Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 7, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoPr/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215212591
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215212591.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci - spore žalobcu: R. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T., N. XXX, v konaní zastúpený advokátom JUDr. Ladislav Csákó, advokátom
so sídlom Rožňava Hviezdoslavova 4, proti žalovanej: LEVANTE Europe s.r.o., so sídlom Komárno,
Slnečnicová786/20,IČO:45255717,zastúpená:DRAPPANOVÁ&Partnerss.r.o.,sosídlomBratislava,

Moravská 7, IČO: 36 860 484, zastúpená advokátkou a konateľkou Mgr. Helenou Drappanovou, o
určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno, č. k. 13CPr/3/2015-88 zo dňa 13. októbra 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenousúdudňa7.7.2015sažalobcadomáhalurčenianeplatnostiokamžitéhoskončenia
pracovného pomeru dané mu listom žalovanej zo dňa 18.6.2015. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil
tým, že na základe pracovnej zmluvy z 4.3.2015 je ako vodič medzinárodnej nákladnej prepravy
zamestnancomžalovanejvhlavnompracovnompomere,ktorýzdôvodutvrdenéhozávažného-hrubého
- porušenia pracovnej disciplíny s ním mienila žalovaná zrušiť okamžite listom z 18.6.2015 podľa § 68
ods. 1 písm b/ Zákonníka práce. Žalobca uviedol, že s upozornením žalovanej z 1.6.2015 na údajné

porušenie pracovnej disciplíny, v zmysle § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce, nesúhlasí. Pokiaľ podľa
žalovanej nenastúpil do zamestnania dňa 20.5.2015, nestalo sa tak svojvoľne ani bezdôvodne. Do
zamestnania nemohol nastúpiť pre stratu osobných dokladov. Preto nemohol vykonávať prácu vodiča.
Akonáhle sa mu podarilo zabezpečiť náhradné doklady, okamžite nastúpil do zamestnania. O tejto
skutočnosti jeho zamestnávateľ veľmi dobre vedel, inak by netrpel, že do zamestnania nenastúpil
opakovane. Stratu, či odcudzenie dokladov, môže potvrdiť aj polícia v nemeckom Freiburgu, ale aj

veľvyslanectvá SR v Mníchove a vo Viedni, ktoré orgány bolo potrebné informovať. V čase, keď podľa
názoru žalovanej mal nastúpiť do zamestnania, mal v skutočnosti voľno, pretože predtým odpracoval
2,5 mesiaca v kuse. Pokiaľ ide o dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru tvrdený žalovanou,
tento nie je vymedzený jasne a zrozumiteľne, keď žalovaná uvádza celý rad tvrdení, nie však to, čím sa
mal previniť voči pracovnej disciplíne a prečo to žalovaná považuje za závažné porušenie. Okamžité
skončenie pracovného pomeru sa s poukazom na § 70 ZP musí urobiť nielen písomne, ale musí v

ňom byť skutkovo vymedzený dovod okamžitého skončenia tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ ide o skutok z 15.6.2015, v žiadnom prípade nie je pravda,
že by bol býval obkľúčený políciou. Práve naopak. Jemu zverený ťahač, resp. náves nebol v takom
technickom stave, aby ho mohol bezpečne riadiť. Jazdná súprava „plávala“, nebolo ju možné riadiť
rovno. Mohol s ňou jazdiť maximálne do 60 km/h, miestami 70 km/h. Zdalo sa mu, že ani brzdný systém
nie je v stopercentnom technickom stave. Za týchto okolností nemal na výber a jeho povinnosťou ako

vodiča bolo nepokračovať ďalej v jazde, najmä keď mal aj podozrenie na preťaženie vozidla. Žalovaná,
ktorúinformovalouvedenýchskutočnostiach,nezmyselnetrvala,abypokračovalvjazdeleboaknebudepokračovať, nevydajú mu jeho osobné motorové vozidlo, ktoré mal zaparkované v areáli žalovanej.
Konanie, ktoré sa mu vytýka, nie je porušením pracovnej disciplíny, s poukazom na § 47 ods. 3 ZP.
Podľa názoru žalobcu, sú splnené obe podmienky vylučujúce protiprávnosť jeho konania, keď jazda s

