Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 5, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 5C/95/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412212929
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Vančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1412212929.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Vančovou v právnej veci žalobcu:

PHILOTALE INVESTMENTS LTD, Evagora 31, Evagoras Complex, 2nd floor, Flat/Office 24, P.C.1066,
Nicosia, Cyperská republika, IČ: C215023, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Barbara Holíková,
s. r. o., Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava - Karlova Ves, IČO: 36 863 971, proti žalovaným: 1.
VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK, P.O.BOX 45, Karloveská 2, 842 04 Bratislava,
IČO: 00 156 752, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36
862 711 a 2. SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Radničné námestie 8, 969
55 Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, zastúpený: JUDr. Eva Slašťanová, advokátka, Tomášikova 50/

A, 831 04 Bratislava, IČO: 50 611 089, o zaplatenie 32.290.559,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaní 1 a 2 majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.09.2012 (v zmysle poslednej zmeny žaloby pripustenej
na pojednávaní dňa 05.12.2017) domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie 32.290.559,- eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne odo dňa 08.09.2012 do zaplatenia a na náhradu
trov konania.

2.Svojužalobuodôvodniltým,žespoločnosťXILAND,a.s.,sosídlomVajnorská8/A,83103,IČO:43859
682 (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) ako nájomca uzatvorila so žalovanými ako prenajímateľmi
nájomnú zmluvu na pozemky v lokalite I. rameno, nachádzajúce sa v katastrálnom území G. a I., nakoľko
mal záujem v spolupráci so zahraničným investorom realizovať podnikateľský zámer na predmetných
pozemkoch vybudovaním športovo-rekreačného areálu. Podmienkou uzavretia nájomnej zmluvy zo
strany žalovaného 1 bolo zrušenie zapísaných a nezapísaných vecných bremien nachádzajúcich sa na
predmetných pozemkoch v správe žalovaného 1, ktoré boli zriadené v prospech oprávneného Družstvo

LUŽNÉ LESY, Lúčky 13/1, 972 01 Bojnice, IČO: 35 971 711 (ďalej len „Družstvo“). Právny predchodca
žalobcu preto uzavrel dňa 05.09.2008 s Družstvom Zmluvu o spolupráci, na základe ktorej sa účastníci
zmluvy dohodli na bezodplatnom zrušení vecných bremien zriadených na pozemkoch žalovaného 1 v
prospech Družstva, za čo sa právny predchodca žalobcu zaviazal zaplatiť Družstvu odmenu spôsobom
uvedeným v zmluve. Právny predchodca žalobcu so žalovanými rokoval o uzavretí nájomnej zmluvy,
pričom žalovaný 1 ako správca pozemkov, ktoré mali byť prenajaté právnemu predchodcovi žalobcu,
zabezpečoval a vykonával všetky potrebné právne úkony predchádzajúce uzavretiu nájomnej zmluvy na

predmetné pozemky, ktoré boli vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe žalovaného 1. Výsledkom
rokovaní bolo dňa 16.09.2008 uzavretie nájomnej zmluvy č. 1110/1464/2008; 1120/404/2008 (ďalej len
„nájomná zmluva“). Na základe uzavretých zmlúv bola súčasne dňa 16.09.2008 uzavretá Zmluva o
zrušení vecného bremena č. 515-1100/08, na základe ktorej Družstvo súhlasilo so zrušením vecnýchbremien dohodou. Právny predchodca žalobcu začal na základe nájomnej zmluvy vykonávať prípravné
práce k realizácii jeho podnikateľského zámeru. Listom zo dňa 09.09.2009 bolo právnemu predchodcovi
žalobcu oznámené, že na základe požiadavky podpredsedu vlády SR K. V., povereného riadením

Ministerstva životného prostredia SR, ukončujú žalovaní nájomnú zmluvu z dôvodu jej neplatnosti,
nakoľko obchádza zákon. Zároveň listom zo dňa 18.09.2009 žalovaní ako prenajímatelia vypovedali
s trojmesačnou výpovednou dobou nájomnú zmluvu ku dňa 31.12.2009. V predmetnej veci existuje
odôvodnený predpoklad, že uzavretá nájomná zmluva predstavuje absolútne neplatný právny úkon.
Vzhľadom na priebeh procesu uzavierania nájomnej zmluvy a neskoršie správanie oboch žalovaných

žalobca tvrdí, že neplatnosť nájomnej zmluvy spôsobil žalovaný 1 v súčinnosti so žalovaným 2. Právny
predchodca žalobcu zabezpečil pre žalovaného 1 odplatné zrušenie vecných bremien zaťažujúcich
pozemky v jeho správe, pričom práve vysporiadaním právnych vzťahov k pozemkom, ktoré mali byť
predmetom prenájmu, podmieňovali žalovaní 1 a 2 uzavretie nájomnej zmluvy. Právny predchodca
žalobcunemoholrealizovaťsvojpodnikateľskýzámer,auhradiťDružstvudohodnutúodplatuzazrušenie
vecných bremien. Vzhľadom na túto skutočnosť si Družstvo uplatnilo svoj nárok žalobou na Okresnom

súde Bratislava III, ktorý rozsudkom zo dňa 12.09.2013 zaviazal právneho predchodcu žalobcu na
zaplatenie odplaty 32.290.559,- eur spolu s príslušenstvom za zrušenie vecných bremien zriadených
v prospech oprávneného Družstva. Právnemu predchodcovi žalobcu tak vznikla skutočná škoda
spočívajúca v nákladoch na zrušenie vecných bremien v sume 32.290.559,- eur. Pôvodne si žalobca
uplatňoval v konaní aj ušlý zisk z dôvodu nemožnosti realizácie podnikateľského zámeru právnym

