Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom

Judgement was issued by JUDr. Štefan Juhás

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20Csp/186/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417210579
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6417210579.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽiarnadHronomvkonanípredsudcomJUDr.ŠtefanomJuhásomvprávnejvecižalobkyne:

Platiť sa oplatí, s. r. o., Bratislava, Košická 56, Bratislava, IČO: 45 684 618, zast.: Jakubčák advokátska
kancelária, s. r. o., so sídlom: Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: P.. Z. E.,
nar. X. X. XXXX, trvalý pobyt: N. XX, Z., o zaplatenie 45,61 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 45,61 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 25,69 € od 26. 2. 2015 do zaplatenia, zo sumy 19,92 € od 26. 3. 2015 do zaplatenia, to
všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný
súd“alebo„súd“)21.11.2017,domáhalauloženiapovinnostižalovanémuzaplatiťjejsumu45,61€spolu
s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo súm tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Aktívnu legitimácia na podanie žaloby odvodzuje z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 27. 8.
2015 a odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok z 24. 6. 2016, ktoré uzavrela s pôvodným
veriteľom - obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., Bajkalská 28, Bratislava, (ďalej len „pôvodný
veriteľ“). Ako dôkaz predložila kópiu oznámenia o postúpení pohľadávky voči žalovanému z 24. 6. 2016.

2. Svoj nárok žalobkyňa odvodzuje zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, uzavretej medzi
pôvodným veriteľom a žalovaným, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb
žalovanému, spojených s užívaním SIM karty, ku ktorej bolo pridelené telefónne číslo 911444897.
Žalovanému boli vystavené faktúry (č. 7501152089 na sumu 25,69 €, splatnú dňa 25. 2. 2015, č.
7502136380 na sumu 24,91 €, splatnú dňa 25. 3. 2015), ktoré však doposiaľ neuhradil. Z nezaplatených
pohľadávok si zároveň uplatňuje zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) odo dňa nasledujúceho po splatnosti
jednotlivých faktúr. Napokon žalobkyňa žiada, aby súd žalovaného zaviazal aj na úhradu trov konania.

3. Žalobkyňa k žalobe priložila oznámenie o postúpení pohľadávok z 24. 6. 2016, zmluvu o poskytovaní
verejných služieb z 28. 1. 2013, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb z 28. 1. 2013, žiadosť
o ukončenie zmluvy o poskytovaní verejných služieb z 13. 1. 2015, jednotlivé faktúry, ktoré vystavil
pôvodný veriteľ žalovanému, rozšírenú identifikáciu žalovaného pri uzatváraní zmluvných dokumentov.

4. V predmetnej veci bol vydaný platobný rozkaz č. k. 20Csp/186/2017-29, z 24. 1. 2018, voči ktorému
žalovaný podal včas odpor. Platobný rozkaz bol následne voči žalovanému zrušený uznesením č. k.
20Csp/186/2017-37, z 26. 4. 2018.5. Žalovaný v odpore z 12. 2. 2018 uviedol, že zmluvný vzťah s pôvodným veriteľom bol na žiadosť
žalovaného ukončený 8. 2. 2015, pričom poukazuje na žiadosť o ukončenie zmluvy o poskytovaní
verejných služieb. Pri podpise žiadosti uhradil priamo na pobočke všetky svoje záväzky, inak by žiadosť

nebola akceptovaná. Z tohto dôvodu navrhuje žalobu zamietnuť.

6. Na uvedené tvrdenia žalovaného žalobkyňa reagovala podaním doručeným súdu 13. 3. 2019,
v ktorom poukázala na zverejnené všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb
prostredníctvom mobilnej siete a cenník na webovom sídle pôvodného veriteľa (www.telekom.sk), ktoré

boli záväzné aj pre žalovaného. Pôvodný veriteľ je povinný tieto dokumenty verejne sprístupniť v súlade
s všeobecným povolením č. 1/2011 a 1/2014 a aktualizuje ich znenie v prípade ich zmien. Žalovaný
svoju povinnosť uhradiť cenu za poskytnuté služby porušil, pričom žalobkyňa poukazuje na to, že ide o
neuhradenú cenu za služby poskytované pred ukončením zmluvného vzťahu od 8. 1. 2015 do 7. 2. 2015
a v období od 8. 2. 2015 do 7. 3. 2015. Podľa znenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb sa zmluvné
strany dohodli na zúčtovacom období od 8. dňa zúčtovacieho obdobia do 7. dňa nasledujúceho mesiaca.

