Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 21, 2019

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 5Csp/141/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716206678
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Buľubaš

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2019:2716206678.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská

republika s.r.o., IČO: 24 785 199, so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové,
Česká republika, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., IČO: 36 715 352, so sídlom
Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti žalovanej: U. Y., P.. XX.XX.XXXX, Y. Š. XX, XXX XX H., o
zaplatenie 2.714,92 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady

trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 27.12.2016 domáhal, aby súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.714,92 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 2.714,92 eur od 11.11.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že dňa 22.04.2008 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s., so žalovanou Zmluvu o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej poskytla žalovanej úver vo výške 2.987,45
eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v pravidelných 119 mesačných splátkach vo výške 45,81 eur
mesačne, pričom prvá splátka úveru bola splatná dňa 20.05.2008. Úver bol poskytnutý jednorazovo

bezhotovostne. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky. Žalovaná sa
okrem iného zaviazala splácať úver v stanovených splátkach spolu s úrokmi z úveru a nákladmi
spojenými s poskytnutím úveru.
Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutý úver resp. jednotlivé splátky
riadne a včas t. j. v súlade so zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, právny predchodca
žalobcu po predchádzajúcej výzve žalovanej dňa 06.10.2014 písomne oznámil predčasnú splatnosť
úveru a žiadal o okamžité splatenie úveru.

Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.10.2014 Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila na žalobcu
svoju pohľadávku voči žalovanej, o čom bola žalovaná upovedomená. Žalobca ako nový veriteľ uzatvoril
sožalovanouDohoduourovnanízodňa25.06.2015,ktorousažalovanázaviazalasplatiťsumu2.834,92
eur so 6 % ročnou úrokovou sadzbou v pravidelných 54 mesačných splátkach v sume 60,- eur. Nakoľko
žalovaná neplnila svoje záväzky vyplývajúce z Dohody o urovnaní a nesplácala jednotlivé splátky
riadne a včas, žalobca po predchádzajúcej výzve žalovanej dňa 10.11.2016 písomne oznámil predčasnú
splatnosť dlhu.

Žalobca uvádza, že v zmysle Dohody o urovnaní sa žalovaná zaviazala splatiť celkovo sumu 3.224,55
eur, z čoho suma 2.834,92 eur predstavuje istinu a suma 389,63 eur predstavuje úroky. Napriek
uvedenému žalobca odôvodňuje svoju žalobu len od istiny vo výške 2.834,92 eur, pričom do podania
žaloby žalovaná uhradila 2 splátky v celkovej výške 120,- eur.2. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1487/2014/CE zo dňa 29.10.2014 a oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 11.11.2014 mal súd preukázané, že pôvodný veriteľ spoločnosť Slovenská

sporiteľňa, a.s., postúpila pohľadávku voči žalovanej na žalobcu, čím bola preukázaná aktívna vecná
legitimácia žalobcu. Pri postúpení pohľadávky bol dodržaný postup banky, ktorým je viazaný v zmysle
Zákona o bankách.

3. Na pojednávanie dňa 04.12.2018 sa dostavila žalovaná. Právny zástupca žalobcu svoju a žalobcovu

neúčasť na pojednávaniach ospravedlnil.

4. Žalovaná na pojednávaní žiadala súd, aby preskúmal pôvodnú zmluvu, ktorú uzavrela s predchodcom
žalobcu, či táto neobsahuje neprijateľné podmienky a v súvislosti s tým žiadala, aby súd žalobu zamietol.
Žalovaná ďalej uviedla, že v roku 2008 uzatvorila zmluvu s predchodcom žalobcu, na základe ktorej jej
bolo poskytnutý úver vo výške 2.987,45 eur. S úrokom tejto zmluvy bola oboznámená, avšak nebola

oboznámená s tým, aká časť z jednotlivých splátok sa započíta na istinu, úrok a poplatky. Ďalej uviedla,
že nebola oboznámená s OP a VOP. Uviedla, že podpis na Dohode o urovnaní je jej ale nevie koľko
žalobcovi uhradila a ani koľko uhradila na pôvodný dlh a následne navrhla, že založí do spisu doklad
od Slovenskej sporiteľne, a.s., preukazujúci koľko celkovo uhradila na splátkach úveru, v akých sumách
a kedy.

