Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 7C/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417213481
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1417213481.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou, v

právnej veci žalobkyne: F. M. rod. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. N. XX, XXX XX A., právne
zastúpená: JUDr. Silvia Makovníková - advokátka, s. r. o., so sídlom ul. Sklenárska č. 6, 811 02
Bratislava, IČO: 36 861 880, proti žalovanej: K. J., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. D. XX, XXX
XX B., právne zastúpená: JUDr. Igor Macúch, advokát, so sídlom ul. Trnková č. 13, 851 10 Bratislava,
IČO: 32 064 250, o určenie, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - pozemok
parcela reg. „C" parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 186 m2 a pozemok parcela reg. "C" parc. č. XXXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere 75 m2, oba zapísané na LV č. XXXX, v k.ú. F. N. M., okres

A. IV, obec BA - m.č. F. N. M., a to vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1, o určenie, že žalovaná nie
je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - pozemok parcela reg. „C" parc. č. XXXX/X záhrada o výmere
186 m2 a pozemok parcela reg. "C" parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 75 m2, oba
zapísané na LV č. XXXX, v k.ú. F. N. M., okres A. IV, obec BA - m.č. F. N. M. a o určenie, že žalovaná
je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - pozemok parcela reg. „C" parc. č. XXXX/X záhrada o
výmere 186 m2 a pozemok parcela reg. "C" parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 75
m2, oba zapísané na LV č. XXXX, v k.ú. F. N. M., okres A. IV, obec BA - m.č. F. N. M. a to vo veľkosti

spoluvlastníckeho podielu 1, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovanej súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

III. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnémusúduBratislavaIVboladňa11.11.2017doručenáelektronickyžaloba,ktorousažalobkyňa

domáhala zaviazania žalovanej vrátiť dar žalobkyni - pozemok parcela č. XXXX/X, záhrada o výmere
186m2 a pozemok parcela č. XXXX/X . zastavané plochy a nádvoria o výmere 75m2, oba zapísané
na LV č. XXXX, v k.ú. DZ., okres A.V, obec A. a to v celosti do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobuodôvodnilaokreminéhotým,žedňa26.01.2005bolamedzistranamisporuuzatvorenáDohodao
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - pozemok parc. č. XXXX - záhrada,
o výmere 261 m2, zapísaný na LV č. XXX, v k.ú. F. okres A., obec A. a žalobkyňa predmetnou Dohodou z
26.01.2005 previedla svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti vo výške 1 dobrovoľne a bezodplatne

na žalovanú (§ 628a nasl. Občianskeho zákonníka) a potvrdila dohodu podpisom. Žalovaná si na
predmetnej nehnuteľnosti postavila rodinný dom a nehnuteľnosť - pozemok bol rozdelený geometrickým
plánom č. 1/2007 a dnes je evidovaný ako pozemok parcela č. XXXX/X záhrada o výmere 186 m2
a pozemok parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 75 m2, oba zapísané na LVč. XXXX, v k.ú. F., okres A.V, obec A. - m.č. F. . Žalobkyňa vyzvala žalovanú na vrátenie daru -
predmetnej nehnuteľnosti vo výške 1 podielu s tým, že ak žalovaná nepristúpi k vráteniu daru žalobkyni
a spätnému prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti do 3 pracovných dní odo dňa

doručenia výzvy žalobkyňa si uplatní nárok súdnou cestou. Žalobkyňa mala za to, že žalovaná od
roku 2009 hrubo porušuje dobré mravy. Žalovaná (dcéra žalobkyne) po rozvode manželstva ohlásila
žalobkyni návrat na Slovensko z Nemecka. Žalobkyňa chcela dcére pomôcť a uľahčiť jej návrat a
darovala jej predmetný podiel na nehnuteľnosti - pozemku, ktorý tvoril záhradu k domu žalobkyne. Syn
žalobkyne a brat žalovanej za odplatu previedol svoj podiel na predmetnej Nehnuteľnosti - pozemku

vo výške 1 a podiel 1 vlastnila žalovaná titulom dedičstva po nebohom otcovi. Žalovaná sa od roku
2005 do 2007 zdržiavala u žalobkyne aj so svojou dcérou a vnučkou žalobkyne kým nepostavila dom
na predmetnom darovanom pozemku. Správanie sa podľa žalobkyne u žalovanej zmenilo - zhoršilo po
odsťahovaní sa od matky do nového domu V roku 2009 dala žalovaná vybudovať plot medzi pozemkami
čo žalobkyňa vnímala ako zábranu jej návštevám a dospela k záveru, že žalovanej prekážalo aby k
nej chodila cez spoločný dvor na návštevy. V roku 2009 - 2011 žalovaná s rodinou nekomunikovala

a udobrili sa na Vianoce 2011. Od roku 2015 pre nezhodu žalovanej s jej bratom (synom žalobkyne)
žalovaná prestala komunikovať s rodinou. V decembri 2015 žalovaná podala na Okresný súd Bratislava
IV sp.zn.18C/408/2015 žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti
- domu, v ktorom žalobkyňa žije. Vo veci došlo k dohode strán sporu a spor bol ukončený schválením
súdneho zmieru dňa 5.10.2017 . Žalovaná previedla na brata spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome

a podiel o veľkosti 1 na pozemku parc.č.XXXX/X o výmere 1149 m2 druh pozemku: záhrady k.ú.
F. (uznesenie o schválení súdneho zmieru Okresným súdom Bratislava IV č.k.18C/408/2015-145).
Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaná hrubo porušila dobré mravy svojím správaním, hrubo urážala
na cti žalobkyňu, pred susedmi šírila nepravdu, že ju údajne žalobkyňa „vyhnala z jej domu“ hoci sa
odsťahovala sama aby mohla bývať v novokúpenom dome v B.. Žalovaná mala urážať žalobkyňu pred

inými členmi rodiny s tým, že okrem iného mala vyhlásiť „že žalobkyňa je len žena, ktorá ju porodila“.
Žalovaná trvala na tom, že žalobkyňa jej spôsobuje sústavne citovú ujmu v dôsledku toho, že jej už
celé roky bráni v styku s jej milovanou vnučkou - dcérou žalovanej E.. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa
dospela k záveru, že sa nedá predpokladať, že by žalobkyňa mohla od žalovanej očakávať, že sa o ňu
postará a poskytne jej potrebnú pomoc v starobe, pristúpila žalobkyňa k podaniu žaloby o vrátenie daru.

