Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 22, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8Csp/127/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517203923
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8517203923.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A,

831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, pr. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368 proti žalovanej: U.
Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. v konaní o zaplatenie 1 147,28 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd n e p r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.9.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1 147,28 eur, úroky vo výške 500,75 eur, úrok vo výške 25,50 %

ročne zo sumy 1 147,28 eur od 8.6.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 1 147,28 eur od 8.6.2017 do zaplatenia a trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.2.2012 bola medzi jeho právnym predchodcom, spoločnosťou
Poštovábanka,a.s.ažalovanouuzavretázmluvaoúvereč.XXXXXXXXXX(ďalejaj„zmluva“),súčasťou
ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj „VOP“) a Obchodné podmienky (ďalej aj „OP“).
Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

13.6.2017. Na základe zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver vo výške 1 500
eur, ktorý mala vrátiť v splátkach podľa zmluvy. V dobe od uzavretia zmluvy do vyhlásenia predčasnej
splatnosti žalovaná splnila svoj záväzok len čiastočne. V zmysle OP ak sa dlžník dostane do omeškania
s platením splátok, vznikne veriteľovi nárok požadovať predčasné splatenie úveru. Právny predchodca
žalobcu si toto právo uplatnil na základe výzvy adresovanej žalovanej, ktorej predchádzala výzva v
zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaná nezaplatila
dlžnú pohľadávku. Žiadal preto žalobe vyhovieť.

3. Na preukázanie svojich tvrdení právny predchodca žalobcu k žalobe pripojil zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 13.2.2012, OP účinné od 1.8.2011, VOP účinné od 1.8.2011 výpis označený
ako „Aktuálny stav úveru“ ku dňu 7.6.2017, výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 22.9.2014, vrátenú
zásielku preukazujúcu jej doručovanie, upomienku - výzvu na úhradu dlžnej časti úveru zo dňa 5.9.2014,
časť podacieho hárku listín odosielaných 5.9.2014, predpis splátok, sadzobník poplatkov účinný od
31.12.2011, zmluvu o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13.6.2017, časť jej prílohy preukazujúcej

postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní a tabuľkový prehľad výpočtu úrokov a úrokov z
omeškania do zosplatnenia a prehľad úhrad započítaných na ich úhradu.4. Na výzvu súdu doručenú právnemu zástupcovi žalobcu, aby sa vyjadril k splneniu podmienok na
postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a na vysvetlenie výpočtu výšky celkových
nákladov, žalobca ani jeho právny zástupca nereagovali.

5.Súdpoučilžalovanúojejprocesnýchprávachapovinnostiach,ktoréžalovanejposlalspolusožalobou
a jej prílohami a uznesením, ktorým ju vyzval, aby sa k nej vyjadrila, uviedla rozhodujúce skutočnosti na
svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie jej tvrdení. Zásielku
súd zaslal žalovanej na adresu trvalého bydliska, z ktorej sa vrátila s poznámkou „zásielka neprevzatá v

odbernej lehote“. Súdu je z úradnej činnosti známe (z iných konaní voči žalovanej), že v mieste trvalého
bydliska sa žalovaná nezdržiava. Súdu sa v inej veci podarilo v spolupráci s OR PZ v Starej Ľubovni zistiť
telefónne číslo žalovanej, na ktorom bola žalovaná kontaktovaná a bola vyzvaná, aby oznámila adresu,
na ktorej si preberá zásielky. Telefonátom súd zistil, že žalovaná sa zdržiava v Nemecku, ale adresu
pobytu nechcela poskytnúť. Žalovaná preto bola poučená, že všetky písomnosti budú zverejnené na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Tiež bola poučená o tom, že žaloba sa podľa § 116

ods. 2 C.s.p. bude považovať za doručenú po 15 dňoch od zverejnenia, aj keď sa o tom nedozvie.
Keďže žalovaná adresu svojho súčasného pobytu súdu neoznámila a v mieste trvalého bydliska sa
dlhodobo nezdržiava, súd v zmysle § 116 ods. 2 C.s.p. zverejnil na úradnej tabuli a na webovej stránke
súdu oznámenie o podanej žalobe, ktorá sa v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia považuje za
doručenú dňa 30.5.2018. Žalovaná sa k žalobe a jej prílohám nevyjadrila. Všetky ostatné listiny súd

potom doručoval na adresu trvalého bydliska žalovanej.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu. Predvolanie žalovanej považoval
súd za doručené v zmysle § 111 ods. 3 C.p. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť a
neúčasť žalobcu na pojednávaní s tým, že súhlasia s prejednaním veci aj v ich neprítomnosti a na

