Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 13, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/452/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224581
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115224581.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci žalobcu: SPP

Distribúcia a. s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpený advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: E.
R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Nová 634/32, Dolná Krupá, zastúpený advokátkou JUDr. Jana Hreňová,
so sídlom Krížna 14, Bratislava o zaplatenie 2.762,72 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.762,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 %
ročne zo sumy 2,762,72 eur od 20.06.2014 do zaplatenia.

II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 05.10.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
za neoprávnený odber. Žalobu odôvodnil tým, že na odbernom mieste Nová 32, Dolná Krupá v období
od 19.05.2013 do 17.03.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Takýto odber zemného plynu je podľa § 82 ods. 1 písm.
d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov ( ďalej len „zákon o energetike“) považovaný za neoprávnený odber. Porušenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii - plomby - bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca A.. J. Z.,
so sídlom Severná 26, Banská Bystrica. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o
energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú
neoprávneným odberom plynu. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 2.762,72 €,
ktorá vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.
z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ( ďalej

len „vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012“) a vyfakturovaná žalovanému faktúrou č.
90000180221 zo dňa 05.06.2014 so splatnosťou dňa 19.06.2014. žalobca listom vyzval žalovaného na
úhradufakturovanejsumy,žalovanýnavyššieuvedenúvýzvunereagoval,faktúruzaneoprávnenýodber
do dnešného dňa neuhradil. Preto si žalobca uplatnil úrok z omeškania za obdobie odo dňa 20.06.2014
do zaplatenia vo výške 5,15 % ročne.

2. Súd rozhodol vo veci samej bez nariadenia pojednávania na základe skutočností tvrdených žalobcom

platobným rozkazom č. k. 18C/452/2015 - 22 zo dňa 22.12.2015, proti ktorému podal žalovaný v
zákonnej lehote vecne odôvodnený odpor. Žalovaný uviedol, že má za to, že z jeho strany nikdy nedošlo
k neoprávnenému odberu plynu, pričom žalobca nie je oprávnený od neho žiadať náhradu škody, ktorá
mu reálne nikdy nevznikla. Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný mu spôsobil škodu neoprávnenýmodberom, nie je pravdou, a požiadavka žalobcu na náhradu škody nie je oprávnená. Žalovanému
nebol známy žiadny neoprávnený odber plynu prostredníctvom plynomeru, a ani nič o neoprávnenom
odbere plynu na odbernom mieste nevedel a nevie. Nebol si vedomý žiadneho poškodenia meradla

plynu ani zabezpečovacieho zariadenia, pričom nedisponuje technickými ani odbornými znalosťami
ktoré by mu umožňovali akúkoľvek manipuláciu so zariadením. Žiadne poškodenie ochrannej skrinky,
samotného meradla zemného plynu alebo zabezpečovacieho zariadenia nezaznamenal. Domnieva sa,
že meradlo plynu meralo hodnoty odobratého zemného plynu správne, domnieva sa tiež, že žalobca
sa touto skutočnosťou mal zaoberať, a preukázateľne dokázať nefunkčnosť tohto meradla a nielen

poškodenie zabezpečovacieho zariadenia. V opačnom prípade je dôvodné sa domnievať, že meradlo
meralo správne a teda k žiadnemu pochybeniu alebo nepresnosti pri určení množstva spotrebovaného
plynu nemohlo dôjsť. Následne uviedol, že nárok na náhradu škody je nedôvodný a neoprávnený,
nakoľko neboli splnené materiálne a formálne podmienky vzniku nároku na náhradu škody. Poukázal
na§ 82 ods. 2 zákona o energetike, v zmysle ktorého Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej

siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Ak by teda v danom prípade
boli naplnené znaky definície neoprávneného odberu plynu podľa zákona, navrhovateľ by na účely
preukázania existencie nároku na náhradu škody musel v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 zákona
preukázať aj to, že mu škoda skutočne vznikla. Čo sa však nestalo. Podľa názoru žalovaného a)
v danom prípade nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že dotknuté meracie zariadenie nemeria

hodnoty správne a za b) v danom prípade nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že navrhovateľovi
vznikla škoda. V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka platí, že podmienkou vzniku nároku
na náhradu škody je nespochybniteľné preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a
príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom
(vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda musí byť skutočná a musí byť bez pochybností spôsobená

práve porušením právnej povinnosti (nepostačuje existencia len domnelej škody). Samotná škoda
ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a teda ani právo na jej
náhradu. Nepostačuje pritom keď príčinná súvislosť je len tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne
preukázaná zo strany navrhovateľa, ako nositeľa dôkazného bremena. Vzťah medzi príčinou a jej
následkom musí byť pritom nielen bezpečne preukázaný, ale aj bezprostredný. Všetky tieto skutočnosti

vyplývajú aj z rozsudku sp. zn. R 21/1992, vydaného Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý
taktiež konštatuje aj to, že príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou,
nakoľko časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou udalosťou, z ktorej škoda
vznikla, sama osebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku. Časová súvislosť
napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti. Vo vzťahu k dôkazom, o ktoré žalobca opiera nárok na

náhradu škody ďalej uviedol, že znalecký posudok nesmeruje k preukázaniu škody, ale sa zaoberá len
analýzou poškodenia zabezpečovacieho zariadenia. Ako však vyplýva z vyššie uvedených skutočností,
preukázaniepoškodeniaplombyniejezároveňdôkazomotom,čireálnedošlokneoprávnenémuodberu
a teda k vzniku škody. Zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo k nesprávnej
a nezákonnej aplikácii právneho predpisu vo vzťahu k výpočtu škody, ktorú požadujú od klienta uhradiť.

Na výpočet škody žalobca aplikoval vykonávací predpis, avšak podľa § 82 ods. 4 zákona o energetike
mala byť údajná škoda, ktorej vznik však žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, určená pomocou
typového diagramu dodávky. Následne poukázal na právnu úpravu zákona o energetike, na vybranú
rozhodovaciu činnosť niektorých okresných súdov a žiadal žalobu zamietnuť.