2. Žalovanej bola dňa 22.11.2017 doručená ako súčasť žaloby Výzva na vrátenie daru. Podaním
doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 29.11.2017 zaslala žalovaná Stanovisko k výzve na
vrátenie daru (l.č. 37-40) a odmietla, že by kedykoľvek správaním voči matke (žalobkyni) boli naplnené
zákonné predpoklady na vrátenie daru a že by vo vzťahu k matke hrubo porušila či dlhodobo hrubo

porušovala dobré mravy. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa sa cíti byť dotknutá zo strany žalovanej z
dôvodu, že žalovaná po dlhšiu dobu sa snažila vyporiadať si svoj spoluvlastnícky podiel na rodinnom
dome, ktorý zdedila po otcovi a vyvinula maximálnu snahu dohodnúť sa so žalobkyňou a s bratom
mimosúdne, čo viedlo k takému správaniu sa brata a žalobkyne, ktoré v žalobe bolo nazvané
„drobnou nezhodou“ z roku 2015. Dôvodom vyporiadania spoluvlastníckeho podielu podľa žalovanej

bola skutočnosť, že jej brat s 5 - člennou rodinou a žalobkyňa (matka) s jej priateľom užívali predmetný
dom dlhé roky. Žalovaná namietala, že žalobkyňa v rámci snahy „produkovať“ čo najviac skutkových
tvrdení,ktorébymalipreukazovaťúdajnéhrubéporušeniedobrýchmravovzostranyžalovanejneváhala
ako jeden z prostriedkov použiť dcéru žalovanej (vnučku žalobkyne) ktorá je takmer dospelá, plnoletá
osoba a je schopná vypovedať pred súdom k otázke, či jej žalovaná niekedy bránila v tom aby so

žalobkyňou udržiavala normálny vzťah. K tvrdeniu žalobkyne, že správanie žalovanej má vykazovať
znaky hrubého porušenia dobrých mravov od roku 2007 a v roku 2009 mala žalovaná údajne proti vôli
žalobkyne v rozpore s dohodou postaviť plot, kládla otázku, prečo až koncom roku 2017 sa žalobkyňa
rozhodlažiadaťvráteniedaru.Akoodpoveďvidížalovanávtom,žežalobkyňasanedávnopredpodaním
žaloby dozvedela o zámere žalovanej predať svoj rodinný dom v susedstve so žalobkyňou a trvalo bývať

v neďalekej B. a tomuto zámeru sa žalobkyňa snaží všetkými možnými prostriedkami zabrániť a to aj
žalobou o vrátenie daru, obťažovaním cudzích ľudí - záujemcov o kúpu nehnuteľnosti žalovanej pri jej
obhliadke. Z uvedených dôvodov žalovaná uviedla, že výzvu žalobkyne o vrátenie daru neakceptuje a
k vráteniu daru dobrovoľne nepristúpi.

3. K žalobe sa žalovaná vyjadrila tak, že odmietla, že by kedykoľvek z titulu jej správania (konania)
voči žalobkyni - jej matke, boli naplnené predpoklady na vrátenie daru, odmietla, že by dlhodobo
porušovala dobré mravy. Poukázala na to, že predmetnú Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľností dňa 26.01.2005 , v ktorej bol obsiahnutý aj inštitút darovania , uzatvorilav čase keď ešte žila v Nemecku a nemala v pláne stavať rodinný dom. Dohodu so žalovanou okrem
žalobkyne uzatvoril aj jej brat a na úhradu jeho dlhov poskytla žalovaná sumu 150.000,-Sk (od roku 2003
brat prepadol hráčskej vášni) a zabránila exekúcii domu v ktorom býva žalobkyňa s priateľom a brat

žalovanej s rodinou. Poukázala na to, že žalobkyňa sama navrhla žalovanej darovanie svojho podielu o
veľkosti 1 a to aj v tom kontexte, že súčasne nadobudne podiel aj od svojho brata s ktorým sa formou
započítania pohľadávok vyrovná a stane sa tak výlučnou vlastníčkou pozemku parc.č.XXXX o výmere
261m2 a z tohto dôvodu je v rámci Dohody obsiahnutý aj inštitút darovania. Žalovaná namietala, že
v roku 2009 sama žalobkyňa navrhla oplotenie pozemku a jediná výhrada žalobkyne k oploteniu bola

v tom, že plot bol zrealizovaný pár centimetrov mimo hranice pozemku, čo sa zameraním nepotvrdilo.
K tvrdeniu žalobkyne o urážaní na cti pred susedmi, žalovaná uviedla, že nemala najmenšiu potrebu
zdielať a rozoberať svoje osobné rodinné záležitosti, vrátane osoby žalobkyne pred bližšie žalobkyňou
nešpecifikovanými susedmi a členmi rodiny. Pokiaľ sa žalobkyňa cíti subjektívne dotknutá tak ako dôvod
vidí žalovaná v tom, že sa žalovaná snažila vyporiadať si svoj spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome,
ktorýpootcovizdedilaaktorýrýchloufinančnoupomocouzachránilaodexekúcie.Vkonečnomdôsledku

bola žalovaná nútená sa obrátiť na súd a uplatniť si svoje zákonné právo čo nemôže byť posudzované
ako hrubé porušenie dobrých vzťahov zo strany žalovanej a súdny spor bol ukončený súdnym zmierom ,
žalovaná ustúpila od pôvodných finančných požiadaviek a okrem svojho spoluvlastníckeho podielu na
rodinnom dome previedla na brata svoj podiel o veľkosti 1 na pozemku parc.č. XXXX/X o výmere 1149
m2, druh pozemku záhrady, k.ú. F. a to za cenu nižšiu ako pôvodne požadovala. Žalovaná poukázala na