predchodcom žalobcu, ktorý si po poslednej zmene žalobného petitu pripustenej na pojednávaní dňa
05.12.2017 v konaní neuplatňuje.
3. Žalovaný 1 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V prvom rade namietal, že žaloba nebola
za žalobcu podaná oprávnenou osobou, nakoľko podpis žalobcu nie je identický s podpisom, ktorým
žalobca splnomocnil na zastupovanie spoločnosť VALIŠ LEGAL, s.r.o., čo by v oboch prípadoch mala

byť tá istá osoba, keďže žalobca má jedného konateľa, ktorý je oprávnený za spoločnosť konať.
Žalovaný 1 namietal tiež platnosť plnomocenstva, ktorým udelil žalobca spoločnosti VALIŠ LEGAL,
s.r.o. oprávnenie konať za žalobcu vo všetkých právnych úkonoch, nakoľko podľa žalovaného 1 má
toto oprávnenie iba konateľ obchodnej spoločnosti, poukazujúc na uznesenie Ústavného súdu SR
zo dňa 01. augusta 2012, č.k.: III. ÚS 353/2012 - 17. Žalovaný 1 ďalej namietal, že Zmluva o

postúpení pohľadávok zo spoločnosti XILAND, a.s. na žalobcu nie je dostatočne určitá, keďže ňou
neboli postúpené presne špecifikované pohľadávky, a teda žalobca nie je právnym nástupcom prípadnej
pohľadávky spoločnosti XILAND, a.s. voči žalovaným vyplývajúcej z porušenia povinností z nájomnej
zmluvy. V zmluve o postúpení pohľadávok nie je určený titul, z ktorého je pohľadávka odvodzovaná,
a nie je špecifikovaná pohľadávka určitým a zrozumiteľným spôsobom. Žalobca neosvedčil, že by

nadobudol práva spoločnosti XILAND, a.s., a preto nie je aktívne vecne legitimovaným v konaní.
Zmluvu o postúpení pohľadávok navyše nepodpísala za žalobcu oprávnená osoba, nakoľko zmluvu
podpísal JUDr. I. E., pričom žalobca splnomocnil na zastupovanie vo všetkých právnych úkonoch
spoločnosť VALIŠ LEGAL, s.r.o. Predložená Zmluva o postúpení pohľadávok je preto z dôvodu absencie
podstatných náležitostí, neurčitosti prejavu vôle zmluvných strán a absencie prejavu vôle žalobcu

neplatná. Žalovaný 1 považuje nájomnú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko je v
rozpore s vnútroštátnym aj medzinárodným právom, konkr. so zákonom č. 92/1991 Zb. o podmienkach
prevodu majetku štátu na iné osoby, so zákonom č. 278/1993 Zb. o správe majetku štátu, a tiež s
medzinárodnou zmluvou Gabčíkovo - Nagymaros. Neplatnosť podľa žalovaného 1 spôsobujú jednotlivé
ustanovenia nájomnej zmluvy, a to nájom dohodnutý na dobu 99 rokov, kde sa nájomca vopred vzdáva

svojho práva užívať ako vlastník svoje vlastníctvo, čo právny poriadok SR vyslovene zakazuje, tiež
dohodnutá cena nájmu hlboko pod úroveň trhovej ceny, ako aj dojednanie predkupného práva k
predmetu nájmu, ktorým sú štátne pozemky. Nájomná zmluva mala byť predložená na rokovanie vlády
Slovenskej republiky, aby bol preskúmaný súlad zámerov právneho predchodcu žalobcu so zmluvou
Gabčíkovo - Nagymaros, s Belehradským dohovorom o režime plavby na Dunaji, s platnou územno-

plánovacou dokumentáciou Bratislavského samosprávneho kraja a Trnavského samosprávneho kraja,
s územným plánom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, s územnými plánmi priľahlých obcí
a s požiadavkami ochrany prírody a krajiny, resp. kultúrno - historickou hodnotou územia. Neplatnosť
nájomnej zmluvy nebola spôsobená žalovanými, nakoľko je výsledkom rokovaní, ktorých sa zúčastňoval
aj právny predchodca žalobcu ako budúci nájomca. Absolútna neplatnosť zmluvy nemôže byť kladená

za vinu tej zmluvnej strane, ktorá návrh zmluvy pripravila, preto žalovaní nemajú zodpovednosť za
prípadnú škodu, ktorá právnemu predchodcovi žalobcu ako nájomcovi v dôsledku neplatnosti zmluvy
mala vzniknúť. Žalovaný 1 preto považuje žalobu za nedôvodnú z viacerých dôvodov, a to pre absolútnu
neplatnosť právneho úkonu - nájomnej zmluvy, pre neexistenciu porušenia povinnosti žalovaného 1,pre ktorú mala vzniknúť údajná škoda právnemu predchodcovi žalobcu, absenciu relevantného dôkazu
preukazujúceho vznik škody, neexistenciu príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vzniknutou
škodou a pre neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok na

náhradu škody. Žalovaný 1 uviedol, že žalobca nemal nikdy úmysel plniť zo zmluvy, nakoľko nezaplatil
ani jedno nájomné, napriek jeho vedomosti o platnosti zmluvy, a tiež neužíval predmet nájmu v súlade
s účelom zmluvy. Pre prípad, že by súd považoval nájomnú zmluvu za platný právny úkon, tento bol
ukončený doručením výpovede prenajímateľov právnemu predchodcovi žalobcu z dôvodu, že tento ako
nájomca porušoval svoje povinnosti z nájomnej zmluvy.

