Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 6T/68/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118012276
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Filo

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2118012276.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudcom JUDr. Marekom Filom, v trestnej veci obžalovaného Roberta Fulíra,

pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa
31.01.2019

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
F. T., D.. XX.XX.XXXX S. Z., bytom A. XXXX/XX, XXX XX C.
sa uznáva za vinného, že

v období od mesiaca február 2018 až doposiaľ, s výnimkou mesiaca december 2018, kedy uhradil na

výživné sumu 200 Eur a mesiaca január 2019, kedy uhradil na výživné sumu 150 Eur, si úmyselne
neplatil výživné na svoju maloletú dcéru D. T., D.. XX.XX.XXXX, bytom u matky V. Z. S. C., X.. R. Č..
XXXX/XA, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplývala priamo zo Zákona o rodine a výška výživného mu
bola určená aj rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 12.11.2007, sp. zn. 37C/105/2007-39, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.2007 a to tak, že je povinný prispievať na výživu dcéry D. T. sumou
3.000,-Sk (v prepočte 99,58-€) mesačne, vždy do 22. dňa v mesiaci vopred k rukám matky V. Z., a hoci si
bol obvinený F. T. vedomý tejto vyživovacej povinnosti voči svojej maloletej dcére, neprejavil dostatočnú

snahu nájsť a udržať si stále zamestnanie a zabezpečiť si pravidelný zdroj príjmov, z ktorého by mohol
výživné uhrádzať a z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený z dôvodu nespolupráce, pričom
od mesiaca február 2018 na výživu dcéry D. neprispel finančne ani iným spôsobom, čím mu za obdobie
od mesiaca február 2018 do mesiaca august 2018 vrátane vznikol dlh na výživnom vo výške najmenej
844,96 Eur,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods.2 Tr. zák. , § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest

odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému ustanovuje skúšobnú dobu na 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 51 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá
primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. s poukazom na § 51 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá
primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne
uchádzať o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd hlavné pojednávanie vykonal v neprítomnosti obžalovaného za splnenia zákonných podmienok
podľa § 252 ods. 2 Tr. por. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o

výsluchu obvineného z prípravného konania postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por., výsluchom svedkyne-
poškodenej V. Z. a oboznámením listinných dôkazov: rodným listom maloletej (č.l. 54), potvrdením o
návšteve školy (č.l. 55), rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 37C/105/2007 (č.l. 49), odpisom
registra trestov obžalovaného, výpisom jeho priestupkov v evidencii MV SR a správami na obžalovaného
(č.l. 56-89).

Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek
rozumnýchpochybnostíkzáveru,žeskutoksastaltak,akojeuvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku,

napĺňa všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a dopustil
sa ho obžalovaný T. ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt.

Obžalovaný T. sa do zápisnice o výsluchu obvineného ku skutku doznal, keď potvrdil, že výživné
neuhrádza od mesiaca február 2018. Bránil sa v podstate tvrdením, že výživné neuhrádzal z dôvodu

svojej zlej finančnej situácie a dodal, že je nezamestnaný a jediný jeho majetok predstavuje osobné
motorové vozidlo Škoda Octávia, ktorú vlastní od roku 2010. Naposledy bol zamestnaný v spoločnosti
Bekaert Hlohovec, kde však odpracoval iba jeden mesiac a pracovný pomer ukončil v skúšobnej dobe,
pretože tam nebol spokojný. Predtým pracoval v spoločnosti AUTO-IMPEX ako automechanik 8 rokov
a pracovný pomer ukončil z dôvodu svojej nespokojnosti. So svojou dcérou nie je v žiadnom kontakte.

Svedkyňa-poškodená Andrea Z. potvrdila, že obžalovaný sa o svoju dcéru nezaujíma a výživné neplní
dlhodobo. Po tom, čo bola podaná obžaloba (v prejednávanej veci) jej v mesiaci december 2018 uhradil
titulom výživného sumu 200 Eur a v januári 2019 sumu 150 Eur. Okrem týchto dvoch platieb jej žiadne
iné výživné na dcéru neuhradil. Má vedomosť o tom, že na Vianoce 2018 dal obžalovaný dcére 15 Eur

do školy a dcéra od neho dostala i starší používaný notebook.

Z rodného listu D. T. a rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 12.11.2007, sp. zn. 37C/105/2007
má súd za preukázané, že obžalovanému ako P. D. T., nar. XX.XX.XXXX bola právoplatne uložená
povinnosť prispievať na výživu svojej dcéry sumou 3000 Sk (99,58 Eur) mesačne vždy do 22. dňa v

mesiaci vopred k rukám matky - V. Z..

