Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 26Csp/126/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218207307
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Prutkay

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1218207307.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v sporovej veci žalobcov:

Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés,
advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: H. J., bytom E. XXX/XX, L., nar. XX.XX.XXXX,
o zaplatenie 1.543,21 Eur a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 1.034,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.302,73 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 1.302,73 Eur od 05.12.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e .

III. Súd konanie o vzájomnej žalobe žalovanej z a s t a v u j e .

IV. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 96,58%, o výške
náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca, ktorým bola spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava,
IČO: 31 320 155 sa žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by

zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.543,21 Eur.

2.Pôvodnýžalobcavosvojejžalobeuviedol,žedňa18.08.2017uzatvorilprávnypredchodcapôvodného
žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923
130 so žalovanou zmluvu o pôžičke č. 6149072, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička
v sume 4.000,- Eur. Žalovaná sa zaviazala túto pôžičku splatiť v 60 mesačných splátkach po 124,75
Eur a to až do celkovej výšky 7.485,- Eur. Do podania žaloby však žalovaná uhradila iba sumu 5.034.

Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť uhrádzať jednotlivé splátky úveru riadne a
včas bola vyzvaná predžalobnou upomienkou zo dňa 28.09.2015 na úhradu dlžných splátok úveru a
upozornená na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosť úveru. Nakoľko žalovaná neuhradila dlžné
splátky ani v dodatočne poskytnutej lehote pristúpil právny predchodca žalobcu k vyhláseniu predčasnej
splatnosti úveru.

3. Žalovaná sa žalobou žalobcu nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť, nakoľko poskytnutú pôžičku

považovala za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe ďalej uviedla, že v
zmluve bola uvedená len výška celkovej splátky, nevyplýva z nej aká čiastka sa započítava na úhradu
istiny a na úhradu úrokov, resp. iných poplatkov. Podľa žalovanej zmluva neobsahovala ani termíny, v
ktorých majú byť jednotlivé splátky splatné, tento údaj mal byť obsiahnutý v samotnej zmluve, pričomnestačí len odkaz na všeobecné obchodné podmienky. V zmluvy mal taktiež absentovať termín konečnej
splatnosti úveru a mala obsahovať nesprávny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Nakoľko
žalovanej bol poskytnutý úver v sume 4.000,- Eur a táto celkovo v splátkach uhradila sumu 5.034,- Eur

uplatnila si vzájomnou žalobou voči žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 1.034,- Eur s príslušenstvom.

4. Pôvodný žalobca so vzájomnou žalobou žalovanej nesúhlasil, poukázal pritom na rozhodovaciu prax
Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu, v zmysle ktorej nie je potrebné, aby zmluvy obsahovala rozpis
splátok na istinu a úroky. Žalovaná ďalej mala vedomosť o dobe trvania úveru, ako aj o termíne konečnej

splatnosti úveru.

5. Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.01.2019 požiadal pôvodný žalobca o pripustenie zmeny
strany sporu na strane žalobcu tak, že spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. ako pôvodný žalobca
z konania vystúpi a do konania vstúpi ako nový žalobca spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., Mýtna
48, Bratislava, IČO: 35 831 154. Súd tomuto návrhu na zmenu žalobcu vyhovel uznesením č.k.

26Csp/126/2018-86 zo dňa 01.02.2019.

6. Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 26.04.2019 vzal žalobca svoju žalobu späť v časti istiny
240,48 Eur s príslušenstvom a žiadal v tejto časti konanie zastaviť.

7. Žalovaná vzala svoju vzájomnú žalobu, ktorou sa od žalobcu domáhala zaplatenia sumy 1.034,- Eur
s príslušenstvom písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 06.05.2019.

8. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa § 145 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak
je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie o tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pre jej doručením žalovanému, koná súd
o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

10. Nakoľko žalobca zobral žalobu vo vyššie vymedzenej časti späť, súd konanie v tejto časti zastavil.
V súlade s úplným späťvzatím vzájomnej žaloby žalovanou súd konanie vo veci vzájomnej žaloby
žalovanej zastavil.

11. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávania, ktoré sa uskutočnili v dňoch 30.04.2019 a 30.05.2019

nedostavil, pričom oboch prípadoch svoju neúčasť ospravedlnil s tým, že žiadal, aby súd vec z dôvodu
hospodárnosti a nenavyšovania trov konania prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd preto v
súlade s § 180 C.s.p. obe pojednávania vykonal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu.

12. Súd vo veci vykonal dokazovania oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah

spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

13. Zo zmluvy o pôžičke súd zistil, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ uzatvorila
26.06.2013 so žalovanou ako dlžníkom zmluvu, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej
pôžičku v sume 4.000,- Eur, žalovaná sa zaviazala pôžičku splatiť v 60 mesačných splátkach po 124,75

Eur.