uvedenou jazdnou súpravou by bola v rozpore s ustanoveniami zákona č. 8/2009 Z.z. a jazdná súprava
vážiaca desiatky ton, ktorá nie je v stopercentnom technickom stave, je hroziacou katastrofou pre svoje
okolie. Jej riadenie ohrozuje život a zdravie nielen zamestnanca, ale aj iných osôb, predovšetkým
účastníkovcestnejpremávky.Keďžesamárnedomáhalnápravyužalovanej, kontaktovalpolíciu krajiny,
v ktorej sa nachádzal - Rakúsko - a oznámil jej uvedené skutočnosti. Nebolo žiadne jeho obkľúčenie,

ani žiadna jeho eskorta, ale išlo o pomoc rakúskej polície. Žalobca taktiež uviedol, že ani bezdôvodne
neopustil jemu zverený dopravný prostriedok. Zaparkoval ho v termináli, vybral z neho svoje osobné
veci a odovzdal kľúče. Žalovaná bez jeho súhlasu a vedomia, pomocou náhradných kľúčov, dopravný
prostriedok vyzdvihla z terminálu a odviezla. List, ktorým žalovaná hodlala ukončiť jeho pracovný pomer
nie je podpísaný konateľom žalovanej a žalovaná dôvod okamžitého zrušenia jeho pracovného pomeru
neprejednalal so zástupcami zamestnancov. Za dôkazy žalobca označil výsluch strán sporu, pracovnú

zmluvu z 4.3.2015, listy z 1.6.2015 a 18.6.2015 ako aj zápisnicu o jeho výsluchu v nemeckom jazyku,
pričom navrhol do konania pribrať prekladateľa z jazyka nemeckého a zabezpečiť jej preklad do jazyka
slovenského. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie vyžiadaním správy z OR PZ Rožňava, vyžiadaním
správyzveľvyslanectvaSRvoViedniavMníchove,vyžiadanímpodpisovéhovzorukonateľažalovanejz
registrového súdu, vyžiadaním pracovnej zmluvy od žalovanej a vyžiadaním správy od príslušnej súčasti

polície v Rakúsku.

2. Právny zástupca žalovanej navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že pokiaľ
žalobca namieta absenciu účasti zástupcu zamestnancov pri skončení pracovného pomeru, majúcu za
následok žalobcom tvrdenú neplatnosť právneho úkonu okamžitého skončenia pracovného pomeru,

poukázal na príslušné ustanovenie Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ mohol v danom
prípade rozhodovať sám, keďže uňho nepôsobia zástupcovia zamestnancov. Námietka žalobcu, že
úkony žalovaného nepodpisoval konateľ, bola už opakovane riešenia v iných rozhodnutiach súdov s
tým, že v prípade vzťahu zamestnanec a zamestnávateľ, nie je potrebné dodržať, aby to podpisoval
konateľ. Osoba, ktorá v danom prípade listiny adresované žalobcovi podpisovala, mala na to aj písomné

splnomocnenie, pričom právny zástupca žalovanej predložil súdu k nahliadnutiu originál splnomocnenia
z 15.2.2010, udeleného splnomocniteľom - žalovanou pre splnomocnenca - V. V., na robenie úkonov v
pracovných vzťahoch a to podpisovanie pracovných zmlúv a dohôd, podpisovanie ukončenia právnych
vzťahov, to všetko na základe, buď telefonickej alebo elektronickej informácie konateľa alebo osoby,
ktorá je konateľom splnomocnená. Po predložení originálu pracovnej zmluvy žalobcu zo 4.3.2015, spolu

s dohodou o hmotnej zodpovednosti žalobcu, žalovaná založila do spisu aj ich fotokópie, a tak súd
originály pracovnej zmluvy a dohody o hmotnej zodpovednosti, po porovnaní ich zhody s fotokópiami,
vrátil späť žalovanej a ich fotokópie doručil hneď aj žalobcovi. Čo sa týka obsahu okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalovaného, právny zástupca žalovanej spoločnosti uviedol, že v uvedenom
dokumente je presne vyšpecifikované, prečo žalovaná pristúpila k takejto forme skončenia pracovného

pomeru so žalobcom.

