Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 28, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27Csp/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118201708
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2118201708.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: A. Ž., nar.

XX.X.XXXX, bytom Z.Z. XXX, H. - O., zastúpený advokátkou: Mgr. Stanislava Tichá, Zakvášov 55,
Považská Bystrica, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o.,IČO:47233516,sosídlomKubániho16,Bratislava,ozaplatenie1.048,56€spríslušenstvom,takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.048,56 € s úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy
1.048,56 € od 16.6.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd žalobcovi priznáva nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 88,6%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 2.10.2017 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba o zaplatenie sumy 1.048,56 € s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne z istiny od 22.3.2017 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia.
Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu dňa 26.3.2014, na základe ktorej mu
žalovaný reálne poskytol sumu 992,40 € a z titulu úveru žalovanému zaplatil sumu 2.040,96 €, t.j. o
1.048,56 € viac. Zmluva o úvere nemá zákonom požadované náležitosti a to údaj o konečnej splatnosti

úveru, výšku splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, absentuje údaj o prvej a poslednej splátke, o
presnej výške úveru, pretože sa dohodli na výške úveru 1.230,- € a po odpočítaní poplatku 237,60 € za
poskytnutie služby podľa bodu 8 žiadosti vyplatil v skutočnosti 992,40 €. Namietol, že dohoda obsiahnutá
v bode 8 žiadosti a tiež súhlas so započítaním v bode 10 sú neprijateľné zmluvné podmienky. V žiadosti
je tiež nesúlad vo výške RPMN v žiadosti 70,02% a v akceptácii je uvedená výška 68,77%. Zmenu výšky
RPMN žalobca neakceptoval. Nesprávna výška RPMN. Neprimeraná výška úrokov 70,02% ročne, ktorá
podstatne prevyšuje odplatu stanovenú v § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov

sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia a uplatnil si aj úrok z omeškania od 22.3.2017, teda od
nasledujúceho dňa po zaplatení poslednej platby žalovanému.

2. Súd vydal platobný rozkaz dňa 8.6.2018, proti ktorému žalovaný včas podal odpor s odôvodnením.
Následne súd platobný rozkaz zrušil dňa 3.9.2018.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žiada žalobu zamietnuť. Uviedol, že zmluva je uzatvorená

platne. Údaj o RPMN sa objektívne nedá dohodnúť, pretože v čase podania žiadosti nie je známy dátum
prvého čerpania, ktorý je známy v čase uzatvorenia zmluvy a ktorý je jedným z údajov potrebných na
výpočet RPMN. Dátum splatnosti prvej splátky a termín konečnej splatnosti sú uvedené v Oznámení,
revolvingová zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú. V súvislostiach s výkladom § 9 ods. 2 písm.k) zákona č. 129/2010 Z.z. je prvým ustanovením, ktoré treba zohľadniť § 9 ods. 5. Podľa jeho
znenia spotrebiteľ má právo požadovať tzv. amortizačnú tabuľku obsahujúcu rozpis splátok, a členenie
splátky. Ak by zmluva mala obsahovať rozpísanie splátky, potom žalovaný nevidí žiadny zmysel práva

spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku podľa § 9 ods. 5 zákona. Veď dané údaje by už mal priamo
v zmluve. To len potvrdzuje skutočnosť o tom, že záver založený na jazykovom výklade popiera význam
§ 9 ods. 5. Tzv. rozčleňovanie splátky je teda výklad založený na nesprávnom výklade zákona. Znenie
zákona č. 129/2010 Z.z. síce je nepresným prevzatím smernice 2008/48/ES, to však súd nezbavuje
povinnosti pri výklade vnútroštátnej normy prihliadať na základe nepriameho účinku na také ustanovenia

únijného práva, ktoré sú do príslušnej vnútroštátnej normy prevzaté. Výsledok sledovaný smernicou je
povinný pri rozhodovaní zabezpečiť aj súd členského štátu. K neplatnosti Dohody o poskytnutí služby
uviedol, že dohoda nebola podmienkou a ani predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Žalobca ju nemusel uzatvoriť a ani netvrdil a nepreukazoval opak. Dohoda bola osobitne podpisovaná.
A teda je individuálne dojednaná v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V časti uplatneného
primeraného finančného zadosťučinenia uviedol, že žalobca neuniesol ani v minimálnom rozsahu

dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Poprel, že by existoval dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia.

