Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 28, 2015

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 6C/54/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613207218
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Horňáková
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2613207218.11

Rozhodnutie

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Emíliou Horňákovou v právnej veci navrhovateľov: 1. D. X., r. F.,
nar. XX.X.XXXX, bydlisko Kúty, S. XXX, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Michal Sklenár, so
sídlom Bratislava, Obchodná 7, 2. H. X., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko S. Y., Č.. XXX, , proti odporkyni:
X.A.T. C., rod. M., nar. XX.X.XXXX, bydlisko Dojč, Č.. XXX, právne zast.: Mgr. Richard Trusina, advokát
so sídlom Bratislava, Hálkova 1, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje že navrhovatelia D. X., rod. F., nar. XX.X.XXXX a H. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre obec a k.ú. Kúty, parc.
registra“C“ č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 8 m2, parc. registra“C“ č. XXXX/X,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 247 m2, rodinný dom súpisné číslo XXX, každý v 1/2.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 99,50 € na účet právneho

zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia podali proti odporkyni na Okresnom súde Senica dňa 17.7.2013 žalobu o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to rodinného domu zapísaného v LV č. XXX pre obec a
k. ú. Kúty, a zaplatenie náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnili tým, že v roku 1979 bol
výlučným vlastníkom nehnuteľnosti otec odporkyne, H. M., pričom v tomto roku bola vystavená kúpno-

predajná zmluva, v zmysle ktorej bolo navrhovateľom predané zhorenisko s pozemkami. Kúpna zmluva
nebola registrovaná katastrálnym úradom. Navrhovatelia nehnuteľnosť zrekonštruovali. Odporkyňa dňa
17.7.2012 oznámila navrhovateľom, aby predmetnú nehnuteľnosť vypratali s tým, že bývajú v jej dome.
Nakoľko navrhovatelia nehnuteľnosť kúpili, dobromyseľne užívali a platili dane, žiadajú, aby súd určil,
že sú vlastníkmi danej nehnuteľnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výpisom listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. Kúty,
potvrdením Obce Kúty zo dňa 4.11.2010, kópiou mapy z katastra nehnuteľ-

6C/54/2013

ností, výsluchom svedkov F. A., T. M., M. F., Q. F.P.N., K. K., čestným vyhlásením T. M. a zistil tento

stav veci:

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že odporkyňa je od roku 2011 zapísaná ako vlastník nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX pre obec a k. ú. Kúty, rod. dom súpisné číslo XXX na parc. č. XXXX/
X, parc. č. XXXX/X, ktoré nadobudla ako dedička po svojom otcovi H.Š. M.. Navrhovatelia v konaní
vykonaným dokazovaním nepredložili kúpnu zmluvu ako právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho

práva k predmetnej nehnuteľnosti. Z vyjadrenia účastníkov konania je zrejmé, že navrhovatelia bývali v
rodinnom od roku 1979, pričom tento bol najskôr len zhorenisko, ktoré navrhovatelia zrekonštruovali.Z výsluchu navrhovateľov v 1. rade súd zistil, že v roku 1978 rodinný dom súpisné číslo XXX v obci
Kúty vyhorel. V tom čase bol vlastníkom sporných nehnuteľností otec odporkyne, H. M.. V kronike obce

je uvedený záznam : „ Na jar vyhorel rodinný domček M. H.. Deti z rodinného domu vyniesol Q. W. -
poštár.“ Táto skutočnosť nie je spornou. Rodina M. sa viac do rodinného domu nevrátila. Dom zhorel
tak, že z neho zostali len dva časti stien a všetko iné bolo zhorené. Po požiari sa rodina M. presťahovala
do podnájmu k rodine M.. Tu bývali asi tri roky, potom sa odsťahovali bývať do domu pri kovošrote.
Navrhovateľ v tom čase pracoval na železnici s otcom odporkyne H. M.Z.R., s ktorým sa dohodli, že

mu nehnuteľnosť, zhorenisko spolu s pozemkom predá. Spolu s manželkou ( navrhovateľkou) vyplatili
kúpnu cenu nehnuteľnosti vo výške 4.800,- Sk. Zmluva, ktorú uzatvorili písomne, sa nezachovala. Mala
byť vyhotovená trojmo ( pre predávajúceho, kupujúceho a pre železnicu). Svedok, F. A., potvrdil, že bol
účastný pri podpisovaní zmluvy, ktorú nevedel špecifikovať. Výslovne mu náčelník povedal, že podpisujú
zmluvu pri ktorej M. predal zhorelisko X.. Po tom, čo zhorenisko spolu s pozemkom navrhovatelia
kúpili, ho upratovali a dávali do poriadku. Po očistení asi za dva mesiace začali stavať, pričom dom

má riadne betónové základy, je postavený z tehly. Má kuchyňu, dve izbičky a kúpeľňu. Pôvodný dom
mal malú izbičku a malú kuchyňu, takže vlastne došlo k zväčšeniu kuchyne, pristaveniu izby i kúpeľne.
Navrhovatelia dom stavali viac ako pol roka. Do rodinného domu sa nasťahovali v roku 1979. Zvnútra
bol dorobený, ale navonok nie, keďže nemali na dostavanie peniaze. Otec odporkyne, manželka, deti sa
nikdy nedomáhali vlastníctva k nehnuteľnostiam. Odporkyňa o predmete sporu nemá žiadne vedomosti.