Výsledky procesu dokazovania dávajú súdu bezpečný záver na skonštatovanie, že obžalovaný T.X.
ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt s individuálne určenou povinnosťou tým, že najmenej tri
mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, naplnil všetky

zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. tak
po stránke objektívnej ako i subjektívnej. Z hľadiska zavinenia súd konanie obžalovaného kvalifikoval
ako nepriamy úmysel s tým, že obžalovaný vedel, že svojim konaním, resp. opomenutím konania, na
ktoré bol povinný, môže spôsobiť porušenie objektu chráneného Trestným zákonom a pre tento prípad
s tým bol uzrozumený.K argumentácii obžalovaného, že výživné neplnil z dôvodu vlastnej zlej finančnej situácie považuje súd
za vhodné poukázať na to, že zo správy AUTO-IMPEX, spol. s.r.o. (č.l. 63) vyplynulo, že obžalovaný bol
zamestnaný v riadnom pracovnom pomere od 01.08.2010 do 23.10.2017, pričom vyživovaciu povinnosť

na svoju dcéru zamestnávateľovi počas celého pracovného pomeru nenahlásil. Dôvodom rozviazania
pracovného pomeru boli neospravedlnené neprítomnosti obžalovaného na pracovisku, čoho následkom
bolo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Následne bol obžalovaný
zamestnaný v spoločnosti Bekaert od 01.11.2017 do 05.12.2017, pričom vyživovaciu povinnosť na dcéru
si opäť nenahlásil. Pracovný pomer bol skončený zo strany obžalovaného v skúšobnej dobe (č.l. 59).

Následne bola obžalovanému Sociálnou poisťovňou v období od 10.01.2018 do 19.02.2018 vyplatená
dávka v nezamestnanosti vo výške 808,10 Eur (č.l. 56). Na úrade práce - pracovisko Hlohovec bol
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 10.01.2018 do 19.02.2018, pričom vyradený bol z dôvodu
nespolupráce (č.l. 74).

Vo svetle vyššie uvedeného považuje súd argumentáciu obžalovaného iba za bagatelizovanie vlastnej

zodpovednosti za spáchaný skutok, nakoľko v nepriaznivej finančnej situácii sa obžalovaný neocitol z
objektívnych, ale zo subjektívnych dôvodov, ktorých následky v žiadnom prípade nemôže znášať osoba,
voči ktorej má zákonnú vyživovaciu povinnosť.

Súd považuje za vhodné obžalovanému zdôrazniť, že nie je jeho oprávnením si svojou vlastnou úvahou

upravovať výšku vyživovacej povinnosti, ktorá mu bola určená právoplatným súdnym rozhodnutím bez
toho, že by existovali objektívne skutočnosti nezávislé na jeho vôli, ktoré mu výživné v stanovenej výške
neumožňujú plniť. Nepriaznivá finančná situácia ho trestnoprávnej zodpovednosti v žiadnom prípade
nezbavuje, keďže súd nezistil žiadnu takú objektívnu skutočnosť, ktorá by obžalovanému objektívne
bránila nájsť si prácu a teda si potrebný príjem zabezpečiť. Z procesu dokazovania bez pochybností

vyplýva, že obžalovaný ako fyzicky zdravý jedinec v produktívnom veku vlastným zavinením nebol
zamestnaný a dokonca vlastným zavinením bol vyradený aj z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Či
už neschopnosť obžalovaného, alebo jeho nezáujem v žiadnom prípade nie je možné posudzovať ako
objektívnu skutočnosť nezávislú na jeho vôli, ktorá by ho zbavovala zákonnej rodičovskej vyživovacej
povinnosti, ktorej rozsah bol určený právoplatným rozhodnutím súdu.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu, pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to predpokladá
ustanovenie § 34 Tr. zák., prihliadol súd na spôsob spáchania činu úmyselným konaním obžalovaného
nesúceho znaky značnej ľahostajnosti voči vlastnému dieťaťu, jeho následok v podobe porušenia
druhového objektu chráneného Trestným zákonom, zavinenie vo forme nepriameho úmyslu (§ 15 ods.

1 písm. b) Tr. zák.), pohnútku, existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (keďže sa ku
skutku priznal a oľutoval ho), absenciu priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák.., pričom prihliadol i na
osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy s tým, že v tomto smere majú nepochybný
význam najmä údaje vyplývajúce z odpisu jeho registra trestov a výpisu priestupkov, z ktorých vyplýva,
že obžalovaný bol doposiaľ raz súdne trestný pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §

289 Tr. zák. a v súčasnosti sa na neho hľadí ako keby odsúdený nebol a priestupkovo doposiaľ riešený
nebol.

Vychádzajúc z trestnej sadzby v zmysle § 207 ods. 1 Tr. zák. upravenej postupom podľa § 38 ods. 3
Tr. zák. súd nadobudol presvedčenie, že na nápravu obžalovaného a najmä na jeho uvedomenie si

spoločenskej neprípustnosti a trestnoprávnych dôsledkov svojho úmyselného a ľahostajného konania
je na neho potrebné pôsobiť trestnom odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon mu súd
podmienečne odložil s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 16 mesiacov.

Na posilnenie účelu trestu a najmä včasné uspokojenie nároku oprávnenej osoby na výživné súd

obžalovanému uložil povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné a tiež i povinnosť
zamestnať sa v skúšobnej dobe, alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Skutkovú vetu tohto rozsudku súd čo do výšky zameškaného výživného upravil v zmysle § 122 ods. 13
Tr. zák. s prihliadnutím na výsledky procesu dokazovania, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný po podaní

obžaloby uhradil na výživnom sumu 350 Eur.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia cestou Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku sa rozumie

jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.