4. Žalovaný 2 uviedol v podstate to isté, čo žalovaný 1. Nájomnú zmluvu považuje za absolútne neplatný
právny úkon, nakoľko ide o zastierací úkon uzavretia kúpnej zmluvy, ktorú však žalovaní s právnym
predchodcom žalobcu bez súhlasu vlády uzavrieť nemohli. Uvedená zmluva bola uzavretá na dobu
nájmu 99 rokov, pričom tento neprimerane dlhý záväzkový vzťah je v rozpore s dobrými mravmi a
verejným záujmom, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy. Žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal v konaní vznik škody. Žalovaný 2 uviedol, že nie je subjektom, ktorý spôsobil neplatnosť

nájomnej zmluvy. S ohľadom na vyššie uvedené žiadal žalobu ako nedôvodnú voči nemu zamietnuť.
Žalovaný 2 neskôr uviedol, že keďže sa náhrada škody týka zrušenia vecných bremien na pozemkoch
výlučne v správe žalovaného 1, nie je pasívne vecne legitimovaným v konaní. Poukázal na článok 9 bod.
9.2 nájomnej zmluvy, v ktorom je uvedené, že si nájomca nebude voči žalovaným ako prenajímateľom
uplatňovať žiadne nároky ani sankcie.

5. Žalobca v podaní zo dňa 07.11.2017 uviedol, že k vzniku skutočnej škody došlo okamihom splnenia
záväzku vo výške 32.290.559,- eur z titulu nezaplatenej odplaty priznanej v súdnom konaní vedenom
na Okresnom súdu Bratislava III pod sp. zn. 29Cb/29/2010 v prospech veriteľa právneho predchodcu
žalobcu. Právny predchodca žalobcu od počiatku považoval nájomnú zmluvu za platný právny úkon, z
dôvodu ktorého inicioval aj súdne konanie na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 23Cb/401/2009 o

určenie platnosti uvedenej zmluvy. Žalobca tiež uviedol, že žalovaní mali povinnosť zabezpečiť interné
pripomienkovanie návrhu nájomnej zmluvy za nevyhnutnej účasti Ministerstva životného prostredia SR.
Spôsob, forma uzavretia nájomnej zmluvy, ako aj jej schvaľovanie dotknutými orgánmi bolo vo výlučnej
právomoci žalovaných, pričom právny predchodca žalobcu nemal možnosť do tohto procesu zasiahnuť
alebo ho ovplyvniť. Právny predchodca žalobcu sa spoľahol na odbornosť a fundovanosť žalovaných

pri uzatváraní nájomnej zmluvy, a tiež na splnenie všetkých povinností z ich strany. Vzhľadom na
existenciu stanoviska Sekcie vôd a energetických zdrojov zo dňa 28.08.2008, v zmysle ktorého táto
sekcia nemá udeliť súhlas s uzatvorením predmetnej nájomnej zmluvy, resp. odporučiť udelenie súhlasu
za ministerstvo ako zakladateľa, v mene ktorého môže udeliť súhlas jedine minister, žalobca má za to,
že žalovaní nepostupovali v súlade s ustanovením § 268 Obchodného zákonníka, nakoľko o existencii

predmetného stanoviska mali, resp. mali mať vedomosť, narozdiel od právneho predchodcu žalobcu,
ktorý o uvedenom stanovisku vedomosť nemal. Právny predchodca žalobcu uzatváral nájomnú zmluvu v
dobrej viere, že je platná. Nepovažoval nájomnú zmluvu za neplatnú z dôvodu jej trvania (99 rokov), pre
ktorú sa zmluva o nájme nepovažuje za neplatnú, ale len za zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Nájomnú
zmluvu nepovažoval za neplatnú ani z dôvodu dohodnutého predkupného práva nájomcu, nakoľko toto

ustanovenie zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť ako celku. Ministerstvo životného prostredia SR sa
k zmluve vyjadrilo, pričom nevyjadrilo nesúhlas s jej uzatvorením ako takej, podrobne uviedlo svoje
pripomienky a vecné podmienky. Žalobca tiež nevedel, či vláda SR dala súhlas s nájmom územia, ktorý
bol predmetom nájomnej zmluvy, ani nevedel, či bol súhlas vlády SR potrebný, nakoľko ide o interný
vzťah medzi žalovanými a štátnymi orgánmi. Žalobca ďalej uviedol, že jeho právny predchodca nájomné

neplatil, nakoľko mu nikdy nebola doručená faktúra na zaplatenie nájomného. S nájomnou zmluvou bola
totožná aj doposiaľ platná Zmluva o nájme územia pri stupni Čunovo VDG na rekreačno-športové účely
medzi žalovanými ako prenajímateľmi a spoločnosťou Danubia Invest, a.s. ako nájomcom, kde bol tiež
dohodnutý nájom na dobu 99 rokov, a ďalšie podobné podmienky ako v nájomnej zmluve.
6. Súd zistil nasledovný skutkový stav:

6.1 Žalovaní dňa 16.09.2008 ako prenajímatelia Uzatvorili so spoločnosť XILAND, a.s. zmluvu číslo
1110/1464/2008; 1120/404/2008 o podnájme územia v lokalite Jarovecké rameno (č.l. 16 spisu),
predmetom ktorej bol nájom pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území Petržalka, zapísaných
na liste vlastníctva číslo 1959, a pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území I., zapísaných
na liste vlastníctva číslo 322, konkrétne vyšpecifikovaných v článku II nájomnej zmluvy. Prenajímateľ