3. K vyjadreniu žalovaného sa podaním doručeným súdu dňa 11.03.2016 vyjadril žalobca a uviedol, že
porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií (plomby) bolo potvrdené znaleckým posudkom
znalca A.. J. Z., Severná 26, 974 01 Banská Bystrica č. 365/PL -2014ro zo dňa 30.05.2013
(ďalej len "znalecký posudok"). V posudkovej časti znalec uviedol, že jednoznačne môže potvrdiť,
že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a dolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho

istého nástroja. Znalec A.. J. Z. je riadnym znalcom zapísaným v zozname znalcov evidenčné číslo:
XXXXXX, vykonávajúci okrem iného znaleckú činnosť v odbore: 390000 - Strojárstvo, odvetvie:
391100 - Mechanické zabezpečovacie systémy ako aj v odbore: 490000 - Kriminalistika, odvetvie:
490300 - Mechanoskopia. Znalec je povinný postupovať pri vypracovaní znaleckých posudkov podľa
príslušných ustanovení zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení

neskorších predpisov a je nezávislou a nestrannou osobou. Spochybňovanie znaleckého posudku
žalovaným považoval za irelevantné, s účelom vyhnúť sa zaplateniu dlžnej sumy. Kontrola odberného
miesta bola dňa 17.03.2014 vykonaná na základe oznámení orgánov činných v trestnom konaní
nakoľko vzniklo podozrenie, že na predmetnom mieste dochádza k odberu plynomerom, na ktorombolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií. Orgánmi činnými v trestnom konaní
boli zaistené zoznamy, na ktorých boli uvedené osoby a miesta odberov s rôznymi dátumami a či
inými údajmi, u ktorých mali byť vykonané neoprávnené zásahy na plynomeroch a falšovateľské

náčinia a raznice. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný nebol označený ako poškodzovateľ'
zabezpečovacieho zariadenia plomby. Zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto konaním resp.
takýmto stavom je založená na objektívnom princípe a odberateľ' nesie zodpovednosť za to, že
takýmto meradlom odoberal plyn. Znalec v znaleckom posudku skúmaním potvrdil, že sporné odtlačky
čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja a

uviedol, že s veľkou pravdepodobnosťou pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bolo
odstránené a nahradené inou plombou. Tým, že bolo preukázané, že bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácií, každý takýto odber sa v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike
považuje za neoprávnený odber, a nie je potrebné preukazovať či odberateľ sám porušil zabezpečovacie
zariadenie. Stačí len samotná skutočnosť, že bolo poškodené zabezpečovacie zariadenie. V takomto
prípade zákon predpokladá objektívnu zodpovednosť. Taktiež nie je potrebné skúmať či samotné

meradlo meralo správne, toto skúmanie by bolo neúčelné, stačí samotný fakt, že zabezpečenie proti
neoprávanej manipulácií, ktoré chráni pred zásahom do plynomeru bolo poškodené resp. odstránené,
čím bolo umožnené manipulovať s číselníkom a nastaviť akúkoľvek ľubovoľnú hodnotu na meradle,
aj keď samotné meradlo mohlo merať správne. Teda údaj o spotrebe zemného plynu indikovaný
na predmetnom plynomeri, tak nemusí predstavovať množstvo skutočne spotrebovaného zemného

plynu. Nakoľko stav spotreby zemného plynu indikovaný na meradle, na ktorom bola porušená plomba
nie je možné v zmysle zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológií v spojení s ustanoveniami zákona o
energetike brať v úvahu, bolo potrebné určiť spotrebu zemného plynu na odbernom mieste žalovaného
prostredníctvom vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z. a to za
obdobie od posledného odpočtu meradla predchádzajúceho dňu odhalenia poškodenia zabezpečenia

meradla, do zistenia poškodenia zabezpečenia meradla, teda v období od 19.06.2013 do 02.04.2014.
Podľa § 15 ods. 6 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o metrológii“), platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak
a) uplynul čas jeho platnosti, b) boli vykonané zmeny alebo úpravy meradla, ktoré mohli ovplyvniť jeho
metrologické vlastnosti, c) meradlo bolo poškodené tak, že mohlo stratiť niektorú vlastnosť rozhodujúcu

pre jeho overenie, d) bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka
alebo zabezpečovacia značka, e) je zjavné, že meradlo stratilo požadované metrologické vlastnosti,
i keď nebola porušená overovacia značka. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalovanému nebola
za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu, nakoľko v prípade zistenia poškodenia
zabezpečovacieho prvku nie je možné akceptovať údaje na číselníku meradla a plyn, ktorý žalovaný

odobral bolo potrebné určiť vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle zákona. Žalovaný mal na riadnej
vyúčtovanej faktúre za predmetné obdobie od svojho dodávateľa zemného plynu spotrebu plynu vo
výške 0 m3. V prípade ak žalovaný uhrádzal zálohové platby, žalovaného dodávateľ zemného plynu
vrátil vzniknutý preplatok za predmetné obdobie neoprávneného odberu žalovanému. Nulová spotreba
na faktúre resp. na vyúčtovaní žalovaného je vedená kvôli skutočnosti, že porušením plomby platnosť

overenia meradla zanikla. Teda údaj uvedený na číselníku nebolo možné akceptovať a množstvo
spotrebovaného plynu bolo určené prostredníctvom zákona resp. vyhlášky. Následne žiadal súd, aby si
vyžiadal vyjadrenie dodávateľa plynu žalovaného, a to SPP a. s., či fakturoval žalovanému za obdobie
neoprávneného odberu plynu od 19.05.2013 do 17.03.2014 resp. či žalovanému neboli prípadné
zálohové platby vrátené vzhľadom na skutočnosť, že bol zistený neoprávnený odber a nebolo možné

zistiť reálnu spotrebu plynu žalovaného. Následne poukázal na to, že ustanovenie § 82 ods. 4 zákona
o energetike, na ktoré poukazoval žalovaný, nie je možné aplikovať, nakoľko plynomer žalovaného sa
nenachádzanaverejneprístupnommieste,alevuzamknutejplechovejskrinizaplotomatýmjepretretie
osoby nedostupný. Preto je jednoznačné, že plynomer sa nenachádza na verejne prístupnom mieste.
V zaistených zoznamoch sú zapísané hodnoty už od rokov 2008, kde vzhľadom na uvedené dátumy