3. Napadnutým zhora označeným rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie vo veci -
v spore takto rozhodol:

Súd žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovanej listom
z 18.6.2015 z a m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 100 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na vykonané dokazovanie odôvodnil nasledovne:
V danom prípade žalovaná splnomocnením, ktoré ako splnomocniteľ udelila dňa 15.2.2010 pani V.
V. ako splnomocnencovi (za účelom, aby splnomocnenec „ako orgán zamestnávateľa robil v mene
zamestnávateľa úkony v pracovných vzťahoch v nasledovnom rozsahu: podpisovanie pracovný zmlúv a

dohôd, podpisovanie ukončenia právnych vzťahov a to všetko na základe informácie- telefonickej alebo
elektronickej od konateľa, alebo od osoby, ktorá je konateľom splnomocnená. Toto splnomocnenie sa
splnomocnencovi udeľuje časovo neobmedzene, až do jeho odvolania.“) preukázala oprávnenie pani
M. V., ktorá splnomocnenie prijala, podpisovať v mene žalovanej ako zamestnávateľa aj ukončenieprávnych vzťahov, kam nepochybne je možné zaradiť aj písomné vyhotovenie okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalobcu. Žalobcovi sa nepodarilo spochybniť pravosť uvedeného splnomocnenia,
keď podpis vtedajšieho konateľa žalovanej - pána J. M. - je na uvedenom splnomocnení Obcou Komoča

pod číslom 11/2010 knihy na osvedčovanie zo dňa 1.2.2010 osvedčený ako podpísaný vlastnoručne,
resp. uznaný podpis za vlastný pánom J. M.. Na pravosti podpisu uvedeného splnomocnenia nič nemení
ani skutočnosť, že splnomocnenie malo byť vyhotovené a prijaté dňa 15.2.2010, pričom k osvedčeniu
podpisu obcou malo dôjsť ešte 1.2.2010. Účinky splnomocnenia tak nastali až dňom 15.2.2010, v
ktorý splnomocnenkyňa prijala splnomocnenie, keď z výpisu z obchodného registra žalovanej na čl. 62

súdnehospisuvyplýva,žepánJ.M.bolkonateľomžalovanejod4.11.2009do27.7.2010.Pokiaľpísomné
vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru dané žalovanou žalobcovi listom z 18.6.2015
podpísala za žalovanú pani V. V., podpísala ho osoba na to žalovanou splnomocnená, teda osoba
oprávnená. Písomné vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru dané žalobcovi listom
žalovanej z 18.6.2015 bolo žalobcovi doručené dňa 24.6.2015, čo žalobca nespochybnil. K tvrdeniu
žalobcu, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru tvrdený žalovanou nie je vymedzený

jasne a zrozumiteľne, keď žalovaná uvádza celý rad tvrdení, nie však to, čím sa mal žalobca previniť
voči pracovnej disciplíne a prečo to žalovaná považuje za závažné porušenie súd uvádza, že okamžité
skončenie v danom prípade síce vymedzujú viaceré skutkové okolnosti, avšak pre rozhodnutie súdu
sú relevantné len tie z nich, ktoré možno hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny (§ 68
ods. 1 písm. b/ ZP). Pokiaľ okamžité skončenie uvádza viacero takých skutkových dôvodov, možno

ho považovať za platné vtedy, ak čo aj len jeden z nich predstavuje závažné porušenie pracovnej
disciplíny (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 233/2015 z 12.9.2016). Žalovaná
listom z 1.6.2015 upozornila žalobcu na porušenie jeho pracovnej disciplíny tým, že nenastúpil do
zamestnania v dohodnutý deň 20.5.2015, v súvislosti s čím mu od 20.5.2015, minimálne do 1.6.2015
(deň vyhotovenia upozornenia) evidovala neospravedlnenú absenciu. Žalobca dňa 15.6.2015, po