žalobe trvajú. Žalovaná sa pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnila. Súd preto prejednal vec
aj v neprítomnosti strán sporu a ich zástupcov, pričom vzhľadom na zmenu žaloby uvedenú v ďalšom
odseku odôvodnenia súd po otvorení pojednávania rozhodol o pripustení navrhnutej zmeny žaloby.

7. Právny zástupca spolu s ospravedlnením jeho neúčasti na pojednávaní zaslal súdu obsiahle

vyjadrenie vo veci samej. Zhrnul v ňom skutočnosti týkajúce sa uzavretia zmluvy, porušenia povinností
zo strany žalovanej a jeho následok (zosplatnenie úveru), ako to už uviedol v žalobe. Ďalej uviedol, že
výška čerpania vyplýva z listiny Aktuálny stav úveru, ktorý je výpisom z bankovej knihy, ktorý odsúhlasila
Národná banka Slovenska. Takýto výpis je v rámci bankovej praxe považovaný za verejnú listinu.
Zároveň vysvetlil, čo z nej vyplýva, a to úhrady žalovanej, spôsob ich započítania, výška úrokovej sadzby

a úrokov z omeškania, ako aj výška poplatkov účtovaných v zmysle sadzobníka poplatkov. Žalovaná
doposiaľ uhradila sumu 1 871,73 eur, ktorá bola započítaná nasledovne: suma 133,73 eur na poplatky,
suma 1 385,28 eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 352,72 eur na istinu. Poukázal tiež na
čl. 5, bod 5.6 OP, ktorý upravoval započítanie úhrad. Predložil výpočet úrokov a úrokov z omeškania do
zosplatnenia a po zosplatnení s tým, že po odpočítaní úhrad započítaných na úroky a úroky z omeškania

od súm účtovaných na tieto položky vychádzajú úroky a úroky z omeškania do zosplatnenia vo výške
130,46 eur a po zosplatnení 370,21 eur, teda spolu 500,67 eur. Rozdiel medzi manuálnym výpočtom a
výpočtom sumy vo výpise vzniká zaokrúhľovaním súm v BIS-e. Ďalej poukázal na rozhodnutie SD EÚ č.
C-42/2015 a jeho záver, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. V
tomto smere uviedol, že OP, VOP, ako aj sadzobník poplatkov upravujú aj spôsob sankcií za omeškanie.

Ďalej sa krátko vyjadril k premlčaniu a k rozhodnutiu Ústavného súdu SR o nesúladnosti § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. s čl. 46 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, ako aj k výpočtu RPMN s tým, že aj celková
výška nákladov je vypočítaná správne, pretože žalovaná sa zaviazala okrem splátky vo výške 42 eur
uhrádzať aj poplatok vo výške 0,76 eur za splátku úveru v hotovosti, pričom splátky č. 69 a 70 boli vo
výške 0 eur a splátka č. 68 bola len vo výške 27,18 eur (splátka 26,42 eur + poplatok 0,76 eur), o čom

jeho právny predchodca informoval klientov pred splatením poslednej reálnej splátky. Žalobca sa vyjadril
aj podmienkam na postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom vyjadril názor, že
toto ustanovenie neupravuje podmienky, nesplnenie ktorých by viedlo k neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávok, ale jeho hlavným účelom bolo prelomenie bankového tajomstva. Ak by však podmienky v
tomto ustanovení mali byť vykladané ako podmienky na platné postúpenie pohľadávky banky, potom

vyjadril presvedčenie, že výzva na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 13.10.2014 (žalobca zrejme
mal na mysli výzvu z iného dňa - pozn. súdu) je zároveň písomnou výzvou banky v zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách, pričom z uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaná bola ku dňu postúpenia
pohľadávky v omeškaní viac ako 90 dní. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal za to, že jeho právnypredchodca splnil aj podmienky v § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca sa vyjadril aj k aplikácii § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka, opakovane poukázal na rozhodnutie SD EÚ č. C-42/2015 a jeho záver,
že zmluva o úvere nemusí presne uvádzať splatnosť každej splátky, ak dátumy splatnosti spotrebiteľ vie

