Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 9, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111214706
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4111214706.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov

JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobkyne: T. Q., narodená XX.XX.XXXX, Q..
E. XXXX/XX, V., zastúpená: Mgr. Peter Miklóssy, advokát, Hlavná 1221, Vráble, proti žalovaným: 1. F.
U., narodená XX.XX.XXXX, A. XXX/XX, V., 2. F. V., narodený XX.XX.XXXX, A. XXX/XX, V., 3. X. V.,
narodený XX.XX.XXXX, A. XXX/XX, V., žalovaný v 3. rade zastúpený: JUDr. Peter Križan, advokát,
Koceľova 2, Nitra, 4. P. V., narodený XX.XX.XXXX, A. XXX/XX, V., 5. X. V., narodený XX.XX.XXXX, A.
XXX/XX, V., 6. X. V., narodený XX.XX.XXXX, A. XXX/XX, V., žalovaní v 1., 2., 4., 5. a 6. rade zastúpení:
T. F., narodený XX.XX.XXXX, F., 7. U. Q., narodená XX.XX.XXXX, Q.. E. XXXX/XX, V., 8. X. K., narodený

XX.XX.XXXX, L. XXX/XX, V., žalovaní v 7. a 8. rade zastúpení: Mgr. Štefan Slováčik, advokát, Farská
34, 949 01 Nitra, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobkyne a žalovaných v 1. - 6. rade proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 27. septembra 2016, č. k. 7C/110/2011-404, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, okrem výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku, p o t v r d
z u j e .

Žiadna zo strán: žalobkyňa vs. žalovaní v 1./ až 6./ rade nemá právo na náhradu trov odvolacieho

konania.

Žalovaným v 7./ a 8./ rade voči žalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zriadil vecné bremeno bezodplatne v prospech vlastníka
stavby zapísanej Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor v LV č. XXXX pre kat. úz. V. ako viničný
domček s. č. XXXX na parc. č. XXXX, spočívajúce v práve prechodu pešo k stavbe s. č. XXXX
nachádzajúcej sa na parc. č. XXXX cez parc. č. XXXX zast. pl. a nádvoria o výmere XXX m2, zapísanú
v LV č. XXXX, kat. úz. V. tak, ako je zakreslené v prílohe č. X Geometrického plánu č. 7C XXX/

XXXX, zo dňa 8.10.2014, vyhotoveného D.. J. N., úradne overeného Okresným úradom
Nitra, katastrálny odbor dňa 2.12.2014, č. XXXX/XXXX, ktorý je nedeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.
Žalobkyni a žalovaným v 1. až 6. rade náhradu trov konania nepriznal. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.
Žalovaným v 7. a v 8. rade priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobkyňu a
žalovaných v 1. až 6. rade zaviazal zaplatiť trovy štátu na účet Okresného súdu Nitra, a to žalobkyňu
v rozsahu 50 % a žalovaných v 1. až 6. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 50 %, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou na súd dňa
19.5.2011, doplnenou dňa 11.7.2014 domáhala zriadenia vecného bremena k stavbe zapísanej v LV č.
XXXX pre kat. úz. V. ako viničný domček s. č. XXXX na parc. č. XXXX, spočívajúceho v práve prejazdumotorovým vozidlom a práve prechodu pešo k stavbe s. č. XXXX nachádzajúcej sa na parc. č. XXXX
cez parc. č. XXXX zast. pl. a nádvoria o výmere XXX m2, zapísanú v LV č. XXXX, kat. úz. V. a cez
parc. č. XXXX/X zast. pl. a nádvoria o výmere XX m2, zapísanú v LV č. XXXX, kat. úz. V. tak, ako je

zakreslené v Geometrickom pláne č. 7C XXX/XXXX, ktorý vyhotovil D.. J. N.. Svoju žalobu odôvodnila
tým, že nie je vlastníkom priľahlých pozemkov a so žalovanými, ktorí jej bránia v prístupe na pozemok
nie je možné sa mimosúdne dohodnúť.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou

nehnuteľností v kat. úz. V., zapísaných Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, v LV č. XXXX parc. č.
XXXX/XX zast. pl. a nádvoria - garáž s. č. XXXX o výmere XX m2, parc. č. XXXX vinice o výmere XXXX
m2, parc. č. XXXX zast. pl. a nádvoria - viničný domček s. č. XXXX a parc. č. XXXX zast. pl. a nádvoria
o výmere XX m2. Žalovaní v 1. až 6. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v kat. úz. V.
zapísanejvLVč.XXXXakoparc.č.XXXXzast.pl.anádvoriaovýmereXXXm2,každývpodiele1/6-ina.
Žalovaní v 7. a v 8. rade sú podielovými spoluvlastníkmi parc. č. XXXX/X zast. pl. a nádvoria o výmere

XX m2, zapísanej v LV č. XXXX pre kat. úz. V. každý v podiele 1-ica. Žalobkyňa sa domáha zriadenia
vecného bremena spočívajúceho v prechode pešo a v prejazde motorovými vozidlami k stavbe s. č.
XXXX nachádzajúcej sa na parc. č. XXXX cez nehnuteľnosti žalovaných, a to cez parc. č.XXXX a XXXX/
X tak ako je vyznačené v Geometrickom pláne č. 7C XXX/XXXX, zo dňa 8.10.2014, vyhotovenom D..
J. N.. Dôvodom podania žaloby bola skutočnosť, že žalovaní bránili žalobkyni v prechode a prejazde k

svojmu pozemku. Žalovaní so zriadením vecného bremena nesúhlasia, pretože by ich to obmedzovalo
v ich vlastníckych právach. Poukázali na iné prístupové cesty k pozemku žalobkyne, ako aj na prístup
z druhej strany viníc.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 123, § 126 ods. 1, § 151n ods. 1, § 151o ods.

1, 3 Občianskeho zákonníka.

5. Uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V okolí
stavby s. č. XXXX sa nachádzajú pozemky žalovaných, a to parc. č. XXXX, XXXX/X, ako aj ďalších
vlastníkov, ktorí neboli stranami sporu a žalobkyňa ani nepožadovala zriadenie vecného bremena

cez tieto nehnuteľnosti. Z druhej strany viníc žalobkyne sa nachádza cesta s parc. č. XXXX, ktorá
je vytvorená z parciel, ktoré majú súkromných vlastníkov a nie je verejnou prístupovou cestou a
bezprostredne nenadväzuje na žiadnu neknihovanú verejnú prístupovú cestu. Prístup žalobkyne k
viničnému domčeku nie je možné zrealizovať bez toho, aby žalobkyňa prechádzala cez cudzie pozemky.
Pretobolsúdprvejinštancietohonázoru,žežalobkyňamánaliehavýprávnyzáujemnazriadenívecného

bremena. Naliehavý právny záujem bol spochybnený žalovanými v 7. a v 8. rade, tvrdili žalobkyni nikto
nebráni prechádzať k stavbe pešo. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že žalobkyni spočiatku
nebolo bránené prechádzať cez pozemky žalovaných pešo, ale neskôr jej to už nebolo umožnené, a
preto chodila cez parc. č. XXXX, ktorá patrila K.. Žalovaní sa v spore vyjadrovali, že si neželajú, aby
žalobkyňa chodila cez ich pozemky, narúša to ich súkromie, ani jeden zo žalovaných neuvádzal, že by

mu vadil len prejazd vozidlom, vyjadrovali sa zamietajúco k celému predmetu sporu, t. j. aj k zriadeniu
vecného bremena pešo. Na pojednávaní dňa 30.8.2016 sa vyjadril právny zástupca žalovaných v 1., 2.,
4., 5. a 6. rade, že žalobkyni nikto nebráni, aby chodila cez cudzie pozemky, ale so zriadením vecného
bremena nesúhlasí. Toto tvrdenie súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové, pretože žalobkyňa nemá
istotu aj do budúcna, že jej vlastníci okolitých pozemkov nebudú brániť v prechode cez ich pozemky, ako

tomu bolo aj v minulosti. Žalobkyňa podala žalobu práve z dôvodu, že jej bolo bránené chodiť pešo a aj
motorovým vozidlom cez pozemky žalovaných. Žalovaní sa po celú dobu sporu stavali k právu prechodu
žalobkyňou cez ich pozemky zamietajúco a navrhovali súdu ďalšie možnosti prechodu, či už z druhej
strany viníc alebo cez pozemky ostatných vlastníkov. Keď žalovaní tvrdia, že nebránia žalobkyni v práve
prechodu pešo, mohli uzatvoriť aj mimosúdnu dohodu, ktorou by určili žalobkyni kadiaľ môže k svojej

stavbe pešo bez zriadenia vecného bremena prechádzať. Takúto možnosť vyslovil na pojednávaní dňa
30.8.2016 aj právny zástupca žalobkyne, s čím ani jeden zo žalovaných nesúhlasil. Žalobkyňa preto
osvedčila naliehavosť právneho záujmu na zriadení vecného bremena.

6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že zvažoval dve možnosti prístupu k stavbe žalobkyne, pričom

pri rozhodovaní zobral do úvahy názor znalca Ing. J. N. a tiež sa oboznámil so stavom obhliadkou na
mieste samom. Uprednostnil zriadenie vecného bremena cez parc. č. XXXX, avšak len pešo, pretože
vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý vyhodnotil, že prechod vozidlom by nebol možný ani pri jednej
z dvoch možných variant. Dôvodom bola podzemná pivnica, vysadené stromy a úzky priestor medzistavbami parc. č. XXXX a XXXX. Tento spôsob prechodu sa aj na základe vykonanej obhliadky javil
súdu prvej inštancie ako menej zasahujúci do vlastníckeho práva žalovaných v 1. až 6. rade ako v
druhom prípade prechodu cez parcelu žalovaných v 7. a v 8., a to aj napriek tomu, že je dlhší. Podľa

predložených fotografií prechodom pešo by nedošlo k narúšaniu súkromia žalovaných, nakoľko ide o
prechod za stavbou s. č. XXXX žalovaných, medzi dvoma stavbami postavenými na parc. č. XXXX a
XXXX, ktorý je úzky, na ktorom sú navezené kamene a kde nie je žiadny oddychový priestor, ktorý by
žalovaní využívali. Priestor prechodu označený znalcom v prílohe č. 3 ZP, ako je vidieť z fotografií je
zarastený a neudržiavaný. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že tadiaľto sa chodilo aj v minulosti a tiež

sa chodilo aj cez parc. č. XXXX/X, ktorá je v spoluvlastníctve žalovaných v 7. a v 8. rade. Tento prechod
aj keď je kratší, by zasahoval do vlastníckeho práva spoluvlastníkov parcely č. XXXX/X vo väčšej miere,
pretože výmerou ide o menší pozemok, priestor kadiaľ je zakreslená cesta je jedinou oddychovou zónou
na pozemku, nachádza sa priamo pred oknom stavby postavenej na parc.č. XXXX/X, ako je vidieť aj z
fotografií. Žalovaným v 7. a v 8. rade by zostal na užívanie priestor pred vstupom do stavby, ale rozlohou
ide o veľmi malý priestor, popri ktorom vedie cesta k ďalším pozemkom.

7. K argumentácii žalovaného v 3. rade o dodatočnom povolení stavby a nemožnosti poskytnutia právnej
ochranymajiteľovistavbysúdprvejinštancieuviedol,ženiejepodstatnéprezriadenievecnéhobremena
podľa § 151o ods. 3 Obč. zák. ako bola stavba postavená. Stavebník stavbu postavil na svojom pozemku
a z rozhodnutia Mestského národného výboru vo V. zo dňa 2.5.1990 vyplýva, že stavba bola dodatočne
povolená v podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona č. 50/1976 Zb. Iný prípad je zriadenie vecného

bremena k stavbe, ktorá bola zriadená na cudzom pozemku, avšak aj v tomto prípade zákon podľa §
135c ods. 3 Obč. zák. pripúšťa zriadenie vecného bremena, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho
práva k stavbe. Žalovaný v 3. rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že v prípade zriadenia
vecného bremena by mal súd rozhodnúť aj o náhrade.

8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vecné bremeno je potrebné zriadiť bezodplatne, pretože jeho
zriadením nedôjde k výraznej ujme vlastníkov zaťaženého pozemku, nedôjde k zníženiu jeho hodnoty,
žalovaní nebudú obmedzovaní v užívaní pozemku prechodom pešo. Ide o oblasť viníc, kde sa žiadna
zo strán sporu trvale nezdržuje, vinice nie sú oplotené, je to otvorený priestor a ako sa vyjadril právny
zástupca žalovaných na č.l.XXX „po viniciach si každý z vlastníkov chodí kadiaľ uzná za vhodné“. V čase

obhliadky, ktorá sa konala v júni 2016 boli pozemky nepokosené, javilo sa, že nie sú pravidelne užívané,
a to napriek ročnému obdobiu, v ktorom je najväčší predpoklad, že by mohli byť najviac využívané.
„Skalky“ ako hŕbu kamenia nazvali žalovaní neboli udržiavané. V minulosti, v čase začatia sporu boli
pozemky zrejme viac využívané, čo vyplýva aj z fotografií, kde vidno výsadbu kvetov pred viničným
domčekom postavenom na parc. č. XXXX, ktorá už v súčasnosti chýba. Finančná náhrada za zriadenie

vecného bremena by mala kompenzovať ujmu povinného počas doby trvania vecného bremena. Na
základe toho bol súd prvej inštancie názoru, že žalovaným v 1. až 6. rade žiadna ujma, ktorá by ich
obmedzovala v užívaní pozemku zriadením vecného bremena prechodom pešo nevznikne, čoho si boli
vedomí aj žalovaní, ktorí ju ani nežiadali priznať, s výnimkou žalovaného v 3. rade.

9. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že žalobe vyhovel len v časti zriadenia vecného bremena cez
parc. č. XXXX pešo a vo zvyšku zriadenia prechodu motorovým vozidlom cez parc. č. XXXX, ako aj
zriadenia vecného bremena cez parc. č. XXXX/X pešo aj motorovým vozidlom zamietol.

10. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 CSP.

Žalobkyňa bola úspešná voči žalovaným v 1. až v 6. rade len v časti žaloby, z tohto dôvodu nepriznal
žiadnej zo strán sporu (žalobkyni, žalovaným v 1. až v 6. rade) právo na náhradu trov konania v zmysle
ust. § 255 ods. 2 CSP. Žalobu v časti zriadenia vecného bremena, ktoré smerovalo voči žalovaným v 7.
a v 8. rade zamietol a priznal im náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu podľa ust. § 255
ods. 1 CSP. O výške trov bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

11. Pomer úspechu a neúspechu v konaní premietol aj do náhrady trov štátu, ktoré sú tiež trovami
konania a ktoré vznikli vypracovaním znaleckého posudku. Keďže žalovaní v 7. a v 8. rade boli v spore
úspešní, nezaviazal ich na náhradu trov štátu. Podľa pomeru úspechu, ktorý bol 50:50, zaviazal na
náhradu trov štátu žalobkyňu a žalovaných v 1. až v 6. rade.

12. Proti uvedenému rozsudku podali spoločne odvolanie žalovaní v 1., 2., 4., 5. a 6. rade, žiadali
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania v plnom rozsahu.
V odvolaní uviedli, že v odôvodnení rozsudku chýba veta, ktorá je v prospech odporcov a zásadnýmspôsobom mohla vplývať na konečný rozsudok, a to „Zvolaná obhliadka na mieste samom, na ktorej
jedna zo spoluvlastníčok č. XXXX/X navrhla navrhovateľke možnosť zriadenia vecného bremena cez
túto parcelu so zápisom na LV“. V rozsudku nie je uvedená veta zo zápisnice o pojednávaní zo dňa

30.08.2016 „Sú minimálne dve cesty, ktoré sú kratšie a výhodnejšie. Súd v priebehu konania sa s týmto
nevysporiadal. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.04.2012 nie je uvedená v rozsudku veta „Právo
prechodu by narúšalo moje súkromie“. Za súkromie považovala žalovaná v 1. rade miesto, kde sa hráva
so svojím maloletým synom a miesto medzi stavbami parc. XXXX a XXXX, ktorý si začala budovať a
v budúcnosti plánuje dobudovať ako relaxačnú zónu. Nie je prípustné viesť vecné bremeno spôsobom,

že sa zasiahne do súkromia vlastníka pozemku. V odôvodnení rozsudku súd uvádza časť výpovede
zástupcu žalovanej 7., ktorá je v prospech žalobkyne. Chýba veta, ktorá je v prospech žalovaných a
zásadným spôsobom mohla vplývať na konečný rozsudok, že žalobkyňa si mohla zabezpečiť prístup
odkúpením nehnuteľnosti. Veta v zápisnici o pojednávaní zo dňa 11.04.2013, strana 3, znie: „Na otázku
PZN uviedol: Na otázku, v čom by ma obmedzoval prechod navrhovateľky udáva, že chcem si tam
napríklad grilovať, ja som navrhoval právnemu zástupcovi navrhovateľky, že jej môžeme predať celú

nehnuteľnosť, k čomu sa nevyjadrila.“ Navrhovateľka si mohla zabezpečiť prístup odkúpením priľahlej
parcely XXXX/X. Pokiaľ si svedkovia K. G. a V. P. pamätajú, ako deti, že na parcele XXXX boli sudy
znamená to, že táto parcela sa v minulosti, v čase ich detstva, aj v súčasnosti využíva ako pracovný
priestor. Pokiaľ je iný prístup k nehnuteľnostiam XXXX, nemalo by sa zriadiť vecné bremeno cez parcelu
XXXX. V rozsudku nie je uvedená veta zo zápisnici o pojednávaní zo dňa 26.04.2014, strana 8 „Susedia

tam majú zasadené stromky, je tam žumpa, možno aj 20 rokov sa toto ako cesta nepoužíva.“ Pokiaľ
sa prístup 20 rokov nevyužíva ako prístupová cesta, je to dostatočne dlhá doba na to, aby prístup sa
zriadil cez parcelu, ktorá bola počas doby 20 rokov využívaná ako prístup k parcele XXXX. Prejazd
v ktoromkoľvek smere cez parcelu XXXX je nemožný. Za stavbou na parcele XXXX a spoločnou
hranicou s parcelou XXXX/X je podzemná pivnica a medzi stavbami XXXX a XXXX je skalka, ktorá

bráni akémukoľvek prejazdu. Navrhovateľka cez danú nehnuteľnosť neprechádzala. V zápisnici zo dňa
26.04.2012 svedkyňa F. Q. uviedla „Viac-menej sme cez pozemok V. nechodili, svedok K. G. uviedol: „Čo
si ja pamätám, ešte ako malý chlapec, chodili sme na vinice na koňoch a na vozoch, vstupovalo sa cez
parc. č. XXXX/X a schádzalo sa cez XXXX alebo naopak. V r. 1986 sa robilo zameranie, dovtedy nerobil
nikto problémy, bolo to jedno kade sa išlo. Ja som chodil cez parc. č. XXXX/X.“ Poukázali na to, že vek

dieťaťa je do pätnásť rokov, pán G. sa narodil v roku XXXX, plus pätnásť rokov znamená prechod v roku
XXXX. Zhodne vypovedala aj svedkyňa V. P., rok narodenia XXXX. Na takýto prechod dávno v minulosti
by nemal súd prihliadať. Preto pokiaľ existuje iná možnosť prístupu, žiadali rozdeliť konanie do dvoch
konaní a poukázali aj na to, že tam, kde je evidované vlastníctvo maloletého nie je možné zriadiť vecné
bremeno, pretože by sa tým znížila trhová hodnota majetku. Súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Pokiaľ niekto v minulosti na základe slobodného rozhodnutia umožnil
zásah do svojho vlastníctva a nejaký čas ho toleroval, bolo to na základe jeho slobodného rozhodnutia.
Preto si stadiaľ nemožno vynucovať právo prechodu. Svedeckými výpoveďami je preukázaný prístup
k parc. XXXX cez parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX a chodník nad vinicou, parc. č. XXXX.