§ 630Občianskeho zákonníka s tým, že žaloba o vrátenie daru nemôže slúžiť na to, aby žalobkyňa ako
darca dodatočne korigovala svoje rozhodnutie, ktoré neskôr či už pod vplyvom svojho subjektívneho
pohľadu alebo pod vplyvom okolia, vyhodnotila ako nesprávne. V neposlednom rade, pri právnom
posudzovaní žalobkyňou uvádzaných dôvodov zakladajúcich jej prípadný nárok ako darcu na vrátenie
daru, je treba skúmať aj existenciu resp. neexistenciu tzv. príčinnej časovej súvislosti, t.j. čas ktorý

uplynul od skutočnosti (správanie sa darcu) až po samotné podanie žaloby na vrátenie daru. Pokiaľ
žalobkyňa tvrdí, že správanie žalovanej vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov od roku
2007právodomáhaťsavráteniadarupodliehaokrempreukázaniaexistenciečasovejpríčinnejsúvislosti
premlčaniu, žaloba bola doručená súdu v roku 2017 a z hľadiska existencie príčinnej súvislosti bolo
nutné aby darca, ak skutočne podanie žaloby voči nemu považuje zo strany obdarovaného za zásah

do jeho práv veľkej intenzity a hrubé porušenie dobrých mravov, okamžite ako sa dozvie o podaní takej
žaloby požadoval od obdarovaného vrátenie daru. Žalovaná mala za to, že nie je možné prijať takýto
právnynázor,žedarcaztituludarovaniapožívavovzťahukobdarovanémutzv.„doživotnúimunitu“vtom
zmysle, že by obdarovaný nemohol bez ohľadu na správanie sa darcu nikdy podať proti darcovi žiadnu
žalobu lebo by to bez ďalšieho bolo vždy posudzované ako hrubé porušenie dobrých mravov. Žalobkyňa

podala žalobu po 2 rokoch od vtedy čo podala žalobu žalovaná v súvislosti so zrušením a vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva a žalobkyňa nereagovala tak, že by okamžite žiadala vrátenie daru ale
okamžite reagovala žalobou na vrátenie daru až vtedy, keď sa dozvedela o zámere žalovanej predať
rodinný dom v susedstve žalobkyne postavený na darovanom pozemku a trvale bývať v Stupave a
tomuto zámeru žalovanej sa žalobkyňa snaží zabrániť. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť a vzniesla

námietku premlčania.

4. Podaním doručeným súdu dňa 07.02.2019 žalobkyňa poukázala na to, že dňa 22.11.2017 bola
žalovanej ako súčasť žaloby doručená Výzva na vrátenie daru žalobkyni a v tejto súvislosti zmenila
žalobný návrh (l.č. 108-110). Na pojednávaní konanom dňa 14.02.2019 (l.č. 117-118) súd uznesením

pripustil žalobkyňou navrhnutú zmenu žaloby, takže žalobný návrh má znieť: Súd určuje, že žalobkyňa
F. rod. B., narodená: XX.X. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX., trvale bytom N., je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - pozemok parcela reg. „C“ parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 186 m2 a
pozemok parcela reg. “C” parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 75 m2, oba zapísané
na LV č. XXXX, v k.ú. F., okres A., obec A., a to vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2. Súd u r č u

j e, že žalovaná K., rod. M. narodená XX.X. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt: N., nie Q.
M. narodená XX.X. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt: N. je podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti - pozemok parcela reg. „C“ parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 186 m2 a pozemok parcela
reg. “C” parc. č.. zastavané plochy a nádvoria o výmere 75 m2, oba zapísané na LV č. XXXX, v k.ú. F.
okres Bratislava IV, obec A.á M. a to vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1. Žalobkyni súd priznáva

nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku“.5. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením sa
s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu (žaloba s prílohami, l.č.1-12, Podanie PZ
žalobkyne doručené dňa 13.11.2017, l.č.16-17, Príloha dohoda z 26.01.2005, l.č.19-20, Výpis z LV

fotografický záber, Návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, l.č.21-26, Znalecký
posudok znalca J. - výňatok l.č.28-30, Vyjadrenie žalovanej, l.č.37-40 a l.č.57-61, Vyjadrenie žalobkyne
doručené dňa 10.05.2018, l.č.65-68, Stanovisko žalovanej k vyjadreniu žalobkyne doručené dňa
09.07.2018, l.č.77-79, Podanie PZ žalobkyne - oprava, l.č.90-92, Podanie PZ žalobkyne - zmena
žalobného návrhu doručené dňa 07.02.2019, l.č.108-111, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 14.02.2019

(Súd pripustil zmenu žalobného návrhu l.č.117-118), Uznesenie č.k. 7C/48/2017-138 zo dňa 21.03.2019,
právoplatné dňa 09.04.2019 (súd priznal žalobkyni vrátenie súdneho poplatku), Záznam o zložení
súdneho poplatku, l.č.147-148, Kúpna zmluva č. 38/2015/MPO, l.č.149-152, Zápisnica o pojednávaní,
l.č. 153-160 (prednesy, výsluch strán sporu, určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení,
Pojednávanie odročené na 20.05.2019 za účelom výsluchu svedkov, zapožičaný súdny spis sp.zn.
18C/408/2015 vo veci K. proti F., P. o zrušenie a vyporiadanie podielového vlastníctva k nehnuteľnosti)

a zistil nasledovný skutkový stav :

6. Dňa 26.01.2005 bola medzi stranami sporu uzatvorená Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - pozemok parc. č. XXXX - záhrada, o výmere 261 m2, zapísaný
na LV č. XXX., v k.ú. F., okres Bratislava IV, obec A. . Žalobkyňa predmetnou Dohodou previedla svoj

spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti vo výške 1 dobrovoľne a bezodplatne na žalovanú a potvrdila
dohodu podpisom. Žalovaná si na predmetnej nehnuteľnosti postavila rodinný dom a nehnuteľnosť -
pozemok bol rozdelený geometrickým plánom č. 1/2007 a dnes je evidovaný ako pozemok parcela
č. XXXX/X. záhrada o výmere 186 m2 a pozemok parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere 75 m2, oba zapísané na LV č. XXXX, v k.ú. F., okres A.V, obec BA - m.č. F.