4. Žalobca v replike zo dňa 7.9.2018 zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe. A na podporu svojich
tvrdení poukázala na rôzne rozhodnutia súdov SR.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 14.5.2018 zotrval na svojej argumentácii. Uviedol, že nie je potrebné,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná
skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.
z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za
použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka

úveru zahrňuje. Uvedené závery potvrdzuje aj odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č.k. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018. Podľa žalovaného požiadavka na uvedenie termínu
konečnej splatnosti úveru nie je požiadavkou na presnú dátumovú špecifikáciu. Oznámenie veriteľa má
len informatívnu povahu.

6. Súd pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý sa písomne ospravedlnil. Súd
vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu, listinnými
dôkazmi zo spisu špecifikovanými nižšie a zistil nasledovný skutkový stav.

7.Žalovanýakoveriteľažalobcaakodlžníkuzavrelidňa28.5.2014Zmluvuoúvere/revolvingovomúvere

č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1.230,-
€, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 24-och mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 85,04
€. Ročná percentuálna miera nákladov úveru bola uvedená jednak v časti 5., a to ako predpokladaná
RPMN za úver vo výške 70,02 % a v časti 6. ako RPMN za úver vo výške 68,77 %. Ročná úroková
sadzba 70,02%, priemerná RPMN za úver bola uvedená vo výške 46,30 %. V rámci zmluvy pod bodom

8.1. až 8.6. bola tiež obsiahnutá Dohoda o poskytnutí služby zo dňa 28.3.2014, ktorou sa žalovaný
zaviazal ako veriteľ poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi na jeho žiadosť službu spočívajúcu v možnosti
odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru pri splnení nižšie uvedených podmienok a záväzok
dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu vo výške 237,60 € za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti
splátok.

8. V oznámení veriteľa zo dňa 28.3.2014 súd zistil, že prvá splátka úveru bola splatná 1.5.2014 a
posledná 1.4.2016, RPMN úveru bola 68,77 €.

9. Žalobcovi bol zo strany žalovaného poskytnutý úver vo výške 1.230,- €, pričom došlo k započítaniu

pohľadávky veriteľa vo výške 237,60 €, z ktorého dôvodu bola žalobcovi vyplatená suma 992,40 €.
Žalobca žalovanému zaplatil celkom sumu 2.040,96 € a to v splátkach od 15.4.2014 do 21.3.2017
čo vyplýva z predloženej karty klienta. K žalobe žalobca pripojil i Súhrnné informácie o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za rok 2014. Žalovaný predložil príklad výpočtu
RPMN k zmluve a súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi

za 4. Štvrťrok 2013.10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
Podľa§2písm.d) ZoSÚ(vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy),zmluvouospotrebiteľskomúvereje
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Podľa 52 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. (2)
Podľa 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 01.04.2015), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa 53 ods. 6 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 7 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy (ďalej len „ZoOS), nekalé obchodné praktiky sú zakázané. (1) Obchodná praktika sa považuje
za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže
podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe,
ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná
praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. (2) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä

klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9.
Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1. (4)
Podľa § 2 písm. u) a r) ZoOS, na účely tohto zákona sa rozumie u) odbornou starostlivosťou úroveň
osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vovzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery
uplatňovanej v jeho oblasti činnosti, r) podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa
využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by

pri dostatku informácií inak neurobil.
Podľa § 4 ods. 8 ZoOS, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s
dobrýmimravmisanaúčelytohtozákonarozumienajmäkonanie,ktoréjevrozporesovžitýmitradíciami
a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,

čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (1)
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (2)

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania,
ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z
omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 16.6.2018 vo výške 0,00%.

11. V prípade, ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto,
že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998).

12. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy
o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd
nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali a to bez ohľadu
na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S

poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej
špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou
je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

13. Žalobca a žalovaný uzavreli úverovú zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej úverovej zmluvy žalovaný poskytol
žalobcovi spotrebiteľský úver a žalobca sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť
celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Zmluva o úvere uzatvorená medzi veriteľom a spotrebiteľom však neobsahuje náležitosti
požadované ZoSÚ, konkrétne podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, údaj o výške, počte a
termínochsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,prípadnéporadie,vktoromsabudúsplátkypriraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, a
síce doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V takomto prípade sa
spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanému považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm.
b) ZoSÚ, za bezúročný a bez poplatkov.

15. Údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov presne v tomto členení, je
základnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve sa uvádza len výška splátky 85,04 €
bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky v členení na istinu, úrok a poplatky. Zákonom
stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadnévymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné,
aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku
prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých

splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru
splatná posledná splátka. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, je teda informovanie
spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože
potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru
platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky

splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie
má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä,
aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi
stranami neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy.

16. V zmluve chýba tiež ďalšia náležitosť, a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Lehota splatnosti je určená iba počtom splátok, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným
ustanovením. Uvedenie iba celkového počtu splátok, pričom nie je uvedený ani deň splatnosti splátok,
nepredstavuje dostatočnú informáciu pre spotrebiteľa, aby už pri uzatváraní zmluvy presne vedel
posúdiť, dokedy bude povinný úver splácať a vyhodnotil si tak ekonomické riziko s úverom spojené,
najmä dokedy ho bude jeho zmluvný záväzok zaťažovať. V danom prípade lehota splatnosti úveru

uvedená v zmluve ako 24 mesiacov, je veľmi dlhé časové obdobie. Spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy
nepozná konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru, nemusí byť preto schopný dostatočne posúdiť
najmä výhodnosť poskytnutého úveru a svoju schopnosť úver riadne splácať. Zmyslom § 9 ods. 2 písm.
f) ZoSÚ bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si
svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je splatná posledná splátka.

Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom
k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje
pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.

17.ZmluvaneobsahujeúdajoRPMN,nakoľkosastranynedohodlinajejvýške.Nedošlokprijatiunávrhu

žalobcu na uzatvorenie zmluvy v zmysle § 44 ods. 2 OZ. Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo
vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Preto, ak zo strany žalovaného bola uvedená iná výška
RPMN ako žiadal žalobca a žalobca na tento nový návrh nereagoval, pričom mlčanie alebo nečinnosť
adresáta návrhu na uzavretie zmluvy samy osebe nemôžu znamenať prijatie návrhu, čo vyplýva priamo
zo zákona, súd dospel k záveru, že nebola platne dohodnutá výška RPMN.

18. Súd dodáva, že okrem vyššie uvedeného bolo potrebné vyhodnotiť výšku úrokovej sadzby 70,02
% ročne ako neprimerane vysokú, a preto odporujúcu dobrým mravom, nakoľko podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám
uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch sa vzhľadom

na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, nie však viac ako o 100 % oproti
priemeru bánk. Úroková sadzba úveru vo výške 70,02 % prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu 46,30%
uplatňovanúvčaseuzavretiazmluvybankamipriposkytovaníúverovalebopôžičiek.Podpojem„odplata
obvyklá na finančnom trhu“ je potrebné pritom zahrnúť aj odplatu obvykle požadovanú komerčnými
bankami pri poskytovaní spotrebiteľských úverov (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn.

6Co/703/2014 zo dňa 24.11.2015). Súd má však za to, že odplatu je potrebné považovať za neprimerane
vysokú aj keby len s prihliadnutím na priemernú RPMN (46,30%), ktorú prevyšovala o 51%, čo je
potrebné považovať za podstatné prevýšenie. Dohodnutá úroková miera v rozsahu 70,02% ročne teda
podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je dojednanie o úroku pre rozpor s dobrými mravmi
a obchádzanie zákona (§ 53 ods. 6 OZ) podľa § 39 OZ neplatné (porovnaj napr. rozsudok Krajského

súdu v Trnave sp.zn. 11Co/55/2016 zo dňa 28.09.2016).

19. Pokiaľ ide o Dohodu o poskytnutí služby zo dňa 28.3.2014, táto bola jednoznačne uzatváraná v
súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere, čo je zrejmé aj z toho, že je obsiahnutá v rámci zmluvy
o revolvingovom úvere bod bodmi 8.1. až 8.6. Žalovaný sa na základe dohody zaviazal poskytnúť

žalobcovi na jeho žiadosť a po splnení stanovených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu
maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru po splnení nižšie uvedených podmienok. Odplata za túto
službu vo výške 237,60 € pritom dosahuje viac ako 19% z poskytnutej výšky úveru alebo skoro 3 splátkya zároveň sa takouto odplatou dojednaná odplata za úver vo výške 810,96 € (2.040,96 € - 1.230,- €)
navyšuje o sumu 237,60 €, teda o viac ako 29,30%.

