Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 16, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/113/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108231331
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7108231331.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne V. L., X. P. W., X. Č.. XX, proti žalovanej T. T., X. P. Č., I.
Č.. XXX/X, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu práva prechodu, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 02.10.2014 č.k. 25C/297/2008-280 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť
žalovanej na trovách konania sumu 1.028,34 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o návrhu žalobkyne, ktorým sa domáhala určenia, že
nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva prechodu peši cez podestu a

práčovňu po schodoch v dome č. U.. XXX, B. U. B. L. Č.. XXX/X, B. Y. L. P. J., Č.. U.. XXX H. Č..
U.. XXX B.S. U. B. L. Č.. XXX H. Č.. XXX/X P. W., B. D.. X. Č.. XX a zároveň žiadala uložiť žalovanej
povinnosť strpieť vykonávanie jej práva prechodu.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou

nehnuteľnosti zapísanej na I. Č.. XXXX H. X. Č..X P. T. J. Č.. U.. XXX H. Č.. U.. XXX, B. L. Č.. XXX/X
H. L. Č.. XXX. Ž. Y. P. P. B. Z. B. I. Č.. XXXXX W.. Ú.. U. T. H. T. J. Č.. U.. XXX B. L. Č.. XXX/X. Ž. B.
- G. J. U.. Č.. XXX nadobudla na základe Darovacej zmluvy v roku 2008. V predmetnej nehnuteľnosti
sa nachádza aj podesta a práčovňa, ku ktorým žalobkyňa žiadala určiť, že vydražením nadobudla
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, spočívajúce v práve prechodu cez tieto miestnosti na povalu.
Právne predchodkyne žalovanej uvedenú nehnuteľnosť nadobudli na základe kúpno-predajnej zmluvy

zo dňa 2.7.1952. V uvedenej kúpno-predajnej zmluve sa účastníci dohodli, že spoločne budú používať
vchod, bránu, práčovňu, terasu a všetky náklady spojené s udržiavaním týchto miestností, budú aj
spoločne znášať v rovnakom pomere, a teda dohoda sa týkala užívania uvedených častí nehnuteľnosti
vrátane práčovňu. Žalobkyňa užívanie prechodu cez práčovňu na svoju časť povaly vyvodzovala práve
na základe kúpno-predajnej zmluvy z roku 1952, ako aj uznesenia z roku 1953 i ústnej dohody. Z
uznesenia zo dňa 12.06.1953 nie je zrejmá skutočnosť tvrdená žalobkyňou, a to aby z tohto dokladu

bolo zrejmé a preukázané jej právo prechodu peši cez podestu a bývalú práčovňu po schodoch na
jej časť povaly. Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že sa vložila služobnosť chôdze do pivnice a
po schodoch cez L. Č.. XXXX/X vo vlastníctve právnych predchodcov žalovanej pre každodobého
držiteľa L. Č.. XXXX/X ako po majetku panujúcom, teda vo vlastníctve právnych predchodcov žalobkyne.
Žalobkyňa podľa názoru súdu od začiatku mala vedomosť o tom, že v roku 1952 došlo k odpredajú
nehnuteľnosti v ktorej sa nachádza podesta, práčovňa a teda, že jej vlastníčkou je žalovaná, resp. jej

právne predchodkyne. Z uvedených dokladov mal teda súd za preukázané aj to, že jej právo prechodu
cez podestu a práčovňu na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 02.07.1952 ani z uznesenia zodňa 12.06.1953 nevyplýva a nie je zrejmé. Vykonaným dokazovaním mal teda súd za preukázané
a dospel k záveru, že zo strany žalobkyne neboli splnené zákonné podmienky vydržania práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu práva prechodu peši cez podestu a bývalú práčovňu na povalu