7. Žalobkyňa vyzvala Výzvou doručenou žalovanej dňa 22.11.2017 (bod 2 odôvodnenia) žalovanú na
vrátenie daru - predmetnej nehnuteľnosti vo výške 1 podielu s tým, že ak žalovaná nepristúpi k vráteniu
daru žalobkyni a spätnému prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti do 3 pracovných
dní odo dňa doručenia výzvy žalobkyňa si uplatní nárok súdnou cestou. Žalovanej bola dňa 22.11.2017
doručená ako súčasť žaloby Výzva na vrátenie daru. Podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava

IV dňa 29.11.2017 zaslala žalovaná Stanovisko k výzve na vrátenie daru (l.č. 37-40) a odmietla,
že by kedykoľvek správaním voči matke (žalobkyni) boli naplnené zákonné predpoklady na vrátenie
daru a že by vo vzťahu k matke hrubo porušila či dlhodobo hrubo porušovala dobré mravy. Žalovaná
uviedla, že žalobkyňa sa cíti byť dotknutá zo strany žalovanej z dôvodu, že žalovaná po dlhšiu dobu sa
snažila vyporiadať si svoj spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome, ktorý zdedila po otcovi a vyvinula

maximálnu snahu dohodnúť sa so žalobkyňou a s bratom mimosúdne, čo viedlo k takému správaniu sa
brataažalobkyne,ktorévžalobebolonazvané„drobnounezhodou“zroku2015.Dôvodomvyporiadania
spoluvlastníckeho podielu podľa žalovanej bola skutočnosť, že jej brat s 5 - člennou rodinou a žalobkyňa
(matka) s jej priateľom užívali predmetný dom dlhé roky. Žalovaná namietala, že žalobkyňa v rámci
snahy „produkovať“ čo najviac skutkových tvrdení, ktoré by mali preukazovať údajné hrubé porušenie

dobrých mravov zo strany žalovanej neváhala ako jeden z prostriedkov použiť dcéru žalovanej (vnučku
žalobkyne) ktorá je takmer dospelá, plnoletá osoba a je schopná vypovedať pred súdom k otázke, či jej
žalovaná niekedy bránila v tom aby so žalobkyňou udržiavala normálny vzťah. K tvrdeniu žalobkyne,
že správanie žalovanej má vykozovať znaky hrubého porušenia dobrých mravov od roku 2007 a v roku
2009 mala žalovaná údajne proti vôli žalobkyne v rozpore s dohodou postaviť plot, kládla otázku, prečo

až koncom roku 2017 sa žalobkyňa rozhodla žiadať vrátenie daru. Ako odpoveď vidí žalovaná v tom, že
žalobkyňa sa nedávno pred podaním žaloby dozvedela o zámere žalovanej predať svoj rodinný dom v
susedstve so žalobkyňou a trvalo bývať v neďalekej B. a tomuto zámeru sa žalobkyňa snaží všetkými
možnými prostriedkami zabrániť a to aj žalobou o vrátenie daru, obťažovaním cudzích ľudí - záujemcov
o kúpu nehnuteľnosti žalovanej pri jej obhliadke. Z uvedených dôvodov žalovaná uviedla, že výzvu

žalobkyne o vrátenie daru neakceptuje a k vráteniu daru dobrovoľne nepristúpi.

8. Syn žalobkyne a brat žalovanej P. za odplatu previedol svoj podiel na predmetnej nehnuteľnosti -
pozemku vo výške 1 a 1 vlastnila žalovaná titulom dedičstva po nebohom otcovi. V decembri 2015
žalovaná podala na súd žalobu voči žalobkyni a bratovi P. ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - domu, v ktorom žalobkyňa žije. Súdny spor bol ukončený schválením
súdneho zmieru dňa 05.10.2017 (konanie sa viedlo pod sp.zn.18C/408/2015) a žalovaná previedla na
brata P. spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome a podiel o veľkosti 1 na pozemku parc.č.XXXX/X ovýmere 1149 m2 druh pozemku: záhrady k.ú. F.s (uznesenie o schválení súdneho zmieru Okresného
súdu Bratislava IV č.k.18C/408/2015-145).

9. Z listinného dôkazu Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 26.01.2005 (§580a nasl.
Občianskeho zákonníka l.č. 61) vyplýva, že P. a K. si vzájomné finančné aktíva a pasíva (-150.000,-Sk
+150.000Sk) v plnom rozsahu vyporiadali dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok.