taktiež nie je možné na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov zistiť spotrebu žalovaného.
Znalec potvrdil manipuláciu so zabezpečovacími prvkami plynomeru u všetkých osôb uvedených v
zaistených zoznamoch. Pri pravidelných ročných odpočtoch pracovníkmi žalobcu nebolo možné zistiť,
či boli predmetné plomby manipulované, nakoľko tieto boli menené profesionálnymi falšovateľskými
nástrojmi, ktoré boli orgánmi činnými v trestnom konaní zaistené a takto falšované plomby bol schopný

rozpoznať až znalec pri vyhotovovaní znaleckého posudku. Vzhľadom na tieto okolnosti nie je možné
posudzovať predchádzajúce spotreby žalovaného ako relevantné a vzhľadom na tieto okolnosti nie
je možné postupovať podľa § 82 ods. 4 zákona o energetike. Nakoľko skutočne vzniknutú škodu
nebolo možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, žalobca použil výpočet škodypodľa všeobecne záväzného nariadenia a to vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z.
Následne žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 102/2010
zo dňa 29.11.2011 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/99/2012 zo dňa

12.03.2015,zktorýchuzavrel,žezákonyoenergetikevychádzalizobjektívnejzodpovednostiodberateľa
plynu za odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a
oba vykonávacie predpisy určovali, že ak nemožno presne určiť dobu trvania neoprávneného odberu
plynu, odber plynu sa účtuje od posledného dňa odpočtu meradla.

4. Dňa 29.07.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k niektorým skutočnostiam a tvrdeniam
žalobcu, v ktorom okrem iného uviedol, že trvá na tom, že predložený znalecký posudok nepreukazuje
bez zbytočných pochybností neoprávnený odber plynu, keď spochybnil to, že by znalec mal dostatok
relevantných podkladov od žalobcu pre vypracovanie hodnoverného znaleckého posudku. Odtlačok
na plombe (napr. znak "M41") sa vytvára pomocou plombovacích klieští. Raznica na plombovacích
kliešťach sa vyrába pomocou hĺbiacej elektródy. V oblasti plynárenstva sa každý rok vytvára sada razníc,

ktorá sa používa počas kalendárneho roka. Jedna sada obsahuje napríklad 10 razníc, ktoré sú všetky
vyrobené pomocou tej istej elektródy. Pri výrobe sady razníc pomocou elektródy dochádza k úbytku
materiálu na elektróde (opotrebovanie elektródy), čo spôsobuje odchýlku vo veľkosti medzi prvou a
poslednou raznicou v príslušnej sade. Inak povedané, prvá vyrobená raznica nie je 100 % totožná s
poslednou vyrobenou raznicou. Táto skutočnosť môže zapríčiniť tiež to, že odtlačok vytvorený prvou

raznicou sa nebude zhodovať s odtlačkom vytvoreným poslednou raznicou v príslušnej sade, aj keď
oba odtlačky sú vytvorené raznicami v rámci jednej sady. Vzhľadom na opísaný postup je toho názoru,
že znalec mal mať k dispozícii všetky raznice, resp. ich kontrolné odtlačky pre príslušný kalendárny
rok, a všetkými raznicami mal vytvoriť porovnávané odtlačky a následne sporný odtlačok mal porovnať
so všetkými porovnávanými odtlačkami. Len v takomto prípade, ak by znalec konštatoval nezhodu

medzi sporným odtlačkom a všetkými porovnávanými odtlačkami, znalecký posudok by bol hodnoverný
v tom zmysle, že sporný odtlačok nebol vytvorený niektorou raznicou zo sady za príslušný kalendárny
rok. Keďže žalobca neposkytol znalcovi uvedené podklady pre vytvorenie znaleckého posudku a
znalec skúmal len zhodu medzi sporným odtlačkom a jediným porovnávaným, ktorého pôvod nie je
uvedený, považujeme znalecký posudok za nedostatočný na preukázanie porušenia zabezpečenia

proti neoprávnenej manipulácii. Zo znaleckého posúdenia porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii však znalec nemôže vyvodiť záver, či plynomer, na ktorom by bola údajne porušená plomba,
meral hodnoty správne alebo nesprávne. Inak povedané, neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods.
1 písm. d) zákona č. 251/2012 o energetike automaticky neznamená nesprávne meranie plynu a
vznik škody v zmysle množstva plynu na strane žalobcu. Takýto odber môže znamenať len vznik

škody v zmysle poškodenia plynomeru ako takého, napríklad jeho obalu. Poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.01.2016, sp. zn. 15Co/275/2015, v zmysle ktorého nie každé
poškodenie plynomera však znamená aj poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a
tiež skutočnosť, že ak plynomer nezodpovedá požiadavkám stanoveným zákonom č. 142/2000 Z. z.
o metrológii a požiadavkám stanoveným prílohou č. 13 Vyhlášky UNMS SR č. 210/2000 Z. z., to

ešte neznamená, že plynomer nie je funkčný do času jeho výmeny. Ak by došlo k neoprávnenému
zásahu do meradla a meradlo plynomeru by nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo odber
plynu (nielen poškodenie zabezpečenia plynomeru, ale aj samotného meradla v ňom), jednalo by sa
o neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, čo
však žalobca netvrdí. Taktiež si žalovaný myslí, že ak skončila platnosť overenia určeného meradla,

znamená to len, že takéto meradlo nemožno ďalej používať na daný účel v zmysle § 19 ods. 1 zákona č.
142/2000 Z. z. o metrológii. Neznamená to však, že hodnoty, ktoré meradlo v čase skončenia platnosti
jeho overenia zaznamenávalo, nie sú relevantné a nemožno ich použiť. Práve naopak, nie je dôvod
ich neakceptovať. K vzniku škody má za to, že nepostačuje len vykonať fiktívny výpočet škody s
odkazom na vyhlášku, ale žalobca musí preukázať, že neoprávneným odberom došlo k reálnej škode. K

rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má za to, že ide o prejav formalistického
prístupu k interpretácii a aplikácii právnej normy, ktorý je ústavne neudržateľný. Následne poukázal na
postavenie žalovaného v pozícii spotrebiteľa, pričom judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorá vychádza z gramatického výkladu súčasného ustanovenia § 82 zákona o energetike, označil za
ústavne neudržateľnú, popierajúcu zmysel a účel ochrany spotrebiteľa. S poukazom na rozhodovaciu