žalobkyne. Nebolo preukázané, že žalobkyňa bola a je oprávnenou držiteľkou, pričom táto podmienka je
nevyhnutná pri nadobudnutí vecného práva vydržaním. Uvedená skutočnosť bola preukázaná listinnými
dokladmi, kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 02.07.1995 a uznesením Ľudového súdu v Košiciach zo
dňa 12.06.1953. Ďalej súd konštatoval, že žiadna dohoda medzi právnymi predchodcami účastníkov
týkajúce sa práva prechodu nebola preukázaná ani svedeckými výpoveďami v priebehu konania. Podľa

názoru súdu nemožno hovoriť o oprávnenosti držby, pokiaľ žalobkyňa vedela, že nehnuteľnosť, v ktorej
sa práčovňa nachádza, tá v čase predaja nehnuteľnosti podľa kúpno-predajnej zmluvy mala slúžiť na
používanie, čiže na účel, na ktorý bola zriadená. Bolo preukázané, že minimálne od 70-tých rokov
na tento účel neslúžila, preto nemohla byť žalobkyňa v dobrej viere, že jej právo prechodu patrí. Súd
preto uzavrel, že v danom prípade nebola splnená podmienka dobromyseľnosti a oprávnenosti držby,
na základe ktorej by žalobkyňa nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu pozostávajúce

z práva prechodu cez podestu a práčovňu na povalu vydržaním a z tohto dôvodu nebolo potrebné
skúmať a dokazovať ďalšie zákonné podmienky vydržania. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovanou,
a to obhliadku na mieste samom, keďže vykonanie tohto dôkazu by žiadnym spôsobom neovplyvnilo
hmotnoprávne posúdenie danej veci, keďže v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky
vydržania práva zodpovedajúce vecnému bremenu.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej
priznal náhradu trov konania spočívajúcu z trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že súd prvého stupňa
rozhodol bez riadne a úplne zisteného skutkového stavu, keď nevykonal ňou navrhnutý dôkaz, a to
ohliadku na mieste samom, ktorá je pre tento špecifický prípad nevyhnutná. Súd prvého stupňa vôbec

nepochopil čo je predmetom súdenej veci a nepochopil, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu
nadobudla vydržaním vo forme výkonu práva so započítaním lehoty právnych predchodcov. Právo
zodpovedajúce vecnému bremenu vykonávala bez akýkoľvek problémov a rušenia cez podestu a bývalú
práčovňu po schodoch v dome žalovanej i na svoju povalu od kedy sa nasťahovala do bytu v roku 1986
a takýmto spôsobom ju vykonávali aj jej právni predchodcovia. Žiadny iný spôsob práva prechodu na

povalu totiž neexistuje. Podľa jej názoru je právne bezvýznamné, či práčovňa slúžila ako práčovňa alebo
lennaprechod,čitotoprávovykonávasamaalebohovykonávajúajostatnívlastnícidomuarovnakobez
právneho významu je to, či toto právo odvodzuje od kúpnopredajnej zmluvy z roku 1952 alebo z iného
právneho titulu, pretože do výkonu tohto práva vstúpila pri kúpe svojho bytu a vykonávala ho nerušene a
dobromyseľne až do roku 2008. Záver súdu o tom, že nebola dobromyseľná vo výkone práva prechodu,

nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože skutočnosť, že došlo k predaju 1/3 pôvodnej spoločnej
nehnuteľnosti Y. L., že práčovňa sa prestala používať ako práčovňa, nemajú na výkon práva prechodu
žiadny význam. Na povalu musela chodiť cez podestu a bývalú práčovňu po schodoch v dome žalovanej
cez povalu žalovanej na svoju povalu, aby ju mohla užívať na sušenie bielizne a odkladanie vecí, resp.
na čistenie troch veľkých komínov a podobne. Akékoľvek obmedzenia zo strany žalovanej, prípadne

nového vlastníka domu Č..U.. XXX je absolútne neprípustné a nemysliteľné. Výkon vlastníckeho práva
na jej povale musí byť zabezpečený a keďže dohoda so žalovanou nie je možná, ochranu tohto práva
môže zabezpečiť len súd. Po celý čas rovnako aj jej právni predchodcovia boli presvedčení, že právo
prechodu na jej povalu žalovanej spôsobom jej patrí, pretože takýmto spôsobom sa vždy vykonávalo,
nikto ho nespochybňoval až do roku 2008.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny v celom rozsahu potvrdil.