Prvé spomienky má na dom pri kovošrote, tam kúpili dom, bývala tam asi do roku 1990, v tom čase išli
do detského domova. S otcom sa nestretávala vôbec, dozvedela sa o ňom asi mesiac po jeho smrti, to
mala asi 17 rokov a bola u sestry. Nikto jej o rodinnom dome nehovoril, dedičské konanie mali v podstate
po 15 rokoch, keď jej dal strýko z Moravy listiny o tom, že vlastnia dom a nejaké pozemky. Z výsluchu
svedkyne, T. M., napriek jej komplikovanému zdravotnému stavu súd zistil, že navrhovateľku pozná,

nikdy jej nehovorila, že v dome v ktorom bývajú nemajú bývať, nie je ich. K predmetu sporu svedkyňa
v podstate nevie uviesť nič. Vypočutá pred súdom bola dňa 14.05.2014, v čestnom prehlásení zo dňa
24.04.2013 však prehlásila, že nehnuteľnosť jej nebohý manžel predal navrhovateľom a bola vyplatená
kúpna cena. V roku 2013 bol jej zdravotný stav podstatne priaznivejší. Svedkyňa, M. F., potvrdila, že
bola svedkom toho, keď chodila k navrhovateľke, bývali u nej jej vnuci, prespávala tam aj pani T. M..

Povedala, že keby podpísala navrhovateľke nejakú listinu, tak by ju zabili. Viacej to nešpecifikovala.
Bola si vedomá tej skutočnosti, že má podpísať papier, podľa ktorého pán M. predal navrhovateľke a
jej manželovi to zhorenisko.

6C/54/2013

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má

nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovatelia bývajú v rodinnom dome,
zapísaný na LV č. XXX pre obec a k.ú. Kúty, od roku 1979, ktorý dom bol pôvodne zhoreniskom a
ktorý navrhovatelia zrekonštruovali. Odporkyňa v konaní tvrdí, že je vlastníčkou rodinného domu po
svojom zomretom otcovi, pričom navrhovatelia v ňom bývajú neoprávnene, keď nepreukázali právny

dôvod jeho nadobudnutia.Napriek tomu, že navrhovatelia nepreukázali právny dôvod vzniku svojho
vlastníckeho práva kúpnou zmluvou, je zrejmé, že od roku 1979 sú držiteľmi predmetnej nehnuteľnosti,
ktorú nehnuteľnosť im prenechal otec odporkyne H.J.Š. M.. Podľa § 129 Občianskeho zákonníka
držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Vzhľadom nauvedenú zákonnú definíciu držby sú navrhovatelia nepochybne držiteľmi rodinného domu od roku 1979.
Držbu navrhovateľov možno považovať za oprávnenú, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
títo boli vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľní, teda nakladali s vecou ako vlastnou, a rodinný

dom dali zrekonštruovať po jeho prevzatí. Otec odporkyne ani jeho manželka po celý čas od roku
1979 nijakým spôsobom nespochybnil oprávnenosť držby navrhovateľov, pričom treba uviesť, že aj v
prípade pochybností sa v zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka pokladá držba za oprávnenú.
Je nemysliteľné, aby otec odporkyne prenechal vec na užívanie inej osobe bez vedomosti všetkých
následkov z toho vyplývajúcich, teda ak tak urobil, urobil to cielene a vedome. Navrhovatelia ako

oprávnení vlastníci, keďže mali predmetnú nehnuteľnosť v držbe nepretržite viac ako 10 desať rokov,
sa stali jej vlastníkmi, tak ako to ustanovuje § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovatelia užívali nehnuteľnosť ako vlastnú v takom širokom časovom
rozpätí,pričomtútonovovybudovalizvlastnýchfinančnýchprostriedkov,nárokodporkynenapredmetnú
nehnuteľnosť by bol v rozpore s dobrými mravmi. Ak je odporkyňa presvedčená, že rodinný dom jej

patrí, jej nárok mal byť uplatnený najneskôr jej právnym predchodcom, teda jej otcom, v takom časovom
horizonte od odovzdania veci, aby nevznikli žiadane odôvodnené pochybnosti o vlastníckom práve k
nehnuteľnosti.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.

Súd uložil odporcovi vychádzajúc z § 142 ods. 1 O.s.p. povinnosť zaplatiť navrhovateľom náhradu trov
konania v sume 99,50 €, predstavujúca súdny poplatok z predmetu konania. Náhradu iných trov konania
si navrhovatelia neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia,cestoupodpísanéhosúdu,t.j.cestouOkresnéhosúduSenica,Nám.oslobodenia1,90530
Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého
smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42

ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania,
prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).