14.Zprehľadusplátokaúhradsúdzistil,ženesplatenáčasťistinyúverupredstavovalakudňuvyhlásenia
okamžitej splatnosti úveru sumu 1.302,73 Eur.

15. Z listu žalovaného zo dňa 28.09.2015 súd zistil, že právny predchodca žalobcu týmto listom vyzval
žalovanú k úhrade dlžných splátok v celkovej sume 399,21 Eur, pričom zároveň žalovanú upozornil na
skutočnosť, že v prípade, ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v júli 2015 do 05.11.2015 môže dôjsť k
zosplatneniu celého zostatku úveru.

16. Z listu zo dňa 29.11.2015 súd zistil, že právny predchodca žalobcu týmto listom žalovanej oznámil,
že jej dlh z úverovej zmluvy č. 6149072 sa stal splatným v celom rozsahu naraz.17. Z oznámenia o postúpení pohľadávky súd zistil, že Všeobecná úverová banka, a.s. listom zo dňa
19.12.2018 oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky na žalobcu.

18. Z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 a žiadosti o postúpenie a prevod
súd zistil, že spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila na žalobcu svoju pohľadávku voči
žalovanej.

19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení novely č. 102/2014 Z.z., ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

20. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, v
znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y)
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

21. Podľa § 11 ods. 1 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c) až k) r) a y)

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

22. V konaní nebolo sporné, že uzavretím zmluvy o pôžičke dňa 26.06.2013 došlo medzi zmluvnými

stranami k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej práve žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, teda
ako strana, ktorá v porovnaní s postavením žalobcu a to najmä jeho znalosťami v oblasti uzatvárania
úverov, nepochybnou právnou a ekonomickou erudovanosťou, ako aj celkovým ekonomickým zázemím,
je v zmluvnom vzťahu slabšou stranou. Práve pre účely ochrany spotrebiteľov sa vytvoril systém
právnych noriem, ktorých účelom je zabezpečenie teoretickej aj praktickej rovnováhy v spotrebiteľských

vzťahoch. Tu je ale nutné si uvedomiť, že účelom ochrany spotrebiteľa za žiadnych okolností nie
je poskytovanie neprimeranej ochrany, ktorá by negovala samotné princípy existencie záväzkovo-
právneho vzťahu, ako vzťahu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti obom zmluvným stranám.
Zároveň nemožno právnu úpravu ochrany spotrebiteľa vykladať tak, že by spotrebiteľ stratil akúkoľvek
zodpovednosť za svoje konanie. Aj spotrebiteľ, ako osoba plne disponujúca právnou spôsobilosťou,

musí v prípade uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, rešpektovať zásadu „ pacta sunt servadna“. Podľa
názoru súdu by poskytovanie absolútnej a bezbrehej ochrany spotrebiteľovi znamenalo popretie zásady
zmluvnej voľnosti vyjadrenej v čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a preto v každom konkrétnom
spotrebiteľskom spore treba aplikovať princíp proporcionality a hľadať vyváženosť a spravodlivosť.

23. Žalovaná strana nespochybňovala tvrdenia žalujúcej strany o poskytnutí úveru, ako aj o tom, že
žalovaná si svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať jednotlivé splátky úveru neplnila. svoju obranu voči
nárokom uplatneným žalobcom opierala tvrdenie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého
právnym predchodcom žalobcu. Bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru mala byť spôsobená absenciou
zákonných náležitostí samotnej zmluvy.

24. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o úvere mala spôsobovať absencia konkrétneho rozdelenia
splátok na jednotlivé sumy zodpovedajúce práve výške pripisujúcej sa úhrade samostatnej istiny,
samostatných úrokov, prípadne iných poplatkov. Podľa žalovanej tým nebola splnená podmienka
zákona, určená ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. K uvedenému

súd uvádza, že celé posúdenie aplikácie a najmä výkladu tohto právneho ustanovenia, musí reflektovať
viaceré hľadiská, spôsoby samotného výkladu, pričom nemožno stratiť zo zreteľa už spomenutú zásadu
proporcionality a taktiež racionality, ktoré je nutné uplatňovať aj v spotrebiteľskom spore.25. Súd dospel k záveru, že nie je možné pristúpiť k výkladu tohto ustanovenia tak, ako to prezentuje
žalovaná. Hoci sa jedná o nepochybne kogentné ustanovenie, podľa názoru súdu úmysel zákonodarcu
pri jeho gramatickom vyjadrení jednoznačne smeroval k ustáleniu požiadavky určenia konkrétnej výšky,