bez ťažkostí identifikovať a vyjadril svoj názor na povahu úrokov z úveru ako akcesorického plnenia a
právoveriteľapožadovaťichzaplatenienielendovyhláseniapredčasnejsplatnosti,aleaždoskutočného
zaplatenia dlžnej istiny s poukazom na § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Na záver opravil svoju
žalobu pokiaľ ide o úrok z omeškania v tom smere, že pôvodne v žalobe žiadal úroky z omeškania od
8.6.2017 (deň nasledujúci po dni vyhotovenia listiny „Aktuálny stav úveru“), ale správne ich mal uplatniť

už odo dňa 1.6.2017. Žiadal preto tak úrok z úveru vo výške 25,50 % ročne, ako aj úroky z omeškania
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1 147,28 eur už od 1.6.2017 do zaplatenia. K svojmu vyjadrenie pripojil
v tabuľkovom prehľade spôsob výpočtu úrokov a úrokov z omeškania pred aj po zosplatnení úveru,
prehľad vkladov žalovanej započítaných na tieto položky, kalkulačku pre výpočet RPMN a dve uznanie
dlhu podpísané žalovanou zo dňa 23.10.2014 a 12.3.2015.

8. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobcu a na základe vykonaného dokazovania listinnými
dôkazmi doloženými žalobcom k žalobe a jeho vyjadreniam, ako sú uvedené vyššie (v bodoch 3 a 7
tohto odôvodnenia), zistil tento skutkový stav:

9.Dňa13.2.2012uzavrelažalovanásprávnympredchodcomžalobcuzmluvuo úvereč.XXXXXXXXXX,

na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1 500
eur. Podľa bodu 2 zmluvy mala žalovaná splatiť úver v 70 mesačných splátkach po 42,00 eur vždy k 13.
dňu v mesiaci počnúc dňom 13.12.2012 a končiac dňom 13.12.2017. Celková výška nákladov bola v
zmluve uvedená vo výške 1 422,05 eur, ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 25,50 % ročne,
RPMN bola uvedená vo výške 30,95 % a priemerná RPMN vo výške 26,10 %. Podľa zmluvy si žalovaná

nezvolila poistenie. Žalovaná podľa Aktuálneho stavu úveru uhradila od 12.3.2012 do 30.12.2015 (t.j. aj
po zosplatnení úveru) sumy v rôznych výškach celkovo vo výške 1 841,86 eur, podľa vyjadrenia žalobcu
uhradila celkovo sumu 1 871,73 eur, z ktorých suma 133,73 eur bola započítaná na poplatky, suma 1
385,28 eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 352,72 eur na istinu. Do marca 2014 splácala
žalovaná splátky maximálne s mesačným omeškaním, do konca roka 2014 uhradila už len 4 splátky

(dňa 2.6.2014, 21.6.2014, 24.10.2014 a 28.11.2014), ktoré však nepostačovali na pokrytie všetkých
dlžných splátok. V roku 2015 uhradila už len 3 splátky spolu vo výške 600 eur. Vzhľadom na omeškanie
žalovanej právny predchodca žalobcu vyhotovil dňa 5.9.2014 výzvu na splatenie dlžnej časti úveru, ktorá
bola odoslaná na adresu žalovanej dňa 5.9.2014. Touto výzvou právny predchodca žalobcu oznámil
žalovanej, že podstatne porušila úverovú zmluvu, vyzval ju na úhradu dovtedy dlžných splátok úveru a

upozornil ju na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Žalovaná aj napriek výzve neuhradila
žiadnu splátku, preto výzvou zo dňa 22.9.2014 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že ku dňu
22.9.2014 sa jeho úverová pohľadávka stáva predčasne splatnou. Žalovaná bola zároveň vyzvaná na jej
úhradudo10dníodjejdoručenia.Žalovanásivýzvuneprevzalavodbernejlehote.Zmluvou opostúpení
pohľadávok zo dňa 13.6.2017 bola pohľadávka uplatnená v tomto konaní postúpená na žalobcu.