Navrhovateľka dňa 9.05.2011 podala návrh na Okresný súd v Nitre, v ktorom sa domáhala práva
prechodu a prejazdu cez parcelu XXXX. Uznesením súdu boli pripustení vlastníci parcely XXXX/X,
odporcovia 7., 8. Sama navrhovateľka zažalovala v tomto konaní len dva varianty prechodu XXXX a
XXXX/X, avšak je tu aj viacero variant - XXXX/X a XXXX. Nemalo byť ťarchu žalovaných, že sa zvažujú
len dve varianty, hoci je možnosť prístupu z viacerých ciest. Tým, že súd uznesením 7C/110/2011-171

rozhodol vypracovať posudok cez parc. č. XXXX a XXXX/X a nepripustil odvolanie sa domnievajú,
že nesprávnym postupom im znemožnil, aby uskutočňovali patriace práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Jednoducho žalobkyňa nehnuteľnosť kúpila a jediný relevantný
prístup má cez vinicu a verejný neknihovaný majetok - chodník. Nemôže sa teraz ona dožadovať
nejakého uľahčenia od všetkých naokolo a ešte aj od súdu, aby obmedzovala ostatných vlastníkov v ich

vlastníckom práve. Žalobkyňa tvrdila, že nemá inú možnosť prístupu, a to s poukazom na to, že vinica
parc. XXXX je dlhá 2 km, a je nemysliteľné, aby cez takúto dlhú parcelu prechádzala k svojej domovej
nehnuteľnosti. V znaleckom posudku č. XX/XXXX sa uvádza, že prístup z p. č. XXXX by bol realizovaný
cez vinohrady (pomedzi riadky vinohradu) čo motorovým vozidlom nie je možné. Taktiež prístup peši
po pozemku p. č. XXXX nie je vhodný (ale je možný) a to z dôvodu veľkej vzdialenosti, ktorú by bolo

potrebné prekonať pre sprístupnenie stavby, svahovitosti terénu, vzdialenosť medzi riadkami vinohradu
cca 1 meter), ktorou by bolo problematické prenášanie mechanizmov a príslušenstva potrebného na
obrábanie vinohradu a užívanie stavby s. č. XXXX. Pokiaľ znalec konštatuje v zápisnici o pojednávaní
zo dňa 27.03.2014, že navrhovateľka môže prechádzať po chodníku nad vinicou pešo, celú ju prešiel,a nikto by týmto prístupom nebol obmedzený, možno to považovať síce za problematický prístup, ale
je to prístup na pešo. Prístup k stavbe z verejnej komunikácie nemožno prostredníctvom práva cesty
vynucovať z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keby bol prístup pre vlastníka

stavby výhodnejší. Vzdialenosť, svahovitosť, úzky priestor medzi viničnými radmi, posudzované ako
nevhodný prístup, sa nachádzajú vo vinohrade na parc. XXXX, ktorá je vo vlastníctve odporkyne. Pokiaľ
sú vlastníci na LV mŕtvi, ich majetok je v správe štátu (SPF) nemôžu brániť v prechode cez chodník
nad vinicou. Cez parcelu XXXX pripustili vlastníci prechod cez túto parcelu. Ako je uvedené v zápisnici
výpoveď svedka P. K., navrhovateľka väčšinou prechádzala cez ich parcelu. Nie je preukázané, že

prístup by jej nebol umožnený. Prechod cez parcelu XXXX/X vlastník nebol účastníkom sporu, preto
na súde nie je preukázané, že si nevie navrhovateľka zabezpečiť prístup k svojej nehnuteľnosti cez
túto parcelu. Konanie je zúžené iba do dvoch parciel. Pokiaľ chce mať zabezpečený prístup vecným
bremenom, mala žalovať všetkých vlastníkov priľahlých parciel. Domnievajú sa, že prístupová cesta cez
parcelu XXXX/X o dĺžke 5 m je kratšia ako cez parcelu XXXX, ktorá má dĺžku 30 m, čo je takmer šesťkrát
viac. Súd pri percentuálnom posudzovaní voči výmere pozemkov neprihliadal na skutočnosť, že najužší

priestor zriadenia vecného bremena na parcele XXXX je medzi stavbami umiestnenými na p. č. XXXX
a XXXX. Zásah medzi stavbami predstavuje takmer 100%, nakoľko pri obhliadke na mieste samom,
ako aj v znaleckom posudku č. XX/XXXX, je uvedené, že vzdialenosť medzi strešnými konštrukciami
týchto stavieb je v na najužšom mieste 1,95 m, prechod o šírke 1,7 m zaberá takmer celú plochu medzi
stavbami a tým ju znehodnocuje. Práve v tomto mieste si začali odporcovia 1. - 6. budovať oddychovú

zónu, skalku. Ťažká životná rana, strata matky, štúdium na G. fakulte, prerušenie štúdia a tehotenstvo
spôsobili,žeoddychovúzónunedokončili.Znalecvznaleckomposudkukonštatoval,žeprístupkparcele
XXXX nie je možný motorovým vozidlom. Sprístupniť ju možno iba peši, ale zakreslená šírka prechodu
v prílohe č. 3, je 170 cm, čo je zbytočným zásahom do vlastníctva, navrhovateľke postačuje podľa
jej vyjadrenia 75 cm. Ďalej namietali nesprávne zdôvodnenie súdu, že nedôjde k zníženiu hodnoty

pozemku, je to preukázané v liste zo dňa 10.12.2012. Súd neprihliadal na skutočnosť, že voči odporcom
1.-6.jeprijatépredbežnéopatrenie,ktoréakýmkoľvekspôsobomzakazujezasahovaťdoparcelyXXXX,
že v minulosti pred prijatím predbežného opatrenia boli pozemky zrejme viac využívané ako súkromný
a pracovný priestor odporcov (výsadba kvetov a podobne).

