Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/65/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204404
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7815204404.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a
členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v exekučnej veci oprávneného BENCONT
COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, proti povinnej N. E., nar. 04.10.1983,
trvale G., v konaní o vymoženie 294,02 Eur s príslušenstvom, o odvolaní pôvodného oprávneného PRO
CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464 proti uzneseniu Okresného súdu

Rožňava zo dňa 07.04.2016 č. k. 4Er/400/2015-36 takto

r o z h o d o l :

P o k r a č u j e v konaní so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská
100/A, Bratislava ako právnym nástupcom oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., IČO: 45 869 464,
Vajnorská 100/A, Bratislava.

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnému vymoženia svojej pohľadávky s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná sp. zn. PC- A 0913/0258 zo dňa 07.11.2014.

3. Súd mal preukázané, že povinný a právny predchodca oprávneného uzavreli dňa 07.09.2009

zmluvu o osobnom účte, na základe ktorej bol povinnému zriadený a vedený osobný účet a boli mu
poskytnuté ďalšie služby. V bode 10.2. Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa Banka a Klient dohodli, že všetky
spory vzniknuté z právnych vzťahov pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov alebo vykonávaní
Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy tak, že a) pokiaľ bude v
príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prejednanie a rozhodnutie Rozhodcovskému

súdu b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na
prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu alebo všeobecnému súdu.

4. Následne súd citoval ust. § 243d ods. 1, 2, § 44 ods. 1, 2, § 41 ods. 2 písm. d), § 36 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), ust. § 52 ods. 1 a 3,4 § 53 ods. 1, ods. 4

písm. r), 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a uviedol, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskouzmluvou. Oprávnený poskytol povinnému úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom povinný je
fyzická osoba, ktorá zmluvu uzavrela ako spotrebiteľ.

5. Rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou všeobecných obchodných podmienok si povinný osobitne
nevyjednal a nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, mohol len zmluvu odmietnuť ako celok alebo sa
podrobiť všetkým obchodným podmienkam. Rozhodcovská doložka teda nebola osobitne vyjednaná
a okrem iného núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z uvedených

dôvodovpovažovalsúdprvej inštancierozhodcovskúdoložkuzaneprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktorá
je neplatná.

6. Vzhľadom na to, že rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého
by bolo možné exekúciu vykonať, súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

7. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie oprávnený odvolanie.
V tejto súvislosti poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto
ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie

skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku, nakoľko tým
prekračuje zákonné limity pre skúmanie podmienok pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nie je vecne príslušný
vo veci konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale
len ako exekučný súd. Zastával názor, že je v rozpore so zákonnou úpravou, aby bol súd v konaní

o zrušenie rozhodcovského rozsudku oprávnený preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska
súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 159/2009. Uviedol, že skúmanie
listinných dôkazov v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu je arbitrárnym a svojvoľnym postupom súdu, ktorý je v rozpore s ust. § 45 ods. 1 Zákona o

rozhodcovskom konaní. Poukázal na ust. § 227 Civilného sporového poriadku a uviedol, že doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ust. § 37 Zákona o rozhodcovskom konaní
má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, z čoho
vyplýva, že predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci. Právny predchodca oprávneného
uzatvoril s povinným platnú rozhodcovskú doložku. Bol toho názoru, že exekučný súd nie je oprávnený

skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na
základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 je záväzný pre účastníkov aj pre všetky orgány, čím tvorí prekážku "res iudicata". Zdôraznil,
že uvedeným konaním súdu prvého stupňa dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Poukázal na Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2012 a sp. zn. PL.

ÚS 21/08. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a
poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. II. ÚS 499/2012,
uznesenie sp. zn. I. ÚS 17/01, nález sp. zn. I. ÚS 390/08, uznesenie sp. zn. IV. ÚS 110/09, nález
sp. zn. I. ÚS 335/06, uznesenie sp. zn. III. ÚS 264/05. Súd prvej inštancie považoval rozhodcovskú
zmluvu za neplatnú bez toho, aby riadne zdôvodnil, v čom spôsobovala hrubý nepomer v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom nezohľadnil ani vôľu účastníkov
konania vyjadrenú podpisom zmluvy. Poukázal tiež na Rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s, z ktorého je zrejmé, že každá
zo strán si vyberá jedného člena a podieľa sa aj na výbere predsedajúceho člena senátu. Zdôraznil,
že rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním

pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje rovnakú úroveň
ochrany práv sporových strán. Namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, čím mu
súdodňalmožnosťkonaťpredsúdom. Uviedol,žesúdnesprávneaplikovalsekundárneprávoEurópskej
únie a pokiaľ by súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
nie je možné uvedený záver vyvodiť z použitia smernice Rady 93/13/EHS a judikatúry Súdneho dvora

