Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 28, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/56/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211204827
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4211204827.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členov senátu

JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: H. F., nar. XX. XX.
XXXX, bytom F., F. XX/XX, proti žalovanej: AUREA SK spol. s r.o., so sídlom Partizánske, Rooseveltova
1196/16, IČO: 44 053 495, zast. Mgr. Ľubomírou Beňovou, advokátkou so sídlom Komárno, Župná 1147,
o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 28.
11. 2011, č. k. 8C/80/2011-137, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e .
V časti, týkajúcej sa náhrady trov konania rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že žalobkyňa je

povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov prvostupňového konania v sume 203,83 eura, pozostávajúcu
z trov právneho zastúpenia vo výške 193,23 eura a trov žalovaného vo výške 10,60 eura Mgr. Ľubomíre
Beňovej, advokátke so sídlom Komárno, Župná 1147, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobkyne, podanú na súde prvého stupňa
dňa 21. 03. 2011, ktorou sa voči žalovanému v 1/ rade ako dražobníkovi domáhala určenia neplatnosti
opakovanej dražby, konanej dňa 08. 03. 2011 pod č. 98a/2011, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť a
to byt č. XX vo vchode č. 38, nachádzajúci sa na 3. poschodí obytného domu súp. č. XXX na F. ulici v

F., postavenom na parc. č. 7323, vedenej na LV č. XXXX v kat. úz. F., ako i spoločné časti a zariadenia
bytového domu v podiele 5248/322923-tín. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu
trov konania vo výške 336,69 eura k rukám jeho právnej zástupkyne v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Svoje rozhodnutie založil na ust. § 21 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách,

podľa ktorého účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník,
predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba. Po zistení, že žalobkyňa, ako účastníka konania, v danej
veci označila len žalovaného ako dražobníka, pričom v prípade takéhoto konania sa ho musia zúčastniť
všetky osoby, ktoré zákon o dobrovoľných dražbách označuje za účastníkov, keďže ide o nerozlučné
procesné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2 OSP, žalobu žalobkyne zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov
potrebných na účelné bránenie jeho práva, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia a cestovných

nákladov. Tieto určil v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb a predstavovali odmenu advokáta za 3 úkony právnej služby (prevzatie a
príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 19. 09. 2011 a účasť na pojednávaní dňa 28. 11. 2011) po 57 eur
a režijný paušál 3 x 7,41 eura. Hotové výdavky žalovaného a to cestovné z Partizánskeho do Komárnaa späť v dňoch 07. 07. 2011 (udelenie plnej moci právnemu zástupcovi a konzultácia) a dňa 28. 11. 2011
(účasť na pojednávaní) činili spolu 146,46 eura.

Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadla žalobkyňa domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia
veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodila, že pokiaľ jej žaloba na určenie neplatnosti
opakovanej dražby bola zamietnutá z dôvodu, že neoznačila ako účastníkov konania všetky osoby
uvedené v § 21 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, týmto postupom prvostupňového
súdu bola poškodená na svojich právach, predovšetkým na jej vlastníckom práve, ktoré je chránené

nielen ústavou, ale aj medzinárodnými zmluvami a Občianskym zákonníkom. Vytkla prvostupňovému
súdu, že ešte pred začatím konania ju mal vyzvať na odstránenie nedostatkov žaloby, pričom aj bez
ich označenia mohol súd tieto osoby predvolať, keďže sa dajú zistiť z notárskej zápisnice. Zároveň v
odvolaní za ďalších účastníkov konania označila Spoločenstvo vlastníkov bytov, SVB košická 666, so
sídlom Komárno, Košická 40/45 ako navrhovateľa dražby a H. F., bytom F., Z. XXX/X ako vydražiteľa.
Záverom dodala, že H.. J. P. zaniklo oprávnenie vykonávať dražbu dňa 04. 03. 2011, a preto dražbu

konanú dňa 08. 03. 2011 už nemohol vykonávať.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie žalobkyne

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP pri súčasnom verejnom vyhlásení
rozsudku za splnenia podmienok uvedených v § 214 ods. 3 v spojení s § 156 ods. 3 OSP a dospel k
záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

V tomto konaní sa žalobkyňa svojou žalobou, doručenou súdu prvého stupňa dňa 21. 03. 2011,

domáhalaurčenianeplatnostiopakovanejdražby,konanejdňa08.03.2011podč.98a/2001,predmetom
ktorej bola dražba nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX kat. úz F. ako parc. č. 7323 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 604 m2 v podiele 5248/322923-tín a na nej postavená stavba - obytný dom,
súp. č. XXX v podiele 5248/322923-tín, ako i v ňom sa nachádzajúci byt č. XX, na 3. podlaží vo vchode č.
38 vo výmere 52,48 m2, na adrese F., F. XX/XX v celosti. V konaní okrem seba ako vlastníčky dražených

nehnuteľností označila výlučne žalovaného ako dražobníka.