10. Súd po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel
k názoru, že žaloba nie je dôvodná.

11. Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného od 1.1.2017, práva
vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu
osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

15. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky

alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom

alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17.Podľa§53ods.9OZ, ideoplneniezospotrebiteľskejzmluvy,ktorésamávykonaťvsplátkach,môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

18. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

20. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

21. Súd po preskúmaní okolností uzavretia úverovej zmluvy, jej náležitostí a povahy zmluvných strán
(právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
kým žalovaná vystupovala ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľ) dospel
k záveru, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa v

tom čase platného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené skutočnosti ani nikto
nenamietal a tieto boli nesporné.

22. Súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie. Pri skúmaní aktívnej vecnej
legitimácie súd zisťuje, či žalobca je nositeľom práva vyplývajúceho z hmotného práva. Túto súd skúma

vždy.Vdanomprípadeideoprávovyplývajúcezozmluvyospotrebiteľskomúvereposkytnutéhobankou,
ktoré bolo postúpené tretej osobe, čiže v tomto prípade aktívna legitimácia úzko súvisí so splnením
podmienok upravených v § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v nadväznosti na splnenie podmienok§ 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ a prípadne so splnením podmienok upravených v § 92 ods. 8 Zákona o
bankách (ďalej len „ZoB“).

23. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu je v danom prípade dôležité prihliadať na to, či boli splnené
podmienky na postúpenie práv zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené v cit. § 17 ods. 1 zák.
č. 129/2010 Z.z. Tento zákon upravuje podmienky poskytovania určitého druhu úverov (konkrétne
spotrebiteľských úverov), teda vo vzťahu k postupovaniu pohľadávok z týchto úverov poskytovaných
bankami je § 17 ods. 1 cit. zákona úpravou lex specialis vo vzťahu k § 92 ods. 8 zákona o bankách.

Jednou z podmienok v tomto ustanovení na postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru je, že
postupovaná pohľadávka je splatná v celom rozsahu, teda že je buď po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru, t.j. nastala splatnosť už aj poslednej splátky alebo ide o pohľadávku, ktorá sa
stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. pri ktorej bola vyhlásená
predčasná splatnosť úveru. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že konečná
splatnosť úveru mala nastať až poslednou splátkou splatnou dňa 13.12.2017, teda splatnou v celom

rozsahu mohla byť v čase postúpenia pohľadávky iba z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.
Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v cit. § 53 ods.
9 OZ v spojení s § 565 OZ. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu
veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať
zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinností dlžníka. Ustanovenie § 565 OZ

zase stanovuje, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. V danom prípade
teda prichádza do úvahy možnosť, že si zmluvné strany dohodli možnosť veriteľa žiadať celý dlh naraz.
Takúto dohodu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou súd nemal preukázanú. Zo zmluvy o
úvere takáto dohoda nevyplýva. V čl. 3 bode 3 zmluvy o úvere je síce uvedené, akými listinami sa riadia

vzťahy neupravené zmluvou, avšak z tohto, ani z iného ustanovenia zmluvy nevyplýva, že by tieto listiny
mali byť súčasťou zmluvy, ani že by boli odovzdané žalovanej a že by na znak súhlasu boli podpísané.
Nielen z úradnej činnosti je súdu známe, že vyhlásenie o oboznámení sa s VOP, OP a ďalšími listinami
slúži predovšetkým záujmom veriteľa, pretože oboznámenie sa s niekoľko desiatok stranovými VOP
či OP pri podpise zmluvy je prakticky nereálne. Predovšetkým je však potrebné uviesť, ak má ísť o

dohodu dvoch zmluvných strán (v danom prípade o možnosti veriteľa žiadať predčasnú splatnosť úveru),
ktorá vyžaduje súhlasný prejav oboch strán, je potrebné vyžadovať, aby takáto dohoda bola podpísaná
spotrebiteľom na znak súhlasu. Ak takáto dohoda má byť obsiahnutá v inej listine, je potom potrebné
vyžadovať, aby aj takáto iná listina bola na znak súhlasu podpísaná.