oboznámil nájomcu so skutočnosťou, že v časti "C" na listoch vlastníctva číslo XXXX a číslo XXX bolo
zriadené vecné bremeno na pozemku v prospech oprávnenej osoby, ktoré bolo zrušené na základe
dohody prenajímateľa a oprávnenej osoby ku dňu podpisu tejto zmluvy (bod 2.2 nájomnej zmluvy).
Zmluvné strany sa dohodli, že nájom predmetných pozemkov vznikne splnením odkladacej podmienky,ktorou je doriešenie právneho vzťahu k citovaným pozemkom spôsobom, ktorý odstráni existenciu
duplicitného vlastníctva k týmto pozemkom alebo ich častiam (bod 2.3 nájomnej zmluvy). Podľa článku
III nájomnej zmluvy je účelom nájmu vybudovanie obytných budov na pozemku a objektoch, sociálnych

zariadení, oblastí a objektov pre šport, rekreáciu a voľný čas a ich následné užívanie alebo podnájom
v súlade s územnými a stavebnými rozhodnutiami vydanými na základe projektu nájomcu. Nájomca je
oprávnený užívať predmet nájmu, najmä vybudovať budovy aj ďalšie stavby na pozemku, uskutočniť
terénne úpravy, ďalšie záhradné úpravy pozemku a akékoľvek ďalšie činnosti potrebné na uskutočnenie
projektu, pričom je povinný rešpektovať príslušné právne predpisy upravujúce a vzťahujúce sa na

predmet nájmu. Nájom je dohodnutý na dobu 99 rokov. Nájom môže byť predĺžený o ďalšie roky na
základe vzájomnej dohody nájomcov a prenajímateľov (bod 4.2 nájomnej zmluvy). Podľa bodu 4.8
nájomnej zmluvy, v prípade, že strane, ktorá nezavinila ukončenie zmluvy, bude spôsobená akákoľvek
škoda, táto strana má právo na jej kompenzáciu. Nájomca sa zaväzuje splniť všetky svoje povinnosti
vo vzťahu k prenajímateľovi 1 a 2, pri akomkoľvek ukončení nájomného vzťahu, a to ku dňu ukončenia
nájmu. Nájomca sa zaväzuje uhrádzať nájomné v štvrťročných splátkach na základe riadne vystavenej

a doručenej faktúry, ktorú vystaví prenajímateľ 1 vždy najneskôr do 5. dňa od začiatku príslušného
štvrťroka (bod 7.1 nájomnej zmluvy). Podľa bodu 9.1 nájomnej zmluvy, ak ktorákoľvek zmluvná strana
poruší záväzky dohodnuté v tejto zmluve, zaväzuje sa nahradiť druhej zmluvnej strane škodu, ktorá
druhej zmluvnej strane v tejto súvislosti vznikne. Náhrada škody sa v tomto prípade riadi príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa bodu 9.2 nájomnej zmluvy nájomca berie na vedomie, že

prenajímateľ 1 a 2 nenesie žiadnu zodpovednosť za prípadnú nemožnosť realizácie účelu nájmu alebo
ak nebude dosiahnutý účel nájmu nájomcom na pozemkoch a objektoch sa zmluvné strany dohodli, že
si nájomca nebude voči prenajímateľom 1 a 2 z tohto dôvodu uplatňovať žiadne nároky alebo sankcie.
6.2 Dňa 16.9.2008 uzatvorili žalovaný 1 ako povinný z vecného bremená a Družstvo LUŽNÉ LESY,
ako oprávnený z vecného bremena, Zmluvu o zrušení vecného bremena číslo 515 - 1100/08 (č.l. 31

spisu). Predmetom tejto zmluvy (článok II) je dohoda zmluvných strán na zrušení vecného bremena
zapísaného na LV č. XXX, k.ú. I., vecného bremena zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. G., vecného
bremena zapísaného na LV č. XXX, k. ú. E. a vecného bremena podľa V - 4187/2006, ktorého vklad do
katastra nehnuteľností nebol povolený z dôvodu formálnych nedostatkov podaného návrhu a jeho príloh.
6.3 Podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 490 z 1. júla 2009 k návrhu postupu transparentného

riešenia komplexného využitia potenciálu sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros a priľahlého
územia (č.l. 40 spisu), vláda ukladá ministrovi životného prostredia zastaviť všetky investičné aktivity na
riešenom území, ktoré neschválila vláda, s poznámkou ihneď.
6.4 Listom zo dňa 4.9.2009 (č.l. 42 spisu) právny predchodca žalobcu vyzval žalovaných na rokovanie,
a to vzhľadom na stanovisko K. V. ako podpredsedu vlády dočasne povereného vedením Ministerstva

životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 03.09.2009, ktorý vydal pokyn na okamžité zrušenie
uzavretej zmluvy o nájme územia v lokalite Jarovecké rameno.
6.5 Zo záznamu z rokovania zo dňa 08.09.2009 (č.l. 43 spisu) medzi žalovaným 1 a právnym
predchodcom žalobcu o ukončení zmluvy číslo 1110/1464/2008, 1120/404/2008 o nájme územia v
lokalite Jaroveckého ramena, zo dňa 16.9.2008, súd zistil, že žalovaný 1 prisľúbil, že urobí všetky

právne kroky k tomu, aby splnil požiadavku podpredsedu vlády K. V., pričom právny predchodca žalobcu
upozornil žalovaného 1 na to, že mu zánikom zmluvy vznikne škoda.
6.6 Podľa listu zo dňa 09.09.2008, označeného ako posúdenie zmluvy číslo 1110/1464/2008;
1120/404/2008 o nájme územia v lokalite Jarovecké rameno - stanovisko (č.l. 46 spisu), Ministerstvo
životného prostredia Slovenskej republiky, Sekcia legislatívy a starostlivosti o životné prostredie, zaslalo

na základe žiadosti Sekcii vôd a energetických zdrojov stanovisko, v ktorom uviedlo, že platný súhlas k
uzavretiu zmluvy môže udeliť jedine minister alebo osoba ním poverená. Sekcia legislatívy v stanovisku
uviedla, že neodporúča sekcii vôd udeliť súhlas s uzavretím takejto zmluvy, respektíve odporučiť
udelenie súhlasu za ministerstvo ako zakladateľa, nakoľko zmluva obchádza zákon č. 92/1991 Zb. o
podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.