Inštitút dobrovoľnej dražby upravuje zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v platnom znení,
ktorého predmetom úpravy je zároveň i kontrola Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na
dodržiavaní podmienok organizovania a priebehu dražieb a vznik, trvanie a zánik niektorých právnych

vzťahov s tým súvisiacich (§ 1 ods. 1 citovaného zákona). Tento zákon za dražobníka označuje
osobu, ktorá organizuje dražbu, spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej
oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej činnosti (§ 6 ods. 1 zákona), za navrhovateľa dražby vlastníka
predmetu dražby, osobu, ktorá vykonáva záložné právo alebo inú osobu, ktorá je oprávnená navrhnúť
vykonanie dražby podľa osobitného zákona (§ 7 ods. 1) a za vydražiteľa účastníka dražby, ktorému

bol udelený príklep (§ 2 písm. g) zákona). V zmysle § 2 písm. a) zákona pod dražbou rozumie verejné
konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na
základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných
na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu
ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby alebo verejné konanie,

ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.

Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže
osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.
Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu

okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o
dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený
trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj
po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto
rozsudok týka.

Podľa § 21 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z. z. účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa ods. 2
sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa ods. 2.Podľa zhora citovanej zákonnej úpravy je teda zrejmé, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len
súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti, pričom účastníkmi tohto konania musia byť všetky
osoby taxatívne uvedené v § 21 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách, z ktorého dôvodu, ak niektorá

z osôb označená za účastníka konania o neplatnosť dražby nie je žalobcom alebo jedným so žalobcov,
musí byť žalovanou stranou alebo jednou zo žalovaných.

V občianskom súdnom konaní v prípade plurality účastníkov na jednej procesnej strane vzniká tzv.
spoločenstvo účastníkov konania. Ak je niekoľko žalobcov, vzniká medzi nimi navzájom aktívne

procesné spoločenstvo, v prípade viacerých žalovaných vzniká medzi nimi navzájom pasívne procesné
spoločenstvo. Občiansky súdny poriadok rozlišuje samostatné a nerozlučné spoločenstvo účastníkov
konania. V prípade samostatného spoločenstva koná každý z účastníkov sám za seba, jeho procesné
úkony nemajú žiadny vplyv na práva a povinnosti ostatných účastníkov na tej istej procesnej strane a
jeho práva a povinnosti sú nezávislé od práv a povinností ostatných spoločníkov (§ 91 ods. 1 OSP).
O nerozlučnom spoločenstve hovoríme vtedy, keď z hľadiska hmotnoprávneho je predmetom konania

právoalebopovinnosťnedielnejpovahyatreba,abysaúčinokrozsudkuvzťahovalspoločnenavšetkých
účastníkov (§ 91 ods. 2 OSP). Pri nerozlučnom spoločenstve preto platia úkony jedného zo spoločníkov
aj za ostatných. Pre rozlíšenie samostatného alebo nerozlučného procesného spoločenstva je určujúca
povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby nerozlučnosť spoločenstva účastníkov konania vyplýva z právnej povahy dobrovoľnej dražby, z

predpokladov určenia jej neplatnosti súdom, z dôsledkov, ktoré z určenia neplatnosti dražby vyplývajú
pre právne vzťahy týchto osôb a tiež aj z toho, že účinok rozhodnutia o žalobe sa musí vzťahovať na
všetkých, ktorých práv a povinností sa výsledok dražby týka.