počtu a termínom splátok, ktoré v sebe zahŕňajú istinu, úroky a iné poplatky. Nemožno súhlasiť s takou
interpretáciou, v zmysle ktorej by každá splátka má byť rozdelená na jednotlivé časti zodpovedajúce
výške istiny, úrokov a poplatkov. Gramatickým výkladom možno totižto rovnako dospieť k záveru, že
zákon vyžaduje určenie výšky, počtu a termínov splátok, pričom ďalšie pokračovanie legislatívneho
vyjadrenia v podobe „ splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ predstavuje konkretizáciu obsahu každej

splátky, ktorá pozostáva z uvedených jednotlivých zložiek. Na výklad tohto ustanovenia však práve pre
možné rozdielne interpretácie nemožno použiť len gramatický výklad. Súd zdôrazňuje práve potrebu
aplikácie logického ale najmä systematického výkladu, kedy k interpretácii právnej normy musí pristúpiť
porovnaním jej znenia a umiestnenia v celom právnom systéme. Práve pri spotrebiteľskom práve je
nutné právnu normu vyložiť aj v kontexte súladu so sekundárnym komunitárnym právom, ktoré koniec
koncov predstavuje v tejto oblasti základný zdroj úpravy, ktorý sú jednotlivé štáty povinné transponovať

do národných právnych úprav.

26. Je nesporné, že prijatie právnej úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch nadväzovalo na Smernicu
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ( ďalej len „smernica“), ktorá stanovovala rozsah, obsah
a jednotlivé aspekty zákonných úprav členských štátov, týkajúcich sa práve zmlúv o spotrebiteľských

úveroch. V zmysle čl. 10 ods. 2 písm. h) tejto smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza
výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Obom
sporovým stranám bol v konaní známy rozsudok SD EU č. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia c/a
Klára Bíróová z 9.11.2016. Tento jednoznačne konštatoval, že v zmluve o úvere nemusí byť jednoznačne

určené, aký časť každej splátky bude započítavaná na istinu, prípadne iné časti splátky. Súd má za
to, že takýto výklad je nutné aplikovať aj na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona a to
z viacerých dôvodov. V prvom rade zákonodarcovi pri transponovaní smernice do právneho systému
Slovenskej republiky bol jednoznačne zrejmý a jasný obsah celej smernice aj povinnosti, ktoré mu z
nej vyplývali. Táto v čl. 22 ods. 1 jednoznačne určovala, že obsahuje harmonizované ustanovenia,

pričom členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa
odchyľujú od jej ustanovení. Je teda zrejmé, že aj keď vnútroštátny predpis sa v jazykovom vyjadrení
líši od čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice, za žiadnych okolností ho nemožno vykladať rozširujúco,
nakoľko samotná smernica kladie dôraz na harmonizáciu a teda stanovenie jednoznačných pravidiel,
okrem iného, aj pri stanovovaní obsahových náležitostí zmlúv o spotrebiteľských úveroch. V žiadnom

prípade súd nemôže prisvedčiť názoru žalobcov, že zákonodarca sa vedome odchýlil od ustanovení
smernice a v podstate rozšíril povinnosti dodávateľa. Absentuje teda osvedčenie úmyslu zákonodarcu
takýmto spôsobom postupovať a preto ani vnútroštátnu právnu normu nemožno vykladať ( práve v
kontexte systematického výkladu) tak, že každá splátka má byť rozdelená na jednotlivé komponenty
v podobe istiny, úrokov a iných poplatkov. V tomto prípade nemožno aplikovať ani ustanovenie §

54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko podľa názoru súdu nemožno mať pochybnosti o výklade
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. Zákonodarca vo vnútroštátnej právnej úprave len
jednoducho konkretizoval z čoho každá splátka pozostáva, pričom vzhľadom na nemožnosť odklonenia
sa od ustanovení smernice, výklad tak, ako ho podáva žalovaná je neprípustný. Súd na zdôraznenie
správnosti svojej argumentácie cituje aj ustanovenie čl. 23 smernice, v zmysle ktorého členské štáty

ustanovia pravidlá o sankciách za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto
smernice a príjmu potrebné opatrenia, aby zabezpečili ich vykonávanie. Z uvedeného možno prijať
záver, že hoci smernica neumožňuje ( v zmysle čl. 22 ods. 1) zavádzanie ustanovení, ktoré sa od jej
obsahu odchyľujú, v otázke sankcií za porušovanie vnútroštátnych ustanovení ponecháva členskému
štátu možnosť rozhodnúť sa o ich charaktere, rozsahu a obsahu za podmienky zabezpečenia ich

účinnosti, primeranosti a odrádzajúceho účinku. Aj z tohto súd vyvodzuje záver, že ak je obsahom
smernice konkrétne ustanovenie, určujúce, v tomto prípade konkrétne obsahové náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, nemožno sa od tohto odchýliť a teda ho ani vykladať v rámci transponovania a
aplikácie vo vnútroštátnom predpise inak, ako to urobil Súdny dvor EU v následnom rozhodnutí. Nakoľko
teda súd vylúčil možnosť rozšírenia, resp. sprísnenia právnej normy upravujúcej náležitosti zmluvy o