vykládke v AT 4050 Traun s ťahačom KN 067 DV a návesom AS 6494 a nakládke v AT 4664 Oberweis
a AT 9463 Reichenfels bol pre žalovanú nedostihnuteľný až do druhého dňa, do chvíle, kedy prišiel
do kontaktu s rakúskou políciou, pričom jemu zverené dopravné prostriedky opustil v AT Sattelt a
od toho okamihu nevykonával prácu pre žalovanú ako svojho zamestnávateľa. Žalovaná z dôvodu
opustenia jazdnej súpravy žalobcom musela zabezpečiť náhradných vodičov a pri preberaní jazdnej

súpravy bolo zistené, že chýba kompletné vybavenie ťahača KN 067 DV. Žalovaná uvedené konania
žalobcu - absencia komunikácie so žalovanou ako zamestnávateľom a opustenie jazdnej súpravy -
považovala za závažné porušenie pracovnej disciplíny, vedúce okrem evidovania neospravedlnenej
absencie žalobcu u žalovanej od 14:38 hod. dňa 16.6.2015 aj k okamžitému skončeniu pracovného
pomeru žalobcu u žalovanej písomne, listom z 18.6.2015. Žalobca toto svoje konanie v žalobnom návrhu

aj potvrdil, keď uviedol, že dopravný prostriedok zaparkoval v termináli a vybral z neho svojej osobné
veci, pričom kľúče odovzdal a žalovaná bez jeho vedomia či súhlasu dopravný prostriedok vyzdvihla z
terminálu. Pokiaľ podľa § 47 ods. 1 písm. b/ ZP je zamestnanec povinný podľa pokynov zamestnávateľa
vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú
disciplínu, žalobca neponúkol súdu vysvetlenie, prečo prestal komunikovať so žalovanou ako aj prečo

a na základe čoho opustil ťahač s návesom, resp. čo robil po tom, ako si z dopravného prostriedku
vybral svoje osobné veci. Hoc aj mal žalobca podozrenie na zlý technický stav brzdného systému a
preťaženosť jazdnej súpravy, nepochybne svojvoľne opustil (naloženú) jazdnú súpravu, keď netvrdil
a nepreukázal, že by na jej opustenie dostal pokyn od žalovanej ako zamestnávateľa. Práve toto
svojvoľné opustenie jazdnej súpravy a nevykonávanie žiadnej práce pre žalovanú malo za následok,

že žalovaná musela zabepčiť náhradných vodičov a že chýbalo kompletné vybavenie ťahača KN 067
DV. Toto konanie žalobcu napĺňa aj podľa názoru súdu znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny,
je nepochybne v rozpore s § 47 ods. 1 písm. b/ ZP, keď žalobca nevykonával prácu osobne podľa
pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase. Keďže nešlo o prvé porušenie pracovnej disciplíny
žalobcu, žalovaná dôvodne, krátko po uplynutí skúšobnej doby žalobcu u žalovanej, listom z 18.6.2015

skončila pracovný pomer žalobcu okamžite. Aj keď ustanovenie § 74 ZP kladie zamestnávateľovi
za povinnosť prerokovať vopred so zástupcami zamestnancov výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovnéhopomerupodhrozbouichneplatnostivprípadenesplneniauvedenejpovinnosti,vustanovení
§ 12 ods. 2 ZP, v spojitosti s § 11a ods. 1 ZP, je upravené oprávnenie zamestnávateľa u ktorého
nepôsobia zástupcovia zamestnancov, na samostatné konanie aj v tých prípadoch, keď zákon vyžaduje