20. Nakoľko právny úkon uzavretia Dohody o poskytnutí služby je právnym úkonom, ktorý bezprostredne
nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, aj na tento právny úkon je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré
upravujúprávnevzťahyspotrebiteľskéhocharakteru.Súdmázato,žepriuzatváranípredmetnejDohody
o poskytnutí služby (ktorá má formu predtlačeného formulára) došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá
bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti žalovaného, a ktorá podstatne narušila ekonomické

správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službe, ku ktorému sa dostala. Žalovaný nekonal
pri uzatváraní vyššie uvedenej dohody s odbornou starostlivosťou, pretože v konaní nepreukázal, že
žalobcovi ako priemernému spotrebiteľovi boli akokoľvek vysvetlené (v súlade s požiadavkou odbornej
starostlivosti) následky uzavretia uvedenej dohody, a to najmä s ohľadom na jej odplatnosť vo výške
viac ako 19% z poskytnutej sumy úveru.

21. Súd má za to, že nie je dôvodné očakávať, že by sa spotrebiteľ v prípade, že by mu boli poskytnuté
podstatné informácie zo strany žalovaného, rozhodol podpísať uvedenú dohodu o poskytnutí služby,
pričom by za odplatu 237,60 € nemal dostať adekvátne protiplnenie. Služba pre žalobcu mala spočívať
v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch splátok, aj to len za splnenia podmienok uvedených
v čl. 8.2 (práceneschopnosť dlhšia ako 3 týždne alebo ak bol s dlžníkom skončený pracovný pomer,

pričom nárok na odklad nemá, ak bol v omeškaní s úhradou splátky dlhšie ako 30 dní). Výška odplaty za
uvedenú službu je úplne neprimeraná tomu, že táto služba ani nemusí byť poskytnutá v plnom rozsahu,
resp. nemusí byť za trvania úverového vzťahu poskytnutá vôbec. Okrem toho súd poukazuje na to, že
ide o bežnú službu, ktorú by mala pokrývať odplata za úver.

22. Konanie žalovaného, ktorým si pri podpisovaní Zmluvy o revolvingovom úvere nekalou obchodnou
praktikou zabezpečil zo strany žalobcu aj podpísanie Dohody o poskytnutí služby, nemožno hodnotiť
inak ako špekulatívne konanie majúce za cieľ zabezpečiť si vyššiu odplatu z poskytnutého úveru, bez
toho, aby podpísanie druhej zmluvy malo prospech aj pre spotrebiteľa. Zároveň súd uvedené konanie
považuje za obchádzanie zákona, keď náklad na odplatu z dohody nie je zahrnutý do celkovej odplaty,

a tým ani do informácie o RPMN, pritom Dohoda o poskytnutí služby je zmluvou závislou od zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,apretobymalabyťRPMNvypočítanázobochzmlúv.Súdnepovažovalargument
žalovaného o samostatnosti dohody o poskytnutí služby za opodstatnený, nakoľko táto zmluva ako
samostatné dojednanie o právach a povinnostiach zmluvných strán absolútne neobstojí, pretože bez
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere stráca uvedená dohoda akýkoľvek význam. Samostatnosť

dohody vylučuje aj skutočnosť, že text dohody je obsiahnutý v rámci článkov zmluvy o úvere a nejde
o samostatný dokument. Súd pritom poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
18Co/279/2014 zo dňa 21.10.2015, s ktorým sa stotožňuje, a v ktorom odvolací súd uviedol, že „zmluva
vypracovaná žalovaným a predložená žalobcovi na podpis vzbudzuje zdanie, ako keby jej obsahom
bol len jeden právny úkon. Je to evidentné hneď z jej označenia. Až v strede pretlačeného formulára