Posudzujúc preskúmavanú vec vo svetle vyššie popísaných hľadísk i podľa názoru odvolacieho súdu

vychádzal súd prvého stupňa zo správneho záveru, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby ide v prípade viacerých žalovaných o ich nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2 OSP
a pokiaľ žalobkyňa v konaní neoznačila za účastníkov všetky osoby uvedené v ust. § 21 ods. 4
Zákona o dobrovoľných dražbách, bolo potrebné jej žalobu zamietnuť. V tomto smere súd prvého
stupňa riadiac sa platnou právnou úpravou vychádzal z riadne zisteného skutkového a vec i správne

právne posúdil. Odvolací súd stotožniac sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo veci samej
sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov využijúc tak postup podľa § 219
ods. 2 OSP. V tejto súvislosti len podčiarkuje, že podľa notárskej zápisnice napísanej na Notárskom
úrade Mgr. Martina Výskoka, notára so sídlom Partizánske, Februárova 153/3 dňa 08. 03. 2011 č.
N48/2011, Nz 8237/2011, NCRls 8456/2011, bol uvedeným notárom osvedčený priebeh dobrovoľnej

opakovanej dražby, predmetom ktorej boli zhora špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne.
Navrhovateľom dražby bolo Spoločenstvo vlastníkov bytov SVB košická 666 so sídlom Komárno,
Košická 40/45, dražobníkom AUREA SK, spol. s r.o., so sídlom Partizánske, Hrnčírikova 227 (žalovaný)
a vydražiteľom sa stal H. F., bytom F., Z. XXX/X, ktorému licitátor udelil príklep za cenu dosiahnutú
vydražením vo výške 16.000 eur. Niet preto sporu, že v prejednávanej veci žaloba žalobkyne mala

smerovať okrem žalovaného ako dražiteľa minimálne i proti vydražiteľovi a navrhovateľovi dražby.
Keďže žalobkyňa v žalobe, a ani do rozhodnutia súdu prvého stupňa tieto osoby za účastníkov konania
neoznačila, bolo takto z uvedeného dôvodu nutné jej žalobu zamietnuť.

Na námietku žalobkyne, uvádzanú v jej odvolaní o porušení poučovacej povinnosti súdu, keď tento ju

mal vyzvať na doplnenie účastníkov konania, prípadne mal sám konať so všetkými osobami v Zákone o
dobrovoľných dražbách označenými, keď títo mu boli zrejmí z notárskej zápisnice, je potrebné uviesť, že
v občianskom súdnom konaní sú účastníkmi konania navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný), alebo
tí, ktorých zákon za účastníkov označuje (§ 90 OSP) a v konaní, ktoré možno začať i bez návrhu aj tí,
o právach a povinnostiach, ktorých sa má konať (§ 94 ods. 1 OSP). V sporovom konaní je účastníkom

konania ten, kto podal návrh na začatie konania na súde, t. j. žalobca a ten koho žalobca označil v žalobe
za žalovaného (§ 79 ods. 1 OSP). Pokiaľ žalobca nesprávne určí okruh účastníkov na strane žalovanej,
súd nemá v zmysle § 5 OSP povinnosť žalobcu o tomto nedostatku poučiť, keďže nejde o poučenie o
procesnýchprávachapovinnostiachúčastníkov,alebyišloopoučeniehmotnoprávne.Poučeniežalobcu
o tom, koho by podľa hmotného práva mal žalovať, totiž presahuje poučovaciu povinnosť súdu podľa

§ 5 OSP a je v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Je bezvýznamné, že podľa hmotného
práva by právo malo byť uplatnené proti niekomu inému, než proti označenému žalovanému alebo že za
účastníkov konania nie sú označení tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. V tomto prípade ide totiž
užootázkutzv.vecnejlegitimácie(aktívnej,aksatýkažalobcu,pasívnej,aksatýkažalovaného),ktorájepredmetom dokazovania a ktorej nedostatok je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Na základe uvedeného
potom zo strany súdu prvého stupňa nedošlo k porušeniu jeho povinnosti podľa Občianskeho súdneho
poriadku v tomto konaní. S ohľadom na dôvod zamietnutia žaloby je preto bez právneho významu i

poukaz žalobkyne na zánik oprávnenia Mgr. J. P. vykonávať dražbu konanú dňa 08. 03. 2011.

