Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 16, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/102/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708208993
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6708208993.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu I/

H. E., U.. XX. XX. XXXX, R. R. XXXX/XX, XXX XX Q., štátne občianstvo: SR, zastúpeného JUDr.
Ľubomírom Kaščákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Horná 35, 974 01 Banská Bystrica,
proti žalovanému Slovenská republika - Ozbrojené sily Slovenskej republiky, zastúpená Ministerstvom
obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava 3, IČO: 30845572, o zaplatenie
3.643,75 Eur s príslušenstvom a žalobcu II/ C. D., U.. XX. XX. XXXX, R. Š. XXX/XX, XXX XX O.,
štátne občianstvo: SR, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Kaščákom, advokátom, Advokátska kancelária
so sídlom Horná 35, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Slovenská republika - Ozbrojené sily

Slovenskej republiky, zastúpená Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8,
832 47 Bratislava 3, IČO: 30845572, o zaplatenie 1.314,20 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi I/ sumu 3.643,75 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5
% ročne zo sumy 3.643,75 Eur od 08.02.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca I/ m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 62 %.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi II/ sumu 1.314,20 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5
% ročne zo sumy 1.314,20 Eur od 08.02.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobca II/ m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 46 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca I/ sa žalobou zo dňa 15.08.2008, ktorá bola doručená súdu dňa 27.08.2008 domáhal voči
žalovanému zaplatenia 136.889,- Sk, čo po prepočte konverzným kurzom 1,- Eur = 30,1260 Sk je
4.543,88 Eur spolu s príslušenstvom a to úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 08.02.2008
do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je fyzická osoba, profesionálny

vojak ozbrojených síl SR, služobne zaradený vo Vojenskom útvare 4977 Sliač. Žalovaný je jeho
zamestnávateľom. Žiadosťou zo dňa 08.02.2008 požiadal žalovaného o preplatenie výkonu štátnej
služby nad určený služobný čas v súlade s ustanoveniami § 89 a § 90 Zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej
službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon“). Nad určený služobný čas vykonával štátnu službu v roku 2005 za obdobie
mesiacov september až december, keď bol podľa rozvrhnutého služobného času určeného veliteľom
povinný odpracovať 656 hodín. Na základe príkazov a nariadení nadriadeného reálne odpracoval 977

hodín. Za jednotlivé mesiace mu tak vznikol nárok za službu nadčas celkovo 321 hodín. V období
roku 2006 za mesiace január až apríl mal odpracovať podľa rozvrhnutého služobného času 656 hodín.
Reálne odpracoval na príkaz nadriadeného 747,5 hodín. Štátnu službu nadčas vykonal v rozsahu
99 hodín, pretože 7,5 hodiny bolo potrebné započítať do naplnenia pracovného fondu za jednotlivétýždne, v ktorých odpracoval menej hodín, ako boli určené rozvrhnutím služobného času. Celkove za
uvedené obdobie mu vznikol nárok za službu nadčas 91,5 hodiny. V mesiacoch máj až august 2006
bol povinný odpracovať podľa rozvrhu služobného času určeného nadriadeným 680 hodín. Reálne

odpracoval 881,5 hodín. Štátnu službu nadčas vykonával 227 hodín. Za uvedené obdobie a jednotlivé
týždne v mesiacoch odpracoval do fondu služobného času menší rozsah hodín, ako boli stanovené
o 25,5 hodiny. Po odpočítaní naplnenia fondu služobného času odpracoval štátnu službu nadčas v
rozsahu 201,5 hodín. V mesiacoch september až december roku 2006 mal rozvrhnutý služobný čas na
640 hodín. Reálne odpracoval 802 hodiny. Za jednotlivé týždne uvedených mesiacov odpracoval menej

hodín, ako boli určené rozvrhnutím služobného času. Celkove odpracoval štátnu službu nadčas 275
hodiny. Po odpočítaní štátnej služby nad čas a chýbajúcich hodín do rozvrhnutého fondu pracovného
času 113 hodiny, vznikol mu výkon služby nadčas celkove 162 hodiny. V mesiacoch január až apríl roku
2007 mal rozvrhnutý služobný čas na 664 hodín. Reálne odpracoval 710 hodiny. Za jednotlivé týždne
uvedených mesiacov odpracoval menej hodín, ako boli určené rozvrhnutím služobného času. Celkove
odpracoval štátnu službu nadčas 127 hodín. Po odpočítaní štátnej služby nadčas a chýbajúcich hodín

do rozvrhnutého fondu pracovného času 81 hodín, vznikol mu výkon služby nadčas celkove 46 hodín.
V mesiacoch máj až jún roku 2007 mal rozvrhnutý služobný čas na 336 hodín. Reálne odpracoval 347
hodín. Za jednotlivé týždne uvedených mesiacov odpracoval menej hodín, ako boli určené rozvrhnutím
služobného času. Celkove odpracoval štátnu službu nadčas 120,5 hodín. Po odpočítaní štátnej služby
nadčas a chýbajúcich hodín do rozvrhnutého fondu pracovného času 109,5 hodín, vznikol mu výkon

služby nadčas celkove 11 hodín. Za obdobie september až december 2005 dosiahol hodinovú sadzbu
služobného platu 178,48 Sk (27.820 x 2 + 35.890 + 25.550 = 117.080/656 h = 178,48 Sk/h). Reálne
odpracoval štátnu službu nadčas v rozsahu 321 hodín. Vo finančnom vyjadrení mu náleží za výkon
služby nadčas 57.291,- Sk (178,48 x 321 h). Za obdobie január až apríl 2006 dosiahol hodinovú sadzbu
služobného platu 155,79 Sk (25.550 + 24.726 + 26.374 + 25.550 = 102.200/656 h = 155,79 Sk/h).

Reálne odpracoval štátnu službu nadčas v rozsahu 91,5 hodiny. Vo finančnom vyjadrení mu náleží za
výkon služby nadčas 14.255,- Sk (155,79 x 91,50 h). Za obdobie máj až august 2006 dosiahol hodinovú
sadzbu služobného platu 150,29 Sk (25.550 x 4 = 102.200/680 = 150,29 Sk/h). Reálne odpracoval
štátnu službu nadčas v rozsahu 201,5 hodín. Vo finančnom vyjadrení mu náleží za výkon služby nadčas
30.284,- Sk (150,29 x 201,5 h). Za obdobie september až december 2006 dosiahol hodinovú sadzbu

služobného platu 162,38 Sk (25.550 x 3 + 27.275 = 103.925/640 = 162,38 Sk/h). Reálne odpracoval
štátnu službu nadčas v rozsahu 162 hodín. Vo finančnom vyjadrení mu náleží za výkon služby nadčas
26.306,- Sk (162,38 x 162 h). Za obdobie január až apríl 2007 dosiahol hodinovú sadzbu služobného
platu 153,92 Sk (25.550 x 4 = 102.200/664 h = 153,92 Sk/h). Reálne odpracoval štátnu službu nadčas
v rozsahu 46 hodiny. Vo finančnom vyjadrení mu náleží za výkon služby nadčas 7.080,- Sk (153,92

x 46 h). Za obdobie máj až jún 2007 dosiahol hodinovú sadzbu služobného platu 152,08 Sk (25.550
x 2 = 51.100/336 h = 152,08 Sk/h). Reálne odpracoval štátnu službu nadčas v rozsahu 11 hodín. Vo
finančnom vyjadrení mu náleží za výkon služby nadčas 1.673,- Sk (152,08 x 11 h). Zákon č. 346/2005
Z.z. s účinnosťou do 01. 07. 2007 (v znení zákona č. 253/2007 Z.z.) upravoval v štvrtej časti podmienky
vykonávania štátnej služby. Ustanovením § 88 je definovaný služobný čas ako časový úsek, v ktorom je

profesionálny vojak k dispozícii služobnému úradu, vykonáva štátnu službu a plní služobné povinnosti
vyplývajúce za a) funkcie, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný alebo b) vojenského rozkazu
vedúceho služobného úradu alebo veliteľa. V ustanovení § 90 zákona je definovaná štátna služba nad
určený služobný čas: (1) ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, profesionálny vojak je povinný
vykonávať štátnu službu nad určený služobný čas (ďalej len „štátna služba nadčas“). Štátna služba

nadčas zahŕňa plnenie služobných povinností, ktoré vzhľadom na dôležitý záujem štátnej služby, rozsah
služobných povinností alebo ich neodkladnosť nemožno zabezpečiť v určenom služobnom čase. Štátnu
službu nadčas vykonáva profesionálny vojak na príkaz alebo so súhlasom vedúceho služobného úradu
alebo veliteľa. (2) štátnou službou nadčas na účely tohto zákona je aj čas, ktorý počas služobnej cesty
pripadol na sobotu, na nedeľu, na sviatok alebo na ďalší deň pracovného pokoja na prepravu do miesta

plnenia služobných povinností a pri návrate z miesta plnenia služobných povinností. (3) za štátnu službu
nadčas, ktorá presiahne 5 hodín v týždni, patrí profesionálnemu vojakovi náhradné voľno. (4) ak sa za
štátnu službu nadčas neposkytne náhradné voľno, patrí profesionálnemu vojakovi za každú hodinu takej
služby hodinová sadzba jeho služobného platu. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva,
že profesionálny vojak vykonáva štátnu službu podľa rozvrhnutia služobného času, ktoré je oprávnený

rozhodnúť vedúci služobného úradu, ktorý určí začiatok a koniec služobného času v jednotlivých dňoch.
Štátna služba, ktorá je vykonávaná nadčas určený rozvrhnutím služobného času je považovaný výkon
štátnej služby, ktorý presiahne 5 hodín v týždni. Za tento nadčas patrí profesionálnemu vojakovi podľa
ustanovenia § 90 ods. 3 zákona náhradné voľno. Ak sa za štátnu službu nadčas neposkytne náhradnévoľno patrí profesionálnemu vojakovi za každú hodinu takej služby hodinová sadzba jeho služobného
času. Žalovaný mu neposkytol za prácu nadčas náhradné voľno a nevyhovel ani jeho žiadosti na
zaplatenie služby nadčas vo výške hodinovej sadzby jeho služobného platu. Z vyššie uvedených

rozpisov výkonu štátnej služby vyplývajú hodiny štátnej služby nadčas, ktoré boli počítané ako výkon
štátnej služby, ktorý presiahol rozvrhnutý služobný čas podľa jednotlivých týždňov. Od počtu hodín
štátnej služby nadčas boli odpočítané hodiny, v ktorých vykonával štátnu službu po čas kratší, ako
bol rozvrhnutý služobný čas. Takto dospel k výpočtu hodín štátnej služby nad čas, ktorú vykonával
v jednotlivých vyššie špecifikovaných časových úsekoch. V zmysle ustanovenia § 90 ods. 4 zákona,