13. K odvolaniu žalovaných v 1., 2., 4., 5. a 6. rade sa písomne vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že má za to,
že v predmetnej právnej veci sú splnené zákonom stanovené podmienky na zriadenie vecného bremena
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok v zmysle ustanovenia §
151oods.3OZ.AkovlastníčkastavbyviničnéhodomčekasosúpisnýmčíslomXXXXnapozemkusparc.
č. XXXX nie je zároveň vlastníkom žiadneho pozemku priľahlého k predmetnej stavbe, z ktorého by bolo

možné sa dostať od stavby k verejnej komunikácii, ktorá sa nachádza na pozemku s parc. č. XXXX/X.
Teda nemá priamy prístup k svojej stavbe, a to ani peši a ani osobným motorovým vozidlom. Prístup k jej
stavbe tak nemožno zabezpečiť inak ako zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez
priľahlý pozemok. Rozsudkom súdu prvej inštancie bolo vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu
pešo zriadené len v nevyhnutnom rozsahu tak, aby na jednej strane mala zabezpečený prístup k svojej

stavbe, a aby na strane druhej žalovaní v 1. až 6. rade ako vlastníci priľahlého pozemku boli obmedzení
v najmenšej možnej miere. Pritom je rozhodujúci obsah práva prechodu, t. j. jej právo prejsť pešo cez
pozemok v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. až 6. rade k svojej stavbe, nič iné obsahom
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie je a takýto prechod cez pozemok jeho vlastníkov v
podstate žiadnym spôsobom nezaťaží ani neobmedzí. Jedná sa o pozemok v lokalite vinohradov, kde

je bežné a zaužívané, že susediace pozemky, ktoré nie sú žiadnym spôsobom oddelené (oplotením
a pod.), sú ich vlastníkmi navzájom využívané na prechod pešo k stavbám viničných domčekov a
vinohradov. Pred začatím konania, ako aj v priebehu konania, a to ešte aj na poslednom pojednávam', sa
snažila so žalovanými v 1. až 6. rade dohodnúť na podmienkach prechodu cez ich pozemok. Žalovaní v
1. až 6. rade, a to každý z nich, však akúkoľvek možnosť prechodu cez ich pozemok výslovne odmietli a

vylúčili (každý z nich to výslovne uviedol vo svojej výpovedi na pojednávaní). Preto nemala inú možnosť,
ako domáhať sa zriadenia práva prechodu v súdnom konaní na základe súdneho rozhodnutia. V konaní
žiadala zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty práve cez tie priľahlé pozemky, ktoré
predstavujú najbližší, najkratší a najvhodnejší prístup k jej stavbe z verejnej komunikácie. Pritom je
zároveň potrebné zdôrazniť, že v konaní žiadala zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve

cesty práve cez tie priľahlé pozemky, cez ktoré bol prístup k jej stavbe aj reálne realizovaný, čo bolo
v konaní vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané. Žalovala len také zriadenie práva cesty,
ktoré zodpovedalo skutočne realizovanému prístupu k tejto stavbe aj v minulosti. Prístup k jej stavbe
nemožno realizovať cez pozemok parc. č. XXXX bez toho, aby neprechádzala cez cudzie pozemky vsúkromnom vlastníctve. Ako vlastníčka stavby viničného domčeka so súpisným číslom XXXX na parc. č.
X nie je zároveň vlastníkom žiadneho pozemku priľahlého k predmetnej stavbe, z ktorého by bolo možné
sa dostať od stavby k verejnej komunikácii, pričom prístup od stavby priamo k verejnej komunikácii

nemožno realizovať ani pozemok parc. č. XXXX (bez toho, že by prechádzala cez cudzie pozemky).

14. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie aj žalovaný v 3. rade, žiadal rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo zmeniť a žalobu zamietnuť.
Žalovaný v 3. rade má zato, že súd prvej inštancie vzhľadom k tomu, že v čase podania žaloby jeden zo

spoluvlastníkov na parc. XXXX bol a je vedený vtedy maloletý X. V. (žalovaný v 5. rade), bol zastúpený
Úradom práce a soc. vecí Nitra mal žalobu ihneď zamietnuť. Ak existuje iná možnosť prístupu, tam kde je
evidované vlastníctvo maloletého nie je možné zriadiť vecné bremeno, pretože by sa tým znížila trhová
hodnota.NávrhpodávalT.F.eštevroku2012,avšaksúdsasuvedenýmnevysporiadal.Súdmalskúmať
podmienky konania, hneď ako sa dozvede1, že jeden zo spoluvlastníkov na parc. XXXX je maloletý, mal
konanie v danej časti zamietnuť. Pokračovaním v konaní súd porušil procesné podmienky a procesné

práva maloletého na spravodlivý proces pretože nemožno jeho zastúpenie považovať za zastúpenie
riadne. Ďalej uviedol, že súd nemá zriadiť vecné bremeno, ak jeho zriadenie by malo za následok
také obmedzenie vlastníckych práv, ktoré by bolo vo výraznom nepomere k výkonu vlastníckych práv
vlastníka stavby a ktoré by bolo možné spravidla označiť aj ako výkon práv v rozpore s dobrými mravmi
(§ 3 ods. 1 OZ). Pri zriadení je súd povinný zobrať do úvahy princíp proporcionality. Žalobkyňa má

prístup k stavbe aj cez svoj vlastný pozemok a nemožno prostredníctvom vecného bremena vynucovať
prístup k stavbe z inej strany cez pozemok patriaci inému vlastníkovi len z dôvodu, že tento prístup je pre
žalobkyňu obtiažnejší. Žalobkyňa je vlastníčkou priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe
a to parc. č. XXXX. Aj svedeckou výpoveďou bolo preukázané, že sa ako prístupová cesta používala
viac ako 60 rokov. Aj žalobkyňa uviedla, že nemá inú možnosť prístupu, a to s poukazom na to, že

vinica parc. XXXX je dlhá 2 km, a je nemysliteľné, aby cez takúto dlhú parcelu prechádzala k jej domovej
nehnuteľnosti. To, o čom hovoria žalovaní nie je prístupová cesta. Je to chodník cez vinohrad, ktorý
treba celý prejsť aby sa dostalo k viniciam navrhovateľky a k jej stavbe. Prístup z p. č. XXXX by bol
realizovaný cez vinohrady (pomedzi riadky vinohradu) čo motorovým vozidlom nie je možné. Taktiež
prístup peši z pozemku p. č XXXX nie je vhodný (ale je možný) a to z dôvodu veľkej vzdialenosti,

ktorú by bolo potrebné prekonať pre sprístupnenie stavby, vzdialenosť medzi riadkami vinohradu by
bola problematická pre prenášanie mechanizmov a príslušenstva potrebného na obrábanie vinohradu
a užívanie stavby s. č. XXXX. Prístup k stavbe z verejnej komunikácie nemožno prostredníctvom práva
cesty vynucovať z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keby bol prístup pre
vlastníkastavbyvýhodnejší.Vzdialenosť,svahovitosť,úzkypriestormedziviničnýmiradmiposudzované

ako nevhodný prístup sa nachádzajú vo vinohrade na parc. XXXX, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne.
Pokiaľ sú vlastníci na LV mŕtvi, ich majetok je v správe štátu (SPF) nemôžu brániť v prechode cez
chodník nad vinicou. Žalobkyňa mala možnosť si zabezpečiť prístup odkúpením priľahlej parcely XXXX/
X, mala možnosť zriadenia vecného bremena cez túto parcelu. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobkyňa
má prístup cez svoj pozemok k par. č. XXXX, súdom určený umiestnenej na pozemku parc. č. XXXX

