Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 24, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/721/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512215509
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2512215509.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.
Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka,
a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený: Mgr. Miroslav Rybánsky, advokát
so sídlom Grösslingova 10, Bratislava, proti žalovaným: 1) V. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., 2)
V. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. X, S., zastúpený: JUDr. Eva Koleničová, advokátka so sídlom

Paulínska 20, Trnava, o zaplatenie 4.998,24 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 2) proti
uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 7C/72/2013-71 zo dňa 18. júna 2015, v časti o náhrade trov
konania, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti o náhrade trov konania r u š í a vec sa v zrušenom
rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvým odsekom výroku súd prvej inštancie konanie zastavil, druhým
odsekomvýrokurozhodol,žežiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonaniaatretímodsekom
výroku rozhodol, že vracia žalobcovi súdny poplatok vo výške 292,80 eura prostredníctvom príslušného
orgánu, po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil

použitím § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a uviedol len, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže súd konanie zastavil.

3. Proti tomuto uzneseniu, v časti rozhodnutia o náhrade trov konania, podal prostredníctvom právnej
zástupkyne odvolanie žalovaný 2), ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia tak, že odvolací súd
uloží žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému 2) trovy konania vo výške 288,17 eura, ako aj trovy

odvolacieho konania vo výške 189,32 eur. Podľa žalovaného 2) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd vôbec neprihliadol na to, že žalovaný 2) v konaní aktívne
vystupoval a vznikli mu trovy právneho zastúpenia, nakoľko sa v konaní nechal právne zastúpiť, pričom
právna zástupkyňa žalovaného 2) aktívne komunikovala so súdom. Pokiaľ žalobca vzal návrh späť z
dôvodu premlčania, údajný nárok žalobcu bol premlčaný už v čase podania žalobného návrhu a je

na ťarchu žalobcu, že zapríčinil súdne konanie, ktoré následne žiadal zastaviť. Nebolo by spravodlivé,
aby žalovaný 2) znášal trovy právneho zastúpenia v konaní, ktorého začatie, ani zastavenie nezavinil.
Trovy právneho zastúpenia vznikli vo výške 288,17 eura za 2 úkony právnej služby, prevzatie a príprava
zastúpenia (180,93 eura) a rokovanie s klientom kratšie ako 1 hod (90,46 eura), režijný paušál 2 x 8,39
eura, v odvolacom konaní vo výške 189,32 eura za 1 úkon, odvolanie (180,93 eura) a režijný paušál 1 x
8,39eura.Podľajudikatúry,akžalobcavezmežalobuspäťanejdeoprípadpodľa§146ods.2druháveta

OSP, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy (uznesenie NS SR
sp. zn. 5Sžo/173/2010). K vyjadreniu žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca si sám odporuje, poukázalna to, že žalovaný 2) ako spotrebiteľ bol nútený vyhľadať právnu pomoc, ako laik sa v tejto oblasti
neorientuje, vymáhaná suma by mohla byť pre neho likvidačná. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že
právny zástupca žalovaného 2) mohol už pri prevzatí zastúpenia usúdiť, že nárok žalobcu je premlčaný,

je evidentné, že žalobca si bol v čase podania návrhu vedomý premlčania svojho nároku, napriek tomu
podal žalobu a žiadal od žalovaného 2) náhradu trov konania vo výške 452,54 eura. Žalovaný 2) ako
spotrebiteľ chcel a mal právo brániť sa prostredníctvom právneho zástupcu, nemohol vedieť, či bude
konanie zastavené, alebo či sa bude pojednávať. Právny zástupca žalovaného 2) postupoval v konaní
aktívne a v záujme bránenia jeho práv účelne, zodpovedne a opodstatnene.

4. Žalobca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalovaného 2) sa písomne vyjadril prostredníctvom
právneho zástupcu, navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť, bez uplatnenia
si náhrady trov odvolacieho konania. Ak by súd dospel k záveru, že žalovaný 2) mohol mať právo na
náhradu trov konania, žalobca navrhol aplikovať § 150 ods. 1 OSP a nepriznať mu trovy konania,
poukazujúc na to, že k späťvzatiu návrhu zo strany žalobcu došlo v nadväznosti na list súdu prvej

inštancie s výzvou na vyjadrenie, či trvá na podanom návrhu s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. Preto ak by aj žalobca nezobral návrh späť, konanie by bolo zastavené, nakoľko súd je povinný
prihliadnuť na premlčanie ex offo. Trovy právneho zastúpenia žalovaného 2) sú neúčelné, jeho právny
zástupca mohol už pri prevzatí právneho zastúpenia usúdiť, že nárok žalobcu je premlčaný a túto
skutočnosť mohol namietať v písomnom podaní adresovanom súdu. Právne úkony zo strany právneho

zástupcu žalovaného 2) na súde prvej inštancie boli neopodstatnené a neúčelné, žiadnym spôsobom
neprispeli k bráneniu práva žalovaného 2) a nespôsobili taký stav, ktorý by vyvolal u žalobcu rozhodnutie
vziať podaný návrh v celom rozsahu späť. Za neopodstatnené považuje žalobca aj vzniknuté trovy
odvolacieho konania, naviac aj v prípade ich priznania žalovanému 2) patrí odmena iba vo výške jednej
polovice základnej tarifnej odmeny, nakoľko nešlo o odvolanie vo veci samej.

5. Žalovaná 1) odvolací návrh nepodala a ani sa k odvolaniu žalovaného 2) nevyjadrila.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.