činnosť v oblasti elektroenergetiky došiel k záveru, že zodpovednosť podľa § 82 zákona o energetike
nie je objektívnou zodpovednosťou.5. Dňa 07.11.2016 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie žalobcu k aktívnej legitimácii, k
hodnovernosti znaleckého posudku, k zániku platnosti overenia určeného meradla, k vzniku škody a
objektívnej zodpovednosti. Poukázal na to, že aktívne legitimovaným subjektom je žalobca priamo zo

zákona a to z titulu prevádzkovateľa distribučnej siete. K hodnovernosti znaleckého posudku uviedol,
že z § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike skutková podstata neoprávneného odberu zemného
plynu je v danom prípade naplnená odberom plynu, ktorý je realizovaný meradlom s poškodeným
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (plomby). Vzhľadom na toto striktné definovanie formy
neoprávneného odberu zemného plynu nie je potrebné skúmať, či meradlo meria správne hodnoty

plynu alebo správne tieto hodnoty nemeria. V súvislosti s realizáciou znaleckého posudku je potrebné
zaoberať sa len skutočnosťou, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii meradla.
Úlohou znalca bolo posúdiť, či došlo k poškodeniu zabezpečovacieho prvku meradla. V prípade, že bol
zabezpečovací prvok meradla poškodený a odoberal sa takýmto meradlom plyn, je splnený zákonný
predpoklad neoprávneného odberu zemného plynu. Skutočnosť, že ide o neoprávnený odber plynu, nie
je podmienená prípadnou funkčnosťou meradla, ale či má dané meradlo poškodené zabezpečovacie

prvky, ktorých poškodenie umožňuje následnú optimalizáciu nameraných hodnou plynu na ľubovoľnú
hodnotu. K zániku platnosti overenia určeného meradla uviedol, že porušením plomby počítadla je
možné s počítadlom manipulovať a ovplyvniť tak údaj o spotrebovanom množstve plynu, pričom podľa
§ 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii platnosť overenia určeného meradla
zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo

zabezpečovacia značka. K vzniku škody uviedol, že žalovaný mal na riadnej vyúčtovanej faktúre za
predmetné obdobie od svojho dodávateľa zemného plynu spotrebu plynu vo výške 0m3. V prípade,
ak žalovaný uhrádzal zálohové platby, dodávateľ zemného plynu žalovaného vrátil vzniknutý preplatok
za predmetné obdobie neoprávneného odberu žalovanému. Nulová spotreba na faktúre resp. na
vyúčtovaní žalovaného je vedená kvôli skutočnosti, že porušením plomby platnosť overenia meradla

zanikla, a teda údaj uvedený na číselníku nebolo možné akceptovať a množstvo spotrebovaného plynu
bolo určené prostredníctvom zákona resp. vyhlášky. Žalovaný tvrdí, že žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal vznik škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu. Tu žalobca uviedol,
že žalovaný v čase neoprávneného odberu zemného plynu za spotrebovaný plyn nezaplatil tak ako
sa uvádza vyššie (dodávateľ' v týchto situáciách buď vystavuje žalovanému faktúry na sumu 0,00 €,

prípadne žalovanému vznikne preplatok, ktorý dodávate!' vráti odberateľovi). Žalovaný však takýto plyn
odoberá de facto zadarmo, ale jeho odberom skutočne dochádza k nespoplatňovanému znižovaniu
množstva plynu v distribučnej sieti žalobcu. Majetok žalobcu sa v tomto prípade znížil o spotrebu
zemného plynu žalovaného. Nakoľko medzi žalobcom a žalovaným neexistuje zmluvný vzťah je
potrebné, aby si žalobca tento úbytok majetku uplatnil ako škodu spôsobenú neoprávneným odberom.

Túto skutočnosť predpokladá aj zákon o energetike, ktorý s pojmom škoda za neoprávnený odber
plynu pracuje. K žalovaným spochybneniu objektívnej zodpovednosti sa žalobca pridŕžal rozhodovacej
činnosti najvyšších súdnych autorít. Vzťah distribútora plynu a konečného odberateľa plynu na rozdiel
od vzťahu dodávateľa plynu a koncového odberateľa plynu za spotrebiteľský vzťah nepovažoval s
poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/169/2015 zo dňa 17.05.2016.

6. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom po neúspešne vykonanom pokuse o
zmierne vyriešenie sporu vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, faktúrou vystavenou žalobcom
č. XXXXXXXXXX s termínom splatnosti dňa 19.06.2014, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným
odberom zemného plynu, zápisom zo dňa 17.03.2014 u odberateľa/žalovaného, montážnym listom

meradla č. XXXXXXXXXX na odbernom mieste žalovaného zo dňa 17.03.2014, fotodokumentáciou
falšovateľského náčinia, fotodokumentáciou plynových spotrebičov na odbernom mieste a skrinky v
predzáhradke, odberného miesta, opravnou faktúrou dodávateľa plynu SPP, a. s. za obdobie 19.03.2013
až 18.03.2014, informáciou o postupe Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave
č. zo dňa 08.12.2016, oboznámením vyjadreniami žalobcu a žalovaného, výsluchom žalovaného,

správou SPP, a. s. zo dňa 23.03.2017, správou Slovenskej pošty z 25.05.2017 o neprevzatí preplatku
žalovaným na pošte, oboznámením správou Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra
SR zo dňa 13.07.2015, ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012, oboznámením znaleckou doložkou ZP č. 365/PL
- 2014 ( v súdnom spise na č. l. XXX), uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru Cífer
ČVS: ORP-1469/CI-TT-2014 AM o zastavení trestného stíhania podľa § 9 Trestného poriadku, ako aj

ostatnými listinnými dôkazmi v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že priebeh kontroly prebiehal tak, že došli dvaja páni, že idú meniť
plynomer, tak im s kľúčom odomkol dvierka na skrinke. Jeden sa pýtal, že kde má kotol a plynový sporák,začal si všetko fotiť, potom vyfotil kotol v kotolni. Potom začali všetko v dome fotiť, behali po dome, to v
živote nezažil. Druhý bol stále vonku pri plynomeri. Všetko bolo zaplombované, priniesli kliešte, odtrhli
plomby. Neviem, čo robil ten druhý pán, kým som bol s tým jedným v dome. V živote by som si nedovolil

načierno brať plyn. Všetky faktúry som si platil ako sa patrí. Nesúhlasím s tým, že by bola porušená
plomba u mňa. Keby bola porušená plomba, kde by som ja zobral druhú plombu a plombovačky a určite
som ja nič neporušil.