6.7 Listom zo dňa 09.09.2009 (č.l. 48 spisu) adresovaným právnemu predchodcovi žalobcu žalovaný 1
ukončil zmluvu o nájme územia v lokalite Jaroveckého ramena zo dňa 16.09.2008. Žalovaný 1 v liste
uviedol, že právny úkon uzavretia nájomnej zmluvy bol a je neplatný, z dôvodu, že nájomná zmluva
obchádza zákon.
6.8 Listom zo dňa 18.09.2009 (č.l. 50 spisu), adresovaným právnemu predchodcovi žalobcu, žalovaní

vypovedali právnemu predchodcovi žalobcu zmluvu o nájme územia v lokalite Jarovecké rameno zo dňa
16.09.2008, s tým, že výpovedná doba uplynie dňa 31.12.2009. Žalovaní ako prenajímatelia zároveň
oznámili, že odmietajú uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu ako nájomcovi akékoľvek náklady,
škodu, ušlý zisk a pod. z titulu ukončenia vzťahu.6.9 Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2012 (č.l. 79 spisu) spoločnosť XILAND, a.s.,
so sídlom Vajnorská 8/2, 831 03 Bratislava, IČO: 43859682 postúpila na žalobcu pohľadávku voči
žalovaným, a to z titulu nároku na náhradu škody vo výške minimálne 33.000.000,- eur, ktoré vznikli

ako skutočná škoda a ušlý zisk z dôvodov, že žalovaní spôsobili neplatnosť právneho úkonu -
nájomnej zmluvy zo dňa 16.09.2008, uzavretej medzi postupcom ako nájomníkom a žalovanými ako
prenajímateľmi. Postupca týmto postupuje postupníkovi pohľadávku špecifikovanú v článku I. tejto
zmluvy, ako aj všetky budúce pohľadávky, ktoré by mu z tohto titulu mohli vzniknúť.
6.10 Dňa 22. augusta 2017 (č.l. 388 spisu) konateľ žalobcu Stelious Stylianou písomne vyhlásil, že

osobne podpísal žalobu zo dňa 07.09.2012 proti žalovaným o náhradu škody 21.000,- eur, o ktorej
konanie sa vedie na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 5C/95/2012.
6.11 Z rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.09.2013, č.k. 29Cb/29/2010 - 245 (č.l. 530
spisu) súd zistil, že spoločnosť XILAND, a.s. bola zaviazaná rozsudkom zaplatiť spoločnosti CACTON
LIMITED, so sídlom 5th floor, 86 Jermyn Street, London SW1Y6AW, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie
a Severného Írska, IČ: 6654819 (právny nástupca Družstva LUŽNÉ LESY) sumu 32.290.559,- eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 3.229.055,90 eura odo dňa 01.02.2010 do
28.02.2010 a úrokom z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 32.290.559,- eur odo dňa 01.03.2010
až do zaplatenia a na náhradu trov konania na základe nesplnenia si povinností (nezaplatenia odmeny)
zo Zmluvy o spolupráci uzavretej medzi Družstvom LUŽNÉ LESY a spoločnosťou XILAND, a.s. dňa
05.09.2008 v znení Dodatku zo dňa 20.07.2009.

7. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
7.1 Podľa § 268 Obchodného zákonníka, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť
škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela.
Pre náhradu tejto škody platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej
povinnosti (§ 373 a nasl.).

7.2 Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
7.3 Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana
požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

7.4 Podľa § 379 prvá veta Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk.
8. K otázke pravosti podpisu štatutárneho orgánu žalobcu na žalobe zo dňa 07.09.2012 sa súd pridržiava
názorov vyslovených v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.02.2017, č.k. 9Co/19/2017
- 315, v ktorom krajský súd uvádza, že samotná vizuálna odlišnosť podpisov nemôže byť dôvodom

na odmietnutie podania vzhľadom na reštriktívne uplatňovanie inštitútu odmietnutia podania z dôvodu,
že podanie nespĺňa náležitosti požadované zákonom. Skutočnosť, že podanie nepodpísala žalobcom
dostatočne označená osoba konať za žalobcu nebola v konaní preukázaná, zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva povinnosť žalobcu kvalifikovane preukazovať totožnosť osoby, ktorá podpísala
podanie určené súdu. Pokiaľ ide o čitateľnosť podpisu žalobcu na žalobe zo dňa 07.09.2012 priamo

zo zákona nevyplýva, že by malo byť čitateľné aspoň prvé písmeno, ide najmä o zaužívaný zvyk a
nesplnenie tejto povinnosti nemôže mať za následok tak závažný zásah do ústavných práv užívateľa,
akým je odmietnutie podania. Čestné vyhlásenie štatutárneho orgánu žalobcu o pravosti podpisu na
žalobe (ošetrené apostilou) je dostačujúcim dôkazom o pravosti podpisu štatutárneho orgánu žalobcu.
Znalecké dokazovanie ohľadom skúmania pravosti podpisu na žalobe preto nebolo súdom ako dôkaz

vykonané. Navyše súd uvádza, že znalecké dokazovanie by v danom prípade vzhľadom na obtiažnosť
a časovú náročnosť jeho získania nebolo možné považovať za úkon v súlade so zásadou rýchlosti a
hospodárnosti konania (najmä s ohľadom na to, že súd v konaní nemal preukázaný vznik škody ako
jeden z predpokladov na priznanie nároku na náhradu škody).
9. K otázke platnosti plnej moci udelenej žalobcom spoločnosti VALIŠ LEGAL, s.r.o. na zastupovanie vo

všetkých právnych úkonoch (udelenie tzv. generálnej plnej moci) súd uvádza, že túto považuje za platnú,
keď aj samotný Občiansky zákonník uvádza, že v plnej moci musí byť uvedený jej rozsah, no nijakým
spôsobom nedefinuje hranicu tohto rozsahu, ani spôsob, ako má byť rozsah vymedzený, predovšetkým
však rozsah plnej moci nijakým spôsobom nelimituje. Súd preto nevidí žiadne obmedzenie, ktoré
by štatutárnemu orgánu právnickej osoby malo brániť v tom, že udelí plnú moc na „všetky úkony“