ak mu nebolo poskytnuté náhradné voľno, patrí mu za každú hodinu štátnej služby nadčas hodinová
sadzba jeho služobného platu. V zmysle ustanovenia § 89 ods. 2 má nadriadeným rozvrhnutý čas
štátnej služby nerovnomerne, preto je potrebné postupovať tak, že priemerný týždenný služobný čas
nesmie presiahnuť v období najviac 4 mesiacoch ustanovený týždenný služobný čas. Výpočet nároku za
štátnu službu nadčas je preto prepočítaný za obdobia 4 po sebe idúcich mesiacov. Výška priemerného
služobnéhoplatujevypočítanáakosúčetslužobnýchplatovza4posebeidúcemesiacevktorýchvznikol

nárok na preplatenie štátnej služby nadčas vydelený počtom dní, na ktoré bol rozvrhnutý služobný čas.
Dňa 21.01.2008 požiadal veliteľa o preplatenie hodín za prácu nadčas. Veliteľ vojenského útvaru 4977
Sliač dňa 07.02.2008 k jeho žiadosti uviedol, že požiadal o výklad Úrad právnych služieb Ministerstva
obrany SR k spôsobu prepočítania štátnej služby nad čas, ale doposiaľ žiadne vyjadrenie neobdržal a
nedokáže tak prijať jednoznačné rozhodnutie. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania
stanoví vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Vykonávacím predpisom k tomuto
ustanoveniu je Nariadenie Vlády č. 87/1995, podľa ktorého, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska. Dňa 21.01.2008 požiadal o preplatenie nároku.

Veliteľ jeho žiadosť posúdil dňa 07.02.2008, tak že sa nemôže k veci záväzne vyjadriť. Preto považuje
deň nasledujúci, tj. 08.02.2008 za deň, kedy sa žalovaný dostal do omeškania. Úrok z omeškania je
stanovený dvojnásobkom diskontnej sadzby NBS, tj. ku dňu omeškania vo výške 8,5 % ročne.

2. Žalobca II/ sa žalobou zo dňa 15.08.2008, ktorá bola doručená súdu dňa 27.08.2008 domáhal voči

žalovanému zaplatenia čiastky 56.897,- Sk, čo po prepočte konverzným kurzom 1,- Eur = 30,1260 Sk
je 1.888,63 Eur spolu s príslušenstvom a to úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 08.02.2008
do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je fyzická osoba, profesionálny
vojak ozbrojených síl SR, služobne zaradený vo Vojenskom útvare 4977 Sliač. Žalovaný je jeho
zamestnávateľom. Žiadosťou zo dňa 08.02.2008 požiadal žalovaného o preplatenie výkonu štátnej

služby nad určený služobný čas v súlade s ustanoveniami § 89 a § 90 Zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej
službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon“). Nad určený služobný čas vykonával štátnu službu v roku 2005 za obdobie
mesiacov september až december, keď bol podľa rozvrhnutého služobného času určeného veliteľom
povinný odpracovať 656 hodín. Na základe príkazov a nariadení nadriadeného reálne odpracoval 729,5

hodín. Za jednotlivé mesiace mu tak vznikol nárok za službu nadčas celkovo 73,5 hodín. V období roku
2006zamesiacejanuáražaprílmalodpracovaťpodľarozvrhnutéhoslužobnéhočasu656hodín.Reálne
odpracoval na príkaz nadriadeného 703 hodín. Štátnu službu nadčas vykonal v rozsahu 94,5 hodín,
pretože 47,5 hodiny bolo potrebné započítať do naplnenia pracovného fondu za jednotlivé týždne, v
ktorých odpracoval menej hodín, ako boli určené rozvrhnutím služobného času. Celkove za uvedené

obdobie mu vznikol nárok za službu nadčas 47 hodín. V mesiacoch máj až august 2006 bol povinný
odpracovať podľa rozvrhu služobného času určeného nadriadeným 680 hodín. Reálne odpracoval
706,5 hodín. Štátnu službu nadčas vykonával 134 hodín. Za uvedené obdobie a jednotlivé týždne v
mesiacoch odpracoval do fondu služobného času menší rozsah hodín, ako boli stanovené o 107,5
hodín. Po odpočítaní naplnenia fondu služobného času odpracoval štátnu službu nadčas v rozsahu 26,5

hodín. V mesiacoch september až december roku 2006 mal rozvrhnutý služobný čas na 640 hodín.
Reálne odpracoval 696,5 hodín. Za jednotlivé týždne uvedených mesiacov odpracoval menej hodín,
ako boli určené rozvrhnutím služobného času. Celkove odpracoval štátnu službu nad čas 186 hodín.
Po odpočítaní štátnej služby nad čas a chýbajúcich hodín do rozvrhnutého fondu pracovného času
129,5 hodín, vznikol mu výkon služby nadčas celkove 56,5 hodín. V mesiacoch január až apríl roku

2007 mal rozvrhnutý služobný čas na 664 hodín. Reálne odpracoval 747 hodín. Za jednotlivé týždne
uvedených mesiacov odpracoval menej hodín, ako boli určené rozvrhnutím služobného času. Celkove
odpracoval štátnu službu nadčas 213,5 hodín. Po odpočítaní štátnej služby nadčas a chýbajúcich hodín
do rozvrhnutého fondu pracovného času 130,5 hodín, vznikol mu výkon služby nadčas celkove 83 hodín.V mesiacoch máj až jún roku 2007 mal rozvrhnutý služobný čas na 336 hodín. Reálne odpracoval 374
hodín. Za jednotlivé týždne uvedených mesiacov odpracoval menej hodín, ako boli určené rozvrhnutím
služobného času. Celkove odpracoval štátnu službu nadčas 75,5 hodín. Po odpočítaní štátnej služby

nadčas a chýbajúcich hodín do rozvrhnutého fondu pracovného času 37,5 hodín, vznikol mu výkon
služby nadčas celkove 38 hodín. Za obdobie september až december 2005 dosiahol hodinovú sadzbu
služobného platu 186,37 Sk (28.588 + 27.820 + 38.032 + 27.820 = 122.260/656 h = 186,37 Sk/h).
Reálne odpracoval štátnu službu nadčas v rozsahu 73,50 hodín. Vo finančnom vyjadrení mu náleží
za výkon služby nadčas 13.698,- Sk (186,37 x 73,50 h). Za obdobie január až apríl 2006 dosiahol

hodinovú sadzbu služobného platu 174,63 Sk (27.820 x 4 = 111.280/656 h = 169,63 Sk/h). Reálne
odpracoval štátnu službu nadčas v rozsahu 47 hodiny. Vo finančnom vyjadrení mu náleží za výkon
služby nadčas 7.973,- Sk (169,63 x 47 h). Za obdobie máj až august 2006 dosiahol hodinovú sadzbu
služobného platu 163,65 Sk (27.820 x 4 = 111.280/680 h = 163,65 Sk/h). Reálne odpracoval štátnu
službu nadčas v rozsahu 26,5 hodín. Vo finančnom vyjadrení mu náleží za výkon služby nadčas 4.337,-
Sk (163,65 x 26,5 h). Za obdobie september až december 2006 dosiahol hodinovú sadzbu služobného

platu 187,51 Sk (27.820 x 3 + 36.545 = 120.005/640 = 187,51 Sk/h). Reálne odpracoval štátnu službu
nadčas v rozsahu 56,5 hodiny. Vo finančnom vyjadrení mu náleží za výkon služby nadčas 10.594,-
Sk (187,51 x 56,5 h). Za obdobie január až apríl 2007 dosiahol hodinovú sadzbu služobného platu
167,60 Sk (27.820 x 4 = 111.280/664 h = 167,60 Sk/h). Reálne odpracoval štátnu službu nad čas v
rozsahu 83 hodiny. Vo finančnom vyjadrení mu náleží za výkon služby nadčas 13.910,- Sk (167,60 x

83 h). Za obdobie máj až jún 2007 dosiahol hodinovú sadzbu služobného platu 168,04 Sk (27.820 +
28.640 = 56.460/336 h = 168,04 Sk/h). Reálne odpracoval štátnu službu nadčas v rozsahu 38 hodín. Vo
finančnom vyjadrení mu náleží za výkon služby nadčas 6.385,- Sk (168,04 x 38 h). Zákon č. 346/2005
Z.z. s účinnosťou do 01.07.2007 (v znení zákona č. 253/2007 Z.z.) upravoval v štvrtej časti podmienky
vykonávania štátnej služby. Ustanovením § 88 je definovaný služobný čas ako časový úsek, v ktorom je

profesionálny vojak k dispozícii služobnému úradu, vykonáva štátnu službu a plní služobné povinnosti
vyplývajúce za a) funkcie, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný alebo b) vojenského rozkazu
vedúceho služobného úradu alebo veliteľa. V ustanovení § 90 zákona je definovaná štátna služba nad
určený služobný čas: (1) ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, profesionálny vojak je povinný
vykonávať štátnu službu nad určený služobný čas (ďalej len „štátna služba nadčas“). Štátna služba

nadčas zahŕňa plnenie služobných povinností, ktoré vzhľadom na dôležitý záujem štátnej služby, rozsah
služobných povinností alebo ich neodkladnosť nemožno zabezpečiť v určenom služobnom čase. Štátnu
službu nadčas vykonáva profesionálny vojak na príkaz alebo so súhlasom vedúceho služobného úradu
alebo veliteľa. (2) štátnou službou nadčas na účely tohto zákona je aj čas, ktorý počas služobnej cesty
pripadol na sobotu, na nedeľu, na sviatok alebo na ďalší deň pracovného pokoja na prepravu do miesta

plnenia služobných povinností a pri návrate z miesta plnenia služobných povinností. (3) za štátnu službu
nad čas, ktorá presiahne 5 hodín v týždni, patrí profesionálnemu vojakovi náhradné voľno. (4) ak sa za
štátnu službu nadčas neposkytne náhradné voľno, patrí profesionálnemu vojakovi za každú hodinu takej
služby hodinová sadzba jeho služobného platu. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva,
že profesionálny vojak vykonáva štátnu službu podľa rozvrhnutia služobného času, ktoré je oprávnený

rozhodnúť vedúci služobného úradu, ktorý určí začiatok a koniec služobného času v jednotlivých dňoch.
Štátna služba, ktorá je vykonávaná nadčas určený rozvrhnutím služobného času je považovaný výkon
štátnej služby, ktorý presiahne 5 hodín v týždni. Za tento nadčas patrí profesionálnemu vojakovi podľa
ustanovenia § 90 ods. 3 zákona náhradné voľno. Ak sa za štátnu službu nadčas neposkytne náhradné
voľno patrí profesionálnemu vojakovi za každú hodinu takej služby hodinová sadzba jeho služobného