Nazákladepodanéhoodvolaniaodvolacísúdpreskúmalnapadnutýrozsudokakonaniepredchádzajúce
podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.Z obsahu odvolania žalobkyne je zrejme, že v odvolaní uplatňuje odvolacie dôvody uvedené v ust.

§ 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p., t.j., že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne
posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolateľkou v tom, že uvedené odvolacie dôvody sú dané.

Námietka nesprávnosti skutkových zistení podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa nespája s akoukoľvek
skutkovou výhradu, ako z tohto ustanovenia vyplýva, významné sú zásadne len námietky, že súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak
nevyšli za konania najavo, alebo súd opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, alebo preto, že v hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, je logický

rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 132 až § 135 O.s.p.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremeno vzniká písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež
výkonom práva (vydržaním); ust. § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po bodu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v

ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho,
čo uviedli účastníci.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal,

za akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa na základe vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, že zo strany žalobkyne neboli splnené
zákonné podmienky vydržania práva zodpovedajúce vecnému bremenu ak v rámci hodnotenia dôkazov
opomenul rozhodujúcu skutočnosť, ktorá bola vykonanými dôkazmi preukázaná, a to, že právni

predchodcovia účastníkov v spornej nehnuteľnosti v prospech seba zriadili vecné bremeno spočívajúce
v práve chôdze do pivnice a po schodoch a túto nehodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov uvedenej v ust. § 132 O.s.p. Z uvedeného dôvodu preto treba považovať záver súdu prvého
stupňa za predčasný a teda aj nesprávne.

V prejednávanej veci zo žalobného návrhu je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha určenia, že nadobudla
vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu peší cez podestu a
práčovňu po schodoch v dome číslo súpisné XXX B. U. B. L. Č.. XXX/X P. L. Ž. B. Y. L. P. J. Č. U.. XXX
H. XXX B. U. B. L. Č.. XXX H. XXX/X B. D. X. Č.. XX, P. W..

Z výsledkov vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa je zrejmé, že právny
predchodca žalobkyne Y. L. na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 02.07.1952 odpredal právnympredchodcom Ž. (X. H. L. D.) X/X B. Z. P. L.-W. P. Č.. XXXX W.. Ú.. W. H. L. Č.. XXXX/X U. J. Č..L..
XXX H. XXX s dvorom pozostávajúcu z dvoch dvojizbových bytov, pôjda, pivnice a domovníckeho
bytu. V rámci kúpnej zmluvy sa dohodli na spoločnom užívaní vchodu, brány, práčovne, terasy ako

spoločných priestorov. Nesprávne je preto konštatovanie súdu prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí,
že žalobkyňa od začiatku mala vedomosť o tom, že v roku 1952 došlo k odpredaju nehnuteľnosti,
v ktorej sa nachádza podesta a práčovňa, a teda, že ich vlastníčkou je žalovaná, resp. jej právne
predchodkyne. Právne predchodkyne žalovanej nadobudli vlastníctvo k podeste a práčovni až následne,
a to na základe zápisnice napísanej na Ľudovom súde v Košiciach zo dňa 08.06.1953, ktorej predmetom

bola skutočnosť, že podieloví spoluvlastníci sa medzi sebou podelili a to tak, že do podielového
spoluvlastníctva právnym predchodkyniam žalovanej L. L. Č.. XXXX/X H. J. Č. L. XXX a právnemu
predchodcovi žalobkyne pripadla do výlučného vlastníctva L. Č.. XXXX/X a dom číslo popisné XXX
P. S.. Na základe uznesenia Ľudového súdu v Košiciach zo dňa 12.06.1953 súd povolil vo vložke č.
XXXX pozemkovej knihy zápisy, v rámci ktorých došlo k rozdeleniu L. Č.. XXXX/X B. tri parcely a došlo
aj k vkladu vlastníckeho práva ohľadom uvedených nehnuteľností v prospech právneho predchodcu

žalobkyne a v prospech právnych predchodkýň žalovanej.

