Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 22, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/47/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916209077
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7916209077.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: Ľ. R., nar. XX.X.XXXX, bytom v
A., B. XX, o zaplatenie 1.920,22 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov
č.k. 6C/70/2016-58 z 15.5.2017

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia
vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 1.920,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.920,22 eur od
26.4.2016 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu účelných trov

konania v časti 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením.

2. Rozhodol tak o žalobcom uplatnenom nároku na zaplatenie zostatku nesplateného úveru.

3. Vychádzal zo zistenia, že z úverovej zmluvy č. 0215125 uzavretej dňa 28.5.2015, ktorej súčasťou

sú aj Všeobecné úverové podmienky žalobcu platné od 15.12.2014 vyplýva, že spoločnosť poskytla
žalovanému úver 2.000,- eur, ktorý mal žalovaný splatiť v 108 mesačných splátkach vo výške 29,94
eur vždy do 20. teho dňa v mesiaci. Úverová zmluva obsahovala údaj o priemernej ročnej úrokovej
sadzbe 13,23 %, s priemernou RPMN 16,33%. Zo splátkového kalendára pripojeného k úverovej zmluve
vyplýva, že žalovaný odo dňa 28.5.2015 do dňa 25.4.2016 dlžil žalobcovi celkovú sumu vo výške
1.920,22 eur bez príslušenstva. Ďalej zo splátkového kalendára a úverových zmluvných podmienok

vyplýva, že ku dňu 25.4.2016 došlo k zosplatneniu úveru.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1, 2, 3, § 3 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 OZ, § 1 ods. 2, § 9 ods.
1, 2, § 1 ods. 3, 4, 5, 6, 7, 8 zák. č. 129/2010 Z.z. prihliadajúc na výsledky vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, preto
jej v tejto časti vyhovel (zaplatenie istiny a úrok z omeškania - poznámka odvolacieho súdu).

5. Konštatoval, že úverová zmluva z 28.5.2015 nie je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na konkrétne ustanovenia k úverovej zmluve o tom, z akých
položiek pozostáva navýšenie úveru, ako aj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov a tiež vzhľadom na to, že žalovaný čerpal úver zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným považoval súd za sčasti platnú a nárok žalobcu za

nepremlčaný.6. Vychádzajúc z § 39 OZ a zo zistenia, že ku dňu podpisu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným
priemerná úroková sadzba z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny pri spotrebiteľských
úveroch nad 5 rokov pre domácnosti bola vo výške 10,07% p.a., žalobca však formulárovo predpripravil

zmluvu uzavretú so žalovaným s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 11,5% p.a., pri zohľadnení,
že táto výška prevyšuje priemernú úrokovú mieru zo spotrebiteľských úverov, žalovaný ako bežný
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť danú výšku a zrejme ani nemal o priemernej výške vedomosť,
posúdil toto ustanovenie zmluvy za rozporné s § 39 OZ, v dôsledku čoho považoval zmluvu v danej
časti za neplatnú, preto príslušenstvo žalovanej istiny v časti vyčísleného úroku z omeškania v sume

76,10 eur žalobcovi nepriznal. Nepriznal ani vyčíslené úroky z omeškania v sume 0,80 eur, nakoľko zo
žaloby nie je zrejmé, o ktoré presne omeškané splátky ide, akým spôsobom dospel k tomuto výpočtu
a nie je zrejmé, či je v týchto splátkach započítaný aj súdom nepriznaný zmluvný úrok z úveru, pričom
dôkazné bremeno bolo na žalobcovi. Nepriznal žalobcovi ani sumu v časti príslušenstva pohľadávky
pozostávajúc z úrokov z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených zmluvných úrokov 76,10 eur
od 26.4.2015 do zaplatenia vzhľadom na skutočnosť, že sa viažu na samotné vyššie odôvodnené

nepriznanie vyčísleného zmluvného úroku z úveru. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže žalobca
poskytolžalovanémuúvervovýške2.000,00eur,žalovanýuhradil79,78eur,dospelkzáveru,žežalobca
má právo na rozdiel spočívajúci v sume 1.920,22 eur.

7. O povinnosti zaplatiť úrok z omeškania rozhodol s poukazom na ust. § 517 ods. 1, § 121 ods. 3 OZ

a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. Mal za preukázané, že žalovaný sa dostal so splnením dlhu do omeškania
dňa 26.4.2016 - nasledujúci deň odo dňa odoslania výzvy na zaplatenie po zosplatnení úveru.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 C.s.p. Keďže žalobca bol v spore
úspešný na 100% a žalovaný na 0% v pomere k celku z istiny, súd v konečnom dôsledku priznal právo

na náhradu trov konania žalobcovi, keďže jeho úspech presiahol úspech žalovaného o 100%.