prerokovanie so zástupcami zamestnancov. Preto podľa názoru súdu nebolo povinnosťou žalovanej, u
ktorej nepôsobia zástupcovia zamestnancov v zmysle § 11a ods. 1 ZP, prerokovať okamžité skončenie
pracovného pomeru žalobcu vopred so zástupcami zamestnancov a žalovaná mohla konať samostatne.
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody a ich vzájomné súvislosti súd okamžité skončenie pracovnéhopomeru žalobcu žalovanou listom z 18.6.2015, ktorý bol žalobcovi doručený 24.6.2015, považuje za
platný právny úkon, majúci všetky formálne a obsahové náležitosti predpokladané zákonom. Keďže
splnenie hmotnoprávnych podmienok okamžitého skončenie pracovného pomeru musí byť zrejmé

z jeho písomného vyhotovenia, súd nevykonal žalovanou navrhnutý výsluch riaditeľa žalovanej na
preukázanie hmotnoprávnych dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovanej.
Pre absenciu prekladu listinných dôkazov predložených žalobcom v jazyku nemeckom, súd s poukazom
na § 253 ods. 3 CSP, v spojení s § 155 ods. 2, 3 CSP nevykonal dôkaz uvedenými listinami, ktoré nie
sú vyhotovené v štátnom jazyku. Z dôvodu hospodárnosti konania súd nevykonal ani ďalšie dôkazy

navrhnuté žalobcom, a to vyžiadanie správy z OR PZ Rožňava a vyžiadanie správy z veľvyslanectva
SR vo Viedni a v Mníchove, keď je bez významu pre danú právnu vec, či a kedy žalobca nahlásil
stratu osobných dokladov. Pozornosti súdu však neuniklo, že žalobca mal 20.5.2015 nastúpiť do
zamestnania, stratu nahlásil príslušnému oddeleniu policajného zboru 14.5.2015, avšak o doklady
požiadal až 22.5.2015, ako to vyplýva zo žiadostí predložených žalobcom na čl. 9-11súdneho spisu.
Bez prekladu listinných dôkazov žalobcu z jazyka nemeckého do jazyka slovenského nebolo pre účely

daného konania významné ani vyžiadanie správy od príslušnej (?) súčasti polície v Rakúsku. Takáto
správa by navyše mohla mať význam pre účely daného konania len po jej prípadnom preklade do
štátneho jazyka. Pokiaľ žalovaná nepovažovala za dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
žalobcu jeho kontakt s rakúskou políciou, je pre účely daného konania bez významu dôvod takéhoto
kontaktu. S poukazom na všetky uvedené závery súdu a ich vzájomné súvislosti súd žalobu v celom

rozsahu zamietol ako nedôvodnú. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na §
262 ods. 1 CSP (Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z.) podľa § 255 ods. 1 CSP tak,
že v konaní procesne úspešnej žalovanej priznal 100%- nú náhradu trov konania.

5.Uvedenýrozsudokvčaspodanýmodvolanímnapadollenžalobcavcelomrozsahudomáhajúcisajeho

zmeny tak, aby jeho žalobe v celom rozsahu bolo vyhovené a aby mu bola priznaná náhrada všetkých
trov koannia. Nazdáva sa, že sa súd náležite nevysporiadal s jeho obranou voči OSPP (okamžitého
skončenia pracovného pomeru), ktorú prezentoval v podanej žalobe. Naďalej totiž tvrdí, že dôvod
tvrdený žalovanou nie je vymedzený jasne a zrozumiteľne, pričom z tohto vôbec nevyplýva, čím sa
mal previniť voči pracovnej disciplíne, a už vôbec nie to, prečo to považuje žalovaná za tak závažné

porušenie pracovnej disciplíny, že by na jej základe bolo možné s ním okamžite zrušiť pracovný pomer.
Je zrejmé, že súd napokon za takéto závažné porušenie pracovnej disciplíny považoval fakticky dva z
dôvodov uvedených v OSPP, nie je mu však zrejmé, že prečo práve tieto dva a ostatné nie a podobne.
Nazdáva sa, že tieto okolnosti mali vyplynúť už zo samotného OSPP, minimálne však z vyjadrení a
podaní žalovanej. Vzhľadom na tieto skutočnosti bude odvolaním reagovať na uvedené dva dôvody

