Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 13, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/179/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216203611
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4216203611.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: F. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom E.
D., T. V. XXX/XX, o zaplatenie 5.049,02 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 9. marca 2017 č. k. 13C/107/2016-44 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako aj v časti o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.049,02
eura s vyčísleným úrokom vo výške 259,05 eura, s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 3,82
eura a s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.049,02 eura od 25. 09. 2015 do zaplatenia a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd žalobu v časti 15,90% úroku ročne ako aj v časti 8%
úroku z omeškania ročne z nezaplatených úrokov vo výške 259,05 eura od 25. 09. 2015 do zaplatenia
zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 64,22% do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 09. 07. 2012 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá
úverová zmluva, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 6.000 eur,
ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 120 mesačnými anuitnými splátkami po 100,19 eura, splatnými 20. deň
kalendárneho mesiaca, pričom termín splatnosti prvej anuitnej splátky bol 20. 07. 2012 a splatnosť úveru
bola určená na 20. 06. 2022, pri fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti vo výške 15,9% ročne pri RPMN
18,01% a priemernej RPMN vo výške 19,59% pri celkovej sume, ktorú musí klient zaplatiť vo výške

12.261,60 eura. Prípisom zo dňa 24. 09. 2015 žalobca vyzval žalovaného na predčasné splatenie úveru,
keď rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 5.341,89 eura a žiadal ho, aby uhradil celý
dlh najneskôr do 04. 10. 2015. Úverovú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 1 ods. 1, 2,
§2,§7,§9zák.č.129/2010Z.z.a§52anasl.OZ,akoaj§497anasl.Obchodnéhozákonníka.Zvýpisu
účtu žalovaného vyplynulo, že zostatok nesplatenej istiny úveru predstavuje sumu 5.049 eur, ktorá sa
nezmenila ani po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, keďže žalovaný nerealizoval žiadnu platbu.
Dlžný úrok zahrnutý v splátkach splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavoval

259,05 eura a dlžný úrok z omeškania za omeškanie s úhradou splátok v dohodnutej výške 3,82 eura.
V týchto častiach považoval nárok žalobcu za dôvodný. Pri rozhodovaní o úroku z úveru vychádzal
z toho, že pokiaľ si strany sporu v zmluve dohodli fixnú úrokovú sadzbu 15,90% ročne do splatnosti,
nemal za preukázaný nárok žalobcu na uvedený úrok ročne zo sumy dlžnej istiny úveru od 25. 09. 2015,teda odo dňa nasledujúceho po rozhodnutí o predčasnej splatnosti úveru až do zaplatenia. Poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 35 Odo/101/2002, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR publikované pod R59/98, podľa ktorého veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých

peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, teda v danom prípade do 24. 09. 2015. Po uvedenom
dni žalobcovi už nevznikol ďalší nárok na úrok z úveru, preto v tejto časti žalobu zamietol. O úroku z
omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a priznal
žalobcom požadovaný 8% úrok z omeškania ročne od 25. 09. 2015. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi

priznal 64,22% náhradu trov konania. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods.
3 CSP.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a to v jeho zamietajúcej
časti ako aj v časti o náhrade trov konania a domáhal sa jeho zmeny tak, aby bolo žalobe v plnom
rozsahu vyhovené. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že rozhodnutie považuje v zamietajúcej

časti za nesprávne a svoje odvolanie odôvodňuje tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Poukázal na ust. § 497 a § 502, § 503,
ako aj § 505 Obchodného zákonníka. Vychádzajúc z ust. § 497 Obchodného zákonníka, obsahom
záväzkudlžníkaniejevrátiťlenposkytnutépeňažnéprostriedky,aleajúroky,ktorénemožnostotožňovať
s úrokmi z omeškania. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je

skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z
úveru neovplyvňuje. Nesúhlasil s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/98. K uplatneniu
úroku z omeškania z obchodného úroku vyčísleného ku dňu zosplatnenia úveru poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 03. 2008 sp. zn. 4Cob/62/2007, podľa ktorého názoru pri úrokoch z
poskytnutého úveru je možné pri omeškaní požadovať z týchto zmeškaných úrokov úroky z omeškania.