Zo zápisnice napísanej na Ľudovom súde v Košiciach dňa 08.06.1953 ale aj z uznesenia Ľudového
súdu v Košiciach zo dňa 12.06.1953 je zrejmé, že právne predchodkyne žalovanej povolili služobnosť

chôdze cez L. Č.. XXXX/X ako majetku slúžiacom pre každého držiteľa L. Č.. XXXX/X ako po majetku
panujúcom. Na základe uznesenia Ľudového súdu v Košiciach zo dňa 12.06.1953 bola uvedená
služobnosť chôdze do pivnice a po schodoch cez L. Č.. XXXX/X, ktorá vlastnícky pripadla právnym
predchodkyniam žalovanej, predmetom vkladu, čo vyplýva aj z pozemno-knižných zápisníc č. XXXX H.
XXXX. Z vykonaného dokazovania je teda nesporné, že došlo k zriadeniu vecného bremena podľa §

166 a nasl. zákona č. 141/1951 Zb. v prospech právneho predchodcu žalobkyne. Napokon aj z výpisu
listu vlastníctva Č.. XXXXX W.. Ú.. U. T. W. je zrejmé, že žalovanú ako vlastníčku nehnuteľnosti L. Č..
XXX/X H. B. B. U. J. U.. Č.. XXX zaťažuje vecné bremeno. Súd prvého stupňa uvedenú rozhodujúcu
skutočnosť v rámci hodnotenia dôkazov opomenul.

Pochybenie súdu prvého stupňa spočíva teda v tom, že z jeho rozhodnutia v rozpore s hore citovaným
ust. § 157 ods. 2 nemožno zistiť, ktoré skutočnosti v prejednávanej veci má za preukázané a ktoré
nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Súd
prvého stupňa v rozpore s citovaným ust. § 157 ods. 2 v odôvodnení rozsudku iba opisuje vykonanie

jednotlivých listinných dôkazov ak uvádza, že dňa 02.07.1952 bola uzatvorená kúpno-predajná zmluva
medzi právnymi predchodcami účastníkov, ďalej popisuje obsah zápisnice napísanej na Ľudovom súde
v Košiciach dňa 08.06.1953, z ktorej má za preukázané, že pozemno-knižné vlastníčky X. H. L. D.
- L. L. Ž. L. U. U. (U. T. X. S.) S. N. L. Č.. XXXX/X ako po majetku slúžiacom pre každodobého
držiteľa parcely Č.. XXXX/X H. L. T. L., P. C. I. J. - L.-W. P. Č.. XXXX, Z. C. W. Y. Z. Z. U. P. P. Č..

XXXX, na základe zápisnice zo dňa 08.06.1953 napísanej na Ľudovom súde v Košiciach. Súd prvého
stupňa po odpise týchto dôkazov potom následne „na takto zistený skutkový stav veci“ bez ďalšieho
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka bez toho, aby z odôvodnenia rozsudku bolo zrejme, čo z
jednotlivých dôkazov bolo súdom vlastne zistené, čo bolo preukázané a čo nie a aké skutkové zistenia
z jednotlivých vykonaných dôkazov vyvodil. Rovnako ani zo svedeckých výpovedí svedkov N.. X., N..

Š. H. G. nie je zrejme, aké skutkové závery z týchto výpovedí svedkov súd vyvodil.

Pokiaľ súd prvého stupňa nevyhodnotil jednotlivé vykonané dôkazy v súlade so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov uvedenou v ust. § 132 O.s.p., t.j. ak nevyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, nemožno považovať jeho záver ohľadom zisteného skutkového stavu
za správny.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku síce správne konštatoval, že žalobkyňa vyvodzovala

užívanie a prechod cez práčovňu žalovanej na svoju časť povaly práve na základe kúpno-predajnej
zmluvy z roku 1952, ako aj z uznesenia Ľudového súdu v Košiciach z roku 1953, následne sa
však nevyporiadal so skutočnosťou, ktorá počas konania vyšla najavo a to, že v prospech právnehopredchodcu žalobkyne bolo zriadené vecné bremeno, čo vyplýva aj z pozemno-knižnej zápisnice Č..
XXXX H. Z. P. I. Č.. XXXXX je zrejme, že trvá doposiaľ.