úverevovnútroštátnychpredpisoch(oprotiúpraveprijatejvsmernici),nemožnodospieťkinémuvýkladu
akoktomu,ževprípade,akdodávateľvzmluveoúvereuviedolkonkrétnuvýšku,termínyapočetsplátok
úveru ( ktoré v sebe zahŕňajú istinu, úroky a poplatky), splnil zákonnú podmienku určenú ustanovením §
9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. a nemožno zmluvu sankcionovať vyhlásením jej bezúročnostia bezpoplatkovosti. Záverom k tejto otázke súd dodáva, že pri ustálení výkladu sporného ustanovenia
vychádzal aj zo zásady proporcionality. Podľa názoru súdu totiž aj prípadné rozdelenie splátky úveru
resp. jej pripísania na konkrétne istinu, úroky, prípadne poplatky, by nemalo žiadny vplyv na ekonomické

správanie spotrebiteľa, nemalo by to pre neho inú ako informačnú hodnotu. Preto aj v tomto prípade,
kedy na výklad sporného ustanovenia existujú rôzne názory, nemožno za žiadnych okolností pričítať na
ťarchu žalovaného, že sa jeho výklad nezhodoval s následným výkladom žalovanej a sankcionovať to
konštatovaním bezúročnosti a bezpoplatkovosti celého úveru.

27. Žalovaná ďalej tvrdila, že v zmluve bola nesprávne určená výška ročnej percentuálnej miery
nákladov, z čoho mala taktiež vyplývať bezúročnosť a bezpoplatkovosť samotného úveru. Žalovaná toto
svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nerozviedla, to znamená neuviedla v čom má nesprávnosť výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov spočívať. Z jej vyjadrení nebolo zrejmé, čo bolo pri výpočtoch
ročnej percentuálnej miery nákladov nesprávne, aké údaje boli chybné, alebo aká správna výška mala
byť v zmluve uvedená a ako sa k tomuto výpočtu aritmeticky dopracovala Spôsob výpočtu ročnej

percentuálnej miery nákladov určuje zákon o spotrebiteľských úveroch vo svojej prílohe č. 2. Z údajov
uvedených v samotnej zmluva uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou nesprávnosť tohto výpočtu
nevyplýva.

28. Súd sa nemohol stotožniť ani s ďalším tvrdením žalovanej strany, podľa ktorej v zmluve nebola

uvedená celková doba splatnosti, keďže v zmluve jej jednoznačne uvedený termín konečnej splatnosti
úverujún2018.Rovnakotakzozákonaospotrebiteľskýchúverochnevyplývapovinnosťuviesťkukaždej
jednotlivej splátke konkrétny dátum jej splatnosti. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) citovaného
zákona musí zmluva obsahovať iba výšku, počet a frekvenciu jednotlivých splátok, čo zmluva o pôžičke
zo dňa 26.06.2013 spĺňa. Táto zmluva jednoznačne uvádza výšku jednotlivých splátok (124,75 Eur),

počet (60), ako aj frekvenciu platenia (vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca).

29. S poukazom na prezentovanú právnu argumentáciu súd nemôže konštatovať bezúročnosť
a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Zmluva o pôžičke bola totiž vo svojom obsahu jasná,
zrozumiteľná, priemernému spotrebiteľovi neskresľujúco a pravdivo uvádzala všetky podmienky úveru,

definovala jeho povinnosti a v neposlednom rade obsahovala všetky náležitosti predpokladané zákonom
o spotrebiteľských úveroch. Žalovanej na základe tejto zmluvy jednoznačne vznikla povinnosť zaplatiť
nielen istinu ale aj úroky a poplatky, spojené s jeho poskytnutím, čo nepochybne predstavuje vyjadrenie
základného princípu úverovej zmluvy, kedy veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky
a dlžník sa zaväzuje tieto vrátiť a zaplatiť úroky. Súd z tohto dôvodu žalovanú zaviazal na zaplatenie

sumy 1.302,73 Eur, ktorá zodpovedá neuhradenému zostatku istiny úveru v čase jeho zosplatnenia.

30. S poukazom na skutočnosť, že žalovaná sa dostala s úhradou svojho peňažného záväzku do
omeškania zaviazal ju súd aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške a to
odo dňa, kedy sa s úhradou svojho záväzku dostala do omeškania, t.j. odo dňa uplynutia dodatočne

poskytnutej lehoty na úhradu zostatku úveru po jeho zosplatnení.

31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. a v časti, v ktorej
bolo konanie zastavené podľa § 256 C.s.p.

32. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciumožnovykonaťnanávrhtoho,ktojeoprávnenýpožadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulu

preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z.z.).