10. Z výpovede žalobkyne okrem iného vyplýva, že ju trápi to, že porodila dcéru, dennodenne sa modlí

za jej zdravie a zdravie vnučky, napriek tomu všetkému, čo spravila. Peniaze u nej hrajú väčšiu rolu,
než je rodina. Pretože príde čas, kedy to všetko oľutuje a bude neskoro. Darovala jej nehnuteľnosť,
pretože mala zlý život v Nemecku, manžel míňal všetky peniaze, hral automaty a tak bola situácia, že
vždy hovorila, že chce prísť domov. Prišla na Slovensko, vnučka mala 5 - 6 rokov. Pomáhali jej , ako
sa dalo na dome, ktorý sa staval, dokonca ten, čo nič nevlastní, môj partner jej pomáhal, vnučku mal
rád ako svoju, dal by jej aj modré z neba, aj ona jeho , požičal jej peniaze na ten dom. Rodinný dom, z

ktorého ona dostala vyplatenú 1, ktorú zdedila, bol zhodnotený (zateplenie strechy, výmena plastových
okien, dverí) . V čase keď sa stavala žalovaná plot, ženil sa jej brat, a neprišla mu na svadbu a ani
vnučku nepustila. K otázke bývania uviedla, že na prízemí býva ona a na prvom poschodí domu býva jej
syn s rodinou, nevesta vážne ochorela, má rakovinu. Žalobkyňa žiadala syna, aby zostal s ňou bývať,
aj keď vedela, že si kupuje nehnuteľnosť, nechcela zostať v dome sama. Žalobkyňa potvrdila dôvod na

podanie tejto žaloby o vrátenie daru a to skutočnosť, že žalovaná má záujem predať svoj dom, čomu
chce žalobkyňa týmto spôsobom zabrániť nakoľko má pocit, že by sa žalovaná na jej úkor obohatila.

11. Z výpovede žalovanej vyplýva, že si zarobila brigádami, prácou v Rakúsku (poukázala na údaje
vedené v Sociálnej poisťovni). Trvala na tom, že pracovala som ako au-pair, starala sa o deti v troch

rodinách počas 7 rokov. Peniaze si odkladala lebo si chcela kúpiť byt. Tam sa zoznámila s budúcim
manželom. Z manželstva pochádza dcéra K., ktorá ma teraz 18 rokov. U mamy (žalobkyne) bývala
krátko - 6 mesiacov, keď mala K. 4 roky, lebo odišla od muža, dala som mu poslednú šancu (manžel
mal problém s gemblérstvom). Za všetko mame platila, počas tej doby, keď tam bývala, platila aj dlhy
za brata, dohodla si s bratom splatenie dlhov čo bolo zaznamenané v zmluve na 150.000,- Sk, a

brat žalovanej prepísaním 1 pozemku, na ktorom je postavený dom žalovanej, splatil jej tento dlh. Keď
bola žalovaná podielovou spoluvlastníčkou 1 pozemku, druhú polovicu vlastnila jej mama(žalobkyňa).
Žalovaná si nemohla kúpiť žiaden byt a chcela som odísť od manžela s dcérkou a chcela niekde bývať,
prišla za mamou s tým, že má polovicu pozemku a požiadala ju, aby jej svoj podiel v 1 lacno predala
a mama sa rozhodla pre darovanie . Potvrdila, že mamin partner V. jej dcéru K. miloval a aj ju mal rád,

veľmi rád k nim chodieval, keď už bol dom hotový, lebo dom mala urobený na kľúč, veľa vecí bolo treba
spraviť v dome a okolo domu a mamin priateľ jej veľa pomáhal. K vzniknutého problému vypovedala,
že jej dcéra sa v roku 2015 prišla spýtať, strýka, prečo je na ňu zlý a on na ňu nakričal, chytil amok, po
vysvetlení dcéry žalovaná šla za bratom, kričala naňho, aby sa k jej dcére takto nechoval, do toho prišla
mama, zhodila žalovanú zo schodov a povedala jej, aby vypadla z jej domu (v tom čase bola žalovaná

podielovou spoluvlastníčkou). Na to prišla jej dcéra, mysliac si, že spor zapríčinila a babka jej povedala,
aby odišla z dvora preč, zatvorila bránku a zabudla na výlet do Rakúska k strýkovi. Vysporiadanie domu
navrhla mama (žalobkyňa) bratovi žalovanej ako prvá. Žalovaná uviedla, že s mamou (žalobkyňou)
nemá v súčasnosti osobný, písomný, ani iný kontakt, lebo mama sa s nami nerozpráva a vyhodila ich
s dcérou a to od vtedy, čo bol uvedený konflikt s bratom, keď ju zhodila zo schodov a dcéru vyhodila z

pozemku so slovami : “zabudni na dovolenku s babkou“. Dcéra K. chodí tam, rozpráva sa s maminým
partnerom, ktorého považuje za dedka, ale mama (žalobkyňa) sa s ňou nerozpráva, vezme vnúčatá a
odíde. Počas troch rokov, čo nie sú v kontakte žalovaná uviedla, že žalobkyňa žalovanú ohovára pred
susedmi, vymýšľa si veci, že ju jej partner vyhodil, alebo že nemá kde bývať. Žalovaná potvrdila do
zápisnice pred súdom, že svoju mamu (žalobkyňu) má rada a vie si predstaviť, že si niekedy budú ešte

spolu vychádzať a pomôže jej v starobe a chorobe, ale poukázala na postoj mamy (žalobkyne) ktorá jej
povedala, že „ty nebudeš tá, ktorá mi bude utierať zadok“.

12. Z výpovede svedka P. syna žalobkyne a brata žalovanej, vyplýva, že čítal Zápisnicu o pojednávaní,
ktorú mu žalobkyňa (mama) dala prečítať a vyslovil sa, že ju nedočítal. Vyjadril sa, že sa nechce zapájať

do týchto sporov medzi mamou a sestrou. Na svedeckú výpoveď vzhľadom na zaujatosť svedka a
skutočnosť, že bol žalobkyňou oboznámený o priebehu konania (čítal zápisnicu o pojednávaní), súd
neprihliadol.13. Z výpovede svedkyne E. (vnučky žalobkyne a dcéry žalovamnej), vyplýva, že svedkyňa je
presvedčená, že celé toto nedorozumenie medzi jej mamou a starou mamou sa stalo kvôli nej, t.j. tomu,
že svedkyňa prišla za strýkom P., aby sa s ním porozprávala o jeho správaní sa voči nej. Svedkyňa

potvrdila, že sa chodila s deťmi strýka hrávať, ona s mamou ich aj vychovávali, lebo ich rodičia strýko
P. a jeho manželka B. nemali na nich toľko času. Potvrdila, že s deťmi strýka mala dobrý vzťah, aj
stále mám a teraz aj keď sú na záhrade, sa deti s nimi rozprávajú. Hrávala sa s nimi a oni ju mali radi,
ale mala pocit, že strýko P. to nikdy neocenil, tak sa chcela s ním kvôli tomu porozprávať, aby vzťahy
urovnali. Ako 14-ročná prišla k nim, povedala B. (manželke strýka), že sa prišla porozprávať a kvôli