Bolo preto úlohou súdu prvého stupňa prihliadnuť na rozhodujúcu skutočnosť, ktorá v konaní vyšla
najavo a to, že v prospech právneho predchodcu žalobkyne bolo zriadené vecné bremeno a teda súd
mal zisťovať obsah uvedeného vecného bremena. Je tomu tak preto, že v prípade vecných bremien
(zriadených „in rem“), ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, má obmedzenie vlastníka

právne dôsledky nielen pre toho, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena,
ale tiež pre jej každého ďalšieho vlastníka. Ani zmena osoby vlastníka nehnuteľnosti, v prospech ktorej
bolo vecné bremeno zriadené, nemení nič na obsahu zriadeného vecného bremena.

Podľa ust. § 868 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami

tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky
z nich vzniknuté pred 01.01.1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Keďže v prejednávanej veci ide o prípadný nárok vzniknutý z vecného bremena pred 01.04.1964, je

potrebné jeho vznik posúdiť podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka v čase jeho vzniku, t.j. účinnosti
zákona č. 141/1950 Sb. Pokiaľ ide o otázku držby a prípadného vydržania práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu, je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka platné v čase vzniku a
trvania držby uvedeného práva. Ani Občiansky zákonník z roku 1964 vecné bremená vzniknuté v čase
platnosti Stredného občianskeho zákonníka nezrušil a pokiaľ nedošlo k právnej skutočnosti, s ktorou

právne predpisy spájajú zánik vecného bremena, trvajú vecné bremená založené ako bremená podľa
Občianskeho zákonníka dodnes.

Za dôvodný považuje odvolací súd aj odvolací dôvod spočívajúci v neúplnom zistení skutkového stavu

veci súdom prvého stupňa ak súd nevykonal žalobkyňou navrhnutý dôkaz, a to obhliadku na mieste
samom. Vykonanie tohto dôkazu je rozhodujúcim pre posúdenie nároku žalobkyne. Ak súd prvého
stupňa vychádzal z iného názoru a navrhnutý dôkaz nevykonal, je daný žalobkyňou uvádzaný odvolací
dôvod spočívajúci v neúplnosti zisteného skutkového stavu veci.

Dôvodne preto namieta žalobkyňa v odvolaní, že súd prvého stupňa „nepochopil čo je predmetom v
súdenej veci a nepochopil, že pravo zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudla vydržaním vo forme
výkonu práva so započítaním lehoty právnych predchodcov v zmysle ust. § 865 ods. 3 Občianskeho
zákonníka“.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že sú dané žalobkyňou uvádzané odvolacie dôvody, preto
odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1, 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní posúdiť obsah vecného bremena
vzniknutého v roku 1953 a ak dospeje k záveru, že uvedené vecné bremeno sa nevzťahuje na
prechod na povalu žalobkyne, posúdi s ohľadom na všetky okolností, či žalobkyňa nevydržala právo

zodpovedajúce vecnému bremenu, nakoľko treba súhlasiť so žalobkyňou v tom, že oprávnená držba
sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu by bol i domnelý právny dôvod,
teda ide o to, aby žalobkyňa bola so zreteľom na všetky okolností dobromyseľná, že jej taký právny
titul svedčí. Zároveň sa vyporiada aj s rozsahom užívania povaly právnymi predchodcami žalobkyne,
ale aj žalobkyňou samotnou až do roku 2008, ako aj s tvrdením žalobkyne, že právo zodpovedajúce

vecnému bremenu vykonávala od roku 1986, kedy sa nasťahovala do svojho bytu. Následne za tým
účelom vykoná aj žalobkyňou navrhnutý dôkaz ohliadkou na mieste samom. Následne vo veci rozhodne
a vykonané dôkazy vyhodnotí v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov a to tak, že každý dôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti,abybolozrozhodnutiazrejme,akéskutkovézávery
súd z jednotlivých vykonaných dôkazov vyvodil.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.