času. Žalovaný mu neposkytol za prácu nadčas náhradné voľno a nevyhovel ani jeho žiadosti na
zaplatenie služby nadčas vo výške hodinovej sadzby jeho služobného platu. Z vyššie uvedených
rozpisov výkonu štátnej služby vyplývajú hodiny štátnej služby nadčas, ktoré boli počítané ako výkon
štátnej služby, ktorý presiahol rozvrhnutý služobný čas podľa jednotlivých týždňov. Od počtu hodín
štátnej služby nadčas boli odpočítané hodiny, v ktorých vykonával štátnu službu po čas kratší, ako

bol rozvrhnutý služobný čas. Takto dospel k výpočtu hodín štátnej služby nadčas, ktorú vykonával v
jednotlivých vyššie špecifikovaných časových úsekoch. V zmysle ustanovenia § 90 ods. 4 zákona, ak
mu nebolo poskytnuté náhradné voľno, patrí mu za každú hodinu štátnej služby nad čas hodinová
sadzba jeho služobného platu. V zmysle ustanovenia § 89 ods. 2 má nadriadeným rozvrhnutý čas
štátnej služby nerovnomerne, preto je potrebné postupovať tak, že priemerný týždenný služobný čas

nesmie presiahnuť v období najviac 4 mesiacoch ustanovený týždenný služobný čas. Výpočet nároku za
štátnu službu nadčas je preto prepočítaný za obdobia 4 po sebe idúcich mesiacov. Výška priemerného
služobnéhoplatujevypočítanáakosúčetslužobnýchplatovza4posebeidúcemesiacevktorýchvznikol
nárok na preplatenie štátnej služby nadčas vydelený počtom dní, na ktoré bol rozvrhnutý služobný čas.Dňa 21.01.2008 požiadal veliteľa o preplatenie hodín za prácu nadčas. Veliteľ vojenského útvaru 4977
Sliač dňa 07.02.2008 k jeho žiadosti uviedol, že požiadal o výklad Úrad právnych služieb Ministerstva
obrany SR k spôsobu prepočítania štátnej služby nadčas, ale doposiaľ žiadne vyjadrenie neobdržal a

nedokáže tak prijať jednoznačné rozhodnutie. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania
stanoví vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Vykonávacím predpisom k tomuto
ustanoveniu je Nariadenie Vlády č. 87/1995, podľa ktorého, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok

diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska. Dňa 21.01.2008 požiadal o preplatenie nároku.
Veliteľ jeho žiadosť posúdil dňa 07.02.2008, tak že sa nemôže k veci záväzne vyjadriť. Preto považuje
deň nasledujúci, tj. 08.02.2008 za deň, kedy sa žalovaný dostal do omeškania. Úrok z omeškania je
stanovený dvojnásobkom diskontnej sadzby NBS, tj. ku dňu omeškania vo výške 8,5 % ročne.

3. Žalovaný k žalobe žalobcu I/ uviedol, že namieta nesprávny výpočet počtu hodín štátnej služby nad

určený služobný čas a tým aj nesprávnosť výšky vypočítanej náhrady. Podľa neho je v predmetnom
spore rozhodujúcou skutočnosťou právne posúdenie, či výkon pohotovostného systému vzdušných
síl možno hodnotiť ako 24 hodinovú zmenu, resp. stálu službu, ktorej výkon nezakladá nárok na
aplikáciu ustanovenia § 90 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej služby profesionálnych vojakov
ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v

rozhodnom období (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z.z.“) alebo nie. Štátna služba nad určený služobný
čas profesionálnych vojakov je upravená v § 90 zákona č. 346/2005 Z.z. Podľa ustanovenia § 90 ods. 3
zákonač.346/2005Z.z.zaštátnuslužbunadčas,ktorápresiahne5hodínvtýždni,patríprofesionálnemu
vojakovi náhradné voľno. Podľa ustanovenia § 90 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z.z., ak sa za štátnu službu
nadčas neposkytne náhradné voľno, patrí profesionálnemu vojakovi za každú hodinu takejto služby

hodinová sadzba jeho služobného platu. Z uvedených ustanovení zákona vyplýva, že štátnu službu
nadčas možno počítať výlučne po týždňoch, nie po štvrťrokoch, ako to urobil žalobca I/. Navyše podľa
ustanovenia § 138 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z.z., služobný plat profesionálneho vojaka je určený už
s prihliadnutím na štátnu službu vykonávanú v noci, v sobotu, nedeľu, vo sviatok a na štátnu službu
nadčas. Služobný plat profesionálneho vojaka je tiež určený už s prihliadnutím na služobnú pohotovosť.

Z obsahu uvedených ustanovení teda vyplýva, že i v prípade, ak by žalobca I/ vykonával štátnu službu
nad určený služobný čas, mohla by mu patriť finančná náhrada podľa § 90 ods. 4 zákona č. 346/2005
Z.z. pri 40 hodinovom pracovnom týždni len za štátnu službu nad služobný čas presahujúci 45 hodín
v týždni. Podľa ustanovenia § 92 písm. f) zákona č. 346/2005 Z.z., ustanovenia § 88 ods. 1, § 89
až 91 sa na profesionálneho vojaka nevzťahujú počas výkonu 24 hodinovej zmeny, stálych služieb a

dozorných pohotovostných služieb. Ak profesionálny vojak síce odpracuje viac hodín, ako je určený
služobný čas, resp. nad 45 hodín týždenne, avšak ide o výkon 24 hodinovej zmeny, stálych služieb a
dozorných pohotovostných služieb, vzhľadom na obsah § 92 písm. f) zákona č. 346/2005 Z.z. nejde o
štátnu službu nad určený služobný čas. Za výkon týchto služieb teda nepatrí ani náhradné voľno podľa §
90 ods. 3, ani peňažná náhrada podľa § 90 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z.z. Zákon č. 346/2005 Z.z. v § 89

ods. 3 ustanovuje, že dĺžka jednej nepretržitej zmeny v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín.
Výnimku nad rámec určeného služobného času v prípadoch špecifických činností ustanovuje Služobný
predpis hlavého služobného úradu pre štátnu službu profesionálnych vojakov č. 13/2005 o výnimke
nad rámec určeného služobného času v prípadoch špecifických činností, pričom za špecifickú činnosť
sa považuje činnosť hasičskej jednotky, technickej, požiarnej a záchrannej pohotovosti vo vzdušných

silách.Podľačl.2citovanéhopredpisusaprofesionálnemuvojakovizaradenémunavýkonštátnejslužby
určuje 24 hodinová nepretržitá zmena so začiatkom o 7.00 hodine. Počas výkonu pohotovostného
systému vzdušných síl musí byť profesionálny vojak nepretržite 24 hodín k dispozícii služobnému úradu,
vykonávať štátnu službu a plniť služobné povinnosti vyplývajúce z funkcie, do ktorej bol ustanovený
alebo vymenovaný, alebo vojenského rozkazu vedúceho služobného úradu alebo veliteľa. Z uvedeného

dôvodu podľa jeho názoru je potrebné výkon pohotovostného systému chápať ako 24 hodinovú zmenu
a stálu službu v zmysle § 92 písm. f) zákona č. 346/2005 Z.z..

4. Žalovaný k žalobe žalobcu II/ uviedol, že namieta nesprávny výpočet počtu hodín štátnej služby
nad určený služobný čas a tým aj nesprávnosť výšky vypočítanej náhrady. Štátna služba nad určený

služobný čas profesionálnych vojakov je upravená v § 90 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe
profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z.z.“). Podľa § 90 ods. 3 zákona č. 346/2005
Z.z., za štátnu službu nadčas, ktorá presiahne 5 hodín v týždni, patrí profesionálnemu vojakovi náhradnévoľno. Podľa § 90 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z.z., ak sa za štátnu službu nadčas neposkytne náhradné
voľno, patrí profesionálnemu vojakovi za každú hodinu takejto služby hodinová sadzba jeho služobného
platu. Podľa § 138 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z.z., služobný plat profesionálneho vojaka je určený

už s prihliadnutím na štátnu službu vykonávajú v noci, sobotu, nedeľu, vo sviatok a za štátnu službu
nadčas. Služobný plat profesionálneho vojaka je tiež určený už s prihliadnutím na služobnú pohotovosť.
Z obsahu uvedených ustanovení teda vyplýva, že i v prípade, žeby žalobca II/ vykonával štátnu službu
nad určený služobný čas, mohla by mu patriť finančná náhrada podľa § 90 ods. 4 zákona č. 346/2005
Z.z. pri 40 hodinovom pracovnom týždni len za štátnu službu nad služobný čas presahujúci 45 hodín v

týždni. Podľa § 92 písm. f) a g) zákona č. 346/2005 Z.z., v znení platnom do 30. júna 2007, ustanovenia
§ 88 ods. 1, § 89 až 91 sa na profesionálneho vojaka nevzťahujú počas výkonu 24 hodinovej zmeny,
stálych služieb a dozorných pohotovostných zmien, výkonu poriadkovej, strážnej, eskortnej a dozornej
služby. Ak profesionálny vojak síce vykonáva štátnu službu nad určený služobný čas, resp. nad 45 hodín
týždenne, avšak ide o výkon 24 hodinovej zmeny, stálych služieb a dozorných pohotovostných zmien,
výkon poriadkovej, strážnej, eskortnej a dozornej služby, vzhľadom na obsah § 92 písm. f) a g) zákona č.

346/2005 Z.z., nejde o štátnu službu nad určený služobný čas a preto mu za výkon týchto služieb nepatrí
ani náhradné voľno podľa § 90 ods. 3 a ani peňažná náhrada podľa § 90 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z.z.
Prevažná časť služieb, ktoré žalobca II/ vykonával v rozhodnom období, tj. od septembra 2005 do júna
2007, sú práve stále služby v pohotovostnom systéme (PoSy). Okrem toho žalobca II/ spochybňuje,
či výkon stálej služby PoSy možno považovať za 24 hodinovú zmenu, resp. či ide o stálu službu.