5. Na pojednávanie dňa 21.02.2019 sa dostavila žalovaná. Právny zástupca žalobcu svoju a žalobcovu
neúčasť na pojednávaniach ospravedlnil.

6. Žalovaná uviedla, že so žalobcom uzatvorila Dohodu o urovnaní v roku 2015 a potvrdila, že podpis

na predmetnej dohode je jej. Ďalej uviedla, že pred podpísaním tejto dohody jej žalobca nedal žiadne
informácie k nej a podpisovala ju v aute zástupcu danej spoločnosti. Pred podpisom dohody jej
spomínaný zástupca povedal, že jej dlh predstavuje okolo 2.900,- eur, ktorý bude splácať po 50,- eur
mesačne a že sa jedná o dlh Slovenskej sporiteľne, a.s. a sú tam uvedené aj úroky. Žalovaná predmetnú
dohodu podpísala ale čítala ju až doma. Túto dohodu žalovaná podpísala z dôvodu, že mala strach, aby

žalobca nepodal žalobu na súd alebo aby ju „nezavreli“, nakoľko sa jedná o vymáhaciu firmu. Ohľadne
exekúcie ju neinformovali. Podľa tejto dohody žalovaná dlh splácala podľa svojich možností. Uviedla,
že pri podpisovaní dohody nemala spočítané koľko už z dlhovanej sumy voči pôvodnému veriteľovi
uhradila, nakoľko splátky realizovala cez svoj účet v banke. Podľa žalovanej mal byť dlh voči pôvodnému
veriteľovi už vyplatený. Ďalej uviedla, že pri podpisovaní dohody urobila chybu a myslí si, že sa jedná o

podvod zo strany buď pôvodného alebo terajšieho veriteľa, ktorí chceli peniaze navyše a oklamali ju.

7. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o splátkovom úvere, výzvou na uhrádzanie pohľadávky,
oznámením o mimoriadnej splatnosti úveru, výpis z účtu úveru, oznámením o postúpení pohľadávky,

dohodou o urovnaní, upozornením na možnosť zosplatnenia, zosplatnením dlhov, VOP, Zmluvou o
postúpení pohľadávok, lustráciou SP, potvrdením Slovenskej sporiteľne, a.s. a ostatným spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

8. Dňa 22.04.2008 uzatvorila Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalovanou Zmluvu o splátkovom úvere č.

XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bola úprava práv a povinností banky a dlžníka pri splácaní, úročení
poskytnutého úveru a pri ďalších podmienkach dohodnutých v úverovej zmluve. Slovenská sporiteľňa,
a.s. na základe úverovej zmluvy poskytla žalovanej úver vo výške 2.987,45 eur, druh úveru - spotrebný
úver - bezúčelový. V zmluve bola dojednaná aj výška premenlivej úverovej sadzby 12,35 %, spôsob
poskytnutia úveru - jednorazovo bezhotovostne, výška mesačnej splátky 45,81 eur, splatnosť prvej

splátky 20.05.2008, počet splátok 119, konečná splatnosť úveru 20.03.2018, priemerná hodnota RPMN
15,30 %. Celkové náklady spojené s úverom boli stanovené vo výške 2.544,22 eur. Súčasťou zmluvy
boli aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré neboli žalovanou podpísané.

9. Listom zo dňa 08.09.2014 vyzval predchodca žalobcu žalovanú na uhradenie dlžnej sumy najneskôr

do 15 dní od doručenia výzvy, pričom žalovaná bola ku dňu 07.09.2014 v omeškaní s platbou vo výške
1.081,51 eur.10. Listom zo dňa 06.10.2014 oznámil predchodca žalobcu vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
poskytnutého úveru v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne
a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., s účinnosťou od 01.01.2015. Ku dňu vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti t.j. k 06.10.2014, predstavovala pohľadávka voči žalovanej sumu vo výške
2.853,20 eur podľa vyčíslenia Slovenskej sporiteľne, a.s.

11. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 11.11.2014 mal súd preukázané, že právny predchodca
žalobcu informoval žalovanú o postúpení pohľadávky na žalobcu.

