Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 29, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/226/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108231331
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7108231331.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne V. L., X. P. W., X. Č.. XX, proti žalovanej T. T., X. P. Č., I.
Č.. XXX/X, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu práva prechodu, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 26.4.2012 č.k. 25C/297/2008-219 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia,
že nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu peši
cez podestu a práčovňu po schodoch v dome č. súp. XXX, nachádzajúceho sa na parcele č. XXX/X, na
povalu žalobkyne v dome, č. súp. XXX H. Č.. U.. XXX na parcele č. XXX H. Č.. XXX/X na ul. X. Č.. XX P.
W., W.. Ú.. W.-U. T. a zároveň, že žalovaná je povinná strpieť vykonávanie práva prechodu žalobkyňou.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu
č.X, nachádzajúceho sa na prvom poschodí v Meštianskom dome č. súp. XXX a č. stavby XXX, B. L. Č..
XXX/X H. L. Č.. XXX a podielovou spoluvlastníčkou na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu v podiele XXXX/XXXXX-in z celku a podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parcela č. XXX
- zastavané plochy a nádvoria, v skutočnosti spoločný dvor v podiele X/XX-N. z celku a nehnuteľnosti
sú zapísanej na LV č. XXXX H. I. Č.. XXXXX W.. Ú.. U. T. W.. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalovaná
je výlučnou vlastníčkou T. J. Č.. U. XXX nachádzajúceho sa na parcele č. XXX/X, Z. B. I. Č.. XXXXX
W.. Ú.. U. T. W.. Žalovaná nehnuteľnosť - rodinný dom súp. Č.. XXX nadobudla na základe Darovacej
zmluvy zo dňa XX.X.XXXX v celosti. Uvedenú nehnuteľnosť právne predchodkyne žalovanej nadobudli
na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a dospel k záveru, že zo strany žalobkyne neboli
splnené zákonné podmienky vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu práva prechodu
peši cez podestu a bývalú práčovňu na povalu žalobkyne. Nebolo preukázané, že žalobkyňa bola a
je oprávnenou držiteľkou, ktorá podmienka je nevyhnutná pri nadobudnutí vecného práva vydržaním.
Uvedená skutočnosť bola preukázaná listinnými dokladmi, kúpno-predajnou zmluvou zo dňa X.X.XXXX
a uznesením Ľudového súdu v Košiciach zo dňa 12.6.1953. Nakoniec žiadna dohoda medzi právnymi
predchodcami oboch účastníčok týkajúca sa práva prechodu nebola preukázaná ani svedeckými
výpoveďami v priebehu konania. V danom prípade podľa názoru súdu nemožno hovoriť o oprávnenosti
držby pokiaľ žalobkyňa vedela, že nehnuteľnosť, v ktorej sa práčovňa nachádza, tá v čase jej predaja
podľa kúpno-predajnej zmluvy mala slúžiť na používanie, čiže na účel, na ktorý bola zriadená, pričom
tak ako sama uviedla minimálne od 70. rokov, a teda aj v čase, keď sa v roku 1986 do bytu nasťahovala,
na tento účel neslúžila. Nemohla byť preto v dobrej viere, že jej právo prechodu patrí. Dobrá viera totiž
podľa platnej legislatívy zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne
museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí. Za takýchto okolností nebola splnená
podmienka dobromyseľnosti, na základe čoho žalobkyňa nemohla nadobudnúť právo zodpovedajúce

vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva prechodu cez podestu a práčovňu na povalu žalobkyne
vydržaním. Podľa názoru súdu prvého stupňa žalobkyňa v konaní nepreukázala naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, keďže medzi účastníkmi bolo nesporné, že žalovaná minimálne od
roku 2008 jej nebráni v prechode a vstupe na povalu a tento stav trvá doposiaľ. Z uvedených dôvodov
preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej priznal náhradu
trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že súd prvého stupňa
nesprávne a neúplne zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy predovšetkým ohliadku na
mieste samom. Podľa jej názoru súd prvého stupňa nesprávne v rozsudku uviedol, že vlastnícke
právo k bytu nadobudla na základe Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti. Poukazuje na to, že vlastnícke právo k svojej nehnuteľnosti - bytu č. X nadobudla
na základe kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX ako ideálny podiel vo výške 1/3 z celku nehnuteľnosti.
Podielové spoluvlastníctvo s ostatnými spoluvlastníkmi bolo zrušené a vyporiadné Dohodou, ktorej
vklad bol povolený 22.9.2003. Poukázala na to, že vlastnícke právo k celému predmetu vlastníctva
vykonávala riadne, nerušene, dobromyseľne už od r. 1986, kedy sa do bytu nasťahovala resp. od r.
1991, kedy sa stala vlastníčkou. Na svoju časť povaly nad jej bytom, aj do komory v podkroví, ktorá je
uzamknutá je jediný prístup a to po schodoch cez podestu, bývalú práčovňu a časť povaly žalovanej,
iný prístup neexistuje. Rovnaký prístup na svoje časti povaly mali aj ostatní spoluvlastníci. Chôdzou
po schodoch cez podestu, bývalú práčovňu a časť povaly žalovanej chodili na svoju časť povaly aj ich
právni predchodcovia. Nikto ich vo výkone práva prechodu neobmedzoval, nerušil a to počas celého
obdobia najmenej od r. XXXX J. G.. XXXX. Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajú aj zo spisu Ľudového
súdu v Košiciach sp. zn. Nc/81/53 a to zo zápisnice z 8.6.1953 a uznesenia č. D.1219/53 z 12.6.1953.
Podľa jej názoru je právne bezvýznamné, či miestnosť bývalej práčovne slúžila ako práčovňa alebo
nie a dokedy. Táto miestnosť sa využívala aj ako prechod na jej časť povaly a do komory na povale,
ktorá jej patrí vlastníckym právom a na ktorú ani v súčasnosti iný prístup neexistuje. Je toho názoru, že
dlhodobým, nerušeným a dobromyseľným výkonom práva a chôdze na jej časť nehnuteľnosti - povalu
cez nehnuteľnosť žalovanej - povalu domu č. súp. XXX a miestnosť bývalej práčovne cez podestu a
schody nadobudla vydržaním vecné bremeno práva prechodu. Podľa jej názoru súd prvého stupňa
viedol dokazovanie nesprávnym smerom, neskúmal podstatnú skutočnosť a to, akým spôsobom, od
kedy sa vykonávalo právo prechodu, právo chôdze na jej povalu a či v priebehu viac ako 55 rokov bolo
toto právo a jeho výkon niekým rušené a namietané. Je zrejmé, že rozhodujúcou skutočnosťou pre
pochopenie celej kauzy a riadne a úplné zistenie skutkového stavu je pre špecifickosť prípadu nutná
ohliadka na mieste samom, čo súd prvého stupňa napriek jej návrhu neurobil. Z už vykonaných dôkazov
vyvodil súd nesprávne skutkové zistenia spočívajúce v závere, že nebola dobromyseľná vo výkone
svojho práva aj keď na takýto záver nie je žiadny dôkaz. Poukázala na to, že domy tvoria v prírode
jeden celok, majú spoločnú strechu, spoločnú povalu, spoločný prístup na povalu, spoločný vchod a
spoločný dvor. Všetky tieto skutočnosti boli právnymi predchodcami a inými účastníkmi až do r. XXXX
plne rešpektované a bez rešpektovania nutnosti spoločného a jediného prístupu nie je možný výkon
vlastníckeho práva.

Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil a priznal jej náhradu trov konania.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu
napadnutého rozhodnutia, pretože súd prvého stupňa zaťažil rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce
procesnou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Inou vadou konania, na ktorú musí odvolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je v odvolaní namietaná (§ 212
ods. 3 O.s.p.) je procesná vada, ktorá na rozdiel od taxatívne vymenovaných vymenovaných v § 221
ods. 1 písm. a až g) O.s.p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Ich príčinou je porušenie procesných
ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a jej dôsledkom je nesprávnosť

rozhodnutia vo veci samej. Za takúto vadu sa v súdnej praxi považuje aj vada spočívajúca v nesprávnom
postupe súdu v dôkaznom procese.