Podľa ustanovenia § 89 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z.z. o rozvrhnutí služobného času rozhoduje vedúci
služobného úradu, ktorý určí aj začiatok, aj koniec služobného času v jednotlivých dňoch. Dĺžka jednej
nepretržitej zmeny v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín. Výnimku nad rámec určeného
služobného času v prípadoch špecifických činností ustanoví služobný predpis, ktorý vydá minister. V
zmysle druhej vety ustanovenia § 89 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z.z., dĺžka jednej nepretržitej zmeny

v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín. V zmysle tretej vety tohto ustanovenia, výnimku nad
rámec určeného služobného času v prípadoch špecifických činností ustanoví služobný predpis, ktorý
vydá minister. Zásadne teda môže byť dĺžka nepretržitej zmeny v priebehu 24 hodín najviac 12 hodín.
Iba v prípadoch špecifických činností, ktoré sú uvedené v služobnom predpise č. 13/2005 zo dňa 04.
novembra 2005 môže byť dĺžka nepretržitej zmeny 24 hodín. Služobný predpis č. 13/2005 teda umožnil,

aby profesionálny vojaci mohli slúžiť 24 hodinové služby. V služobnom predpise č. 58/2007 zo dňa
25. júna 2007, ktorým sa mení a dopĺňa služobný predpis č. 13/2005 sú len podrobnejšie uvedené
špecifické činnosti, pri vykonávaní ktorých môžu byť nariadené 24 hodinové zmeny. Ide však len o výkon
24 hodinovej zmeny, nejde ale o štátnu službu nad určený služobný čas. Na riešený spor sa vzťahu však
len predpis č. 13/2005, pretože žalobca II/ uplatnil nárok na preplatenie štátnej služby nad čas len do 30.

júna 2007 a služobný predpis č. 58/2007 nadobudol účinnosť až od 01. júla 2007. Služba PoSy trvá 24
hodín. Ide nepochybne o výkon štátnej služby v zmysle ustanovenia § 92 písm. f) zákona č. 346/2005
Z.z. Služba PoSy je vykonávaná nepretržite. Ide súčasne aj o stálu službu v zmysle ustanovenia § 92
písm. f) zákona č. 346/2005 Z.z. Podľa ustanovenia § 92 písm. f) zákona č. 346/2005 Z.z., ustanovenia
§ 88 ods. 1, § 89 až 91 sa na profesionálneho vojaka nevzťahujú počas 24 hodinovej zmeny, stálych

služieb a dozorných pohotovostných zmien. Na výkon 24 hodinovej zmeny a na výkon stálej služby sa
nevťahuje ani § 90 zákona č. 346/2005 Z.z., v ktorom je upravená štátna služba nad určený služobný
čas. Výkon 24 hodinovej zmeny a výkon stálej služby sa teda v zmysle § 92 písm. f) zákona č. 346/2005
Z.z. nepovažuje za štátnu službu nad určený služobný čas. Za výkon štátnej služby nad určený služobný
čas sa teda nepovažuje ani výkon stálej služby, ani 24 hodinovej služby PoSy. Preto výkon stálej služby,

ani 24 hodinovej služby PoSy nemôže byť zahrnutý do štátnej služby nad určený služobný čas. To však
neznamená, žeby žalobca II/ nebol za túto službu finančne odmenený, pretože podľa prvej vety § 138
ods. 3 zákona č. 346/2005 Z.z., služobný plat profesionálneho vojaka je určený už s prihliadnutím na
štátnu službu vykonávanú v noci, v sobotu a v nedeľu, vo sviatok a v štátnu službu nadčas.

5. Žalovaný na základe svojich prepočtov žiadal, aby súd priznal žalobcovi I/ sumu 35,71 Eur (1.075,80
Sk) v hrubom za 7 hodín štátnej služby nadčas a žalobcovi II/ sumu 62,83 Eur (1.892,70 Sk) v hrubom
za 11,5 hodín štátnej služby nadčas a vo zvyšku uplatneného nároku žalobný návrh žalobcov I/ a II/
zamietol.

6. O žalobe žalobcov I/ a II/ prvostupňový súd prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. 14C/102/2008-264
zo dňa 26.11.2009, ktorým uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi I/ sumu 35,71 Eur brutto s
úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 35,71 Eur brutto od 08.02.2008 až do zaplatenia
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ďalej uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi II/ sumu62,83 Eur brutto s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 62,83 Eur brutto od 08.
02. 2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu žalobcov
I/ a II/ zamietol, žalovanému náhradu trov konania voči žalobcom I/ a II/ nepriznal. V odôvodnení

rozsudku prvostupňový súd poukázal na to, že žalobcovia sa uvedených nárokov domáhali z titulu práva
na zaplatenie služobného platu za výkon štátnej služby nad určený služobný čas (ďalej tiež „štátna
služba nadčas“) v zmysle ustanovenia § 90 Zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych
vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom
do 30.06.2007 (ďalej len zákon č. 346/2005 Z.z.), pričom u žalobcu I/, i u žalobcu II/ sa jednalo o

zaplatenie služobného platu za štátnu službu nadčas, ktorú vykonali v období september 2005 až
jún 2007. S prihliadnutím na pracovné zaradenie žalobcov I/ a II/ u žalovaného ako sa ďalej uvádza
v odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu, je potrebné žalobcov I/ a II/ subsumovať pod inštitút
technickej pohotovosti vo vzdušných silách, teda zaradiť ich podľa článku 1. ods. 2 písm. b) Služobného
predpisu č. 13/2005 zo dňa 04.11.2005. Z opisu činností vyplývajúcich z funkcií žalobcov I/ a II/, z časti
charakteristiky funkčnej náplne pre prvostupňový súd vyplynulo, že žalobcovia I/ a II/ boli zaradení do

špeciálnych odborných činností a podieľali sa aj na zabezpečení pohotovostných síl Ozbrojených síl SR
(PoSy) v rozhodnom období. Vzhľadom na ustanovenie § 92 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 346/2005
Z.z., podľa záverov prvostupňového súdu v tomto rozsudku nejde o štátnu službu nad určený služobný
čas a preto žalobcom I/ a II/ za výkon týchto služieb nepatrí ani náhradné voľno podľa § 90 ods. 3
citovaného zákona, a ani peňažná náhrada podľa § 90 ods. 4 citovaného zákona. Ďalej prvostupňový

súd dospel k záveru, že výkon služby v pohotovostnom systéme v danom období sa síce započítaval
do fondu pracovnej doby, ale nezapočítaval sa do štátnej služby nadčas. Za výkon služby v PoSy
nemohlo dôjsť k výkonu štátnej služby nadčas a teda nemohli vzniknúť žalobcom I/ a II/ ani nároky
na vyplatenie alebo preplatenie výkonov štátnej služby nad určený služobný čas, tak ako sa žalobami
domáhali. Ak vzhľadom k uvedenému profesionálny vojak síce odpracuje viac ako 45 hodín týždenne,

avšak ide o výkon 24 hodinovej zmeny stálych služieb a dozorných pohotovostných služieb, ako aj o
výkon poriadkovej, strážnej, eskortnej, tiež dozornej služby, vzhľadom na ustanovenie § 92 ods. 1 písm.
f) a g) zákona č. 346/2005 Z.z., výkon týchto služieb sa nezapočítaval na účely štátnej služby nadčas
a preto im ani nepatrilo náhradné voľno podľa odseku 3 a ani peňažná náhrada podľa odseku 4 § 90
citovaného zákona. Prevažnú časť služieb, ktoré žalobcovia I/ a II/ vykonávali v žalovanom období nad

určený týždenný služobný čas, resp. nad 45 hodín týždenne boli práve stále služby v pohotovostnom
systéme PoSy, pričom za tieto im nepatrila náhrada výkonov štátnej služby nad určený služobný čas.
Preto prvostupňový súd žalobu žalobcov I/ a II/ v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

7. Na základe odvolania žalobcov I/ a II/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 14C/102/2008-264

zo dňa 26.11.2009 Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací uznesením č.k. 17Co/104/2010-305
zo dňa 30.09.2010 rozsudok Okresného súdu vo výrokoch, ktorým žalobu žalobcov I/ a II/ v prevyšujúcej
časti zamietol a v súvisiacich výrokoch o trovách konania zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd sa s názorom prvostupňového súdu v tomto rozsudku nestotožnil.
Podľa záverov odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, výkon služby v pohotovostnom systéme totiž

nemožno hodnotiť len čisto formálne a to tak, že vzhľadom na to, že ide o 24 hodinovú služobnú činnosť,
ale je ju potrebné považovať za niektorú zo služobných činností, uvedených v ustanovení § 92 písm.
f), resp. g) zákona č. 346/2005 Z.z., teda napríklad za výkon 24 hodinovej zmeny, výkon stálej služby
alebo za výkon dozorných pohotovostných zmien, resp. za výkon poriadkovej, strážnej, eskortnej alebo
dozornej služby. Pre právne posúdenie veci je potrebné, aby výkon služby v pohotovostnom systéme bol

analyzovanýzviacerýchkonkrétnychaspektov.Vprvomradetrebaskúmaťcharakterfaktickejpracovnej
činnosti žalobcov I/ a II/ počas výkonu služby v pohotovostnom systéme. Z vykonaného dokazovania
prvostupňovým súdom pre odvolací súd totiž vyplynulo, že počas výkonu služby v pohotovostnom
systéme vykonávali žalobcovia I/ a II/ totožnú pracovnú činnosť, ako v rámci bežnej služobnej činnosti.
Už z tejto samotnej okolnosti možno vyvodiť, že v prípade výkonu služby v pohotovostnom systéme

títo realizujú plnenie svojich služobných (funkčných) povinností. Túto skutočnosť potvrdzuje i to, že
žalobcaI/,akoižalobcaII/majúzabezpečeniepohotovostnéhosystémuuvedenéakofunkčnúpovinnosť
priamo vo svojej funkčnej náplni. Ak teda v prípade žalobcov I/ a II/ výkon služby v pohotovostnom
systéme predstavuje realizáciu ich služobných (funkčných) povinností vyplývajúcich z ich funkčnej
náplne, potom ich výkon služby v pohotovostnom systéme v žiadnom prípade nemožno považovať

za „výkon 24 hodinovej zmeny“ v zmysle § 92 písm. f) zákona č. 346/2005 Z.z. O výkon takejto
24 hodinovej zmeny by v prípade žalobcov I/ a II/ išlo len vtedy, ak by sa jednalo o 24 hodinovú
zmenu, v ktorej by nevykonávali svoje špecifické funkčné povinnosti vyplývajúce z ich služobných
(funkčných) povinností. Iný výklad otázky výkonu služby žalobcov I/ a II/ v pohotovostnom systéme bynebol v súlade s dobrými mravmi (§ 3 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z.). Okrem toho odvolací súd v
zrušujúcom uznesení poukázal i na ďalší podstatný aspekt, a to konkrétne na skutočnosť, že samotný
žalovaný potvrdil, že výkon služby v pohotovostnom systéme sa žalobcom I/ a II/ započítaval do fondu

