Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Er/490/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8510202754
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Duláková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8510202754.3

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO:
35776005, Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: P. C., nar. X.XX.XXXX, U. XXX, XXX XX
U., v konaní o vymoženie 77,01 eur takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi, Exekútorský úrad Radničné
námestie 15, 085 01 Bardejov, trovy exekúcie vo výške 41,75 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto
trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 23.6.2010 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa

3.6.2010, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 9.6.2010 a exekučného titulu - výkazu nedoplatkov č.
1050029413 z 28.4.2010, právoplatného a vykonateľného dňom 12.5.2010, ktorý vydala Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Stará Ľubovňa. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi dňa 6.7.2010 pod číslom 5710 018699 *.

2. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/490/2010 zo dňa 7.11.2013 súd pripustil zmenu účastníka

konania na strane oprávneného tak, že do konania namiesto doterajšieho oprávneného Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874, Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava- mestská časť
Petržalka, vstúpila spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35776005, Cintorínska 21, 814 99
Bratislava.

3. Dňa 15.7.2019 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podanie označené ako „predloženie na

zastavenie exekúcie“, ktorým navrhuje exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 2 EP, § 48 ZKR z dôvodu, že
na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Súdny exekútor si zároveň uplatnil aj trovy exekúcie vo
výške 48,13 eur.

4. Šetrením v Obchodnom vestníku súd zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn.
2OdK/462/2019 zo dňa 21.6.2019 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného a za správcu

konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Ing. Anna Žoldošová, Staničná 9, 059 51 Poprad -
Matejovce. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 123/2019 dňa 28.6.2019. Oznámením
zverejneným v Obchodnom vestníku č. 157/2019 dňa 16.8.2019 oznámil správca konkurznej podstaty
v zmysle § 167v o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„ZoKR“), že konkurz sa končí z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníneskoršíchprávnychpredpisov(ďalejlen,,EP“),ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 243b ods. 1 EP, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

7. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013) exekúciu môže súd zastaviť
aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona..

8. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť
exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

9. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného
odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená

iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný
oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

10. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vymáhaná pohľadávka v predmetnej exekúcii vznikla
pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinného, z čoho vyplýva,

že uvedenú pohľadávku je možné uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v
rozsahu určenom súdom stane nevymáhateľnou.

11. V uvedenom prípade sa jedná o vyhlásenie konkurzu na majetok povinného - fyzickej osoby, preto
je teda potrebné vychádzať z ustanovení štvrtej časti, druhej hlavy ZoKR, kde sa v § 167 ods. 1 uvádza,

že návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou. Okresný súd
Prešov uznesením sp. zn. 2OdK/462/2019 zo dňa 21.6.2019 zverejnené v Obchodnom vestníku č.
123/2019 dňa 28.6.2019 na majetok povinného ako fyzickej osoby vyhlásil konkurz a zároveň ide o
exekučné konanie, v rámci ktorého sa vymáha pohľadávka, ktorú možno uspokojiť iba v konkurze aj
napriek skutočnosti, že zverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku č. 157/2019 dňa 16.8.2019 sa

konkurz zrušil podľa § 167v ZoKR, avšak účinky oddlženia zostávajú zachované, preto súd pristúpil k
zastaveniu exekúcie, nakoľko z ustanovenia§ 167f ods. 2 ZoKR nevyplýva, že by vyhlásením konkurzu
došlo k zastaveniu exekúcie ex lege, ale naopak súdu vzniká povinnosť, aby sa bez zbytočného odkladu
rozhodlo o zastavení exekúcie. Súd preto, rešpektujúc zákonnú úpravu vyššie citovaných ustanovení
zákona o konkurze a reštrukturalizácii, túto aplikoval a predmetnú exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods.

2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 v spojení s §167f ods. 2 ZoKR zastavil, nakoľko
boli naplnené zákonné predpoklady pre jej zastavenie.

12. Podľa § 200 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

13. Podľa § 30 cit. vyhl., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena
a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

14. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení

neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania
exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa
určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.