čomu, ona svedkyni povedala, že dobre, ale strýko P. na svedkyňu „vyletel“ a svedkyňa, ktorá mala vtedy
14 rokov, bola citlivá, sa rozplakala. Svedkyňa porozprávala o tom čo sa stalo mame (žalovanej). To
čo sa tam stalo svedkyňa nevidela, ale mala o tom vedomosť z maminho rozprávania, mama svedkyni
povedala, že aj po nej strýko P. kričal a následne tam došla aj babka (žalobkyňa) a začala mamu sácať
dole. Svedkyňa potvrdila, že strašne po sebe kričali a ona ten krik počula cez steny dvoch domov. V
tej dobe bola na návšteve u babky aj Q., takže ten krik mohla počuť aj ona, krik bolo počuť na celú

ulicu. Svedkyňa šla som k babke (žalobkyni) aby nezhodu urovnala, spýtala sa, čo to má znamenať,
prečo po jej mame tak kričia, keď ona si išla brániť svoje dieťa a babka(žalobkyňa) ju vyhodila z jej
pozemku, povedala jej: „vypadni“ a na dovolenku s babkou môžeš zabudnúť: (na druhý deň sme mali
ísť do Rakúska). Svedkyňa túto udalosť označila ako dôvod, prečo sa toto všetko začalo, že mama ju
bránila a takto sa to proti nej otočilo. Následne bol vzťah medzi mamou a babkou chladný, ale svedkyňa

potvrdila, že mama (žalovaná) jej nikdy nezakazovala sa s babkou (žalobkyňou) sa stretávať, vedela,
že je to jej jediná babka, nechcela aby ju stratila Svedkyňa potvrdila, že babku (žalobkyňu) má rada,
a za ňou potom chodievala do jej obchodíku, čo má v Tescu, aby sa s ňou porozprávala, ale ona vždy
vyťahovala problémy, manipulovala, svedkyňa bola z toho nešťastná, plakávala a mama ju z toho dávala
dokopy. Babka (žalobkyňa) jej hovorila o mame, že sa fláka, ale ona vybehla napr. len večer do Tesca

na 45 min. Svedkyňa neskôr preto stratila záujem o kontakt s babkou, ich posledný osobný kontakt bol
na 15 narodeniny svedkyne, vtedy ju babka s dedkom pozvali na slávnostný narodeninový obed a aj
vtedy znovu vytiahli hádky a spor a znovu sa k tomu vracali. Potom už bol jediný kontakt na narodeniny,
keď svedkyni napísala, nikdy jej nevolala. Raz svedkyni došla správa od babky na Messenger, na ktorú
reagovala, napísala jej, a potom sa od mamy dozvedela, že na to apelovala na súde, že to bola hnusná

správa, ktorú jej svedkyňa poslala (v správe babke povedala, že by sa mohla viac venovať svojim trom
vnúčatám a nie klamstvám).

14. Z výsluchu svedkyne Q. vyplýva, že žalobkyňa je jej sestra. Potvrdila, že spolužitie sestry (žalobkyne)
s dcérou (žalovanou) bolo dosť komplikované a to hlavne od doby, keď žalovanej zomrel otec.

Skutočnosť, že sa chce žalovaná odsťahovať do B. svedkyňa označila, že „sa chce odčleniť od rodiny“ a
vyslovila, že sa jej to zdá ako „úlet“ a vyslovila svoje presvedčenie, že žalovaná je nevďačná. Potvrdila,
že bola svedkom takej situácie, kedy mali otvorené okná a robili krik, to bolo pred asi 3 rokmi, vykrikovali
jeden cez druhého a žalovaná kričala, že ona si neželá, aby jej dcéru niekto terorizoval. Pri konflikte z
roku 2015 svedkyňa nevidela, čo sa stalo vo vnútri, nevedela povedať konkrétne slová a vety ktoré boli

vyslovené účastníkmi konfliktu.

15. Z výsluchu svedka V. vyplýva, že žalobkyňa je jeho priateľka už 25 rokov, žalovaná je jej dcéra.
Potvrdil, že dcéra sa chodila hádať s mamou dávno, aj 5 rokov dozadu. Žalobkyňa šla za žalovanou, tak
pred 4 rokmi s tým, aby sa prestali hádať. Potom sa udobrili. Za posledné 4 roky sa žalovaná neozvala,

aj keď príde, žalobkyňu nepozdraví, ako keby neexistovala. Svoj vzťah k žalovanej opísal v minulosti
ako perfektný. Keď žalovaná začala stavať dom, pomáhali jej, aj finančne (svedok žalovanej požičal
500.000,- SKK). Brata žalovanej P. opísal ako tichého človeka. Vnučku žalobkyne ako dobré dievča
s ktorým dobre vychádzali. Potvrdil, že vie z počutia, že E. bola za babkou (žalobkyňou) v obchode
a rozprávali sa. V roku 2015, keď nastal ten konflikt, svedok sedel vonku so žalobkyňou, na dvore,

zrazu počul veľký krik . Žalobkyňa šla hore a svedok ostal vonku. Odsudzoval žalovanú za to, že ako
dieťa pýtala od rodiča (žalobkyne) peniaze za 1 domu. Vzťah so žalovanou podľa svedka narušila táto
okolnosť a to, že žalovaná požiadala, aby jej vyplatili 1 z domu.