12. Dňa 25.06.2015 uzatvoril žalobca so žalovanou Dohodu o urovnaní, predmetom ktorej bolo
urovnanie záväzkov medzi žalobcom a žalovanou tak, že doterajší záväzok dlžníka zaniká a nahrádza
sa novým záväzkom dlžníka uhradiť veriteľovi sumu 2.834,92 eur spolu s úrokovou sadzbou 6 % ročne
z dlžnej sumy úveru. Celková čiastka, ktorú mala žalovaná uhradiť bola žalobcom vyčíslená na 3.224,55
eur.Tútosumumalažalovanáuhradiťvpravidelných54mesačnýchsplátkachvsume60,-eur.Žalovaná

uhradila 2 mesačné splátky spolu v sume 120,- eur.

13. Žalobca listom zo dňa 10.11.2016 označeným ako „Zosplatnenie dlhu“ po predchádzajúcej výzve na
úhradu, oznámil žalovanej zosplatnenie celého dlhu vo výške 2.714,92 eur.

14. Z potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 18.12.2018 ( č.l. 61 ), ktoré založila do spisu
žalovaná vyplýva, že ku dňu 28.10.2014 žalovaná uhradila Slovenskej sporiteľni, a.s. sumu 2.987,46
eur započítanú na istinu, sumu 2.098,33 eur započítanú na úroky, sumu 71,83 eur započítanú na úroky
z omeškania a sumu 9,68 eur započítanú na poplatky.

15. Podľa § 497 z. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodného zákonníka“), zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 503 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné
prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je
povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

17. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník v znení v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3, Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzavretia
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ
dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi

na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a
l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné

plnenie v hrubom nepomere.

25. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právnyúkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

26. Súd zastáva názor, že predmetná zmluva o poskytnutí úveru je jednoznačne zmluvou
spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a
na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti.

27. Súd má teda za to, že uvedená zmluva nazvaná ako Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 22.04.2008
( č.l. 4 ) má charakter spotrebiteľskej zmluvy, a to konkrétne spotrebiteľského úveru, a preto pri právnom
posúdení veci aplikoval na zmluvu ustanovenia občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľa a tiež
zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

28. Súd preskúmal zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru z pohľadu náležitostí, ktoré má zmluva
obsahovať podľa § 4 ods. 2 cit. zákona a zistil, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia
ako náležitosť zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa časti I. článok I bod 4. zmluvy o splátkovom úvere sa žalovaná zaviazala splácať pohľadávku
mesačne splátkami vo výške úrokov a poplatkov, a to v súlade s podmienkami dohodnutými v úverových
podmienkach. Z tohto vyplýva, že v každej mesačnej splátke je zahrnutá príslušná časť istiny, úroky,
poplatky a iné náklady banky. Z takto dohodnutých podmienok zmluvy nie je zrejmé aká časť splátky
vo výške 119,58 eur je určená na splátku istiny, aká časť na splátku úroku, prípadne aká časť pripadá

na splátku poplatkov. Tieto údaje neobsahujú ani všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa,
ktoré pripojil k zmluve. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je
zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4
ods. 2 písm. i) Zák. č. 258/2001 Z. z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek

spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom
a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva
neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej
položky), čo je práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto
nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch,

z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a
teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť). Vzhľadom na
túto chýbajúcu náležitosť zmluvy súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za platnú, ak však
neobsahuje uvedené náležitosti poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

29. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre
spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) Zákona
č. 258/2001 Z.z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru
majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným

poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie
výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je práve dôkazom
zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či
zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť,
aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava

a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť). Taktiež spotrebiteľ potom nemá vedomosť v akej časti
má v konkrétnom čase splatenú istinu ( v akej časti splátky veriteľ započítal na zaplatenie istiny ) a v
akej časti na zaplatenie ostatných poplatkov a úrokov. Práve z toho dôvodu zákonodarca uvedené v
zákone označil ako podstatnú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy o úvere, ktorá má slúžiť k tomu, aby
spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere jasne dopredu vedel, aké následky súvisiace

