Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 3, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Tos/56/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619010463
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Evžen Kelij
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7619010463.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Evžena Kelija a členov JUDr. Mareka
Dudíka a JUDr. Anny Kohutovej, v trestnej veci obvineného M. K. pre prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona, na neverejnom zasadnutí dňa 3. októbra 2019 v Košiciach o sťažnosti obvineného proti
uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 25. 9. 2019, sp.zn. 5T/93/2019, o zamietnutí

žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu, neprijatí písomného sľubu a nenahradení väzby
dohľadom probačného a mediačného úradníka takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku z a m i e t a sťažnosť obvineného M. K..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa 25.9.2019, sp.zn.
5T/93/2019 podľa § 72 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (ďalej „Tr. por.“) s použitím § 79 ods. 3 Tr.por.

zamietol žiadosť obvineného M. K. o prepustenie z väzby na slobodu, súčasne podľa § 80 ods. 1 písm.
b) Tr. por. neprijal písomný sľub obvineného na nahradenie väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.
a napokon v zmysle § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. nenahradil väzbu v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.
dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený M. K. (ďalej „sťažovateľ“) sťažnosť bezprostredne po jeho

vyhlásení do zápisnice o výsluchu, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne.

Ako vyplýva z odôvodnenia podaného opravného prostriedku, plánuje opustiť spoločnú domácnosť,
v ktorej žije s manželkou a natrvalo sa odsťahovať ku svojej matke za súčasného podrobenia
protialkoholickej ambulantnej liečbe. Prebieha i rozvodové konanie, s ktorým rozvodom on súhlasí, a
týmto pominie dôvodnosť ďalšieho trvania väzby. Súčasne, zopakoval slová písomného sľubu s tým,

že účel väzby je možno plne dosiahnuť ako prijatím písomného sľubu, tak i mediačného a probačného
úradníka. Ďalej poukazuje na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a ustálenú judikatúru.
Navrhol, aby krajský súd zrušil predmetné uznesenie prvostupňového súdu a prepustil ho z väzby na
slobodu.

Krajský súd, ako súd sťažnostný (§ 190 ods.2 písm. b) Tr.por.) najprv skúmal, či sťažnosť je prípustná

alebo či nebola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala, alebo
ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým vzala späť a zistil, že sťažnosť - opravný prostriedok je
prípustný (§ 185 ods.2 Tr.por.), bol podaný oprávnenou osobou (§ 186 ods.1 Tr.por.), včas - v zákonom
stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento opravný prostriedok podať (§ 187 ods.1 Tr.por.).

Krajský súd (ďalej len „sťažnostný súd“) postupoval v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 písm.

a), písm. b) Tr.por. a pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa preskúmal ako nadriadený orgán taksprávnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako i konanie,
ktoré predchádzalo výrokom napadnutého uznesenia.

Sťažnostný súd konštatuje, že v prejednávanej trestnej veci sťažovateľa bolo meritórne rozhodnuté
trestným rozkazom prvostupňového súdu zo dňa 25. 9. 2019, sp. zn. 5T/93/2013, ktorým bol uznaný
vinným pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona
(ďalej „Tr.zák.“) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody
v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia a súčasne bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou
formou, proti ktorému trestnému rozkazu sťažovateľ podal odpor.

Väzba ako zabezpečovací inštitút nemá sankčnú a ani výchovnú povahu a nesmie byť chápaná ako
prejudikovanie odsudzujúceho rozsudku o vine obvineného, pretože by to bolo v rozpore so zásadou
prezumpcie neviny.

I prvostupňový súd - vychádzajúc z obsahu napadnutého rozhodnutia - dospel k záveru, že i v tomto
štádiu trestného stíhania existujú naďalej u obvineného dôvody väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c)
Tr.por., s čím sa plne stotožňuje i sťažnostný súd.

Z hľadiska odôvodnenia - na základe čoho dospel prvostupňový súd k záveru, že u sťažovateľa naďalej
existujú dôvody väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. - nemožno opomenúť takú závažnú
skutočnosť, že u sťažovateľa ide o osobu viackrát súdne trestanú, u ktorej je závislosť na alkohole v
III. štádiu podľa Jellíneka, pritom i napriek absolvovaniu protialkoholických liečení dochádza u neho k
recidíve vo vzťahu k požívaniu alkoholu, pričom k tomuto v podmienkach väzby nemá prístup.