16. Z výpovede svedkyne P. (manželky brata žalovanej a nevesty žalobkyne) vyplýva, že sa do rodiny

prvýkrát dostala v roku 2007, kedy otehotnela a čakala prvé dieťa, syna P.. Po dohode s partnerom a
budúcim manželom P. sa na dva mesiace nasťahovala k nim do domu. Žalovaná je krstnou mamou jej
synovi. Najvýraznejší spor vznikol v lete 2015. Svedkyňa bola toho názoru, že vtedy vyvrcholila nenávisť
a žiarlivosť žalovanej voči jej manželovi, kedy povedala, že tým, že už máme tretie dieťa a z domu sanedostaneme, ona si bude žiadať peniaze. Ku konfliktu s dcérou žalovanej svedkyňa vypovedala, že raz
v lete, keď mali na záhrade bazén a E., ktorá mala dlhé, tmavé vlasy sa rada ponárala, bola požiadaná
manželom svedkyne o to, aby si vlasy zopínala. E. prišla s tým, že sa ide porozprávať so strýkom,

prečo ju nemá rád. Manžel svedkyne šiel okolo a zvýšeným hlasom sa opýtal E., prečo si vymýšľa,
že jej zakazuje ísť do bazéna. E. odišla, prišla žalovaná a začala vrieskať, že čo si to dovoľuje k jej
dcére. Vonku bola svokra a jej sestra, svokra prišla hore, lebo si myslela, že to sa my dvaja hádame.
Hádku ukončila svokra tým, že povedala žalovanej, aby odišla sa ukľudniť domov. Svedkyňa správanie
žalovanej voči žalobkyni vníma ako psychický teror, ktorý trvá dlhé roky a vyslovila sa, že v danom

prípade nemôže byť nič premlčané. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že názorom na námietku
premlčania bolo preukázané, že svedkyňa je vo veci zaujatá a bola oboznámená s obsahom stanoviska
strán sporu, a preto súd na jej svedeckú výpoveď neprihliadol.

17. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym

poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

18. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

19. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Podľa ust. § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka , darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

22. Podľa ust. § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je
predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri
darovaní.

23. Podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

24. Dňa 26.01.2005 bola medzi stranami sporu uzatvorená Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - pozemok parc. č. XXXX. - záhrada, o výmere 261 m2, zapísaný na

LV č. XXX., v k.ú. F., okres A., obec A. . Žalobkyňa predmetnou Dohodou previedla svoj spoluvlastnícky
podiel na nehnuteľnosti vo výške 1 dobrovoľne a bezodplatne na žalovanú a potvrdila dohodu
podpisom. Žalovaná si na predmetnej nehnuteľnosti postavila rodinný dom a nehnuteľnosť - pozemok
bol rozdelený geometrickým plánom č. 1/2007 a dnes je evidovaný ako pozemok parcela č. XXXX/X
záhrada o výmere 186 m2 a pozemok parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 75 m2,

oba zapísané na LV č. XXXX., v k.ú. F. okres A., obec A. Z listinného dôkazu Dohoda o vzájomnom
započítaní pohľadávok zo dňa 26.01.2005 (§580a nasl. Občianskeho zákonníka l.č. 61) vyplýva, že P.
a KR. si vzájomné finančné aktíva a pasíva (-150.000,-Sk +150.000Sk) v plnom rozsahu vyporiadali
dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok.

25. Darovanie je bezodplatné, tzn. že darovanie nie je možné podmieňovať žiadnou povinnosťou
poskytnúť za dar odplatu alebo inú majetkovú protihodnotu. Nárok na vrátenie daru vznikne darcovi ak
preukáže, že obdarovaný sa k darcovi alebo k členom jeho rodiny správa tak, že tým hrubo porušuje
dobré mravy ( nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi a ani pri menej významných
porušeniach dobrých mravov). Pod pojem dobré mravy je potrebné rozumieť súhrn spoločenských,

kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istotu a nemennosť, vystihujú
historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti. Predmetný prípad súd
posúdil individuálne, skúmal aj či správanie obdarovanej žalovanej opísané už v odôvodnení rozsudku
nevyprovokovala žalobkyňa (darca) svojím správaním.26. Odôvodnené odvolanie daru má za následok zánik nadobudnutého vlastníckeho práva k daru. Týmto
momentom sa potom zo zákona stáva darca opäť vlastníkom darovanej veci. Obdarovaný je povinný

darovanú vec vydať darcovi. V prípade, že bola predmetom darovania nehnuteľnosť, zapíšu sa dôsledky
obnovenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností na základe spätného
prevodu vlastníckeho práva vkladom vlastníckeho práva. Žalovaná ako obdarovaná s vrátením daru ale
nesúhlasila a na výzvu žalobkyne ako darcu na vrátenie veci reagovala nesúhlasne a výzvu žalobkyne
nerešpektovala. Žalovanej bola dňa 22.11.2017 doručená ako súčasť žaloby Výzva na vrátenie daru.

Podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 29.11.2017 zaslala žalovaná Stanovisko k
výzve na vrátenie daru (l.č. 37-40) a odmietla, že by kedykoľvek správaním voči matke (žalobkyni) boli
naplnené zákonné predpoklady na vrátenie daru a že by vo vzťahu k matke hrubo porušila či dlhodobo
hrubo porušovala dobré mravy. Žalovaná namietala, že žalobkyňa jej darovala záhradu a nie zastavanú
plochu (súčasný stav nehnuteľnosti) a pokiaľ by jej mala vrátiť dar (nehnuteľnosť), muselo by sa jednať
nehnuteľnosť presne tú istú, tej istej kvality, druhu výmery , pričom žalobkyňa požaduje, aby sa stala

podielovou spoluvlastníčkou na nehnuteľnostiach, vzhľadom na vzťahy medzi nimi, toto by zadávalo
dôvod na ďalší súdny spor.