Uvedenou vadou v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p. je v prvom rade neúplnosť alebo nesprávnosť zistenia
skutkového stavu veci, nie z pohľadu výsledku hodnotenia vykonaných dôkazov, ktorým môže byť
skutkové zistenie, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), ale z
pohľadu postupu súdu v dôkaznom procese. Pochybenie súdu prvého stupňa teda spočíva v spôsobe
zisťovania skutkového stavu veci.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na
vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje
pojednávanie.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pri tom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 120 ods. 1 účastník má nielen povinnosť ale aj právo označiť
(navrhnúť) dôkazy, ktorých vykonanie pre zistenie (preukázanie) svojich tvrdení považuje za potrebné.
Tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesenom návrhu (včítane
návrhov dôkazných) rozhodnúť, ale tiež - pokiaľ im nevyhovie - v odôvodnení rozhodnutia zdôvodniť
prečo, z akých dôvodov (spravidla vo vzťahu k hmotnoprávnym predpisom, ktoré aplikoval a právnym
záverom, ku ktorým na skutkovom základe veci dospel) navrhnuté dôkazy nevykonal, resp. pre základ
svojich skutkových zistení ich neprevzal (§ 153 ods. 1 a § 157 ods. 2 O.s.p.). Súd teda nie je viazaný
dôkaznými návrhmi účastníkov tak, že by bol povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy (§ 120 ods.
1 O.s.p.), ale zásadám spravodlivého procesu zodpovedá, že svoj postup riadne v odôvodnení svojho
rozhodnutia zdôvodní.

Rovnako v rozpore so zásadou spravodlivého procesu je aj postup súdu, ak navrhnuté dôkazy
účastníkmi nevykoná, avšak pri rozhodovaní vo veci z nich vychádza. Takzvané opomenuté dôkazy, t.j.
dôkazy o ktorých v konaní nebolo súdom rozhodnuté, prípadne dôkazy, ktorými sa súd podľa zásady
voľného hodnotenia dôkazov nezaoberal má za následok tzv. inú vadu konania, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Tak tomu bolo aj v prejednávanej veci.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia, že
nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu a zároveň uloženia povinnosti žalovanej,
strpieť vykonávanie jej práva prechodu. Za účelom preukázania pravdivosti svojich tvrdení ohľadom
vydržania práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu predložila aj listinné dôkazy a to kúpnu zmluvu
zo dňa X.X.XXXX, uznesenie Ľudového súdu zo dňa 12.6.1953, č.d. XXXX/XXXX, zápisnicu napísanú
na ľudovom súde zo dňa 8.6.1953, pozemnoknižnú vložku č. XXXX, výpis z I. Č.. XXXX H. Č.. XXXXX
W.. Ú.. W.-U. T., pozemnoknižnú vložku XXXX W.. Ú.. W.-U. mesto a fotodokumentáciu. Ohľadom
prejednania nároku žalobkyne sa uskutočnili šesť pojednávaní a to dňa 13.5.2010, 7.10.2010, 27.1.2011,
12.5.2011, 13.10.2011 a 26.4.2012. Z obsahu zápisníc o pojednávaní však nevyplýva, aby súd jednotlivé
listinné dôkazy predložené žalobkyňou vykonal postupom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. t.j., aby listiny alebo
ich časť prečítal alebo oznámil ich obsah, avšak i napriek tomu ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého
rozsudku pri rozhodovaní z nich vchádzal.

Za vykonanie dôkazu listinou súdom prvého stupňa nemožno považovať ani to, ak súd prvého stupňa na
pojednávaní dňa 27.1.2011 ako vyplýva z obsahu zápisnice vykonal dokazovanie tak, že „oboznamuje
sa obsah spisu, predložené listinné doklady: dohoda o užívaní nehnuteľnosti zo dňa XX.X.XXXX, dohoda
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa XX.X.XXXX s príslušnými dodatkami,

darovacia zmluva, na základe ktorej sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zo dňa
X.X.XXXX, I. Č.. XXXX H. Č.Ý. P. Z. I. Č.. XXXX“.