- nemôže ním byť ani Ústavným súdom SR v rozhodnutí zo dňa 1. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS
353/2012 citované ustanovenie § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré slovíčko všetky používa
pre zdôraznenie postavenia štatutárneho orgánu (ako orgánu, ktorému patrí univerzálna právomoc),
a nie ako obmedzenie pre prenesenie hoci aj všetkých právomocí na tretie osoby všeobecnýmplnomocenstvom. Súd sa preto stotožňuje s právnym názorom, ktoré generálnu plnú moc označuje ako
jednuzmožnýchdruhovplnomocenstva(uznesenieNSSRzodňa30.júna2008,sp.zn.1Obo37/2008).
10. K otázke platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok, súd uvádza, že nie je z dôvodu nepresnej

špecifikácie predmetu postúpenia neplatná, nakoľko je z nej zrejmé, kto, komu, z akého titulu a akú
pohľadávku postúpil. Určitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho platnosti a je považovaná
za náležitosť prejavu vôle. Právny úkon možno považovať za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne
rozporný a súčasne je jeho predmet jasne určený. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho
úkonu pred jeho neplatnosťou súčasne platí, že aj v prípade určitých pochybností o určitosti obsahu

či predmetu právneho úkonu bude tento neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť
ani použitím interpretačných pravidiel ustanovených v § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Ak
totiž tieto nedostatky možno takýmto spôsobom preklenúť, je ústavnou povinnosťou všeobecného súdu
uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu, a nie naopak. Prehnané formalistické
požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha
všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych

úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov
jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto
má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných
pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti
právneho úkonu. (z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla

2015). Obdobný právny názor zaujal Ústavný súd Slovenskej republiky aj v náleze zo dňa 03.júla 2008
sp. zn. I. ÚS 242/07. Súd sa stotožnil s právnym názorom Ústavného súdu SR a považuje Zmluvu o
postúpení pohľadávok za dostatočne určitý právny úkon na to, aby ho považoval za platný, nakoľko je
z neho zrejmý predmet plnenia (nárok na náhradu škody vo výške minimálne 33.000.000,- eur, ktorý
vznikol ako skutočná škoda a ušlý zisk z dôvodu, že žalovaní spôsobili neplatnosť Nájomnej zmluvy zo

dňa 16.09.2008), aj osoba dlžníka (žalovaní). Zmluvné strany si môžu postúpiť aj pohľadávku, ktorej
existencia je sporná a tiež pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, preto ani nepresná špecifikácia
postupovanej sumy nie je dôvodom na neplatnosť zmluvy o postúpení. Zmluvu súd nepovažoval za
neplatnú ani z dôvodu, že ju nepodpísala osoba oprávnená za žalobcu takýto úkon urobiť, keď JUDr. I.
E.,LL.M.jejednýmzkonateľovspoločnostiVALIŠLEGAL,s.r.o.,ktorábolaoprávnenánatakýtoúkonna

základe plnej moci zo dňa 22.04.2009. V mene spoločnosti VALIŠ LEGAL, s.r.o. koná každý z konateľov
samostatne tak, že pri právnych úkonoch vykonaných v písomnej forme pripojí k obchodnému menu
spoločnosti svoj podpis. Na plnomocenstve zo dňa 22.04.2009 udelenej spoločnosti VALIŠ LEGAL,
s.r.o. žalobcom je za spoločnosť VALIŠ LEGAL, s.r.o. podpísaný I.. I. E., LL.M. Na zmluve o postúpení
pohľadávky je síce pri podpise zmluvy uvedený nesprávne, avšak zo Zmluvy o postúpení vyplýva

správny názov spoločnosti, ktorou je žalobca zastúpený a za ktorú JUDr. Juraj Vališ, LL.M koná.
Nakoľko uvedený rozpor je možné odstrániť výkladom zmluvy, nepredstavuje toto bez ďalšieho dôvod
pre neplatnosť Zmluvy o postúpení, najmä keď napriek formálnej vade možno takto označenú osobu
jednoznačne a nezameniteľne identifikovať. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo
dňa 22. januára 2002, sp. zn. 21Cdo 315/2001 a rozsudok zo dňa 29. februára 2000, sp. zn. 29Cdo