Európskej únie. Uvedená smernica je totiž aktom sekundárnej povahy, ktorý má indikatívny význam
a v žiadnom prípade interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom,
teda ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Poukázal na odlišnú rozhodovaciu
činnosťsúdovpokiaľideoposúdeniežiadostioudeleniepoverenia,čímdochádzakporušovaniuprávnejistoty a neprimeranému zvýhodňovaniu povinného tým, že exekučný súd, nahrádza pasivitu povinného.
Zdôraznil, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom,
ktorého účinky sa zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť

a žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia vyhovieť resp. napadnuté uznesenie zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Povinný ani súdna exekútorka sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

9. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§
362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

10. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa ust. § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. V odvolacom konaní nastala podstatná právna skutočnosť, a síce tá, že spoločnosť PRO CIVITAS
s. r. o., IČO: 45 869 464, Vajnorská 100/A, Bratislava zanikla dňa 9.8.2017 v dôsledku zlúčenia. V tento
deň bola predmetná spoločnosť vymazaná z obchodného registra. Jej právnym nástupcom sa stala
spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, Bratislava.

13. Podľa § 64 veta prvá CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne
skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom.

14. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Keďže oprávnený (spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o.) zanikol v dôsledku zlúčenia, odvolací súd
rozhodol podľa § 64 veta prvá CSP tak, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom oprávneného
označeného vo výroku tohto uznesenia.

16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 31.03.2015
na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s., sp. zn. PC- A/0913/0258 zo dňa 07.11.2014
s právoplatnosťou dňa 05.12.2014 a vykonateľnosťou dňa 09.12.2014. Exekučným titulom bol povinný

zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 294,02 Eur s prísl. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti návrh zamietol.

17. Z predloženej zmluvy o osobnom účte č. 00725948 zo dňa 07.09.2009 vyplýva, že pre povinného
bolzriadenýavedenýosobnýúčetabolimuposkytnutéďalšieslužbykúčtu.Zostatoknaúčtepovinného

začal vykazovať debetné hodnoty a klesol pod limit povoleného debetného zostatku, čím na účte
povinného vzniklo nepovolené prečerpanie, ktoré povinný neuhradil.

18. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov

existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného
súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby

vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.c/ a d/ a § 39 ods.
4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučnéhotitulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi.

19.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo

1/2012 zo dňa 21.03.2012 „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej
veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený
právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a
to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul
nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný

titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu
práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa.“ V tomto smere preto nebola odvolacia námietka oprávneného opodstatnená.

20. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

21. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

22. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

23. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom
sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

24. Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

25. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

26. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého má tzv. nepovolené

prečerpanienaúčtecharakterposkytnutéhoúveru.Zmluvuoosobnomúčtemožnopovažovaťzazmluvu
o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom na to, je na daný právny vzťah možné
aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Právny predchodca oprávneného poskytol povinnému úver
v rámci svojho podnikania; a povinný je zmluvnou stranou, ktorému bol ako spotrebiteľovi (fyzickej
osobe) poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným

preukázané, že povinný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd zastáva názor, že dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania povinného
ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, čiže oprávneného. Súd prvej inštancie preto v danom prípadesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a taktiež zákon
o spotrebiteľských úveroch.

27. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi zmluvnými stranami z
rozhodcovskej doložky zakotvenej v bode 10.2 všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa rozhodcovskej doložky sa Banka a Klient dohodli na rozhodcovskej
doložketýkajúcejsariešeniavšetkých sporov,ktorémedzinimivzniknúzprávnychvzťahov vzniknutých
pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov vrátane sporov

a o platnosť, výklad alebo zánik príslušnej zmluvy a to v nasledovnom znení:
a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania
b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné

a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

28. Odvolací súd zastáva rovnaký právny názor ako súd prvej inštancie, že predmetná rozhodcovská
doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku možno považovať tú, ktorá spotrebiteľa núti, aby všetky

spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní pred konkrétne
určeným rozhodcovským orgánom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj v prípade, ak síce spotrebiteľ
má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Obsah

zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku
podrobiť. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou
možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej
doložky rozhodnutiu rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke
spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky

dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto
doložkou viazaný.

29. Súd prvej inštancie správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V tejto

súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „ak je zmluvná podmienka v hrubom
nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený,
nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.

Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú
podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská
doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“

30. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej
inštancie, že medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému uzavretiu dohody o rozhodcovskej doložke,
preto nie je možné prihliadať na rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo všeobecných obchodných
podmienkach zmluvy uzavretej medzi účastníkmi. Z tohto dôvodu nebol ani rozsudok rozhodcovského
súdu spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého možno nariadiť výkon exekúcie. Z týchto

dôvodov súd správne zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia, preto odvolací súd
potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený

nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli,
preto im neboli priznané.32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,

na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).