Spôsob vykonania dokazovania tzv. „oboznámením“ obsahu spisu a predložených listinných dokladov
občiansko-súdny poriadok neupravuje. Rovnako nesprávne je „čítanie obsahu“ alebo „stručné
prednesenie obsahu“ listiny, lebo buď sa listina alebo jej časť ako dôkaz prečíta alebo sa oznámi jej
obsah. V zápisnici o pojednávaní je preto treba vždy uviesť akou listinou bol vykonaný dôkaz a akým
spôsobom bol dôkaz vykonaný, t.j. či bola listina alebo jej časť prečítaná alebo či bol oznámený obsah
listiny.

V prejednávanej veci bol dôkaz listinou na pojednávaní dňa 27.1.2011 vykonaný iným - zákonom
nepredvídaným - spôsobom, preto treba konštatovať, že takéto dokazovanie nebolo urobené v súlade
s § 129 ods. 1 O.s.p. a že zistenia, ktoré súd ako zásadne významné pre právne posúdenie veci urobil
s takto vadne vykonaných dôkazov nemožno pri rozhodovaní využiť.

Pochybenie súdu prvého stupňa spočíva aj v tom, ak odôvodnení rozhodnutia nezdôvodnil prečo, z
akého dôvodu nevykonal žalobkyňou navrhnutý dôkaz a to ohliadku predmetu sporu na mieste samom
(§ 130 ods. 2 O.s.p.).

Za takejto procesnej situácie je odvolací súd toho názoru, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa
svojím nesprávnym procesným postupom v rámci zisťovania skutkového stavu veci - ak nevykonal
dokazovanie účastníkmi navrhnutými dôkaznými prostriedkami postupom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a
pri rozhodovaní z ich vychádzal zaťažil konanie a samotné rozhodnutie vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Z uvedeného dôvodu preto nemožno považovať skutkový stav zistený
súdom prvého stupňa za správny.

K ďalšej procesnej nesprávnosti došlo v dôsledku porušenia ust. § 118 ods. 2 O.s.p.. V zmysle tohto
ustanovenia predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré
právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné
skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd
nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.

Obsah zápisníc o pojednávaní nedáva podklad pre záver, že súd prvého stupňa dôsledne postupoval
podľa tohto ustanovenia. Ustanovenie § 118 ods. 2 O.s.p. ukladá súdu povinnosť oboznámiť účastníkov
konania na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s
predbežným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov treba vykonať a ktoré vykonané nebudú.
Účastníkom konania sa tým má vytvoriť možnosť, aby tomu, s čím ich oboznámil súd prispôsobili i ďalší
procesný postup v konaní.

Nedodržaním postupu podľa § 118 ods. 2 O.s.p. ku ktorému došlo v danej veci, treba vidieť procesnú
nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti v preskúmavanej veci viedla k zmareniu účelu,
sledovaného týmto zákonným ustanovením a neprispela k predvídateľnosti postupu a rozhodnutia súdu
prvého stupňa.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že z dôvodu vážneho procesného pochybenia súdu prvého
stupňa v dôkaznom procese neboli splnené podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozhodnutia, preto
odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1,2 O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o nároku uplatnenom žalobkyňou
a za tým účelom vykoná dokazovanie účastníkmi navrhnutými dôkaznými prostriedkami a to spôsobom
pre jednotlivé dôkazné prostriedky uvedený v ust. § 125 a nasl. O.s.p., a vykonané dôkazy následne
vyhodnotí v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov uvedenou v ust. § 132 O.s.p.. V rozhodnutí
sa vyporiada aj s námietkami žalobkyne v podanom odvolaní. V prípade, ak niektoré z účastníkmi
navrhnutých dôkazov nevykoná v odôvodnení rozhodnutia zdôvodní prečo, z akých dôvodov tieto
dôkazy nevykonal.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.