8. V podaní doručenom súdu dňa 19.01.2017 žalovaný vzniesol námietku premlčania, nakoľko

žalobca si nárok na náhradu škody uplatňuje na skutkovom základe poškodenia zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii. Neuviedol, kedy k poškodeniu plomby nastalo a preto nie je možné určiť,
či žalobca podal žalobu v rámci objektívnej premlčacej doby určenej § 106 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Ďalej poukázal na to, že predmetom konania po skutkovej stránke nie je tzv. nulová spotreba
plynu, vyúčtovanie za rozhodné obdobie, a preplatok, zaistené zoznamy alebo stočenie plynomera.
Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená

len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky nemožno uložiť znalcovi. Pokiaľ je preukázaný
neoprávnenýodberpodľa§82ods.1písm.d)zákonaoenergetike,aleniejepreukázanývznikskutočnej
škody,akotopredpokladá§82ods.2zákonaoenergetike,tedatakej,ktorábyvzniklavpriamejpríčinnej
súvislosti s porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, súd musí žalobu zamietnuť. Len ak
by si žalobca uplatňoval náhradu škody predstavujúcu poškodenú plombu resp. predstavujúcu hodnotu

poškodenej plomby, ktorú je možné určiť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov ( cena novej
plomby), mohol byť v tejto časti úspešný, lebo by preukázal príčinu ( poškodenie plomby), následok
( poškodená plomba, škoda = cena plomby) a priamu príčinnú súvislosť medzi príčinou a následkom;
za predpokladu neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike.

9. Na pojednávaní konanom dňa 08.03.2017 právny zástupca žalovaného zhrnul dovtedajšie písomné
vyjadrenia a namietol premlčanie objektívnej doby, keď žalobca nepreukázal, že nevedel škodu zistiť na
základe objektívnych a spoľahlivých podkladov a automaticky išiel do vyhlášky. Ak má žalobca za to, že
plomba bola poškodená už dlhodobo s odkazom na zaistený zoznam, tak predpokladal, že najneskorší
dátum v zozname, t. j. dátum 18.05.2008 je dátumom, kedy začala plynúť objektívna premlčacia doba.

Avšak zaistený zoznam nepovažuje za dôkaz preukazujúci protiprávne konanie.

10. Dňa 21.08.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu v nadväznosti na pojednávanie zo dňa
19.07.2017, v ktorom opísal, na základe akých skutočností bola vykonaná kontrola odberného miesta
žalovaného. Úrad hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR predložil žalobcovi zoznamy

odberných miest, ktoré boli zaistené v súvislosti s vyšetrovaním organizovanej skupiny, ktorá sa
zaoberala optimalizáciou hodnôt zaznamenaných na rôznych druhoch meradiel (elektrina, voda, plyn).
Okrem uvedených zoznamov, bolo pri prehliadne iných priestorov zaistené taktiež veľké množstvo
falšovateľského náčinia, ktoré súvisí s optimalizáciou plynomerov (falošné plomby, plombovacie drôtiky,
sklíčka od plynomerov, veľké množstvo falošných razníc a pod.) S poukazom na záznam zo zaisteného

zoznamu, ktorý sa týka žalovaného, mal žalobca za to, že v prípade odberného miesta žalovaného došlo
k obdobným návštevám a to sedem krát. Následne spracoval na základe prehľadu odpočtov prehľad
spotrieb žalovaného, pričom vyvodil, že spotreba žalovaného bola
- v období od 18.05.2006 až 18.05.2007 bola spotreba žalovaného 2 171 m3
- v období od 18.05.2007 až 18.05.2008 bola spotreba žalovaného 1 924 m3

- v období od 18.05.2008 až 18.05.2009 bola spotreba žalovaného 1 081 m3
- v období od 18.05.2009 až 18.05.2010 bola spotreba žalovaného 631 m3
- v období od 18.05.2010 až 18.05.2011 bola spotreba žalovaného 668 m3
- v období od 18.05.2011 až 18.05.2012 bola spotreba žalovaného 823 m3
- v období od 18.05.2012 až 18.05.2013 bola spotreba žalovaného 800 m3

- v období od 18.05.2013 až 17.03.2014 bola spotreba žalovaného 2 556 m3. Zo záznamu zo zaisteného
zoznamu vyplýva, že člen skupiny vykonal na odbernom mieste žalovaného sedem „návštev“ v období
od mája 2008 do mája 2012. Počas toho obdobia bola spotreba žalovaného výrazne nižšia ako v období
predchádzajúcom, alebo v období po odhalení tejto skupiny. To, že trestné konanie voči organizovanej
skupine bolo vedené len pre elektromery, považuje žalobca za predmetné. Za podstatné považoval to,

že nástroje na „pretáčanie“ a zoznamy zaistené boli a na úvahu súdu ponechal, že v zaistenom zozname
bolo podrobne špecifikované aj odberné miesto žalovaného, ako aj to, že žalovanému v tomto období
extrémne klesli spotreby zemného plynu. Následne poukázal na rozdiely medzi trhom s elektrinou a
plynom,prektorývylúčilargumentáciužalovanéhorozhodnutímÚstavnéhosúduČeskejrepubliky,nálezsp. zn. I. Ús 668/15. K skutočnosti, že žalovaný neprevzal preplatok od dodávateľa vo výške 1.265,09
€ v súvislosti s opravnou faktúrou, doplnil, že časť preplatku dodávateľ plynu žalovaného použil na
zaplatenie preddavkovej platby s tým, že ak žalovaný požiada o náhradné vyplatenie, preplatok bude

opakovane zaslaný na vyplatenie.

11. Z faktúry žalobcu/distribútora č. 9000180221 vystavenej dňa 05.06.2014 vyplýva, že žalobca si
voči žalovanému uplatnil náhradu škody za neoprávnený odber za fakturované obdobie 19.05.2013 až
17.03.2014 vo výške 2.556,81 a náhradu nákladov zisťovania vo výške 205.91 €, celkovo 2.762,72 €.

12. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii v objekte určenom na trvalé bývanie
vyplýva výpočet množstva neoprávnene odobratého zemného plynu podľa jednotlivých spotrebičov, ich
špecifikáciou, hodinovým príkonom s prepočtom pri násobku referenčnej ceny, ako aj rozpis nákladov
spojených so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu.
13. Zo zápisu zo dňa 17.03.2014 o výmene meradla za účelom odoslania na posúdenie overovacích

značiek vyplýva prítomnosť žalovaného, bez osobitného vyjadrenia odberateľa, ktorým svojím podpisom
potvrdil, že meradlo je neprístupné v predzáhradke.
14. Zo znaleckého posudku č. 365/PL-2014 zo dňa 30.05.2014 vyplýva, že posudok bol vypracovaný
znalcom A.. J. Z., znalcom z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, na podkladoch dodaných
zadávateľom a to žiadosť zadávateľa, dodané meradla - plynomer výr. č. XXXXXXX-XBX-XX-X,

kontrolné odtlačky plombovacích klieští s označením „07- M41“. Pri konštantnom 23 násobnom
zväčšení znalec zistil obsahovú zhodu, a tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných
a kontrolných odtlačkov. Na základe optického skúmania jednoznačne potvrdil, že sporné odtlačky
čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Na
otázku, čo bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii znalec odpovedal, že na základe

zistených skutočností môže s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii bolo porušení - odstránené a nahradení inou plombou.
15. Zo správy Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom
v Trnave zo dňa 08.12.2016 vypracovanej do konania vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
11C/457/2015 vyplýva, že nezačali správne konanie vo veci neoprávneného odberu plynu, pretože

zo znaleckého posudku im nebolo zrejmé, aké kontrolné odtlačky plombovacích klieští boli predložené
zadávateľom znaleckého posudku. Taktiež zadávateľ znaleckého posudku nevedel na výzvu orgánu
dozoru preukázať, že kontrolný odtlačok vykonaný na účely znaleckého posudku bol vykonaný presne
tými istými plombovacími kliešťami, ktorými bola odtlačená/zaplombovaní overovacia/zabezpečovacia
značka plynomeru v čase jej osadenia. Taktiež nereagovala na výzvu, či plynutím času nemohlo

dôjsť k takým zmenám na povrchu plombovacích klieští, ako aj na overovacej/zabezpečovacej značke
plynomera, ktoré by mohli spôsobiť tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a
kontrolných odtlačkov pri realizácii znaleckého posúdenia.
16. Z opravnej faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej dodávateľom dňa 18.09.2014 ( v súdnom spise
na č. l. 173) vyplýva, že je vystavená za fakturačné obdobie 19.05.2013 až 18.05.2014, adresovaná

žalovanému ako odberateľovi s preplatkom 1.265,09 € za spotrebu 0 m3, s uvedením počiatočného
stavu meradla k 19.05.2013 vo výške 5.413 m3 a konečnému stavu meradla k 17.03.2014 vo výške
5.413 m3.

17. Zo správy SPP, a. s. ako dodávateľa zemného plynu žalovaného zo dňa 07.06.2017 vyplýva, že

príjemca E. Sekera si preplatok v lehote splatnosti neprevzal; dňa 21.11.2014 z preplatku použili sumu
vo výške 131,-€ na úhradu preddavku mesiaca november 2014 ( v odpovedi uvedený november 2017),
ktorý bol splatný 10.11.2014.

18. Podľa § 76 ods. 11 zákona o energetike, odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové

zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s
osobitným predpisom, je zakázaný.

19. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo

určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

20. Podľa § 82 ods. 2, 3, 4 zákona o energetike, Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnejsiete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu

na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa
§ 95 ods. 1 písm. l). Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný
meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom

plynusaurčíakocenaneoprávneneodobratéhomnožstvaplynuurčenéhopomocoutypovéhodiagramu
dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom
istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

21. Podľa § 1 ods. 9 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., ak v prípadoch
neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo

odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno
zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na
predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla
predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa
zistenia neoprávneného odberu.

22. Podľa § 1 ods. 14 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., K škode spôsobenej
neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so
zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.

23. Podľa § 15 ods. 6 písm. d) zákona o metrológii, platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak bola
poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia
značka.

24. Podľa § 19 ods. 1 zákona o metrológii, určené meradlá možno používať na daný účel, len ak majú

platné overenie, ak sa toto vyžaduje.

25. Podľa článku 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017
Z. z. ( ďalej len „C.s.p.“), právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej

rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo.

26. Súd vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom starostlivo prihliadol ma všetko, čo vyšlo počas konania najavo, a v súlade s článkom

2 C.s.p. zhodnotením skutkového stavu veci dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná.

27. Žalovaný ako odberateľ odoberal do dodávateľa Slovenský plynárenský priemysel, a. s. zemný
plyn na adrese odberného miesta X. XX, G. Krupá. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nebol v
zmluvnom vzťahu so žalobcom, ktorý je distribútorom zemného plynu pre územie Slovenskej republiky.

Zamestnanci žalobcu pri kontrole vykonanej dňa 17.03.2014 v prítomnosti žalovaného demontovali
meradlo - plynomer č. XXXXXXX-XBX-XX-X nachádzajúce sa v predzáhradke žalovaného na verejne
neprístupnom mieste, po výmene meradlo odoslali na posúdenie overovacích značiek znalcovi
z príslušného odvetvia a odboru A.. J. Leškovi. B. v posudku zo dňa 30.05.2014 jednoznačne
potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky dodané žalobcom ako

zadávateľom sú obsahovo zhodné, avšak tvarovo a rozmerovo nezhodné v špecifických znakoch, o čom
doložil aj obrazovú dokumentáciu, pohľady na porovnanie tvaru a rozmerov znakov. Z dôvodu veľkej
pravdepodobnosti, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii žalobca faktúrou
č. 9000180221 zo dňa 05.06.2014 vyfaktúroval žalovanému škodu spôsobenú neoprávneným odberom
zemného plynu vo výške 2.556,81 € a náhradu a nevyhnutných nákladov spojených so zisťovaním a

