím sám žalobca
poskytol žalovanej zníženie náhrady. Pokiaľ je v konaní preukázané, že žalovaná si nesplnila povinnosť
nahlásenia škodovej udalosti v zmysle zákona, a ak žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno
v smere preukázania dôvodov zbavujúcich žalovanú tejto zákonnej ohlasovacej povinnosti, pričom

ale o škodovej udalosti informovala vlastníka OMV, a ak je zároveň preukázané, že žalobca vyplatil
Sociálnej poisťovni regresný nárok, súd prijal záver, že žalobca si svoj nárok uplatnil na súde dôvodne
voči žalovanej, ako vodičke OMV s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že žalovaná aj napriek výzve
odmietla plniť dobrovoľne. Žalovaná v konaní zároveň neprodukovala ani žiadne dôkazy smerujúce
k odôvodnenosti liberácie žalobcom uplatneného nároku, ktorý však v rozsahu 50 % bol už znížený
samotným žalobcom. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody, súd preto nároku žalobcu vyhovel v

plnom rozsahu.

19. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

20. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd preto zaviazal žalovanú na plnenie práve v lehote
3 dní.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

24. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Vzhľadom k tomu, že týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd rozhodol zároveň aj o nároku na

náhradu trov konania. Žalobca mal v konaní plný úspech, pričom bol úspešný aj v odvolacom konaní,
súd mu preto priznal nárok na náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania a to práve v
rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).