OSPP, ktoré súd akceptoval napadnutým rozsudkom. Prvý dôvod OSPP - jeho konanie z 15.6.2015
súd v rozpore s ustanovením § 70 Zákonníka práce modifikoval v napadnutom rozsudku oproti OSPP.
Žalovaná v pozícii jeho zamestnávateľa v OSPP uvádza a tvrdí, že mal byť „rakúskou políciou obkľúčený
a eskortovaný“, kým on už v podanej žalobe tvrdí, že políciu kontaktoval sám, keďže ho žalovaná
nútila jazdiť s takou jazdnou súpravou, ktorá po technickej stránke nebola v poriadku; súd tieto tvrdenia

žalovanej „ zmierňuje“ tak, že mal byť nezastihnuteľný až do momentu, keď na druhý deň „prišiel do
kontaktu“ s rakúskou políciou. Nie je pravda ani to, že by nebol býval so žalovanou komunikoval, predsa
táto ho nútila vykonať jazdu do Španielska, pričom on jej oznámil, že to v žiadnom prípade nie je možné
s jazdnou súpravou v takomto technickom stave. Keď kontaktoval z vlastnej iniciatívy rakúske policajné
orgány, aby sa mohol ubrániť splneniu nezákonných pokynov žalovanej, na ich príkaz sa presunul

do terminálu (ktorý je vytvorený práve na takéto účely). Naozaj sa nevie vyjadriť k tomu, či po celej
trase je, alebo nie je signál mobilných operátorov, predsa je absolútne jasné, že vodič dopravného
prostriedku nesmie počas jazdy telefonovať a je povinný sa venovať riadeniu vozidla. Takže je pravda,
že signál na mobilnom telefóne nekontroloval, ale to nie je žiadne porušenie pracovnej disiplíny, tobôž
nie závažným spôsobom!!! Žalovanú o skutočnosti, že kontaktoval rakúsku políciu, ako aj o tom, že s

jazdnou súpravou sa premiestni na základe príkazu polície do uvedeného terminálu, ešte pred týmto
posunom informoval. Rovnako ju informoval aj o tom, že sa tam jazdná súprava nachádza, ako aj o
tom, kde sa nachádzajú kľúče a doklady od nej, vrátane prepravovaného tovaru. V žiadnom prípade
nemôže obstáť, že by nebol žalovanú kontaktoval, naviac zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva pre
zamestnanca povinnosť byť dosažiteľný po 24 hodín denne. Súd však bez toho, aby vykonal akýkoľvek

dôkaz za účelom preukázania, či bol naozaj pre svojho zamestnávateľa nedostupný (aj napriek vyššie
uvedenému), nekriticky uveril jeho účelovým, ničím nepreukázaným tvrdeniam; žalovaná totiž žiadnym
spôsobom nepreukázala jeho nezastihnuteľnosť, nepredložila výpis z hovorov z mobilného telefónu
a pod., teda súd nemal ničím preukázanú pravdivosť jej tvrdení, s ktorým tvrdením sa však spájaloOSPP!!!. Najlepším dôkazom toho, že so žalovanou komunikoval je fakt, že žalovaná presne vedela,
kde je jazdná súprava zaparkovaná, presne vedela, kde sa od nej nachádzajú doklady a kľúče, inak by k
nej predsa nebola trafila a nemohla by si ju odtaľto odviezť. Aj druhý dôvod OSPP je zjavne nedôvodný

- o tom, že mal opustiť jazdnú súpravu, keď si myslí, že žalovaný tento dôvod ani neuvádza ako dôvod
OSPP, ale ho uvádza len pre úplnosť na dokreslenie jeho „netolerovateľného“ konania. Jazdnú súpravu
on neopustil tak, ako to mýlne pochopil súd, ale ju po jej zaparkovaní už v uvedenom termináli odovzdal
rakúskej polícii spolu aj s prevážaným tovarom. Ako kľúče, tak aj doklady boli odovzdané polícii s tým,
že vybavenie kamióna bolo úplné. Až do OSPP nemal žiadnu informáciu o tom, že by v ťahači malo