27. Žalobkyňa ako darca si mohla pred uplynutím premlčacej lehoty uplatniť svoj nárok na vrátenie daru
na príslušnom súde žalobou o určenie jej vlastníckeho práva k daru - predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko

obdarovaná odmietla žalobkyni ako darcovi predmetnú nehnuteľnosť dobrovoľne odovzdať a prepísať
v katastri nehnuteľností. Žaloba bola doručená Okresnému súdu Bratislava IV dňa 11.11.2017 (l.č. 1).
Žalovaná vzniesla námietku premlčania (trojročná premlčacia doba § 101 Občianskeho zákonníka).

28. Konanie v rozpore s dobrými mravmi považovala žalobkyňa konanie žalovanej v roku 2009 týkajúce

oplotenia. Možnosť vrátenia daru však netrvá neobmedzený čas, obmedzením je všeobecná trojročná
premlčacia lehota, ktorý vyplýva z citovaného ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročnáaplynieododňa,keďsa
právo mohlo vykonať po prvý raz. Premlčacia doba teda začína plynúť odo dňa, keď darca mohol uplatniť
svoje právo po prvý raz, t.j. odo dňa, keď obdarovaný svojím správaním naplnil skutkovú podstatu

ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. Žaloba bola doručená tunajšiemu súdu dňa 11.11.2017
elektronicky (podacia pečiatka súdu dňa 13.11.2017 - l.č. 1). S poukazom na uplynutie trojročnej
premlčacej lehoty od konania strán sporu v roku 2009, súd dokazovanie v tejto časti namietaného
konania nevykonal.

29. Výpoveďou svedkyne E.s (vnučky žalobkyne ) bolo preukázané, že žalovaná žalobkyni neupierala
styk s vnučkou celé roky a toto bolo preukázané aj samotným tvrdením žalobkyne „že jej vnučka - teda
dcéra žalovanej sa pravidelne chodila kúpať do nafukovacieho bazéna na dvor žalobkyne, z čoho vznikla
údajne nezhoda v roku 2015“.

30. K žalobkyňou namietanému konaniu žalovanej a to k podaniu žaloby zo strany žalovanej dňa
08.12.2015 na Okresný súd Bratislava IV o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (sp.zn.
18C/408/2015) má súd za to, že išlo o platnými právnymi predpismi dovolený zákonný postup, ktorý
zvolila žalovaná, a teda v tomto prípade nešlo o hrubé porušenie dobrých mravov. Konanie pred súdom
skončilo schválením súdneho zmieru na návrh sporových strán, t.j. uznesením č.k. 18C/4082015 - 145

zo dňa 05.10.2017, právoplatným dňa 23.10.2017 (zrušením podielového spoluvlastníctva).

31. Darca (matka) a obdarovaná (dcéra) mali podľa ich výpovedí už obdobný „búrlivý vzťah“ ešte pred
darovaním ako aj v čase darovania, ale puto matky a dcéry nebolo týmto zlomené. O hektickom vzťahu
v rodine medzi matkou (žalobkyňou, synom ( P.), jeho manželkou (M.) a dcérou (žalovanou) vedeli obe

strany sporu po celý čas. Bolo nesporné, že medzi žalovanou a žalobkyňou panujú v súčasnosti napäté
vzťahy, ale správanie sa samotnej žalobkyne a jej syna často zadávalo príčinu tomu, aby žalovaná
zvyšovala hlas (viď. výpoveď svedka V. E. ako aj žalobkyne a žalovanej), čo potom dohnalo žalovanú k
tomu, že odmietala spoločnosť a stretávanie sa so žalobkyňou, ktorú ale stále má rada ako svoju matku.
V konaní súd s poukazom na vykonané dokazovanie skúmal opísané konanie obdarovanej žalovanej

a dospel k záveru, že toto konanie žalovanej nemožno objektívne klasifikovať ako hrubé porušenie
dobrých mravov, t.j. nejde o spoločensky neakceptovateľné správanie, ale o rodinné nedorozumenia
medzi matkou a dcérou, a teda v tomto prípade ide iba o subjektívny pohľad žalobkyne ako darcu nasprávanie sa dcéry s ktorým nesúhlasí a zrejmé nedorozumenie v rodine, ktoré vzhľadom na povahové
črty strán sporu si nevedeli navzájom vysvetliť a inak vyriešiť.

32. Žalovaná (dcéra) sa vyslovila, že žalobkyňu ako matku má rada a vie si predstaviť, že sa bude o ňu
v prípade potreby starať v starobe a chorobe ak jej to žalobkyňa (matka) umožní. V predmetnom konaní
(anivsamotnejžalobe)neboložalobkyňou časovoavecnevymedzenésprávaniesažalovanejvrozpore
s dobrými mravmi a ani počas konania nebolo žalobkyňou preukázané takéto konanie žalovanej tak, ako
to má na mysli § 630 Občianskeho zákonníka. V danom prípade nebolo v rámci trojročnej premlčacej

lehoty žalobkyňou ako darcom objektívne preukázané hrubé porušenie dobrých mravov obdarovanou
(žalovanou) , a preto súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala,
že by žalovaná vo vzťahu k darcovi (žalobkyni) alebo blízkym osobám (bratovi, jeho manželke a deťom,
priateľovi žalobkyne) hrubo porušila dobré mravy. S poukazom na ustálený skutkový stav súd žalobu
v celom rozsahu zamietol.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Citované ustanovenie § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku predpokladá rozhodovanie
súdu o trovách konania v dvoch fázach (v prvej fáze súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí rozhoduje
o tom, komu sa priznáva nárok na náhradu trov konania, v druhej fáze po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí súd rozhodne o samotnej výške náhrady trov konania). Žalovanej ako plne

úspešnej strane sporu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania
rozhodne súd podľa citovaného ustanovenia CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. (§ 367 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.
1 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.