15. Podľa § 203 ods. 3 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že

na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez
zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

16. O trovách exekúcie rozhodol súd (nezistiac v danom prípade splnenie podmienok na ich nepriznanie
podľa § 243j EP), po preštudovaní pripojeného spisu súdneho exekútora, podľa vyššie citovaných

ustanovení a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 41,75 eur, na ktorých úhradu
zaviazal vzhľadom na výsledok konania oprávneného. Tieto trovy predstavuje:
a) odmena súdneho exekútora á 33,19 eur,
b) náhrada hotových výdavkov:- poštovné (upovedomenie o začatí exekúcie povinnému 1,60 eur),
c) 20 % DPH zo sumy 34,79 eur, t.j. 6,96 eur;
pričom pri určovaní náhrady za doručovanie, teda poštovného, súd vychádzal z obsahu spisu

súdneho exekútora, teda priznané bolo poštovné iba v súvislosti s doručovaním písomností, ktorých
doručovanie je v spise exekútora dokladované riadnou doručenkou opatrenou pečiatkou Slovenskej
pošty (doporučene, alebo do vlastných rúk), prípadne vrátenou zásielkou. Súd súdnemu exekútorovi
nepriznal náhradu za náklady za dátovú schránku vo výške 0,30 eur, nakoľko je povinnosťou súdneho
exekútora mať aktívnu túto schránku a bremeno za prípadné poplatky za vedenie nemôže prenášať na

strany exekučného konania.

17. Súd nepriznal požadovanú náhradu označenú exekútorom ako „náklady na kancelárske potreby
“ (papier, farba, spinky, spisový obal atď.) v požadovanej výške 3,32 eur (a s tým súvisiacu 20 % DPH),
ktoré súdny exekútor nijako nepreukázal. K takýmto výdavkom na založenie a vedenie spisu treba
uviesť, že niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom

exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., a
to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov,
prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského
úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace
potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky

na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky,
toner do tlačiarne, písacie potreby, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny
exekútor zabezpečuje v rámci celkového chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a
situáciou v tej-ktorej individuálnej exekučnej veci. Bežný kancelársky materiál, akými sú veci prirodzene
potrebné pri vedení exekučnej administratívy, sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady

na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti. Bežné náklady na
kancelársky materiál preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými
by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve „nie bežných“ a nie nezanedbateľných,
jasne identifikovateľných výdavkov, nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej
činnosti alebo jej úkonov. V tomto smere súd poukazuje podporne i na závery uznesenia Ústavného

súdu SR zo dňa 29.4.2008 č.k. I. ÚS 157/08-16, ktorý obdobné ako vyššie uvedené úvahy, ohľadne
nepriznania súdnemu exekútorovi náhrady za bežný režijný kancelársky materiál, taktiež vyhodnotil ako
logické a celkom legitímne.

18. Súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu spotrebného kancelárskeho materiálu

súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho dôvodu, a to z dôvodu nepreukázania
skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom exekučnom konaní predložením
napríklad pokladničných blokov a pod.. Podloženie týchto výdavkov príslušnými dokladmi by bolo
potrebné už len z toho dôvodu, že súdny exekútor predložil súdu aj vyúčtovania svojich trov v iných
exekúciách, kde pri odlišnom rozsahu svojho exekučného spisu požadoval rovnako náhradu nákladov

administratívy súvisiacich so založením a vedením exekučného spisu v presne tej istej výške, čo svedčí
skôr o paušalizácii vecných nákladov a vyvoláva tak pochybnosti či v tomto konaní požadovaná výška
vynaložených nákladov bola reálna alebo len spriemerovaná paušálna výška. Tu súd pripomína, že
v konkrétnom exekučnom konaní možno priznať len náhradu výdavkov reálne vynaložených v tomto
konkrétnom exekučnom konaní a nie paušálnu náhradu „spriemerovanú“ z iných exekučných konaní.

19. Súd ďalej nepriznal požadované poštovné označené súdnym exekútorom ako „ďalšie náklady na
poštovné po zastavení v zmysle § 60 ods. 1,2 EP vo výške 1,70 eur, ktoré súdny exekútor bližšie
nešpecifikoval. Pri zastavení exekúcie možno priznať iba hotové výdavky, ktoré do uvedeného momentu
i skutočne vznikli. V danom prípade uvedené „výdavky“ totiž súvisia jednoznačne s administratívnymi

prácami po samotnom zastavení exekúcie, náhrada za ktoré je v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z.z. -
§ 25 - zahrnutá už v samotnej priznanej odmene. Preto túto sumu súd nepriznal, kde sa nestotožnil z
uvedených dôvodov s názorom exekútora opieraným o v zásade od všeobecnej rozhodovacej praxe
odlišného rozhodnutia KS v Bratislave 1CoE/198/2006 z 30.5.2008.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,
ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.