Úroky z omeškania treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením celého nároku veriteľa, teda
požičanej istiny a aj zmluvných úrokov, nakoľko do omeškania sa dlžník dostane, ak neplní riadne a
včas. Bolo by v rozpore s logikou veci, ak od momentu omeškania dlžníka by bol dlžník odmenený a
veriteľ potrestaný znížením výšky úroku z jej zmluvne dohodnutej výšky na výšku sankčného úroku z
omeškania. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie ani v časti o náhrade trov konania, keď podľa

jeho názoru mal súd dospieť k záveru, že v plnom rozsahu bol v konaní úspešný žalobca.

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07.

2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa

použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku
s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie v jeho napadnutej časti je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

7. Zo zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok napadnutého

rozsudku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, keďže výrok, ktorým bolo
žalobe čiastočne vyhovené žalobca v odvolaní nenapadol a nebol preto v odvolacom konaní predmetom
preskúmavania, a ako taký nadobudol právoplatnosť.

8. Pokiaľ ide o vec samú, je potrebné konštatovať, že vo vzťahu k zamietajúcej časti výroku rozsudku

súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne skutkový
stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie
zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového
stavu. Na týchto skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiuodvolacieho konania. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a s
osvojením náležitého a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré v
plnom rozsahu súd odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu a na zvýraznenie správnosti

napadnutého rozsudku dodáva nasledovné.

9. Žalobca v podanom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
10. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny

právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 09. 07. 2012 k uzatvoreniu
úverovej zmluvy, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo
výške 6.000 eur.

12. Je nepochybné, že vyššie uvedená úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je
štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa,
pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z

uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
a spotrebiteľských zmluvách.

13. V predmetnej veci súd prvej inštancie správne uzavrel, že podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie
NS SR sp. zn. 4Obo/143/1998) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých

prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť
úroky z omeškania.

14. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa
dochádzalokdvojnásobnémuzaťaženiuatojednakvpodobeúrokovzúveruakoajúrokovzomeškania,

čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

15. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca), pristúpi k tomu,
že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z
omeškania a nie už úrokov z úveru.

16. Správne túto situáciu vyhodnotil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia a v závislosti
od toho upravil sumu, ktorú je možné priznať žalobcovi a správne uzavrel, že nie je možné priznať úroky
z úveru za čas po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania tak,
ako to vyplýva z citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998.

17. Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný
stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj
spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je
zrejmé,žedošlokzmenezáväzku,ktorábolaprivodenáomeškanímspotrebiteľaasúčasnepredčasným

zosplatnením úveru zo strany veriteľa. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné objasniť
inštitút predčasného zosplatnenia úveru a jeho právny režim.

18. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej

istiny, kým dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento
zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného
záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru
v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov, kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda

zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných
peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozícii s
istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné
prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul na peňažné prostriedky u seba tietoužívať, niet dôvodu už na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by si spotrebiteľ
mal právo držby finančných prostriedkov, inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre
spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal

nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej
zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo.
Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolané
zmenouzáväzku.Navyšebydošlokhrubejnadvládeveriteľa,akbyboltentonečinnýprivymáhanísvojej
pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie

dodávateľa nemôže byť podporované a požívať právnu ochranu.

19. Odvolací súd záverom dodáva, že i akákoľvek dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z
omeškania, prípadne ďalších sankciách, platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do
splatenia úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavujú značné zhoršenie
postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred

nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu
individuálnedojednalsdodávateľom,ktorýzaobchádzasospotrebiteľomčestnearovnocenne.Odvolací
súd sa preto stotožňuje s názorom o neplatnosti takejto dohody (o úrokoch popri úrokoch z omeškania)
pre rozpor so zákonom (§ 39 a § 52 ods. 2 v spojení s § 517 ods. 2 OZ).

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti. V súvislosti s uvedeným odvolací
súd považuje za vecne správny aj výrok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v
súvislosti s odvolacím konaním mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).