OSP, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného 2) je dôvodné, v dôsledku čoho bolo potrebné uznesenie súdu prvej

inštancie s použitím § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je odvolateľom napadnutá časť náhrady trov konania.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 14.12.2012
domáhal od žalovaných v 1) a 2) zaplatenia sumy 4.998,24 eura s príslušenstvom. Žalobca zaplatil
súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 299,50 eura. Žalobca prostredníctvom svojho
zástupcu podaním doručeným súdu dňa 22.05.2015 vzal svoj návrh na začatie konania (pred začatím
pojednávania vo veci samej) späť v celom rozsahu, a to s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z..

10. Podľa § 137 OSP účinného do 30.06.2016 trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a
ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

11. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.12. Podľa § 146 ods. 2 § 146 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,
je povinný uhradiť trovy konania odporca.

13. Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo z časti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznaná náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. To neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

14. Citované ustanovenie § 146 ods. 1 OSP vyjadruje výnimku, kedy výsledok konania nie je rozhodujúci
pre náhradu trov konania a kedy ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide teda o prípady, kedy
neplatí zásada zodpovednosti za výsledok konania. Ust. ods. 2 potom ukladá povinnosť nahradiť trovy
konania tomu, kto zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie
účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade

je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, lebo potom by išlo
o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne
ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Preto ak vzal žalobca návrh späť, z procesného hľadiska
zásadne platí (ak nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá OSP, ktorý je výnimkou), že zavinil,
že konanie muselo byť zastavené. Podmienky pre aplikáciu vety druhej cit. ust. § 146 ods. 2 OSP

v každom jednom prípade je potrebné skúmať, t.j. treba skúmať, či k späťvzatiu žaloby nedošlo pre
správanie žalovaného, v praxi ide najmä o také prípady, keď dôvodom späťvzatia žaloby je zánik
uplatneného nároku v dôsledku plnenia žalovaného po podaní žaloby (keď za plnenie žalovaného je
potrebné považovať aj prípadné započítanie pohľadávky).
15. Pri posudzovaní trov konania v spojení s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá OSP je súd povinný

skúmať, či niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie sa muselo zastaviť.

16. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje žalobcu procesnej zodpovednosti
za zastavenie konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby,
potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri

zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalobcu i žalovaného) a vyriešiť ju v rámci
právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 OSP Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne
došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady aj na aplikáciu ustanovenia § 150 OSP (nepriznanie
náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa). O náhrade trov konania pri späťvzatí
žaloby (v sporovom konaní) súd preto rozhoduje podľa ustanovenia § 146 ods. 2 OSP v spojení s §

150 OSP. (uznesenie NS SR z 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010).

17.Predpokladomvýnimočnéhopoužitia§150OSPustanoveniaje,abyišlooprípadyhodnéosobitného
zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie
a náhodu. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla

v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v
okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu o tom, či ide
o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdení všetkých
okolností konkrétnej veci. Obyčajnú nesolventnosť účastníka konania bez ďalšieho, pritom nemožno
považovať za dostatočný dôvod, k uplatneniu § 150 ods. 1 OSP Pri posudzovaní výnimočnosti dôvodov

vhodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadnuť k pomerom oboch strán konania.

18. Cit. ust. § 150 ods. 1 O.s.p. rovnako predstavuje odchýlku zo zásahy zodpovednosti za výsledok
aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešného
účastníka nahradiť trovy konania úspešnému. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí

tvrdiť a preukázať účastník, inak je povinný hradiť náhradu trov konania. Predmetné zákonné
ustanovenie tak rozširuje prvky, ktoré majú účastníkov viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti
nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto
ustanovenia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu.

19. Nová právna úprava CSP obsahovo prevzala doterajšiu úpravu OSP a zachováva rozhodujúce
kritérium pre posúdenie otázky náhrady trov konania v prípade zastavenia konania, a to procesné
zavinenie.20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

23. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

24. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

25. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď otázku zavinenia zastavenia konania vôbec
neposudzoval. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že žalovaný sa nechal v konaní zastúpiť advokátkou,
o čom svedčí doručená plná moc do súdneho spisu (č.l. 54). Súdu bolo v čase vydania napadnutého
uznesenia zrejmé, že žalovanému 2) trovy konania mohli vzniknúť, preto nemohol o trovách konania
rozhodnúť podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP. Podľa uvedeného ustanovenia sa o trovách konania

rozhodovalo v prípade, ak účastníkom trovy konania nevznikli, alebo si ich vyslovene neuplatňovali.

26. Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania, ktoré
úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide
konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl.

1 ods. 1 dodatkového protokolu a právom na právnu pomoc v zmysle čl. 37 ods. 2 listiny (por. nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012).

27. Ak súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prípade späťvzatia návrhu neskúmal
otázku procesného zavinenia, dopustil sa nesprávneho procesného postupu, ktorým znemožnil strane,

aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ktorého úlohou
nie je nahrádzať činnosť súdu prvej inštancie, zohľadniac pritom i aktuálnu právnu úpravu rozhodovania
o trovách konania v zmysle § 262 CSP, keď odvolaciemu súdu už neprináleží rozhodovať o výške
náhrady trov konania.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu v zrušenom
rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude o náhrade trov konania opätovne rozhodnúť. Súd pritom
posúdi, kto z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania (§ 256 ods. 1 CSP), prípadne zohľadní
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP). Podľa názoru odvolacieho súdu pri
rozhodovaní o náhrade trov konania bude potrebné zohľadniť, že žalobca žalobu podal 14.12.2012,
žalobu zobral späť 22.5.2015 evidentne potom, ako sa dozvedel, že žalovaný 1) je zastúpený

advokátkou (viď č.l. 47). Je tiež ale pravdou, že súd žalobcu výzvou vyzýval na vyjadrenie, či vzhľadom
na účinnosť § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. trvá na podanej žalobe (č.l. 64, 66). Rozhodnutie v súlade s §
220 ods. 2 a 3 CSP súd prvej inštancie odôvodní.

30. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.

3 CSP).

31. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).