odstraňovaním neoprávneného odberu vo výške 205,91 €, celkovo 2.762,72 € so splatnosťou ku dňu
19.06.2014. Žalovaný faktúru neuhradil, preto si žalobca uplatnil nárok podanou žalobou spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,15% ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, od 20.06.2014.28. Týmto má súd preukázané, že vzťah žalovaného k žalobcovi nie je založený spotrebiteľskou
zmluvou, nakoľko žalobca a žalovaný nie sú v priamom zmluvnom vzťahu a žalobca si neuplatňuje
zaplatenie cenu plynu, ale náhradu škody podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, ktorá vznikla v

príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike.
Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva priamo z § 82 ods. 2 zákona o energetike. Následkom
porušenia zabezpečenia meradla proti jeho neoprávnenej manipulácii je nemožnosť vykonania riadneho
vyúčtovania plynu jeho dodávateľom. Žalovaný nepreukázal, že za rozhodné obdobie uplatňoval
náhradu za dodávku plynu jeho dodávateľ, takúto fakturáciu nepredložil. Súd nemal preto pochybnosti o

tom, že hoci v rozhodnom období bol plyn na odberné miesto žalovaného dodaný, pre výmenu meradla z
dôvodu porušenia overovacej značky nebol dodávateľom vyúčtovaný. Dodávateľ plynu (SPP, a. s.) preto
žalobcovi neuhradil cenu plynu dodanú k odbernému miestu žalovaného podľa uzatvorenej distribučnej
zmluvy. V príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom tak vznikla žalobcovi škoda. Hoci v ustanovení
§ 82 ods. 2 sa uvádzajú ako osoby oprávnené na náhradu škody popri prevádzkovateľovi distribučnej
siete i dodávateľ, škodu si uplatnil výlučne žalobca, prevádzkovateľ distribučnej siete.

29. Znaky zodpovednosti za škodu sú: existencia protiprávneho úkonu, škoda a príčinná súvislosť medzi
existenciou protiprávneho úkonu a škodou. Keďže v danom prípade, uplatnením si nároku žalobcu podľa
§ 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, sa jedná o objektívnu zodpovednosť, nie je potrebné skúmať
zavinenie na strane odberateľa. Odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn. V danom prípade

bola preukázaná existencia všetkých znakov zodpovednosti za škodu.

30. K existencii protiprávneho úkonu, ktorý protiprávny úkon spočíva v neoprávnenom odbere zemného
plynumeradlom,naktoromboloporušenézabezpečenieprotineoprávnenejmanipulácii:súdsastotožnil
so závermi znaleckého posudku, v ktorom znalec jednoznačne potvrdil, že kontrolné odtlačky a sporné

odtlačky sú tvarovo a rozmerovo nezhodné. Pri 23 násobnom zväčšení sú viditeľné v predloženej
fotodokumentácii výrazné rozdiely v tvare a rozmere písmena „M“, ako aj znaku „4“. Súd zo svojej
činnosti vie, že znalec A.. J. Leška pri výsluchu pred súdom ( napr. konanie na tunajšom súde pod
sp. zn. 19C/412/2015) popísal nezhodu špecifických znakov ako takú veľkú, že tento predpoklad - že
zabezpečenie bolo odstránené a nahradené inou plombou - je vlastne hraničiaci s istotou. Nakoľko

ide o znalca, ktorý vykonáva posudkovú činnosť v obdobných prípadoch pre žalobcu opakovane, súd
nepovažoval za hospodárne vypočuť znalca k skutočnostiam uvedeným v znaleckom posudku aj v tomto
konaní;stranysporutaktiežtakýtodôkazvykonaťnenavrhli.Porušeniezabezpečeniaprotineoprávnenej
manipulácii bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané znaleckým posudkom, ktorý nevykazuje
žiadne vady, pre ktoré by ho nebolo možno považovať za hodnoverný.

31. K vzniku škody a príčinnej súvislosti: to, že žalovaný odoberal neoprávnene plyn bolo jednoznačne
preukázané tým, že na meradle bol zaznamenaný odber plynu. Škoda vznikla tým, že sa odoberal
plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na
to, či došlo k manipulácii s meradlom a ovplyvneniu meraného stavu na meradle. V zmysle zákona

o energetike už porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii je neoprávnený odber, čo sa
rovnáškode.Príčinnásúvislosťvdanomprípadetakistoexistuje,keďžekodberuplynudošloporušeným
meradlom, v dôsledku čoho dodávateľ, SPP a. s. neuhradil cenu plynu žalobcovi, SPP distribúcia, a. s.

32. K objektívnej zodpovednosti: povaha veci vylučuje, aby zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne

prevádzkovateľovi distribučnej siete v súvislosti s neoprávneným odberom plynu, bolo možné založiť
na subjektívnom princípe, t. j. na preukazovaní zavinenia odberateľa prevádzkovateľom distribučnej
siete. Takáto požiadavka by podľa názoru súdu predovšetkým so zreteľom na početnosť odberných
miest vybavených meradlom celkom paralyzovala činnosť žalobcu, vykonávanú nepochybne i vo
verejnom záujme. Okrem toho je všeobecne známe, že bez poškodenia overovacej značky nemožno

manipulovať s číselníkom meradla (z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co 160/2015). Z
rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 Cdo 99/2012, 1 Cdo 107/2008) vyplýva, že v právnej úprave zákona o energetike je
konkretizovaných niekoľko skutkových podstát, označované za neoprávnený odber plynu, pričom z
hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenú dodávateľom plynu

neoprávneným odberom treba dôsledne odlišovať, od ktorej skutkovej podstaty neoprávneného odberu
dodávateľ plynu/distribútor odvíja uplatnený nárok na náhradu škody. Prichádza totiž do úvahy tak
subjektívna zodpovednosť odberateľa plynu pri neoprávnenom odbere plynu spojenom s neoprávneným
zásahom odberateľa do meradla ( § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike), ako aj objektívnazodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie pri neoprávnenom odbere plynu s
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii ( § 82 ods. 1 písm.
d) zákona o energetike). V prípade objektívnej zodpovednosti odberateľ zodpovedá už len za to,

že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Závery o objektívnej zodpovednosti
žalovaného sa zakladajú na základe zákona platného v rozhodnom období, ktoré sú súladné s názormi
Najvyššieho súdu SR vo vyššie citovaných rozhodnutiach k skoršej právnej úprave.