pracovnej doby. Za tohto stavu je potom absolútne logické, že ak žalobcovia I/ a II/ vykonávali službu
nadčas (v ktorom je zahrnutý výkon ich bežnej služobnej činnosti, i výkon služby v pohotovostnom
systéme) v rozsahu viac ako 5 hodín v týždni, vzniká im ako profesionálnym vojakom nárok na náhradné
voľno (§ 90 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z.z.), eventuálne nárok na preplatenie nadčasu (§ 90 ods. 4
zákona č. 346/2005 Z.z.). Teda ak prvostupňový súd návrh žalobcov I/ a II/ v prevažnej časti zamietol,

ide o rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nakoľko prvostupňový
súd nesprávne vec právne posúdil, ďalej už neskúmal ďalšie relevantné aspekty prejednávanej veci,
teda neskúmal skutkovú opodstatnenosť uplatňovaných nárokov, a ani ich dôvodnosť z hľadiska ich
výšky, keď potom vzhľadom na predpokladaný rozsah potrebného dokazovania s prihliadnutím na
koncentračnú zásadu a zásadu dvojinštančnosti konania odvolaciemu súdu nezostávala iná možnosť,
ako napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v odvolaním napadnutej časti zrušiť a vec v tomto

rozsahu vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

8. Po odvolacom konaní žalobcovia I/ a II/ podaním zo dňa 30.05.2011, ktoré bolo doručené súdu dňa
02.06.2011, v spojení s podaním zo dňa 20.06.2011, ktoré bolo doručené súdu dňa 21.06.2011 upravili
žaloby tak, že žalobca I/ sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 3.643,75 Eur s 8,5 % ročným úrokom

z omeškania z tejto sumy od 08. 02. 2008 do zaplatenia a žalobca II/ sa domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 1.314,20 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 08.02.2008 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Žalobca I/ vyčíslil nárok takto, keď odpracoval: september - december 2005 184,5
hod. s priemerným platom 6,12 Eur/hod., t.j. 1.093,06 Eur, január - apríl 2006 20 hod. s priemerným
platom 5,17 Eur/hod, t.j. 103,42 Eur, máj - august 2006 127 hod. s priemerným platom 4,98/hod, t.j.

633,56 Eur, september - december 2006 200 hod. s priemerným platom 5,39 Eur/hod., t.j. 1.078,- Eur,
január - apríl 2007 47 hod. s priemerným platom 5,10 Eur/hod., t.j. 239,70 Eur, máj - jún 2007 105,5
hod. s priemerným platom 5,04 Eur/hod., t.j. 531,72 Eur, spolu 684 hod., t.j. 3.679,46 Eur - 35,71 Eur, čo
už bolo prisúdené, keď potom zostáva nárok v sume 3.643,75 Eur. Žalobca II/ vyčíslil nárok takto, keď
odpracoval: september - december 2005 49 hod. s priemerným platom 6,18 Eur/hod., t.j. 302,82 Eur,

január - apríl 2006 14 hod s priemerným platom 5,79 Eur/hod., t.j. 81,06 Eur, máj - august 2006 19 hod. s
priemerným platom 5,43 Eur/hod., t.j. 103,17 Eur, september - december 2006 67,5 hod. s priemerným
platom 6,22 Eur/hod., t.j. 419,85 Eur, január - apríl 2007 53 hod. s priemerným platom 5,56 Eur/hod., t.j.
294,68 Eur, máj - jún 2007 31,5 hod. s priemerným platom 5,57Eur/hod., t.j. 175,45 Eur, spolu 234 hod.,
t.j. 1.377,03 Eur - 62,83 Eur, čo už bolo prisúdené, keď potom zostáva nárok v sume 1.314,20 Eur.

9. O tomto procesnom návrhu súd rozhodol uznesením č.k. 14C/102/2008-335 zo dňa 24.06.2011,
ktorým konanie o žalobe žalobcu I/ voči žalovanému v časti o zaplatenie sumy 864,42 Eur zastavil, tiež
zastavil konanie o žalobe žalobcu II/ voči žalovanému v časti o zaplatenie sumy 511,60 Eur. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 22.07.2011.

10. Po zrušení rozsudku prvostupňového súdu žalobcovia I/ a II/, ako i žalovaný zotrvali na svojich
stanoviskách.

11. Žalovaný naďalej trval na tom, že podľa § 92 písm. f) a g) zákona č. 346/2005 Z.z. ustanovenia § 88

ods. 1, § 89 až 91 sa na profesionálneho vojaka nevzťahujú počas výkonu 24 hodinovej zmeny, stálych
služieb a dozorných pohotovostných služieb, výkonu poriadkovej, strážnej, eskortnej a dozornej služby.
V prípade služby v PoSy ide o výkon 24 hodinovej zmeny a súčasne ide aj o stálu službu. Na výkon
služby v PoSy sa teda nepochybne vzťahuje § 92 písm. f) zákona č. 346/2005 Z.z. To má potom za
následok, že výkon služby v PoSy sa síce započítava do fondu pracovnej doby, avšak nezapočítava sa

do stálej služby nadčas. Za výkon služby v PoSy teda nemôže dôjsť k výkonu štátnej služby nadčas. Ak
vzhľadom na uvedené profesionálny vojak síce odpracuje viac ako 45 hodín týždenne, avšak ide o výkon
24 hodinovej zmeny, stálych služieb a dozorných pohotovostných služieb, výkon poriadkovej, strážnej,
eskortnej a dozornej služby, vzhľadom na obsah § 92 písm. f) a g) zákona č. 346/2005 Z.z., výkon týchto
služieb sa nezapočítava na účely štátnej služby nadčas, a preto mu za výkon týchto služieb nepatrí

náhradné voľno podľa § 90 ods. 3, a teda ani peňažná náhrada podľa § 90 ods. 4 zákona č. 346/2005
Z.z. Prevažná časť služieb, ktoré žalobcovia I) a II) vykonávali v rozhodnom období nad určený týždenný
služobný čas, resp. nad 45 hodín týždenne, sú práve stále služby v pohotovostnom systéme (PoSy).12. Prvoinštančný súd (prvostupňový súd) po zrušení rozsudku č.k. 14C/102/2008-264 zo dňa
26.11.2009 uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 17Co/104/2010-305 zo dňa 30.09.2010
vyhodnotiac opätovne dôkazy vykonané v súdnom konaní a byť viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu v zrušujúcom uznesení o nároku žalobcov I/ a II/ opätovne rozhodol medzitýmnym rozsudkom
sp.zn. 14C/102/2008-343 zo dňa 27.10.2011 o základe žalovaného nároku žalobcov I/ a II/ tak, že tento
je daný. Pri opätovnom rozhodnutí dospel k záveru na základe vykonaného dokazovania, že počas
výkonu služby v pohotovostnom systéme vykonávali žalobcovia I/ a II/ totožnú pracovnú činnosť, ako
v rámci bežnej služobnej činnosti, keď už z tejto samotnej okolnosti bolo možno vyvodiť záver, že v

prípadevýkonuslužbyvpohotovostnomsystémežalobcoviaI/aII/realizovaliplneniesvojichslužobných
(funkčných) povinností. Túto skutočnosť potvrdilo i to, že žalobca I/, i žalobca II/ mali zabezpečenie
pohotovostného systému uvedené ako funkčnú povinnosť priamo vo svojej funkčnej náplni. V konaní z
vyjadrenia tak žalobcov I/ a II/, ako aj z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že neexistuje taká evidencia,
z ktorej by sa dalo zistiť, čo konkrétne a v ktorý deň žalobcovia I/ a II/ robili počas 24-hodinovej služby
v systéme PoSy. Výkon ich služby potom v pohotovostnom systéme v žiadnom prípade nemožno

považovať za „výkon 24-hodinovej zmeny“ v zmysle § 92 písm. f) zákona č. 346/2005 Z.z.. O výkon
takejto 24-hodinovej zmeny by v prípade žalobcov I/ a II/ išlo len vtedy, ak by sa jednalo o 24-hodinovú
zmenu, v ktorej by nevykonávali svoje špecifické funkčné povinnosti, vyplývajúce z ich služobných
(funkčných) povinností. Napokon i žalovaný v konaní sám potvrdil, že výkon služby v pohotovostnom
systéme sa žalobcom I/ a II/ započítaval do fondu pracovnej doby. Za takého stavu potom, ak žalobcovia

I/ a II/ v posudzovanom období vykonávali službu nadčas, v ktorom je zahrnutý výkon i bežnej služobnej
činnosti, i výkon služby v pohotovostnom systéme v rozsahu viac ako 5 hodín v týždni, vznikol im ako
profesionálnymvojakomnároknanáhradnévoľnopodľa§90ods.3zákonač.346/2005Z.z.,eventuálne
nárok na preplatenie nadčasu podľa § 90 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z.z..

13. Na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn. 14C/102/2008-343
zodňa27.10.2011KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolacírozsudkomsp.zn.17Co/19/2012-383
zo dňa 29.02.2012 odvolaním napadnutý medzitýmny rozsudok okresného súdu potvrdil. Rozsudok
Okresného súdu Zvolen sp.zn. 14C/102/2008-343 zo dňa 27.10.2011 nadobudol právoplatnosť dňa
05.03.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/19/2012-383 zo dňa

29.02.2012,ktorýnadobudolprávoplatnosťtiež05.03.2012.Krajskýsúdakoodvolacísúdvecpreskúmal
a stotožnil sa so závermi prvoinštančného súdu v medzitýmnom rozsudku. Poukázal na to, že zákon o
štátnej službe profesionálnych vojakov v § 90 stanovuje, že profesionálny vojak je povinný vykonávať
štátnu službu nadčas, ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, a to na príkaz alebo so súhlasom
vedúceho služobného úradu alebo veliteľa. Štátna služba nadčas zahŕňa plnenie služobných povinností,

ktoré vzhľadom na dôležitý záujem štátnej služby, rozsah služobných povinností alebo ich neodkladnosť
nemožno zabezpečiť v určenom služobnom čase. Jedným z pojmových znakov práce nadčas je teda, že
sa jedná o plnenie služobných povinností profesionálnym vojakom, pričom uvedené služobné povinnosti
nie je možné zabezpečiť v určenom služobnom čase. Rozsah a samotná charakteristika služobných
povinností profesionálneho vojaka je stanovená v opise činností vyplývajúcich z funkcie profesionálneho

vojaka a je neoddeliteľnou súčasťou jeho služobnej zmluvy. Obidvaja žalobcovia majú zabezpečovanie
systému PoSy uvedené ako svoju služobnú povinnosť. Pokiaľ teda v konaní bolo preukázané, že
žalobcovia I/ a II/ v rámci služby v pohotovostnom systéme vykonávajú služobné povinnosti vyplývajúce
z ich funkčnej náplne, stanovené v opise činnosti vyplývajúcich z ich funkcie, a zároveň sa výkon služby
v pohotovostnom systéme započítaval do fondu ich pracovnej doby, možno podľa záverov odvolacieho