176/1999).
11. K platnosti Zmluvy o nájme územia v lokalite Jarovecké rameno zo dňa 16.09.2008: Vzhľadom
na skutočnosť, že na strane prenajímateľa vystupujú štátne podniky je potrebné vyhodnotiť práva a
povinnosti pri uzatváraní zmlúv zverené im zákonom s ohľadom na ich osobitné postavenie a špeciálnu
zákonnú úpravu vzťahujúcu sa k režimu ich pôsobenia. Hospodárenie štátneho podniku s majetkom

vo vlastníctve štátu je ohraničené úpravou zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku
štátu na iné osoby v zmysle neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o podmienkach prevodu
majetku štátu“). V zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 Zákona o podmienkach prevodu majetku štátu:
„Podniky nemôžu uzavierať zmluvy o prevode vlastníctva majetku slúžiaceho na prevádzkovanie ich
podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti, prípadne slúžiaceho na kultúrne a sociálne potreby, ku

ktorému majú právo hospodárenia...“ Predmetným ustanovením upravený všeobecný zákaz prevodu
majetku štátu môže byť platne porušený len v odôvodnených prípadoch na základe rozhodnutia vlády
Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 45 ods. 5 Zákona o podmienkach prevodu majetku štátu.
V zmysle ustanovení § 45a ods. 1 a ods. 3 zákona o podmienkach prevodu majetku štátu v prípade
prevodu hmotného investičného majetku štátneho podniku v zostatkovej hodnote do 165.969,59 eur

postačuje súhlas príslušného ministerstva, ktoré je zakladateľom štátneho podniku. Podľa ustanovenia
§ 45 ods. 3 zákona o podmienkach prevodu majetku štátu štátne podniky môžu uzavierať nájomné
zmluvy s inými subjektmi len na dobu do dňa zrušenia podniku bez likvidácie alebo vyňatia časti majetku
podniku zakladateľom podľa ustanovenia § 11 ods. 1 tohto zákona, okrem zmlúv o nájme nebytovýchpriestorov podľa osobitých predpisov, kedy uvedené časové obmedzenie trvania zmluvy neplatí. Z
účelu nájmu špecifikovaného v ustanovení čl. III Nájomnej zmluvy: „...prenájom pozemkov a objektov
na účel vybudovania obytných budov, sociálnych zariadení, oblastí a objektov pre šport, rekreáciu a

voľný čas na pozemkoch, užívanie alebo podnájom pozemkov v súlade s územnými a stavebnými
rozhodnutiami vydanými na základe projektu nájomcu“ však nevyplýva, že nájomca bude schopný po
uplynutí doby nájmu vrátiť predmet nájmu v stave zodpovedajúcom zachovaniu jeho podstaty. Takto
dojednané užívanie pozemku zodpovedá spôsobu, aký prislúcha vlastníkovi veci - realizovať úžitkovú
hodnotu veci so zmenou charakteru a podstaty veci, a teda vzbudzuje pochybnosť o tom, čo účastníci

zmluvy mienili dohodnúť. Predmetné ustanovenie napĺňa znaky zmluvy o prevode vlastníctva, a nie
nájomnej zmluvy, čím obchádza zákon -ustanovenie § 45 ods. 1 a § 45 ods. 5 zákona o podmienkach
prevodu majetku štátu a v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je preto zmluva o nájme,
ktorou zmluvné strany disimulovali zmluvu o prevode vlastníctva absolútne neplatným právnym úkonom
(§ 39 Občianskeho zákonníka).
12. Navyše sa predmet nájmu nachádza v zdrži Hrušov, objektu vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros.

PodľadvojstrannejmedzinárodnejzmluvyuzatvorenejmedziČeskoslovenskousocialistickourepublikou
a Maďarskou ľudovou republikou o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros
zo dňa 16. septembra 1977 nesmú národné investície nepriaznivo ovplyvňovať výsledky spoločnej
investície, pričom sa zmluvné strany zaviazali realizovať národné investície, ktoré budú slúžiť výlučne
ich vlastným záujmom a cieľom. Podľa čl. 25 Zmluvy sú zmluvné strany spoločne zodpovedné za

vykonávanie tejto zmluvy počas výstavby a prevádzky sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros,
spoločne prijatých opatrení a rozhodnutí splnomocnencov vlád. Za Slovenskú republiku vykonáva túto
zmluvu vláda Slovenskej republiky. Ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR
prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Na základe vyššie uvedených skutočností využitie zdrže
Hrušov, ako objektu spoločnej investície Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros musí realizáciu

národnej investície odsúhlasiť vláda Slovenskej republiky, inak plnenie zo zmluvy nemôže spôsobovať
právne účinky.
13. Súd nevykonal dokazovanie ohľadne zavinenia zmluvných strán na neplatnosti nájomnej zmluvy
výsluchom navrhovaných svedkov W.. O. D., I.. C. C., E. D., k priebehu rokovaní uzatvárania Zmluvy o
nájme, nakoľko toto považoval za neúčelné z dôvodu nepreukázania vzniku škody žalobcom z dôvodov

nižšie uvedených.
14. Súd uvádza, že Zmluvu o nájme územia pri stupni Čunovo VDG na rekreačno-športové účely
uzavretú medzi žalovanými ako prenajímateľmi a spoločnosťou Danubia Invest, a.s. ako nájomcom
nie je možné s ohľadom na dohodnuté zmluvné podmienky porovnávať zo Zmluvou o nájme územia v
lokalite Jarovecké rameno, nakoľko podľa bodu 1.3 pozemky, ktoré sú predmetom prenájmu zmluvy o

nájme územia pri stupni Čunovo, boli na rozdiel od pozemkov, ktoré sú predmetom zmluvy o nájme v
oblasti Jaroveckého ramena prenajaté na základe uznesenia vlády SR č. 986/2003 zo dňa 14.10.2003
a uznesenia vlády SR č. 899 zo dňa 16.11.2015 na výstavbu Danubia parku, a to na základe súťaže.
15. K vzniku škody: Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie
porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a

následkom, teda vzniknutou škodou. Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody musí byť spôsobená
bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale
musíbyťbezpečnepreukázaná,pričompovinnosťtvrdeniaadôkaznápovinnosťzaťažujepoškodeného,
teda žalobcu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania vzniku škody, nakoľko počas celého
súdneho konania trvajúceho viac ako 5 rokov nepredložil, ani len neoznačil jediný relevantný dôkaz