33. Žalobca vychádzal zo zoznamu osôb, nájdených u inej osoby, ktoré sú z činnosti súdu známe a
táto skutočnosť je predmetom trestného konania. Na základe tohto vykonával kontrolu u odberateľov.
V danom prípade sú záznamy od r. 2008. Vzhľadom na poškodené meradlo nebolo možné určiť
reálnu spotrebu a za tým účelom práve tento výpočet určuje uvedená vyhláška. Porušením plomby
platnosť overenia meradla zanikla (§ 15 ods. 6 písm. d) zákona o metrológii) a preto údaj uvedený
na číselníku nebolo potom možné akceptovať ako množstvo spotrebovaného plynu. Z tohto dôvodu

dodávateľ vystavil opravnú faktúru žalovanému, v ktorej neúčtoval žiadnu spotrebu zemného plynu,
resp. vykázal spotrebu 0 m3, a preddavkové platby žalovanému vrátil, vyúčtoval formou preplatku.
Žalobca poukázal na v rokoch 2008 až 2013 vykonávanú činnosť organizovanej skupiny, voči ktorej
členombolovedenétrestnéstíhanie,vdôsledkuktorejnadobudolpochybnostiajosprávnostinameranej
spotreby na odbernom mieste žalovaného , keď táto za roky 2008 až 2013 mala pri vykonaných

odpočtoch poverenými zamestnancami výraznú klesajúcu tendenciu. Z dôvodu, že meradlo žalovaného
sa nenachádza na verejne prístupnom mieste, ale bolo uzamknuté, v predzáhradke žalovaného a preto
pri výpočte nebolo možné použiť typový diagram, na ktorý sa odkazoval žalovaný; z uvedeného dôvodu
nebolo rozhodujúce, či sa jedná o prvý neoprávnený odber.

34. K výške škody: v konaní nebolo sporné, že plynomer sa nachádza v uzamknutej skrinke, čo
potvrdil žalovaný svojím podpisom na zápise zo dňa 17.03.2014, a rovnako to vyplýva zo žalobcom
doloženej fotodokumentácie ( v súdnom spise na rube č. l. 41). Žalobca vyčíslil škodu v zmysle vyhlášky
Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., pričom výška a spôsob jej vyčíslenia neboli v zásade
v konaní namietané. Podľa vyhlášky sa určuje výška škody pri neoprávnenom odbere. Jej aplikácia nie

je podmienená nemožnosťou zistenia rozsahu škody inak.

35. K námietke premlčania: Žalobca si uplatnil náhradu škody za neoprávnený odber zemného plynu
za obdobie od 19.05.2013 do 17.03.2014. Žalovaný namietol premlčanie objektívnej doby, keď žalobca
nepreukázal, že nevedel škodu zistiť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov a automaticky

išiel do vyhlášky. Ak má žalobca za to, že plomba bola poškodená už dlhodobo s odkazom na zaistený
zoznam, tak predpokladal, že najneskorší dátum v zozname, t. j. dátum 18.05.2008 je dátumom, kedy
začala plynúť objektívna premlčacia doba.

36. Podľa § 106 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. občiansky zákonník v znení neskorších predpisov,

právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

37. Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Z vykonaného
dokazovania súd mal za preukázané, že právo na náhradu škody žalobcovi vzniklo. Pri postupnom
pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt u žalovaného v podobe odoberaného plynu meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a úbytku plynu z majetku žalobcu
treba z hľadiska premlčania považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov -

fakturačných období ako za samostatné nároky na náhradu škody a to aj keď ide o rovnaké subjekty a
rovnaké skutkové podstaty neoprávneného odberu a zodpovednosti žalovaného za náhradu škody. Na
uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Právo na náhradu škody
sa premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za

desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Subjektívna premlčacia doba nemôže
začať plynúť skôr než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k škode a kto za ňu zodpovedá, sa
oprávnenýnemôžedozvedieťskôr,nežkvznikuškodyvôbecdošlo.Pretoanisubjektívnalehotanemôže
začať plynúť skôr, než vznikne právo na náhradu škody, ktorého sa týka. O tom, že došlo k škode a ktoza ňu zodpovedá, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých si možno vytvoriť
úsudok aj o výške škody (objektívne vyčíslenej v peniazoch), s dôvodným uplatnením na súde. Začiatok
plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je upravený odlišne, a tieto dve premlčacie doby

začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie
jednejznich,právosapremlčí,atoajnapriektomu,žepoškodenémuešteplyniedruhápremlčaciadoba.
Žalobca sa o vzniku neoprávneného odberu spočívajúcom v odbere meraným meradlom s porušeným
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii dozvedel z vypracovaného znaleckého posudku A.. J.
Leška zo dňa 30.05.2014. Nakoľko predmetom konania bola náhrada škody za neoprávnený odber

žalovaným za obdobie od 18.05.2013 do 17.03.2014, trojročná objektívna premlčacia doba na náhradu
škody, ktorá plynie odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, v čase doručenia žaloby na súd
dňa 05.10.2015 neuplynula, nakoľko za deň vzniku škody sa v zmysle neoprávneného odberu plynu
rozumie stav zistený pri vykonaní kontroly dňa 17.03.2014.
Nakoľko neuplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá začala plynúť odo dňa 30.05.2014 ani
trojročná objektívna premlčacia doba, ktorá začala plynúť odo dňa 17.03.2014, považoval súd námietku

premlčania vznesenú žalovaným za nedôvodnú.

38. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995
Zb. v platnom znení súd priznal žalobcovi z nezaplatenej úverovej istiny, úrok z omeškania v zákonnej
výške 5,15 % od 20.06.2014 do zaplatenia. Dátum splatnosti (19.06.2014) a následného omeškania

žalovaného s plnením povinnosti súd ustálil v súlade so žalobcom preukázaného termínu splatnosti
faktúry č. XXXXXXXXXX.

39. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota
na plnenie podľa § 232 ods. 3 C.s.p. tzv. patričná lehota platí aj vtedy, ak súd lehotu na plnenie uloženej

povinnosti vo výroku rozsudku neurčil.

40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., keď žalobca mal vo
veci úspech v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.