súdu bez pochyby ustáliť, že výkon takejto služby nemožno považovať za výkon 24-hodinovej smeny
v stálych službách tak, ako to má na mysli § 92 písm. f/ zákona o štátnej službe profesionálnych
vojakov. O výkon takejto 24-hodinovej smeny, v priebehu ktorej sa neuplatňujú ustanovenia o práci
nadčas by sa jednalo v tom prípade, ak by v jej priebehu profesionálny vojaci vykonávali iný,
špecifický druh práce, odlišný od ich bežne vykonávaných služobných povinností. Teda nešlo by o

výkon činností, ktoré sú v služobnej zmluve a v opise činnosti ustanovené, a ktoré profesionálni
vojaci nad ustanovený rozsah pracovného času vykonávajú. Pokiaľ žalovaný poukazoval v odvolaní
na princíp právnej istoty a v tejto súvislosti na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II
ÚS 50/2010-11, v ktorom tento konštatoval, že určitá miera nerovnosti v odmeňovaní profesionálnych
vojakov je vzhľadom na povahu práce profesionálnych vojakov nevyhnutná a z ústavného hľadiska

akceptovateľná, odvolací súd považoval citovanú vetu uvedeného rozhodnutia žalovaným za účelovo
vytrhnutú z jeho kontextu. Ústavný súd Slovenskej republiky sa v predmetnom uznesení vôbec
(vecne) nezaoberal otázkou posúdenia nároku navrhovateľa na vyplatenie práce nadčas počas výkonu
pohotovostnej smeny. Pokiaľ teda konštatoval, že určitá miera nerovnosti v odmeňovaní profesionálnychvojakov je vzhľadom na povahu práce profesionálnych vojakov nevyhnutná a akceptovateľná, uvedený
všeobecný záver reflektuje len na znenie § 92 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, kde
sú ustanovené výnimky zo zásady, že profesionálny vojaci majú právo na vyplatenie práce nadčas.

Ústavný súd SR v tomto uznesení (a tiež aj odvolací súd vo všeobecnosti) považuje uvedenú právnu
úpravu za akceptovateľnú, zohľadňujúcu špecifiká štátnej služby profesionálnych vojakov a záujem
na zachovaní bezpečnosti Slovenskej republiky. Tento záver však nič nemení na skutočnosti, že je
potrebné individuálne posudzovať každý výkon práce profesionálneho vojaka nad určený služobný
čas s ohľadom na to, či naň možno alebo nemožno aplikovať výnimky ustanovené v § 92 zákona

o štátnej službe profesionálnych vojakov. Pokiaľ posudzujúci dospeje k záveru, že sa o žiadnu z
uvedených výnimiek nejedná, je nutné akceptovať všeobecnú úpravu stanovenú v § 90 zákona o
štátnej službe profesionálnych vojakov a profesionálnemu vojakovi uznať nárok na pracovné voľno
za nadčas, prípadne na preplatenie nadčasu. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

14. Po druhom odvolacom konaní zostalo predmetom sporu rozhodnúť o výške nároku žalobcov I/ a II/.

15. Uznesením sp.zn. 14C/102/2008-398 zo dňa 05.06.2002 po druhom odvolacom konaní súd konanie
prerušil z dôvodu, že žalovaný podal návrh na prerušenie konania zo dňa 17.04.2012, doručený súdu
dňa23.04.2012zdôvodupodaniapodnetunapodaniemimoriadnehodovolaniavobdobnejvecivedenej

pred Okresným súdom Zvolen pod sp.zn. 11C/103/2008. Žalobcovia I/ a II/ s týmto procesným návrhom
žalovaného súhlasili. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.07.2010. Súd konanie prerušil podľa §
110 v tom čase ešte účinného Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Na to uznesením sp.zn.
14C/102/2008-405 zo dňa 26.06.2015 konanie zastavil podľa § 111 ods. 3 v tom čase účinného OSP
z dôvodu, že v konaní nebol podaný návrh na pokračovanie v konaní do jedného roka od prerušenia

konania. Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože na odvolanie žalobcov I/ a II/ voči tomuto
uzneseniu Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením sp.zn. 14Co/904/2015-412
zo dňa 24.04.2017 napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu zrušil. Dospel k záveru, že v čase
rozhodovania druhoinštančného súdu už neexistoval dôvod na prerušenie konania. Mal zistené, že
Najvyšší súd SR už rozhodol o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky

smerujúceho proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Zvolen z 29.04.2011 v konaní Okresného
súdu Zvolen č.k. 11C/103/2008-373 a rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19.12.2011 sp.zn.
14Co/235/2011 zo dňa 10.12.2015. Z unesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1MCdo/17/2012 zo dňa
10.12.2015 mal odvolací súd zistené, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora v predmetnej
veci bolo dovolacím súdom odmietnuté ako procesne neprípustné podľa ustanovenia § 243 i ods. 2 OSP

v spojení s ustanoveniami § 243 b ods. 5 OSP a § 218 ods. 1 písm. c/ OSP. Vzhľadom na túto skutočnosť
odvolací súd konštatoval, že už v čase rozhodnutia odvolacieho súdu neexistoval dôvod navrhovaného
prerušenia konania pričom v konaní neboli známe dôvody, pre ktoré by súd prvej inštancie vo veci
nemohol pokračovať, ďalej konať a meritórne rozhodnúť aj o výške nároku, nakoľko už právoplatným
rozsudkom rozhodol o základe nároku tak, že základ uplatneného nároku je daný.

16. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol
zrušený OSP (§ 473 Civilného sporového poriadku), v ktorom v prechodných ustanoveniach v § 470
ods. 1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. V § 470 ods. 2 v prvej vete Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)

sa uvádza, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali, predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. V zmysle § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konanie v súdenej
veci, ktoré sa začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP.

17. Po zrušení uznesenia sp.zn. 14C/102/2008-405 zo dňa 26.06.2015 odvolacím súdom prvoinštančný

súd uznesením sp.zn. 14C/102/2008-428 zo dňa 10.08.2017 rozhodol tak, že pokračuje v prerušenom
konaní sp.zn. 14C/102/2008. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.08.2017.

18. Po nadobudnutí právoplatnosti medzitýmneho rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn.
14C/102/2008-343 zo dňa 27.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/19/2012-383 zo dňa 29.02.2012 žalovaný k výške nároku žalobcov
I/ a II/, ktorý bol uplatnený v súdnom konaní zaujal stanovisko vo svojom vyjadrení zo dňa 30.08.2017,
ktoré bolo doručené súdu dňa 31.08.2017. V tomto vyjadrení žiadal, že pokiaľ konajúci súd právoplatne
rozhodol, že aj 24-hodinové zmeny profesionálnych vojakov zaradených do PoSy sa majú započítaťdo štátnej služby nadčas, je potom potrebné pritom prihliadať aj na prestávky v službe, ktoré sa v
žiadnom prípade do štátnej služby nadčas nemôžu započítavať. Podľa vyjadrenia vojenských útvarov
zaradených v systémy PoSy sa počas 24-hodinovej zmeny PoSy profesionálnym vojakom zaradeným

v tomto systéme poskytujú dve prestávky na odpočinok a jedenie v rozsahu 30 minút. Podľa § 89 ods. 3
zákona č. 346/2005 Z.z. o rozvrhnutí služobného času rozhoduje vedúci služobného úradu alebo veliteľ,
ktorý určí aj začiatok a koniec služobného času v jednotlivých dňoch. Dĺžka jednej nepretržitej zmeny v
priebehu 24-hodín nesmie presiahnuť 12 hodín. Započítanie prestávok na jedenie v dĺžke 30 minút môže
byť počas výkonu štátnej služby v 24-hodinových zmenách síce sporné, ale profesionálnym vojakom

je tu poskytovaná aj ďalšia prestávka - 4-hodinová prestávka na oddych, ktorá nie je bezpečnostnou
prestávkou. Z dokumentov veliteľstva Vzdušných síl OS SR vyplýva, že niektorí profesionálny vojaci
zaradenídoPoSymajúnariadený4-hodinovýodpočinok.Včasetohtoodpočinkusavšaknachádzajúna
pracovisku PoSy. Z ustanovenia § 85 ods. 2 Zákonníka práce vyplýva, že dobou odpočinku je akákoľvek
doba, ktorá nie je pracovným časom. Odpočinok je plánovaný na pracovisku PoSy v rámci určeného
rozvrhu služobného času v 24-hodinovej zmene. Tento odpočinok by sa teda nemal započítavať do

štátnej služby. Nemôže byť ani ako služobná pohotovosť, pretože nie je nariadený mimo rozvrhu
služobného času. Vzhľadom na obsah § 88 zákona č. 346/2005 Z.z. i keď by bolo uznané, že počas
4-hodinového odpočinku sú profesionálni vojaci k dispozícii služobnému úradu, je evidentné, že počas
odpočinku nevykonávajú žiadnu štátnu službu a ani neplnia žiadne služobné povinnosti. Absentuje
preto akýkoľvek dôvod, prečo by sa tento odpočinok mal započítavať do služobného času. Ak má

teda profesionálny vojak veliteľom určenú povinnosť vykonávať štátnu službu v 24-hodinovej služobnej
zmene, má počas nej vymedzené dve prestávky na jedenie a odpočinok v trvaní po 30 minút a jednu 4-
hodinovú prestávku na odpočinok, potom vykonáva štátnu službu v trvaní 19 hodín a len 19 hodín by sa
mu malo započítavať pre zistenie trvania štátnej služby nadčas. Podľa § 191 ods. 1 zákona č. 346/2005
Z.z. sa na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri vykonávaní štátnej služby použije ustanovenie § 90

ods. 1 Zákonníka práce. 24-hodinová zmena preto nikdy nemôže byť započítaná celá do štátnej služby,
pretože v zmysle § 90 Zákonníka práce pozostáva zo služobného času a prestávok v práci. Vzhľadom na
odstup času od rozhodného obdobia predpokladal skartovanie služobných dokumentov o prestávkach
na odpočinok v rámci 24-hodinových zmien na pracovisku žalobcov. Preto navrhol v konaní vykonať
dôkaz výsluchom obidvoch žalobcov, bývalého riaditeľa technickej letky Vojenského útvaru 4977 Sliač

„B.. W. W., H. H. Ú. „.. C. N. K. H. M. „.. D. H., ktorí by sa mohli vyjadriť k priebehu 24-hodinovej zmeny
a prestávkam v službe žalobcov.