Dôvodnosť zamietnutia žaloby nie je spôsobilá spochybniť ani skutočnosť, že žalobkyňa vo svojom
odvolaní označila ako účastníkov konania navrhovateľa dražby a vydražiteľa. Podľa § 92 ods. 1 OSP
na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má

takto do konania vstúpiť je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa. Z ust. § 216 ods. 1
OSP však vyplýva, že pre odvolacie konanie neplatí ust. § 92 ods. 1 upravujúce pristúpenie ďalšieho
účastníka do konania. Zákon teda v odvolacom konaní vylučuje také procesné úkony a procesné
situácie, ktorých prípustnosť by znamenala porušenie zásady dvojinštančnosti občianskeho súdneho
konania. Za situácie, že žalobkyňa až do rozhodnutia súdu prvého stupňa návrh na pripustenie vstupu
do konania i ďalších účastníkov nepodala, nemohla tak už učiniť právne relevantným spôsobom v

odvolacom konaní.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci
samej podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

V časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 220 OSP zmeniť, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219)
ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). I keď súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní o náhrade trov
konania postupoval podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní plne úspešnému žalovanému priznal náhradu
trov konania proti v konaní neúspešnej žalobkyni, odvolací súd sa však nestotožňuje s výškou ním

priznanej náhrady trov konania v sume 336,69 eura. Súd prvého stupňa sa totiž dôsledne neriadil
zásadou,podľaktorejúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,patrínáhradatrovpotrebnýchnaúčelné
uplatňovanie alebo bránenie práva a práve účelnosť nedôsledne vyhodnotil vo vzťahu k žalovaným
uplatneným hotovým výdavkom, predstavujúcim jeho cestovné náklady. Vychádzajúc z obsahu spisu
preukázateľne trovy konania žalovaného pozostávali z trov právneho zastúpenia a hotových výdavkov

žalovaného. Trovy právneho zastúpenia žalovaného boli reprezentované odmenou advokátky za 3
úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 19. 09.
2011, účasť na pojednávaní dňa 28. 11. 2011) po 57 eur (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení)
a náhradou hotových výdavkov 3 x 7,41 eura (§ 15 písm. a), § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Úhrnom

trovy právneho zastúpenia takto predstavovali sumu 193,23 eura. Žalovanému ako osobe zúčastnenej
na konaní vzniklo v zmysle § 137 OSP v spojení s § 72 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. o
spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy
(ďalej len Spravovací poriadok) právo i na hotové výdavky, ku ktorým patria účelne vynaložené náklady,
najmä cestovné, stravné a preukázané výdavky na ubytovanie, nakoľko žalovaný nemá trvalý alebo

prechodný pobyt alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočnilo (§ 73 ods. 1 Spravovacieho
poriadku). V súvislosti s účasťou žalovaného na pojednávaní konanom dňa 28. 11. 2011 z miesta
jeho sídla v Partizánskom na súd prvého stupňa v Komárne má žalovaný preto právo na cestovné
verejným hromadným dopravným prostriedkom v zmysle § 73 ods. 2 Spravovacieho poriadku i za
situácie, že tento použil na dopravu vlastné motorové vozidlo, keďže nebolo preukázané, že by okolnosti

prípadu vyžadovali, aby cestu vykonal inak ako verejným hromadným dopravným prostriedkom (§ 74
Spravovacieho poriadku). Pri cene cestovného lístka z Partizánskeho do Komárna v sume 5,30 eura
potom vynaložené výdavky žalovaného na cestovné na uvedené pojednávanie predstavujú sumu 10,60
eura. Pokiaľ si žalovaný uplatňoval cestovné výdavky i za totožnú cestu, ktorú vykonal v súvislosti
s prevzatím a prípravou zastúpenia dňa 07. 07. 2011, tieto výdavky nemožno považovať za účelne

a hospodárne vynaložené náklady v rámci tohto súdneho konania, keď výber advokáta je výlučne
v kompetencii účastníka konania a náklady s tým spojené nemôžu neúmerne zaťažiť neúspešného
účastníka. Zvlášť za situácie, pokiaľ v mieste sídla žalovaného pôsobí viacero advokátov. Z uvedených
dôvodov preto odvolací súd v časti, týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania zmenil napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa tak, že v súlade s ust. § 151 ods. 1 OSP žalobkyňu zaviazal zaplatiť

žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 193,23 eura a trovy konania vo výške 10,60 eura
Mgr. Ľubomíre Beňovej, advokátke so sídlom Komárno, Župná 1147, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku (§ 149 ods. 1 OSP).O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 OSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keďže žalovaný v tomto smere svoj návrh nepodal (§ 151 ods. 1 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.