Sťažnostný súd v plnom rozsahu sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu a zdôrazňuje, že u
sťažovateľaideoosobu-akotovyplývazodpisuregistratrestov-sosklonmiiknásilnejtrestnejčinnosti,
naposledy bol odsúdený i pre obdobnú trestnú činnosť, ktorý trest vykonal 14. 6. 2015; ide u neho o
špeciálneho recidivistu.

Sťažnostnýsúdpovažujezapotrebnézvýrazniťto,žeprihodnotenídôvodovtrvaniaväzbyusťažovateľa
- v dôsledku podanej sťažnosti - prihliadol i na skutočnosť, že väzba predstavuje najzávažnejší zásah
do osobnej slobody, ktorý je prípustný podľa Článku 17 Ústavy Slovenskej republiky, súčasne prihliadol
i na zásadu primeranosti i zdržanlivosti, t.j. aby vždy boli použité také opatrenia, ktoré budú najlepšie

viesť k dosiahnutiu účelu trestného konania, ale nebudú neprimerane zasahovať do základných práv a
slobôd osoby - v danom prípade sťažovateľa - voči ktorej sa uplatňujú. I na tomto mieste je potrebné
konštatovať, že väzba u sťažovateľa je namieste a je primeraným zaisťovacím opatrením.

Z článku 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vrátane príslušnej

judikatúry Európskeho súdu, vyplýva, že pre odôvodnenie ďalšieho trvania väzby nepostačuje trvanie
podozrenia, že zatknutá osoba spáchala trestný čin, po určitom čase musia pristúpiť i ďalšie dôvody a
to zabránenie v spáchaní trestného činu, resp. úteku po jeho spáchaní.

Ďalej, z obsahu článku 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vrátane

príslušnej judikatúry Európskeho súdu, vyplýva, že nie je možné primeranosť lehoty držania obvineného
vo väzbe posudzovať abstraktne, ale podľa osobitosti prípadu. Pokračovanie väzby je pritom
ospravedlnením iba vtedy, ak konkrétne indície ukazujú na skutočnú požiadavku verejného záujmu
prevažujúceho, bez ohľadu na prezumpciu neviny, nad pravidlom rešpektovania osobnej slobody.
Trvanie dôvodného podozrenia, že zadržaná osoba spáchala trestný čin, je podmienkou sine qua non

regulérnosti držania vo väzbe, ale nie je po určitej dobe postačujúce.

V prejednávanom prípade nemožno opomenúť - ako konštatuje i prvostupňový súd - osobu sťažovateľa,
ktorá sama osebe neumožňuje dospieť k záveru, že nie sú dané dôvody väzby v zmysle § 71 ods. 1
písm. c) Tr. por.

Pokiaľ sa týka postupu prvostupňového súdu podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktorý nenahradil väzbu
písomným sľubom, sťažnostný súd konštatuje, že ide o prostriedok nahradzujúci väzbu, ale ako taký jelen možnosťou, nie však oprávnením osoby pozbavenej osobnej slobody a i tu sa stotožňuje s dôvodmi,
pre ktoré prvostupňový súd postupoval tak, že nenahradil väzbu písomným sľubom sťažovateľa.

Sťažnostný súd považuje za správny aj postup podľa ustanovenia § 80 ods. 1 písm. c) Tr.por., teda
možnosťnahradiťväzbudohľadomprobačnéhoamediačnéhoúradníkanadobvineným,kdevšakzákon
vyžaduje prihliadnuť - okrem iného - na jeho osobu, ktorá sama osebe neumožňuje predmetný zákonný
postup.

Na základe uvedených zistených skutočností preto sťažnostný súd v zhode s prvostupňovým súdom
dospel k záveru, že dôvody väzby u sťažovateľa v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c) Tr.por.
naďalej trvajú, napadnuté uznesenie je vecne správne a má oporu v obsahu spisového materiálu a v
skutočnostiach z neho vyplývajúcich, a preto postupom podľa ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c) Tr.por.
sťažnosť sťažovateľa - obvineného M. K. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný
(§ 185 ods. 2 Tr.por.).