19. Ďalej žalovaný v rámci prejednania nároku žalobcov I/ a II/ doplnil, že v zmysle nariadenia veliteľa
Vzdušných síl Ozbrojených síl SR mala byť žalobcom v rámci každej 24-hodinovej smeny, počas

ktorej zabezpečovali PoSy umožnená 4-hodinová prestávka. Označené nariadenie však v konaní na
dôkaz nepredložil, pretože u tohto nariadenia uplynula lehota na jeho uloženie a bolo skartované.
Zo strany Vojenského útvaru 4977 Sliač, v ktorom vykonávajú službu žalobcovia a v predmetnom
období vykonávali štátnu službu žalobcovia, bol však informovaný, že 24-hodinové služby PoSy sú
organizované tak, aby mal každý profesionálny vojak do nich zaradený priestor na jedlo a odpočinok.

Spravidla v čase 07.00 - 08.00 hod. raňajky, 12.00 - 13.00 hod. obed, 17.00 - 18.00 hod. večera a po
22.00 hod. odpočinok, pokiaľ tomu práve nebráni výkon stanovený v činnosti. Je síce pravdou, že čas na
jedlo a odpočinok počas 24-hodinových služieb PoSy je špecifický tým, že výkon služby sa neprerušuje,
profesionálni vojaci v službe sú pripravení okamžite plniť stanovené úlohy a činnosti vyplývajúce z
úloh zabezpečenia PoSy, avšak pokiaľ tvrdia v konaní, že nemali prestávky na jedlo a odpočinok, tieto

tvrdenia sú zavádzajúce a účelové. Žalobcovia sa domáhajú, aby im bola ako výkon služby započítaná
celá 24-hodinová zmena v systéme PoSy napriek tomu, že po väčšinu času službu nevykonávajú.
Ako profesionálni vojaci si musia byť vedomí rozdielov v porovnaní s pracovným pomerom. Rozdiely
a negatíva štátnej služby profesionálnych vojakov sú im kompenzované rôznymi benefitmi, napríklad
dlhšou výmerou dovolenky, príspevkom na bývanie, či preventívnou rehabilitáciou, či v konečnom

dôsledku skorším odchodom do dôchodku. V prípade starostlivosti o bojové lietadlá nie je možné aby
profesionálni vojaci vykonávali prácu tak, ako v bežnom pracovnom pomere pri tzv. práci za pásom, ktorá
prebieha kontinuálne s pevne stanovenými prestávkami, resp. pri funkciách, ktoré je možné vykonávať v
8-hodinovom služobnom čase. V prípade Ozbrojených síl SR, a to najmä v prípade vojenských útvarov
zabezpečujúcich obranu vzdušného priestoru členských štátov organizácie NATO je samozrejmé, že

prestávky v práci im budú poskytované vtedy, keď to situácia umožňuje. Za celé dotknuté obdobie sa
však nestalo, že by žalobcom počas 24-hodinovej služby v PoSy prestávky na jedenie a odpočinok
neboli poskytnuté. Takáto situácia by mohla nastať len vtedy, ak by bolo v tomto systéme zaradených
minimálne 5 lietadiel, čo sa však nikdy nestalo. Opätovne poukázal na uznesenie Ústavného súduSR č. II.ÚS 50/2010-11 zo dňa 04.02.2010, v ktorom tento konštatoval, že „určitá miera nerovnosti v
odmeňovaní profesionálnych vojakov, na ktorú sťažovateľ poukazuje, je vzhľadom na povahu práce
profesionálnych vojakov nevyhnutná a z ústavného hľadiska akceptovateľná“. Žalobcovia vzhľadom na

ich funkčnú náplň nemôžu očakávať, že im budú poskytované prestávky na jedenie a odpočinok tak,
ako u iných profesionálnych vojakov, ktorých výkon služby je možné vykonávať 4 hodiny, pravidelne v
rovnakom čase prerušiť na 30 minút a následne znovu vykonávať ďalšie 4 hodiny. Z týchto dôvodov
žiadal, aby súd pri rozhodovaní o nároku žalobcov zobral do úvahy aj prestávky na jedenie a odpočinok
v rozsahu troch 30-minútových prestávok, spolu 1,5 hodiny za každú 24-hodinovú službu.

20. Žalobcovia I/ a II/ namietali túto argumentáciu žalovaného. Poukázali na to, že zo strany žalovaného
navrhnutí svedkovia boli v konaní už vypočutí, síce v inom obdobnom konaní vedenom na Okresnom
súde Zvolen, ale v obdobnej veci, pričom ich svedecké výpovede boli v tomto konaní oboznámené.
Vzhľadom na odstup času by nepriniesli nič nové, teda žiadne nové skutočnosti. Popreli, že by smernica
označená žalovaným upravovala povinný odpočinok, či prestávky na jedlo. Napokon žalovaný túto

smernicu na dôkaz v konaní ani nepredložil. Ďalej poukázali na to, že vykonávali služobnú činnosť v
24-hodinovom pohotovostnom systéme, čo znamená, že nie síce v každej minúte vykonávali služobnú
činnosť, ale v každej minúte týchto 24-hodín boli pripravení vykonávať túto služobnú činnosť.

21. Ešte k rozsahu nárokov žalobcov I/ a II/ žalovaný doplnil, že po druhom odvolacom konaní nenamieta

rozsah nadčasových hodín u žalobcu I/ tak, ako ich vyčíslil na 684 hodín a ani u žalobcu II/ tak, ako
ich vyčíslil na 234 hodín. Nenamietal ani priemerný výpočet hodinového platu pre účely určenia výšky
nároku u žalobcov za účelom preplatenia nadčasových hodín nad služobný plat, tak ako to vyčíslili
žalobcovia v poslednom podaní zo dňa 30.05.2011 v spojení s opravou zo dňa 20.06.2011. Nakoľko
nevie preukázať povinný odpočinok u žalobcov v rozsahu 4 hodín počas výkonu 24-hodinovej služby,

žiadal v konaní pri rozhodnutí o nároku žalobcov I/ a II/ sa konajúcim súdom vysporiadať jedine s jeho
námietkou, a to prestávkami na jedenie a odpočinok v rozsahu 30-minútových prestávok troch, spolu
1,5 hodín za každú 24-hodinovú službu.

22. Po právoplatnom ustálení základu nároku žalobcov, ako jedinú spornú otázku bolo v konaní

prvoinštančným súdom dôvodné pre rozhodnutie o výške nároku žalobcov vyhodnotiť obranu
žalovaného v tom, či pri rozhodovaní o tomto nároku žalobcov pokiaľ ide o jeho výšku je dôvodné
zohľadniť u žalobcov prestávky na jedenie a odpočinok počas štátnej služby nadčas, ktorú žalobcovia
vykonávali počas 24-hodinovej služby v systéme PoSy, ktorý výkon služby nemožno považovať, tak
ako už súdy ustálili za „výkon 24-hodinovej zmeny“ v zmysle § 92 písm. f/ zákona č. 346/2005 Z.z., v

zneníúčinnomvobdobívykonávaniatejtoslužbyprofesionálnehovojaka.Žalovanýžiadalzohľadniťtieto
prestávky na jedenie a odpočinok v rozsahu troch 30-minútových prestávok, spolu 1,5 hodiny za každú
24-hodinovú službu. Žalovaný netrval na zohľadnení tvrdených prestávok na 4-hodinový odpočinok u
žalobcov za každú 24-hodinovú službu, keďže bol v dôkaznej núdzi preukázať, že tieto prestávky boli
žalobcom nariadené a poskytnuté v zmysle nariadenia veliteľa Vzdušných síl Ozbrojených síl SR, ktoré

mal tieto nariaďovať, a to z dôvodu skartácie tohto nariadenia.

23. Na predmetný nárok je potrebné aplikovať Zákon č. 346/2005 Z.z., o štátnej službe profesionálnych
vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení
do 30.06.2007, keďže žalobcovia uplatnili svoj nárok vzniknutý do tohto obdobia.

24. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z., služobným časom je časový úsek, v ktorom je
profesionálny vojak k dispozícii služobnému úradu, vykonáva štátnu službu a plní služobné povinnosti
vyplývajúce z
a/ funkcie, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný, alebo

b/ vojenského rozkazu vedúceho služobného úradu alebo veliteľa.

25. Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z., podrobnosti o rozvrhnutí služobného času a podmienok
poskytnutia prestávky na odpočinok a jedenie vrátane jej predĺženia ustanoví služobný predpis, ktorý
vydá vedúci služobného úradu.

26. Podľa § 89 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z., vedúci služobného úradu môže služobný čas rozvrhnúť
nerovnomerne, pričom priemerný týždenný služobný čas nesmie presiahnuť v období najviac štyroch
mesiacov ustanovený týždenný služobný čas, ak tento zákon neustanovuje inak.27. Podľa § 89 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z.z., o rozvrhnutí služobného času rozhoduje vedúci
služobného úradu, ktorý určí aj začiatok a koniec služobného času v jednotlivých dňoch. Dĺžka jednej

nepretržitej zmeny v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín. Výnimku nad rámec určeného
služobného času v prípadoch špecifických činností ustanoví služobný predpis, ktorý vydá minister.

28. Podľa § 90 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z., ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby,
profesionálnyvojakjepovinnývykonávaťštátnuslužbunadurčenýslužobnýčas(ďalejlen„štátnaslužba

nadčas“). Štátna služba nadčas zahŕňa plnenie služobných povinností, ktoré vzhľadom na dôležitý
záujem štátnej služby, rozsah služobných povinností alebo ich neodkladnosť nemožno zabezpečiť v
určenom služobnom čase. Štátnu službu nadčas vykonáva profesionálny vojak na príkaz alebo so
súhlasom vedúceho služobného úradu alebo veliteľa.

29. Podľa § 90 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z.z., za štátnu službu nadčas, ktorá presiahne päť hodín v

týždni, patrí profesionálnemu vojakovi náhradné voľno.

30. Podľa § 90 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z.z., ak sa za štátnu službu nadčas neposkytne náhradne
voľno, patrí profesionálnemu vojakovi za každú hodinu takej služby hodinová sadzba jeho služobného
platu.

31. Podľa § 191 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z., na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri
vykonávaní štátnej služby sa použijú okrem iného i ustanovenia § 91 ods. 1, 3 až 6 Zákonníka práce,
v znení neskorších predpisov.

32. Podľa § 91 ods. 1 prvá veta Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi,
ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút.

33. Podľa § 91 ods. 5 Zákonníka práce, prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do
pracovného času; to neplatí, ak ide o prestávku na odpočinok a jedenie, pri ktorej sa zabezpečuje

primeraný čas na odpočinok a jedenie bez prerušenia práce zamestnancom.

34. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobcom boli počas 24-hodinovej služby poskytované tri prestávky po
30 minút na jedenie a odpočinok. Poskytovanie týchto prestávok nebolo špeciálne upravené. Výkon
štátnej vojenskej služby na Letisku Sliač má špecifické podmienky, ale je faktom, že tieto prestávky na

jedenie a odpočinok boli žalobcom v rozhodnom období poskytované.

35. Z výsluchu žalobcov ako strán sporu súd zistil, že prestávky na jedenie a odpočinok neboli určené
presne v stanovenom čase počas výkonu 24-hodinovej služby v PoSy. Počas výkonu tejto služby boli
stále na mieste výkonu služby, nemohli sa vzdialiť z objektu a museli si sami nájsť čas na jedenie

a odpočinok. Obidvaja sú technici, zastúpenie pri výkone služby počas 24-hodinovej služby v PoSy
nebolo možné iným profesionálnym vojakom vzhľadom na charakter výkonu služby a charakter plnenia
služobných povinností. V čase výkonu služby nutne museli byť v pohotovosti počas celej 24-hodinovej
služby. Ak by boli nariadené 30-minútové prestávky na jedenie a odpočinok, bola by tým znefunkčnená
celá zmena zabezpečujúca plnenie služobných povinností v rámci 24-hodinovej zmeny v PoSy, keďže

sú jediným letiskom, ktoré má lietadlá k vzdušnej obrane „na zemi“. Ak by čerpali tieto prestávky
povinne v určenom čase, bolo by znefunkčnené plnenie ich služobných povinností a vzdušnú obranu
SR by nutne museli zabezpečovať iné členské okolité štáty NATO. Navyše takéto prestávky by nutne
museli byť hlásené na centrálnu obranu SR k signalizácii, aby vzdušnú obranu SR zabezpečovali
okolité štáty, resp. ozbrojené sily okolitých členských štátov NATO. Pri jednej zmene nebolo možné toho

ktorého profesionálneho vojaka zastúpiť vzhľadom na vzájomný rozdielny charakter plnenia služobných
povinností. Prestávky na jedenie čerpali, ale si ich určovali sami, keď bol najvhodnejší čas a to s
prihliadnutím na plnenie služobných povinností v rámci 24-hodinovej smeny v PoSy.

36. Žalovaný v konaní nepredložil na dôkaz žiaden služobný predpis v zmysle § 88 ods. 2 zákona č.

346/2005 Z.z., ktorý by upravoval podmienky poskytnutia prestávky na odpočinok a jedenie u žalobcov
ako profesionálnych vojakov vykonávajúcich 24-hodinovú službu v systéme PoSy.37. V konaní bolo už súdom ustálené, že výkon služby v pohotovostnom systéme je jednou zo
základných služobných povinností žalobcov vyplývajúcich z ich funkcie. Služobnými predpismi bolo
u nich v rozhodnom období stanovené, aká náplň práce im ako profesionálnym vojakom z plnenia

pohotovostnej služby vyplýva. Touto náplňou bola predletová príprava lietadiel, medziletová príprava,
poletová príprava a podobne. Táto činnosť žalobcami bola vykonávaná opakovane v rámci každej
pohotovostnejsmeny.Išloosústavnúčinnosťzameranúnazabezpečenieprevádzkyschopnostilietadiel
a inej techniky počas 24 hodín. Z doplňujúceho ich výsluchu vyplynulo, že výkon ich služobných
povinností počas 24-hodinovej služby v PoSy nebolo možné prerušiť. Je nepochybné, že počas výkonu

24-hodinovej služby v systéme PoSy mali poskytované prestávky na jedenie a odpočinok, ale išlo
o prestávky na odpočinok a jedenie, pri ktorých sa zabezpečoval primeraný čas na odpočinok a
jedenie bez prerušenia plnenia služobných povinností. Aj tento primeraný čas na odpočinok a jedenie
je povinný zabezpečiť zamestnávateľ pri prácach, ktoré nie je možné prerušiť a je povinný tento čas
započítať do pracovného času. Pre tieto práce je charakteristické, že ich z objektívnych, prevádzkových
dôvodov nie je možné prerušiť. Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi bez prerušenia prevádzky

alebo práce primeranú dobu pre oddych a jedlo, ide o pracovný čas, za ktorý zamestnancovi patrí
mzda (pozri 21Cdo/42/2006). Pokiaľ žalovaný mal za to, že žalobcom boli poskytované prestávky na
odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút trikrát za 24-hodinovú službu, bol povinný v konaní preukázať
riadnu evidenciu týchto prestávok a to za každú jednotlivú 24-hodinovú službu žalobcov, ďalej bol
povinný preukázať ktorý konkrétny profesionálny vojak v danej zmene 24-hodinovej služby za toho

ktorého žalobcu počas čerpania týchto prestávok zabezpečoval plnenie služobných povinností, keďže
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že profesionálni vojaci počas 24-hodinovej služby v systéme
PoSy plnili služobné povinnosti nepretržite, prípadne ak počas týchto prestávok iný profesionálny vojak
neprebral plnenie služobných povinností za žalobcov preukázať, ako tieto prestávky boli evidované v
centrálnej ochrane obrany SR, a ako bola zabezpečovaná vzdušná obrana SR počas čerpania týchto

prestávok na odpočinok a jedenie pokiaľ nemalo ísť o primeraný čas na odpočinok a jedenie bez
prerušenia plnenia služobných povinností žalobcov. Je pravdou, že prestávky na odpočinok a jedenie
sa nezapočítavajú do pracovného času, avšak to neplatí, ak ide o prestávku na odpočinok a jedenie
pri ktorej sa zabezpečuje primeraný čas na odpočinok a jedenie bez prerušenia plnenia služobných
povinností. Žalovaný neprodukoval v tomto smere žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení, ním navrhnuté dôkazy opätovným výsluchom svedkov B.. W. W., B.. C. N. K. B.. D. H. by nemohli
zmeniť nič na závere súdu, že žalobcom bol poskytovaný primeraný čas na odpočinok a jedenie bez
prerušenia plnenia služobných povinností, ktorý sa započítava do pracovného času a preto zaň patrí
plat. Preto súd návrh žalovaného na opätovný výsluch týchto svedkov zamietol.

38. Pokiaľ žalovaný opätovne v konaní poukazoval na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. II ÚS 50/2010 zo dňa 04.02.2010, ktorý konštatoval, že „určitá miera nerovnosti v odmeňovaní
profesionálnych vojakov na ktorú sťažovateľ poukazuje, je vzhľadom na povahu práce profesionálnych
vojakov nevyhnutná a z ústavného hľadiska akceptovateľná“, už odvolací súd vo svojom rozhodnutí
zdôraznil, že Ústavný súd Slovenskej republiky sa v predmetnom uznesení vôbec (vecne) nezaoberal

otázkou posúdenia nároku sťažovateľa na vyplatenie práce nadčas počas výkonu pohotovostnej
smeny. I keď Ústavný súd Slovenskej republiky v tomto uznesení považoval právnu úpravu uvedenú
v § 92 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov za akceptovateľnú, zohľadňujúcu špecifiká
štátnej služby profesionálnych vojakov a záujem na zachovaní bezpečnosti Slovenskej republiky, avšak
tento záver nič nemení na skutočnosti, že je potrebné individuálne posudzovať každý výkon práce

profesionálnehovojakanadurčenýslužobnýčas,keďnavyšežalovanývkonanípotvrdil,ževýkonslužby
profesionálnych vojakov na Letisku Sliač má svoje špecifické podmienky.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd vznesenú obranu žalovaného vyhodnotil za
neopodstatnenú.

40. Nakoľko žalovaný v inom nárok žalobcov pokiaľ ide o jeho výšku nerozporoval, súd vyhovel žalobe
žalobcu I/ a uložil povinnosť žalovanému žalobcovi I/ uhradiť sumu 3.643,75 Eur a žalobcovi II/ sumu
1.314,20 Eur, teda priznal žalobcom nárok v takej výške, ako ho po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatnili.

41. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.42. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

43. Žalobcovia požiadali žalovaného o preplatenie svojho nároku dňa 21.01.2008. Veliteľ ich žiadosť
posúdil dňa 07.02.2008 tak, že sa k nej nemôže záväzne vyjadriť. Preto súd v zmysle žaloby žalobcov
ustálil, že žalovaný sa dostal do omeškania s uspokojením nároku žalobcov odo dňa nasledujúceho

t.j. odo dňa 08.02.2008, keď od tohto dňa až do zaplatenia priznal súd žalobcom nárok i na zaplatenie
úrokov z omeškania z prisúdenej sumy. Žalovaný je nepochybne v omeškaní s vyplatením nárokov
žalobcov od tohto dňa, pričom jeho omeškanie trvá.

44. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, táto je daná Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení do 31.12.2008, keďže k omeškaniu

žalovaného došlo pred týmto dňom a podľa § 10a tohto vládneho nariadenia v platnom znení, ak
došlo k omeškaniu pred 01.01.2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do
31.12.2008.

45. Podľa § 3 citovaného vládneho nariadenia, avšak v znení do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania

je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Diskontná sadzba určená Národnou bankou Slovenska ku dňu 08.02.2008
bola 4,25 %, jej dvojnásobok bol 8,50 %, preto žalobcovia majú nárok voči žalovanému na zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne z prisúdenej sumy.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

47. Žalobca I/ pôvodne žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 4.543,88 Eur, úspešný bol v časti o

zaplatenie sumy 3.643,75 Eur a sumy 35,71 Eur, spolu sumy 3.679,46 Eur. Žalobu v časti o zaplatenie
sumy 846,42 Eur vzal späť z dôvodu nesprávneho výpočtu nároku, čo možno hodnotiť ako jeho
neúspech. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu I/ voči žalovanému tak predstavuje 62 % (3.679,46 ÷
4.543,88 = 0,81 t.j. 81 %, 846,42 ÷ 4.543,88 = 0,19 t.j. 19 %, 81 % - 19 % = 62 %). Žalobca I/ má tak
nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 62 %.

48. Žalobca II/ uplatnil pôvodne nárok na zaplatenie sumy 1.883,63 Eur, úspešný bol v časti o zaplatenie
sumy 1.314,20 Eur a sumy 62,83 Eur, spolu sumy 1.377,03 Eur. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 511,60
Eur vzal späť z dôvodu nesprávneho vyčíslenia nároku, čo možno vyhodnotiť ako jeho neúspech. Potom
pomer úspechu a neúspechu žalobcu II/ voči žalovanému predstavuje 46 % (1.377,03 ÷ 1.883,63 =

0,73 t.j. 73 %, 511,60 ÷ 1.883,63 = 0,27 t.j. 27 %, 73 % - 27 % = 46 %). Žalobca II/ má tak nárok voči
žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 46 %.

49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

50.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolaciedôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).