24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že dohoda medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou o možnosti žiadať predčasné splatenie úveru nebola platne uzavretá. Za tohto
stavu potom aj vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru súd nepovažoval za platné, keďže bolo vykonané
v rozpore so zákonom. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že právny predchodca žalobca
splnil podmienky na predčasné zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 OZ, keďže na ich splnenie

možno prihliadať len v spojení s dohodou podľa § 565 OZ. Ak úver nebol platne zosplatnený, v
čase postúpenia pohľadávky nebola ešte celá pohľadávka splatná, preto postúpenie pohľadávky bolo
vykonané v rozpore s cit. § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., ktorý výslovne zakazuje postúpenie
pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, ak nie sú splnené podmienky upravené v tomto ustanovení.
Po zohľadnení vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne

legitimovaný na podanie žaloby.

25. Ako už bolo uvedené, § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. je úpravou lex specialis vo vzťahu k
cit. § 92 ods. 8 zákona o bankách, a to pri úverových pohľadávkach vzniknutých z úverových zmlúv
uzavretých s bankami. Keďže neboli splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky podľa lex

specialis, nie je potrebné sa už bližšie zaoberať splnením podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o
bankách, keďže už nesplnenie podmienok na platné postúpenie podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z.z. spôsobuje nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Predsa však len je potrebné uviesť, že v §
92 ods. 8 zákona o bankách sú upravené 2 základné podmienky pre možnosť banky postúpiť svoje
pohľadávky tretej osobe, a to omeškania dlžníka s plnením aspoň časti peňažného záväzku viac ako 90

dní (čo súd mal preukázané) a písomná výzva banky pred postúpením pohľadávky. Práve táto výzva má
slúžiť ako posledná možnosť pre dlžníka na odvrátenie postúpenia pohľadávky a zotrvanie v právnom
vzťahu s bankou. Žalobca predložil súdu dve výzvy jeho právneho predchodcu, ktoré však boli žalovanej
doručované takmer 3 roky pred postúpením pohľadávky. Aj keď to priamo v zákone o bankách nie jeuvedené, z logiky veci vyplýva, že písomná výzva by mala byť doručovaná v primeranom čase pred
postúpením pohľadávky, keďže ide o určitú ochranu dlžníka pred postúpením pohľadávky banky inému
subjektu, ktorým vo väčšine prípadov nie je banka, resp. o jeho poslednú možnosť odvrátiť postúpenie

pohľadávky. Ak totiž banka doručí dlžníkovi výzvu na zaplatenie dlhu a potom značnú dobu (dosahujúcu
takmer všeobecnú premlčaciu dobu) pohľadávku ani neuplatní na súde, ani s ňou inak nenaloží, nemôže
dlžník po uplynutí dlhšieho časového obdobia (ako tomu bolo aj v tomto prípade) predpokladať alebo
predvídať úmysel veriteľa pohľadávku postúpiť. Predložené výzvy doručované takmer 3 roky pred
účinnosťou postúpenia pohľadávky nemožno považovať za výzvu doručovanú v primeranom čase pred

postúpením pohľadávky. Súd teda nemal preukázané splnenie jednej z podmienok podľa § 92 ods. 8
zákona o bankách. Súd v tomto smere zároveň poukazuje na rozhodovaciu líniu, ktorej sa pridŕžajú
viaceré súdy vo svojich rozhodnutiach a ktoré písomnú výzvu pred postúpením pohľadávky považujú
za jednu z podmienok na platné postúpenie pohľadávky banky (napr. rozhodnutia Krajského súdu v
Bratislave vo veci sp. zn. 6Co/203/2015 zo dňa 19.05.2015, Krajského súdu v Prešove vo veciach sp.
zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29.05.2014, 19Co/194/2015, 4Co/145/2014, 5Co/159/2015, Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. 11Co/898/2014, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/147/2016 zo dňa 21.04.2016,
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/574/2015 zo dňa 26.01.2016, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
5Co/460/2015 zo dňa 13.01.2016, sp. zn. 6Co/603/2015 zo dňa 22.03.2016, sp. zn. 17Co/251/2016 zo
dňa 18.05.2016, sp. zn. 5Co/173/2017 zo dňa 20.9.2017, najnovšie aj rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24.4.2018 a 7Cdo 26/2017 zo dňa 28.3.2018 a ďalšie).

26. Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatnenú v tomto
konaní od jeho právneho predchodcu, súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p. tak, že žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, teda by mala nárok na plnú náhradu
trov konania. Z obsahu súdneho spisu však nevyplýva, že by žalovanej nejaké trovy vznikli, preto jej súd
náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.