ohľadom vzniku škody. Po zmene žaloby pripustenej na pojednávaní dňa 05.12.2017 sa žalobca
domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie skutočnej škody vo výške 32.290.599,- eur, ktorá
mu vznikla titulom zaplatenia odmeny za zrušenie vecných bremien, kde povinným z vecných bremien
bol žalovaný 1 a oprávneným z vecných bremien bolo Družstvo LUŽNÉ LESY. Zrušenie vecných
bremien bolo odkladacou podmienkou uzavretia nájomnej zmluvy na pozemkoch Jaroveckého ramena,

ktorej zmluvnými stranami boli žalovaní ako prenajímatelia a právny predchodca žalobcu ako nájomca.
Právny predchodca žalobcu ako nájomca bol podľa zmluvy o nájme povinný zabezpečiť zrušenie
uvedených vecných bremien, za čo sa zaviazal zaplatiť oprávnenému z vecného bremena odplatu. Na
zaplatenie odplaty za zrušenie vecných bremien bol právny predchodca žalobcu zaviazaný rozsudkom
OkresnéhosúduBratislavaIIIzodňa12.09.2013,č.k.29Cb/29/2010-245.Súduvádza,žepokýmdlžník

(spoločnosť XILAND, a.s. ako právny predchodca žalobcu) nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi
(oprávnený z vecného bremena), nemôže úspešne uplatniť nárok na jej náhradu z titulu zodpovednosti
tretej osoby za škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla. Samotná existencia pohľadávky veriteľa voči
dlžníkovi, ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh, nie je totiž skutočnou škodou aniušlým ziskom (porovnaj rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 20.02.2003, sp. zn. 25
Cdo/986/2001; 25Cdo/987/2001).
16. Argumentácia žalobcu je založená výlučne na nepreukázaných tvrdeniach bez vysvetlenia a bližšej

špecifikácie. Jediný dôkaz, ktorým žalobca chcel preukázať vznik skutočnej škody (reálny úbytok na
majetku) bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý doposiaľ súdu nepredložil. Vychádzajúc z ustálenej
súdnej praxe (R 1/1981), v zmysle ktorej nie je možné ukladať znalcom posudzovanie právnych
otázok, súd uvádza, že nie je možné vymedziť znalcovi vyjadriť sa k právnej skutočnosti, či v danom
prípade došlo k vzniku škody. Posúdenie tejto otázky je vyložene vecou súdu na základe vykonaného

dokazovania, preto súd nevyhovel žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania za účelom dodatočného
predloženia znaleckého posudku, ktorým chcel preukázať domnelý vznik škody. Súd ďalej uvádza, že
žalobca ani nevedel uviesť, presne špecifikovať, z čoho by mal znalec pri vypracovávaní znaleckého
posudku vychádzať. Žalobca napokon požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu predloženia
dôkazov na preukázanie dôvodnosti nároku. Toto však považoval súd za nehospodárne predlžovanie
konania a tento návrh sa súdu javil ako účelový, keď žalobca nevedel súdu uviesť, aké dôkazy

predloží, resp. navrhne vykonať, okrem už skôr navrhovaného znaleckého posudku. Navyše strany
sporu boli v súlade s § 181 ods. 4 C.s.p. na pojednávaní dňa 03.10.2017 poučené, aby doručili súdu
v lehote 30 dní dôkazy, prípadne návrhy na doplnenie dokazovania na preukázanie svojich tvrdení.
Argumentácia žalobcu, že nedisponuje podkladmi preukazujúcimi vznik uplatňovanej škody, nakoľko
tieto sú v dispozícii postupcu (právneho predchodcu žalobcu), považoval súd za irelevantnú, keďže

k postúpeniu došlo pred viac ako piatimi rokmi a postupca má podľa § 528 ods. 2 Občianskeho
zákonníka povinnosť odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť mu všetky potrebné informácie
o postúpenej pohľadávke (napr. doklad o jej existencii). Žalobca navyše ani nepreukázal, že by sa od
postupcu domáhal splnenia tejto povinnosti aj prípadným iniciovaním súdneho konania. S ohľadom na
dĺžku konania, na jeho priebeh, a tiež na konanie žalobcu, ktorý počas päť rokov trvajúceho súdneho

konania nepredložil, dokonca ani neoznačil jediný dôkaz preukazujúci vznik skutočnej škody, ktorú si v
konaní uplatňuje (neberúc do úvahy navrhovaný znalecký posudok z dôvodov uvádzaných vyššie), súd
žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
17. Žalobca žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu oboznámenia sa s vyjadrením žalovaného 1,
ktoré bolo žalobcovi doručené na pojednávaní dňa 05.12.2017. Súd však tejto žiadosti žalobcu

nevyhovel, nakoľko predmetné vyjadrenie žalovaného 1 je iba opakovaným zhrnutím rozhodujúcich
skutočností v predmetnom súdnom konaní, pričom neobsahuje žiadne nové skutočnosti, či doposiaľ
neprezentované tvrdenia zo strany žalovaného 1, ku ktorým by sa žalobca nemal možnosť počas
konania vyjadriť. Takéto konanie súdu preto nemožno považovať za porušenie princípu rovnosti zbraní,
naopak, odročovať pojednávanie v tomto štádiu konania z vyššie uvedeného dôvodu považoval súd za

nanajvýš nehospodárne a v rozpore s účelom súdneho konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 04. Novembra 2014, III. ÚS 646/2014-24).
18. Súd sa nezaoberal všetkými námietkami strán sporu s poukazom na názor Ústavného súdu SR
vyjadrený v rozhodnutiach, ktorý konštantne pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzanými stranami (porovnaj rozhodnutie ÚS 44/03, ÚS 117/5).
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262
ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným, ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania
(prvoinštančného aj odvolacieho), o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods. 2 C.s.p.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.