je možné len peši a to cez pozemky parc. č. XXXX a XXXX/X, pričom najvhodnejším spôsobom
sprístupnenia predmetnej stavby je cez parc. č. XXXX/X. Napriek tomu súd rozhodol, že zriaďuje vecné
bremeno na parcelu žalovaného v 3. rade. O zriadenie vecného bremena sa domáha žalobkyňa, ktorá
je majiteľkou stavby, ktorá bola nepovolená a až rozhodnutím MNV V. bola dodatočne povolená. Súd
nemôže poskytnúť právnu ochranu majiteľovi stavby, ktorou bol porušený zákon, a je irelevantné, že

v súčasnosti je vlastníkom stavby žalobkyňa. Nie je v nevyhnutnej miere zásah spočívajúci v práve
prechodu pešo, o šírke 1,7 metra, ak samotná žalobkyňa musí následne prejsť /ak chce vstúpiť do svojej
stavby/ chodníkom na svojom pozemku, ktorý má šírku 75 cm! Ďalších 8 metrov, keďže jej prístup k
stavbe (vchod do stavby) je na opačnej strane, a to nehovoriac o dĺžke vecného bremena na parcele
žalovaného v 3. rade, ktorá je 29,8 metra. Prechod cez parc. XXXX je najdlhší. Oproti prechodu po

parcele XXXX/X, ktorá je o dĺžke 5,5 metra je 5,4 krát dlhšia, avšak je aj otázne, ak má žalobkyňa
prístup ku vchodu stavby o šírke 75 cm a znalec skonštatoval, že prístup MV nie je možný, prečo znalec
ponechal vecné bremeno o šírke 1,7 metra. Žalobkyňa koncipovala žalobu tak, aby jej nevyužívaná časť
pozemku slúžila ako „parkovisko“ sama na pojednávam uviedla, že by tam parkovala a že najradšej by
bola, keby mohla autom isť cez parc. XXXX ako aj parc. XXXX/X, čím by sa mohla svojím autom otočiť.

Takáto žaloba je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní navrhovali, aby znalec vo svojom posudku sa
zaoberal aj inými možnými prechodmi, avšak súd uvedený návrh dokazovania zamietol. Rozhodnutím
súdu má žalobkyňa prístup k stavbe 29,8 metra cez pozemok žalovaného v 3. rade, následne musí
prejsť po parcele XXXX/X v dĺžke 24,8 metra k svojmu chodníku, prejsť popri stavbe 8 metrov chodníkomo šírke 75 cm a až následne sa dostane ku vchodu do stavby. Celá dĺžka je 42,6 metra. Určené
vecné bremeno prevyšuje nevyhnutnú mieru a predstavuje neprípustný zásah do vlastníckeho práva
k pozemku. Prechod cez parcelu XXXX je najdlhší zo všetkých priľahlých parciel. Uvedený úsek parc.

XXXX sa využíva aj ako pracovný priestor a je jediný, ktorý môžu žalovaní v 1. - 6. rade využívať.
Medzi stavbou a parcelou XXXX/X je podzemná pivnica, ktorá je sanovaná, avšak vo veľmi zlom stave
a túto časť pozemku tým pádom z bezpečnostných dôvodov žalovaní v 1. až 6. rade nemôžu používať.
Dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka cez danú nehnuteľnosť neprechádzala. Ďalej uviedol,
že súd pri percentuálnom posudzovaní voči výmere pozemkov neprihliadal na skutočnosť, že najužší

priestor zriadenia vecného bremena na parcele XXXX je medzi stavbami umiestnenými na p. č. XXXX
a XXXX. Zásah medzi stavbami predstavuje takmer 100%

15. Proti rozsudku podala odvolanie v časti výrokov o náhrade trov konania a trov štátu žalobkyňa,
žiadala rozsudok v týchto častiach zmeniť tak, že súd jej prizná voči žalovaným v 1. až 6. rade náhradu
trov konania v plnom rozsahu, neprizná žalovaným v 7. a v 8. rade voči nej náhradu trov konania, že

povinnosť zaplatiť trovy štátu na účet Okresného súdu Nitra do troch dní od právoplatnosti rozsudku v
celom rozsahu uloží žalovaným v 1. až 6. rade spoločne a nerozdielne. Má za to, že v časti konania
vo vzťahu k žalovaným v 1. až 6. rade úspech vo veci mala. Predmetom konania bolo zriadenie
vecného bremena vo forme zriadenia práva prechodu v jej prospech cez pozemok v podielovom
spoluvlastníctve žalovaných v 1. až 6. rade. Súd prvej inštancie v prvom výroku svojho rozhodnutia

vecné bremeno k pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. až 6. rade zriadil. Na základe
existujúceho právneho titulu uplatneného ňou teda súd prvej inštancie žalobe vyhovel a pravo cesty
formou vecného bremena zriadil. Rozhodujúce je samotné zriadenie vecného bremena a prípadne
jeho územný rozsah podľa vyznačenia v geometrickom pláne, nie jeho obsah z hľadiska spôsobu
vykonávania prechodu (pešo alebo motorovým vozidlom). Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho

zákonníka spôsob vykonávam vykonávania prechodu nerozlišuje, ale vecné bremeno definuje ako
vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo cesty cez priľahlý pozemok. Takto zákonom definované
vecné bremeno zahŕňa tak právo prechodu, ako aj právo prejazdu. Pred začatím konania, ako aj v
priebehu konania, a to ešte aj na poslednom pojednáva pojednávaní, sa snažila so žalovanými v 1.
až 6. rade dohodnúť na podmienkach prechodu cez ich pozemok. Odmietli jej návrh, preto nemala inú

možnosť, ako domáhať sa zriadenia práva prechodu v súdnom konaní na základe súdneho rozhodnutia.
Má za to, že v časti konania vo vzťahu k žalovaným v 7. a v 8. rade, napriek tomu, že v tejto časti bola
žaloba zamietnutá, sú dané také okolnosti, za ktorých bola žaloba a vo vzťahu k nim rozšírená, resp.
existujú také dôvody, na základe ktorých by súd žalovaným v 7. a v 8. rade náhradu trov konania voči
nej priznať. Až potom, čo z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že prístup k jej stavbe bol

realizovaný nielen cez pozemok v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. až 6. rade, ale aj cez
pozemok v podielovom spoluvlastníctve žalovanej v 7. rade a žalovaného v 8. rade žalobu rozšírila aj
o zriadenie práva prechodu cez tento pozemok a navrhla vstup žalovaných v 7. a 8. rade do konania,
čomu súd vyhovel. Po rozšírení žaloby aj samotný manžel žalovanej v 7. rade, resp. samotný žalovaný v
8. rade vo svojich výpovediach rovnako potvrdili, že cez ich pozemok bol prístup k jej stavbe žalobkyne.