so splácaním úveru bude mať pre neho konkrétna úverová zmluva. Neuvedením takýchto informácií je
spotrebiteľ - dlžník potom zavádzaný a neuvedomuje si následok dohodnutého úroku z hľadiska jeho
splácania. Súd sa z uvedených dôvodov nestotožnil s priamou aplikáciu rozsudku Súdneho dvora EÚ zo
dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíroóvá na tento prípad. Jetozdôvodu,žejenázoru,žeSúdnydvorEÚvuvedenomrozhodnutívodseku21poskytolvýkladvýlučne
smernice, konkrétne článku 10 ods. 2 písm. h) a i), článku 23, keď výklad vnútroštátneho práva poskytujú
výlučne vnútroštátne súdy. Konkrétne vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú

zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovenia
tejto Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie zákona o spotrebiteľských
úveroch neaplikovateľný, nakoľko v konkrétnom prípade o vnútroštátne právo - zákon, ktorý nad rámce
smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy
o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského

úveru. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch.
To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.
V takom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok resp.
nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc
v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom,
že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také

sa nemôžu použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy
súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa zákona resp. Smernice, sa jedná o spory medzi
jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok.

30. Vzhľadom na túto chýbajúcu náležitosť zmluvy o úvere súd považoval zmluvu č. XXXXXXXXX zo
dňa 22.04.2008 o spotrebiteľskom úvere za platnú, avšak úver sa považuje v zmysle § 4 ods. 3 Zák. č.
258/2001 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov.

31. Súd mal v predmetnej veci preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 2987,46 eur, ktorý

je v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) Zák. č. 258/2001 Z. z. a § 4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z. z. bezúročný a bez
poplatkov, a preto žalobca nemá právo na úroky z úveru a poplatky uvádzané v zmluve. Z priloženého
potvrdenia od Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 18.12.2018 vyplýva, že žalovaná ku dňu 28.10.2014
zaplatila v splátkach sumu vo výške 2.987,46 eur započítanú na istinu, sumu 2.098,33 eur započítanú
na úroky, sumu 71,83 eur započítanú na úroky z omeškania a sumu 9,68 započítanú na poplatky, t.j.

celkovo sumu 5.167,30 eur. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu 28.10.2014 žalovaná uhradila zo zmluvy o
úvere Slovenskej sporiteľni sumu 5.167,30 eur a mala jej uhradiť len sumu 2.987,46 eur. Preto žalovaná
k uvedenému dňu mala pohľadávku voči Slovenskej sporiteľni, a.s. uhradenú a ku dňu 28.10.2014
pohľadávka voči žalovanej neexistovala, nakoľko zanikla uhradením ( § 559 O.Z. ).

32. Vzhľadom na uvedené v čase postúpenia pohľadávky dňa 29.10.2014 na základe Zmluvy o
postúpenípohľadávokzodňa29.10.2014pohľadávkavočižalovanejneexistovala.Zuvedenéhodôvodu
Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 nebola uzavretá dôvodne, nakoľko sa týkala v tom
čase neexistujúcej pohľadávky.

33. Z toho dôvodu Dohoda o urovnaní zo dňa 25.6.2015, ktorá bola medzi žalobcom a žalovanou
uzatvorená po postúpení pohľadávky na žalobcu je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka,
nakoľko táto dohoda svojím obsahom odporuje zákonu a prieči dobrým mravom, keďže touto dohodou
žalobca mal zámer od žalovanej vymáhať pohľadávku, ktorá už neexistovala a takto fakticky žalobca
vytvoril nový dlh, ktorý mala žalovaná uhradiť.

34. Dohoda o urovnaní je neplatná aj z dôvodu § 49a Občianskeho zákonníka, nakoľko konajúca osoba
- žalovaná podpísala túto dohodu v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie
takéhoto úkonu rozhodujúca, nakoľko si myslela že v čase podpisu dohody ešte existuje dlh voči
Slovenskej sporiteľni, a.s. a žalobca, ako nový veriteľ ktorému bol právny úkon žalovanej určený, musel

vedieť o tomto omyle, t.j. že postúpená pohľadávka je splatená v čase jej postúpenia. Úver bol ku dňu
28.10.2014 splatený v celej výške, a dokonca bol preplatený, nakoľko v zmysle vyššie uvedeného ide
o úver bezúročný a bez poplatkov.

35. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.36. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

37. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanej podľa pomeru jej úspechu
vo veci priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

38. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č.
233/1995 Z.z.).