9. Rozsudok vo výroku, ktorým žaloba v prevyšujúcej časti bola zamietnutá, napadol včas podaným
odvolaním žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/, h/ C.s.p. Navrhol rozsudok v napadnutej
časti zmeniť, žalobe vyhovieť v plnom rozsahu, zaviazať žalovaného na náhradu dlžnej sumy a priznať

mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške súdneho poplatku za podané odvolanie. Nesúhlasil so
záverom súdu, že ročný úrok dohodnutý medzi účastníkmi konania prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu
zo spotrebiteľských úverov poskytnutých v tomto období, preto zmluva v tejto časti je neplatná a z tohto
dôvodu mu nepriznal ani príslušenstvo v časti vyčísleného úroku a tiež úrok z omeškania z úrokov,
majúc za to, že dohodnutá úroková miera 11,5% v žiadnom prípade neprevyšuje priemernú úrokovú

mieru zo spotrebiteľských úverov. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo/26/2011 z
26.4.2012, podľa ktorého neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá
podstatnepresahujeúrokovúmieruvdobedojednaniaobvyklú.Vdanomprípadepriemernávýškaúroku
podľa NBS bola 10,07%, preto výška 11,5% neprevyšuje priemernú ani o polovicu a nie je podstatne
vyššou než priemerná výška. V tejto súvislosti poukazoval aj na znenie § 53 ods. 6 OZ. Nestotožnil

sa s tvrdením súdu, že zo žaloby nevyplýva, akým spôsobom dospel k výpočtu úroku z omeškania v
sume 0,80 eur poukazujúc na prílohy žaloby, konkrétne na prepočet úrokov z omeškania, z ktorého
jednoznačne vyplýva ako dospel k výpočtu tejto sumy. Bol toho názoru, že pokiaľ súd považoval žalobu
zaneúplnú,malhovyzvaťnadoplnenievzmysle§129ods.1C.s.p.,resp.§43ods.1O.s.p.zaúčinnosti
O.s.p. Mal za to, že nie je možné považovať súdne rozhodnutie za dostatočne odôvodnené, jasné a

určité, ak súd neprizná časť nároku žalobcovi a svoj nárok nepodloží náležitou právnou argumentáciou.

10. Opis odvolania bol žalovanému v súlade s § 111 ods. 3 C.s.p. doručený 18.7.2017.

11. Výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, nebol napadnutý odvolaním, stal sa

právoplatný, preto nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu. Predmetom odvolacieho prieskumu
bol iba výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiaci výrok o trovách konania (ďalej len
„rozsudok“).

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p.a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť podľa
ust. § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p..

13. Rozsudok súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, pričom týmto nesprávnym procesným
postupom súd znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom, čím je naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/
C.s.p..

14. Podľa ust. § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným ust. § 220 ods. 2 C.s.p., pretože
povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami
strany sporu. V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto

obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku.
Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj
pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.

16. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje

alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vyporiada so všetkými
otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom.

17. Rozsudok súdu nemá vyššie uvedené náležitosti, preto nemohol byť predmetom odvolacieho
prieskumu.

18. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, kedy došlo k zosplatneniu úveru (k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru - poznámka odvolacieho súdu). Z odôvodnenia však nie je zrejmé, ako
súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre predčasné zosplatnenie úveru, keďže tento záver
uviedolbeztoho,abyuviedolnazákladeakýchskutkovýchzistení,zktorýchvykonanýchdôkazovmalza

preukázané, že boli splnené podmienky, za ktorých môže veriteľ vyzvať dlžníka na predčasné splatenie
úveru (§ 53 ods. 9 OZ, § 565 OZ). V tomto smere chýba akákoľvek úvaha súdu o splnení podmienok pre
vyhláseniepredčasnejsplatnostiúveru.Úlohouodvolaciehosúdupritomniejenahrádzaťtietochýbajúce
úvahy, keďže ako to vyplýva z § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie jasne a
výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti

považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a ako vec správne posúdil.

19. Splnenie podmienok pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je jednou z rozhodujúcich
skutočností pre posúdenie (ne)dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku vzhľadom na to, že podľa
zmluvy o úvere uzavretej 28.5.2015 medzi stranami sporu splatnosť úveru nastane až 20.5.2024.

20. Z uvedeného dôvodu je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie považovať za nepreskúmateľný a
odvolací súd nemal inú možnosť, než rozsudok v napadnutej zamietavej časti zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

21. Úlohou súdu po vrátení veci bude opätovne posúdiť (ne)dôvodnosť žaloby žalobcu o zaplatenie
úroku z istiny (76,10 eur), o zaplatenie úrokov z omeškania (0,80 eur), priznanie úroku z omeškania vo
výške 5% z nezaplatených zmluvných úrokov 76,10 eur od 26.4.2015 do zaplatenia. V tejto súvislosti
bude povinnosťou súdu posúdiť, či zmluva o úvere má všetky náležitosti, resp. či nie sú splnenépodmienky § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., pre ktoré je potrebné úver považovať za bezúročný a bez
poplatkov, či dohodnuté podmienky úveru (nie) sú v rozpore so zákonom, podľa výsledkov rozhodnúť
a rozhodnutie odôvodniť tak, aby malo náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p., aby tak mohlo byť

predmetom odvolacieho prieskumu. Zároveň bude potrebné vyporiadať sa s odvolacími námietkami
žalobcu.

22. V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách celého konania vrátane trov tohto odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 C.s.p.).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).