Prístup k jej stavbe cez oba pozemky bol logicky realizovaný zároveň tak, aby prichádzajúci (aj autom)
mal možnosť jedným pozemkom k stavbe prísť a druhým pozemkom odísť, prípadne naopak. Žalovala
len také zriadenie práva cesty, ktoré zodpovedalo skutočne realizovanému prístupu k tejto stavbe aj v
minulosti, preto bola žaloba aj vo vzťahu k pozemku žalovaných v 7. a v 8. rade rozšírená logicky a
legitímne. Vo vzťahu k žalovaným v 1. až 6. rade sa nejednalo na jej strane o úspech len čiastočný a

povinnosť k náhrade trov štátu nemala byť súdom určená podľa pomeru 50:50 medzi ňou a žalovaných
v 1. až 6. rade. Aj v tejto súvislosti je potrebné zohľadniť jej pomery, ktoré v konaní preukazovala, na
základe čoho jej bolo v konaní súdom priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

16. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný v 3. rade. Uviedol, že ustanovenie § 151o ods.

3 Občianskeho zákonníka spôsob vykonávania prechodu nerozlišuje, ale vecné bremeno definuje ako
vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo cesty cez priľahlý pozemok, takto je zákonom definované
ako vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo cesty cez priľahlý pozemok a vecné bremeno zahŕňa
tak právo prechodu, ako aj právo prejazdu. Súd však zriadil vecné bremeno iba na pešo. Pokiaľ k
stavbe navrhovateľky je prístup možné zabezpečiť cez viacero prístupových ciest, je takto vynesený

rozsudok protiústavný. Na obhliadke pozemkov sa zúčastnili všetci vlastníci priľahlých pozemkov, kde
každý vyjadril svoj názor ohľadne prechodu. Odporcovia udávali, že to nie je najkratšia cesta, je tam
maloletý, navrhovateľka sa domáha nevykonateľného rozsudku (prejazd autom nemožný). Po vyjadrení
stanoviska všetkých zúčastnených súhlasila odporkyňa v 7. rade s prechodom na pešo cez parceluXXXX/X.Navrhovateľkatoodmietlatvrdiac,žesabudedomáhaťprístupunasúdeautom.Navrhovateľka
si až dvakrát mohla zabezpečiť prístup k svojej nehnuteľnosti dohodou pred súdnym sporom. Cez
parcelu XXXX navrhovateľka nechodila ani na pešo, autom je nemožné. Svedok P. K. vypovedal, že

navrhovateľka chodila väčšinou cez ich parcelu XXXX. Na prechod dávno v minulosti cez parcelu
XXXX, by sa prihliadať podľa názoru odporcov nemalo. Navrhovateľka klamala hneď v petite návrhu,
ktorý podala 19.10.2011, keď tvrdila, že jej odporcovia bránili v prechode a prejazde natlčením kolíkov.
Týmito kolíkmi si odporcovia iba vyznačili spoločnú hranicu s navrhovateľkou, potom, ako opakovane
prekračovala spoločnú hranicu pri kosení. V konaní navrhovateľka preukázala svoje majetkové pomery,

na základe čoho jej bolo súdom priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Treba však prihliadať na
skutočnosť, že navrhovateľka vkladovým konaním V kúpila nehnuteľnosť LV XXXX, stavba XXXX, parc.
XXXX, XXXX, XXXX, následne ich prostredníctvom firmy opravila. Navrhovateľka vkladom V kúpila
stavbu XXXX, postavenej na parc. XXXX/XX zapísanom na tom istom LV. Navrhovateľka investovala
veľké finančné prostriedky do nehnuteľnosti, ktoré nie sú nevyhnutné pre život a zároveň žiadala úľavy
od súdu, čo nie je v súlade s dobrými mravmi.

17. Krajský súd, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel

k záveru, že odvolanie žalovaných v merite veci a odvolanie žalovanej v časti trov konania a trov štátu
nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vo výroku o zriadení vecného
bremena, výrokoch o náhrade trov konania, výroku o trovách štátu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku odvolanie podané nebolo, v tejto časti rozsudok súdu prvej
inštancie nadobudol právoplatnosť.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

19.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Ak má odvolací súd za to, že prvoinštančný súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení
sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí

vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v merite veci v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle

§ 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a
nebude ich opakovať.
21. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej
inštancie. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej
úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu,

vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia
podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy
sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane
rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľmi vznášané
tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo

a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané
žalobcom v jeho odvolaní.

22. Žalovaní v odvolaní neuviedli žiadne také skutočnosti, skutkové či právne, s ktorými by sa súd prvej
inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné. Odvolací súd považuje za správne i

argumenty žalobkyne uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných.

23. K odvolacím dôvodom žalovaných odvolací súd uvádza, že výpovede účastníkov a svedkov zo
zápisníc o pojednávaní nemusia byť v rozsudku citované doslovne a v celom rozsahu. Pokiaľ v rozsudkunie sú uvedené niektoré vety z výpovedí, neznamená to, že sa súd nezaoberal celou vecou, teda aj
všetkými skutkovými tvrdeniami.

24. V odvolaní sa namieta vynechanie vety, že pri ohliadke na mieste samom jedna zo spoluvlastníčiek
parcely č. XXXX/X navrhla žalobkyni možnosť zriadenia vecného bremena cez túto parcelu so zápisom
na LV. Táto veta nie je podstatná, pretože ak navrhla dohodu iba jedna spoluvlastníčka nehnuteľnosti,
nemožno konštatovať, že mohlo dôjsť k dohode.

25. Ďalej žalovaní namietali absenciu vety, že sú minimálne dve cesty, ktoré sú kratšie a výhodnejšie
pre prechod žalobkyne k jej nehnuteľnosti. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že žalobkyňa
žalovala prístup iba cez dve konkrétne parcely a iba tými sa súd mohol zaoberať.

26. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí v odôvodnení rozsudku doslovne citovať
výpovede sporových strán a svedkov. Súd je oboznámený s obsahom celého spisu, v odôvodnení

môže iba zhrnúť podstatný obsah ich výpovedí, to neznamená, že sa nezaoberal všetkými tvrdenými
skutočnosťami.