zmluvy je pod bodom 8 spomenutá ďalšia zmluva a to dohoda o poskytnutí služby. V prípade dvoch
alebo viacerých právnych úkonov obsiahnutých v jednej listine, by preto malo byť bežnou praxou a
zvyklosťou bankových alebo nebankových subjektov túto pluralitu právnych úkonov zvýrazniť. Žalovaný
túto pluralitu právnych úkonov vôbec nezvýraznil, ale naopak vyvolal dojem, ako keby so žalobcom
uzatvoril len jeden právny úkon. Takéto konanie žalovaného bežnej praxi a zvyklostiam odporuje a preto

je v rozpore s dobrými mravmi. Konanie priečiace sa dobrým mravom je preto dôvodom neplatnosti
právneho úkonu podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.“

23. Súd teda dospel k záveru, že v uvedenom prípade pri uzatváraní predmetnej dohody došlo k nekalej
obchodnej praktike zo strany žalovaného, nakoľko boli naplnené znaky nekalosti obchodnej praktiky v

zmysle § 7 ods. 2 ZoOS. Zároveň súd dospel k záveru, že skutočným účelom dohody o poskytnutí služby
bolo navýšiť odplatu za poskytnutý úver, a tým obchádzať § 53 ods. 6 OZ. Zároveň došlo k obchádzaniu
ZoSÚ, pretože žalovaný dosiahol to, že odplatu za službu nezapočítal do výpočtu RPMN v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného dôvodu súd Dohodu o poskytnutí služby považuje v zmysle § 39
OZ za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a obchádzanie zákona. Zároveň bolo neplatné

aj dojednanie o započítaní, nakoľko bolo súčasťou dohody, ktorá je neplatná ako celok a dojednanie o
započítaní nie je možné od nej oddeliť. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné vychádzať z toho, že žalobca
z poskytnutého úveru vo výške 1.230,- € čerpal sumu 992,40 €, keď k započítaniu nedošlo, nakoľko
záväzok žalobcu plniť z dohody pre jej neplatnosť nevznikol.24. V konaní nebolo sporné, že žalobca zaplatil z titulu úveru žalovanému sumu 2.040,96 €. Pretože
súd vyhodnotil uzatvorenú úverovú zmluvu ako bezúročná a bez poplatkov, uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 1.048,56 €, nakoľko prijal plnenie bez
právneho dôvodu a to vo výške rozdielu prijatého plnenia a skutočne poskytnutého plnenia z titulu úveru
(2.040,96 € - 992,40 €).

25. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, má voči nemu žalobca nárok

aj na úrok z omeškania. Keďže pri prejednávanom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je v
právnom predpise ustanovený čas plnenia, treba podľa § 563 OZ vychádzať z toho, že dlžník je povinný
zaplatiť veriteľovi prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie. Žalobca nepreukázal, že by vyzval
žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 563 OZ. S poukazom na uvedené, súd
uzavrel, že žalovaný bol na plnenie preukázateľne vyzvaný až doručením žaloby prostredníctvom súdu
dňa 14.6.2018 (doručenka na č.l. 15). Žalovaný bol potom povinný plniť v zmysle § 563 OZ nasledujúci

pracovný deň po doručení, t.j. 15.6.2018 pričom do omeškania sa dostal nasledujúci deň po tom, preto
súd priznal úrok z omeškania z istiny od 16.6.2018 do zaplatenia vo výške 5% ročne, nakoľko si výšku
úroku z omeškania žalobca uplatnil v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami. Vo zvyšku uplatneného
úroku z omeškania súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca žiadal priznať úrok z omeškania už odo dňa
22.3.2017.

26. Podľa § 255 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.(ods. 1) Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo. (ods. 2)

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník. (2)

27. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Vychádzal z rozhodnutia
vo veci samej, teda zo teda zo skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná istina 1.048,56 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 22,83 € ku dňu rozhodnutia. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný v 94,3% a

žalovaný v 5,7%, t.j. v zamietnutej časti uplatneného úroku z omeškania, nakoľko súd pri rozhodovaní
musízohľadniťcelýžalobcomuplatnenýnárokvkonaní,t.j.celkovýúspechžalobcuje88,6%(94,3-5,7).
Vzhľadom na pomer úspechu súd zaviazal žalovaného na náhradu pomernej časti trov konania žalobcu
vo výške 88,6%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).