Dohoda o ukončení zmluvného vzťahu bola uzatvorené 8. 2. 2015, t. j. počas zúčtovacieho obdobia.
Podľa odseku 2 žiadosti o ukončenie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, výpovedná lehota začína
plynúť prvým dňom zúčtovacieho obdobia, ktoré nasleduje po doručení výpovede pôvodnému veriteľovi
a skončí uplynutím posledného dňa zúčtovacieho tohto obdobia. Žalovanému teda boli poskytnuté
služby, za ktoré bol povinný uhradiť dohodnutú cenu počas prebiehajúceho zúčtovacieho obdobia.

Pre úplnosť predložila žalobkyňa zobrazenie informačného systému o priebehu ukončenie zmluvného
vzťahu medzi pôvodným veriteľom a žalovaným. Vyjadrenia žalovaného, že z jeho strany došlo k
uhradeniu všetkých záväzkov, žalobkyňa popiera a tvrdenia žalovaného vzhľadom na uvedené sú
bezpredmetné.

7. Pri posúdení skutkového okolností prípadu okresný súd vychádzal z listinných dôkazov predložených
stranami sporu, z ktorých zistil nasledujúce skutočnosti.

8. Právny predchodca žalobkyne Slovak Telekom, a. s., uzatvoril dňa 28. 1. 2013 so žalovaným zmluvu
o poskytovaní verejných služieb, vrátane dodatku z toho istého dňa podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.

z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoEK“). Predmetom tejto
zmluvy o pripojení bolo poskytnutie telekomunikačných služieb v zmysle predmetného zákona, pričom
dátumaktiváciebolrovnakýakodeňpodpísaniapredmetnejzmluvy.Žalovanémubolaaktivovanáslužba
mobilný internet, pričom zmluvné strany sa dohodli na zúčtovacom období od 8. dňa mesiaca do 7.
dňa nasledujúceho mesiaca po dobu viazanosti 24 mesiacov, pričom za cenu 1 € mu bolo predané aj

koncové zariadenie bližšie špecifikované v dodatku.

9. Dňa 13. 1. 2015 bola oboma zmluvnými stranami podpísaná žiadosť o ukončenie zmluvy o
poskytovaní verejných služieb - mobilný internet poskytovaný prostredníctvom koncového zariadenia a
tel. čísla 911444897. Podľa obsahu žiadosti sa zmluvné strany dohodli na ukončení poskytovania služieb

na základe predmetnej zmluvy ku dňu 8. 2. 2015, pričom takéto odpojenie je spoplatnené v súlade s
aktuálnym cenníkom služieb a bude vykonané iba v prípade doručenia žiadosti účastníkom spoločnosti
Slovak Telekom skôr ako 5 dní pred posledným dňom zúčtovacieho obdobia ku koncu ktorého má byť
odpojenie uskutočnené. Pôvodný veriteľ plnil zo zmluvy o pripojení svoje povinnosti riadne a včas. Za
poskytnutie služieb vystavil dve faktúry, a to č. 7501152089 na sumu 25,69 €, splatnú dňa 25. 2. 2015, v

ktorej si vyúčtoval cenu za poskytnuté služby (mobilný internet a Magio security inetrnet za obdobie od 8.
1. do 7. 2. 2015) a č. 7502136380 na sumu 24,91 €, splatnú dňa 25. 3. 2015, v ktorej vyúčtoval poplatok
za odpojenie na žiadosť zákazníka vo výške 19,92 € s DPH a upomienku oneskorenej platby v sume
4,99 €. Poplatok za upomienku si v tomto konaní žalobkyňa neuplatňuje. Žalovaný však porušil zmluvnú
povinnosť uhradiť vyššie uvedené faktúry za poskytnuté služby počas doby viazanosti. Pôvodný veriteľ

ako postupca, a žalobkyňa, ako postupník, uzavreli medzi sebou zmluvu o postúpení pohľadávok, čím
sa predmetná pohľadávka stala vlastníctvom žalobkyne. Žalobkyňa preukázala postúpenie predmetnej
pohľadávkynazákladepredloženejkópieoznámeniaopostúpenípohľadávkyžalovanémuz24.6.2016.
Žalovaný nereagoval na faktúry ani na výzvu žalobkyne a dlžnú sumu neuhradil.

