Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 9, 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6Pc/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219200141
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8219200141.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v právnej veci navrhovateľky K. P., R..

XX.X.XXXX, D. J. W. XXX/XX, XXX XX U. a manžela navrhovateľky S. P., R.. XX.X.XXXX, D. J. W. XXX/
XX, XXX XX U., v konaní o určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX domáhala uloženia
povinnosti voči manželovi platiť manželské výživné vo výške 100 eur mesačne ku počnúc dňom
1.2.2019.

2. V návrhu uviedla, že s manželom uzatvorila manželstvo XX.X.XXXX v U.. Z manželstva sa im narodili
2 deti, syn je nebohý a dcéra už dospelá, má vlastnú rodinu. Jej mesačný príjem tvorí len dávka v
hmotnej núdzi a príspevok na bývanie vo výške 150 eur, výdavky na domácnosť má vyše 130 eur,
čo je nepostačujúce na dôstojné žitie. Dávka v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie sú vyplácané
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove. Odporca po predchádzajúcich nezhodách medzi
nimi vyplývajúcich z toho, že si našiel novú známosť, opustil v auguste 2018 spoločnú domácnosť.

Nasťahoval sa k priateľke, kde s ňou spoločne žije. Domov nechodieva vôbec. Nemá poznatky, či niekde
pracuje alebo nie. Odporca na domácnosť neprispieva a neplní si voči nej vyživovaciu povinnosť.

3. Manžel navrhovateľky sa k návrhu, ktorý mu bol doručený po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia o
podanom návrhu na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu podľa § 116 ods. 2 CSP, pretože sa
súdu nepodarilo doručiť mu návrh na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky a ani
zistiť jeho skutočný pobyt po uskutočnení všetkých potrebných úkonov, nevyjadril.

4. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavil manžel navrhovateľky, pričom svoju neúčasť na
ňom neospravedlnil. Súd aplikujúc ustanovenie § 180 C.s.p. prejednal vec v neprítomnosti manžela
navrhovateľky.

5. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, pričom oboznámil návrh
č.l. 1, potvrdenie č.l. 2, platobný doklad SIPO č.l. 3, sobášny list č.l. 4, ako aj ďalší obsah spisu a zistil

nasledovný skutkový stav:

6. Zo sobášneho listu súd zistil, že dňa XX.X.XXXX v U. uzavreli účastníci konania manželstvo.7. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že navrhovateľka
poberá pomoc v hmotnej núdzi spolu s členmi domácnosti - S. P. nar. XX.X.XXXX.

8. Z platobného dokladu SIPO (č.l. 3 spisu) bolo zistené, že mesačný zálohový predpis je vo výške
133,64 eur.

9. Podľa § 155 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej len „CMP“), konanie sa
začína len na návrh.

11. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

12. Podľa § 71 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom a účinnom znení (ďalej len „zákon o
rodine“) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd

nanávrhniektoréhoznichurčíjejrozsahtak,abyživotnáúroveňobochmanželovbolavzásaderovnaká.
Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

13. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká a trvá odo dňa uzavretia manželstva až do jeho
zániku. Manželia majú mať v manželskom zväzku rovnakú životnú úroveň a účelom tohto nároku je
práve zabezpečenie jej vyrovnania. Požiadavka na rovnakú životnú úroveň vyplýva z princípu solidarity
a rovnakého postavenia v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. V zásade
nie je podstatné, či manželia spolu žijú alebo nie. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť.

Táto sa nedá vylúčiť, obmedziť a na jej existenciu nemá vplyv ani prípadné zrušenie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní,
dôsledkom je stav, keď majú títo rozdielnu životnú úroveň. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov
vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to napr. pri vyživovacej povinnosti detí
k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tejto vyživovacej

povinnosti sa tak okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje i naplnenie požadovaného zákonného
charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Pokiaľ teda nastane stav, kedy manželia majú
rozdielnu životnú úroveň a nevedia sa dohodnúť na jej vyrovnaní, môže sa ktorýkoľvek z manželov
domáhať na súde určenia výživného na manžela.

15. V predmetnej veci bolo vychádzajúc z nerozporovaných tvrdení navrhovateľky preukázané, že
manželstvo účastníkov trvá. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa XX.X.XXXX
plynie, že navrhovateľka poberá pomoc v hmotnej núdzi spolu s S. P., teda manželom. Navrhovateľka
sa domáha určenia manželského výživného, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že manžel
nedosahuje žiaden relevantný príjme. Ďalej zo zistení plynie, že navrhovateľka je nezamestnanou.

16. Súd pri posudzovaní rozdielnosti životnej úrovne účastníkov konania a následne splnenia podmienky
podieľania sa na životnej úrovni manžela vychádzal predovšetkým z preukázanej skutočnosti, že
obaja účastníci konania sú nezamestnaní. Z hľadiska posudzovania možnosti priznania výživného súd
vychádzal z explicitného znenia ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o rodine a vykonaným dokazovaním

zistil, že životná úroveň manžela navrhovateľky, ktorá z hľadiska posudzovania možnosti priznania
výživného je relevantnou v čase trvania manželstva, je obdobná ako životná úroveň navrhovateľky.

17. Vychádzajúc z predložených dokladov iné príjmy manžela navrhovateľky neboli deklarované a teda
zrejméniesú,pričomvychádzajúczvykonanéhodokazovanianeplynie,žebymalmanželnavrhovateľky

vyššiuživotnúúroveňakománavrhovateľka,niejedôvodnýmpriznaťnavrhovateľkemanželskévýživné.

18. Vzhľadom teda na uvedené, predovšetkým z dôvodu nezistenia výrazne rozdielnej životnej úrovne
navrhovateľky a jej manžela, súd návrh navrhovateľky zamietol.19. Výrok o náhrade trov konania vyplýva z ustanovenia § 57 v spojení s § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1-2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.