27. Tvrdenie, že žalovaná v 1. rade miesto medzi stavbami parc. č. XXXX a XXXX začala budovať a v
budúcnosti chce dobudovať ako relaxačnú zónu neobstojí, pretože od roku 2009 žalobkyňa užíva svoju

nehnuteľnosť a prechádza cez predmetnú parcelu a nie je na nej vybudovaná žiadna relaxačná zóna. Z
náčrtov a fotografií vyplýva, že žalobkyňa v 1. rade má možnosť vybudovať si relaxačnú zónu na svojej
parcele v inej časti.

28. Tvrdenie, že žalobkyňa si mohla zabezpečiť prístup na jej nehnuteľnosť odkúpením priľahlej parcely

č. XXXX/X taktiež neobstojí, pretože nemožno skutočnosť, že žalobkyňa neodkúpila uvedenú parcelu
pripísať v neprospech žalobkyne, keďže na odkúpenie nemá dostatok finančných prostriedkov.

29. Vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že v minulosti sa chodilo na parcelu,
ktorú užíva žalobkyňa, iba cez parcelu č. XXXX/X, resp. že cez parcelu č. XXXX sa k jej parcele

nechodilo. Svedkovia uviedli, že sa chodilo aj cez parcelu č. XXXX. V tomto smere odvolací súd
poukazuje na to, že predmetom žaloby nie je vydržanie vecného bremena, preto nie je relevantné, kadiaľ
sa v minulosti chodilo na parcelu užívanú žalobkyňou. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že
žalovaný nárok nie je uplatnený titulom vydržania práva vecného bremena, preto je irelevantné kadiaľ
sa v minulosti chodilo k stavbe žalobkyne, teda cez ktoré priľahké pozemky. Keďže predmetom konania

bolo zriadenie vecného bremena, potom súd musí skúmať najvhodnejšiu formu vecného bremena
pre najefektívnejší prístup žalobkyne k jej pozemku a stavbe a pre najmenej obmedzujúci zásah do
vlastníckeho práva vlastníkov priľahlých pozemkov.

30. Žalovaní poukázali v odvolaní na to, že v konaní podali návrh na rozdelenie spisu do dvoch konaní,

keďže mali za to, že vypočutím svedkov sa preukázal prístup aj cez iné parcely. Naviac poukázali i
na to, že v čase začatia konania bol žalovaný v 5. rade maloletý a tam kde je evidované vlastníctvo
maloletého, nie je možné zriadiť vecné bremeno. Odvolací súd k týmto dôvodom uvádza, že rozdelenie
veci na dve konania nie je možné, pretože žalovaný nárok je potrebné posúdiť celkovo a keďže žalovaný
v 5. rade medzičasom nadobudol plnoletosť, v súčasnosti je už irelevantné, že v čase začatia konania

bol maloletý.

31. Zo strany žalobkyne v žiadnom prípade nejde o vynucovanie umožnenia prechodu cez priľahlú
parcelu, pretože zákon umožňuje obmedziť vlastnícke právo v nevyhnutných prípadoch zriadením
vecného bremena okrem iného aj právom prechodu cez predmet vlastníckeho práva.

32. Námietka žalovaných, že vypracovaním znaleckého posudku iba ohľadne parciel č. XXXX a XXXX/
X nedošlo k nesprávnemu postupu, ktorým im súd znemožnil uskutočňovanie im patriacich práv v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces je nedôvodná. Súd prvej inštancie mohol
nariadiť znalecké dokazovanie iba v rámci podanej žaloby, teda iba ohľadne parciel, ku ktorým sa

žalobkyňadomáhalazriadeniavecnéhobremena.Súdprvejinštancienemoholurčiťznalcovivypracovať
znalecký posudok ohľadne všetkých prístupových ciest cez parcely č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX a
č. XXXX, pretože predmetom konania boli iba parcely určené žalobkyňou v žalobe.33.Pokiaľideoprístupzparcelyč.XXXXcezvinohrady,zovšetkýchzistenýchokolnostímožnouzavrieť,
že ide o problematický prístup, podstatne zložitejší, náročnejší vzhľadom na dĺžku a svahovitý terén.
Prechod cez parcelu č. XXXX by bol ešte dlhšou cestou a rozsudkom stanovený prechod. Žalovanými

navrhovaný prechod cez parcelu č. XXXX/X by bol tiež nevyhovujúci, ide o ešte menší a užší pozemok
a obmedzenie vlastníckeho práva by bolo závažnejšie. Podľa predložených fotografií, súdom prvej
inštancie určený prechod sa nachádza v časti, kde nie je vybudovaná žiadna plocha využívaná či už na
záhradníctvo, oddych, relax, šport a podobne a nikdy ani takým spôsobom využívaná nebola. Námietka
žalovaných, že súdom stanovený prechod je pre peší prechod príliš široký, neobstojí, pretože prechod

pešo neznamená, že musí byť vymedzený iba v rozsahu akoby šírky prechádzajúceho človeka. Je
potrebné vziať do úvahy, že žalobkyňa má právo pri prechode pešo niesť batožinu, či prenášať potrebné
záhradnícke stroje, či potreby do domácnosti v jej stavbe.

34. Pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne voči trovám konania a trovám štátu, odvolací súd sa stotožnil
s dôvodmi súdu prvej inštancie a aj s dôvodmi žalovaných vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne.

Žalobkyňa nebola v konaní úspešná v plnom rozsahu, keďže sa domáhala zriadenia vecného bremena
spočívajúceho v práve prechodu pešo a v práve prechodu motorovým vozidlom, pričom bola úspešná
iba v časti zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu pešo. Vo zvyšnej časti bola
žaloba zamietnutá. Nemožno potom konštatovať, že bola úspešná v konaní v celom rozsahu, keďže
vecnébremenozriadenébolo,takakosvojeodvolanienesprávnezdôvodnilažalobkyňa.Odpolovičného

úspechu žalobkyne v konaní sa potom odvíja i rozhodnutie o trovách štátu. Vo vzťahu k žalovaným v 7.
a 8. rade bola žalobkyňa neúspešná v celom rozsahu.

35. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
vyhovujúcej časti a v časti trov konania a trov štátu ako vecne správny potvrdil.

36. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 255, § 262
ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán: žalobkyňa vs. žalovaní v 1./ až 6./ rade nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania, pretože každý z nich mal v odvolacom konaní čiastočný úspech, žalobkyňa
v časti vyhovujúcej (odvolanie žalovaných v 1. - 6. rade v tejto časti bolo nedôvodné) a žalovaní v časti

trov konania (odvolanie žalobkyne v tejto časti bolo nedôvodné). Vzhľadom k tomu, že žalovaní v 7. a
8. rade odvolanie proti rozsudku nepodali a boli účastníkmi odvolacieho konania iba v časti trov konania
na základe odvolania žalobkyne, ktorá v tejto časti odvolacieho konania nebola úspešná, by mali nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, avšak keďže im žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol tak,
že žalovaným v 7. a 8. rade voči žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).