10. Podľa § 44 ods. 1 ZoEK, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať
všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je
písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnychautomatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je
možnémeniťajinouakopísomnouformou,aksanatomzmluvnéstranydohodnú;toneplatíprezáväzky
účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

11. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZoEK, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

12. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZoEK, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej

faktúry.

13. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Okresný súd mal za preukázané a nesporné, že pôvodný veriteľ so žalovaným platne uzatvorili
zmluvu o poskytovaní verejných služieb vrátane dodatku z 28. 1. 2013, na základe ktorej pôvodný veriteľ
poskytoval telekomunikačné služby v dohodnutom rozsahu a žalovaný sa zaviazal pôvodnému veriteľovi

platiť cenu podľa platného cenníka. Z obsahu zmluvy ako aj z výpisu z obchodného registra pôvodného
veriteľa vyplýva, že pri uzavretí zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania. Žalovaný uzavrel
zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojho podnikania
alebo povolania. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy
dospel k záveru, že právny vzťah, založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za vzťah

spotrebiteľský. Súd preto pristúpil aj ku kontrole zmluvných podmienok, či neobsahujú neprijateľnú
zmluvnú podmienku, pričom dospel k záveru, že predmetná zmluva žiadnu neprijateľnú zmluvnú
podmienku neobsahuje. Žalobkyňa si uplatňuje len úhradu ceny za poskytnuté služby a poplatok za
odpojenie na žiadosť žalovaného ako zákazníka podľa platného cenníka pre poskytovanie služieb
pôvodným veriteľom, časť B, platného od 1. 1. 2015, ktorý je zverejnený na webovom sídle pôvodného

veriteľa (www.telekom.sk).

15. Žalovaný svoje tvrdenia o tom, že v deň podpisu žiadosti o ukončenie zmluvy o poskytovaní
verejnýchslužiebuhradilvšetkysvojezáväzkypriamovpokladnipôvodnéhoveriteľažiadnymspôsobom
nepreukázal a neuniesol tak dôkazné bremeno. Zo samotnej žiadosti jednoznačne vyplýva, že bol

povinný uhradiť všetky záväzky, ktoré mu vznikli do dňa ukončenia poskytovania služieb, t. j. do
8. 2. 2015, pričom žalobkyňa si uplatňuje iba cenu za služby poskytnuté do 7. 2. 2015 a poplatok
podľa cenníka. Aj zo znenia samotnej žiadosti vyplýva, že prijatím tejto žiadosti pôvodným veriteľom
nedochádza k zániku záväzkov žalovaného voči pôvodnému veriteľovi, ktoré vznikli do ukončenia
zmluvy, príp. záväzky vyplývajúce z ukončenia zmluvy o pripojení v zmysle žiadosti. Žalovaný teda

bol povinný uhradiť predmetné faktúry, pričom nepreukázal zánik svojich záväzkov, preto považoval
jeho tvrdenia bez právneho významu. Súd preto priznal žalobkyni právo na zaplatenie sumy tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

16.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
jednotlivých záväzkov (platná od 10. 9. 2014 do 15. 3. 2016, údaje zverejnené na webovej stránke

www.nbs.sk) bola 0,05 %. Úrok z omeškania preto predstavuje výšku 5,05 % ročne, a v tejto výške si
ho uplatňuje žalobkyňa z jednotlivých dlžných súm.19. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v dôsledku čoho mu okrem
povinnosti zaplatiť dlžnú sumu vznikla aj žalobkyňou uplatnená povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v
zákonom stanovenej výške. Žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške o 5,05

% ročne zo sumy 25,69 € od 26. 2. 2015 do zaplatenia, zo sumy 19,92 € od 26. 3. 2015 do zaplatenia.
Súd žalobkyni priznal úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr
vystavených pôvodným veriteľom.

20. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala vo veci
plný úspech, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie
práva proti žalovanému vo výške 100 %.

23. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré
je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v
prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.