chýbať jeho vybavenie, ale až sa tak stalo, žalovaná má možnosť domáhať sa náhrady škody voči polícii.
Pripomína, že tak neučinil svojvoľne, ale reagoval tak na to, že ho žalovaná nútila k pokračovaniu v jazde
a žiadala po ňom, aby do konca absolvoval cestu až do Španielska, a to so súpravou, ktorá technicky v
poriadku nebola. Po jeho odmietnutí mu žalovaná oznámila, že keď tak neučiní on, pôjde niekto iný a na
to doviezla iného vodiča, kým on sa pobral do sídla spoločnosti. Je hlboko presvedčený o tom, že takéto
jeho konanie nie je porušením pracovnej disciplíny, zvlášť nie závažným spôsobom. Zdôrazňuje, že

vozidlo nenechal bez dozoru a súd sa mýli, keď vychádza z toho, že je povinnosťou vodiča kamiónu jeho
stráženie, a to dokonca 24 hodín denne. Veď aj vodič kamiónu má svoje biologické potreby, potrebuje sa
riadne stravovať a je nemysliteľné, aby počas stravy zároveň strážil aj jemu zverené vozidlo. Má teda za
to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza zároveň aj z nesprávenho právneho posúdenia veci.

6. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

7. Individuálny pracovný spor, medzi ktorý patrí aj spor o určenie neplatnosti OSPP, patrí medzi spory
s ochranou slabšej strany, kde Civilný sporový poriadok má osobitné ustanovenia v §§ 316 -323.

8. Podľa ustanovenia § 319 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol,
ak je to nevyhnutné vo veci. Súd aj bez návrhu obstará, alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je
zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

9. Zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii
konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú (§320 CSP).

10. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§191 ods. 1 CSP).
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (191
ods.2 CSP).

11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho

pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa
ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP (a vec mu podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie) z dôvodu, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
veci nevykonal navrhované dôkazy a svoje rozhodnutie (v dôsledku toho) i nedostatočne odôvodnil,
s dôsledkom porušenia práv strán sporu na spravodlivý proces, keď uvedené nedostatky nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

12. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie na základe svojho postupu v konaní - spore
nezistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre svoje rozhodnutie, keď mal za to, že vykonanie
dôkazov - prekladom listín predložených žalobcom v nemeckom jazyku a oboznámením sa s ich

obsahom bolo nevyhnutné (a v zmysle ust. § 319 CSP i možné) pre rozhodnutie vo veci, nakoľko ak
koncentrácia konania pre konanie v tomto type sporu neplatí a dokazovanie vykonané nebolo, nebolo
možné prijať jednak skutkové závery a tiež na nich podmienený (závislý) právny záver. Bez ustálenia
okolností postupu žalobcu a neexistencie technických problémov vozidla (a návesu) je rozhodnutie súdu
predčasné. Svojvoľné (technickým stavom vozidla a pokynmi rakúskej polície nevynútené) a z pohľadu

povinností zamestnanca neprípustné konanie žalobcu (dôvody pre OSPP) musí (musia) byť preukázané
jednoznačne a zaťažuje žalovanú, keď až potom možno (právne) ustáliť neoprávnenosť konania žalobcu
v rozpore s jeho pracovnými povinnosťami a tiež i povinnosťami vodiča zo Zákona o cestnej premávke.13. Ustanovenie § 253 ods. 1 CSP upravuje len možnosť uloženia preddavku na výdavky spojené s
vykonaním dôkazu, súd však musí, pred odmietnutím vykonania dôkazu pre jeho nezloženie, zvážiť
jeho potrebu pre rozhodnutie v spore, čo platí o to viac v spore s ochranou slabšej strany. Listinami v

nemeckom jazyku žalobca chcel dokázať ním v žalobe uvedené tvrdenia o tom, že jednak jeho postup
v dňoch 15. a 16. júna 2015 nebol taký, ako ho uvádza žalovaná (organizácia) v OSPP a tiež to, že
nebol svojvoľný, ale súladný s pokynom orgánov rakúskej polície a vyplývajúci z technických problémov
vozidla s návesom, čo ho s poukazom na povinnosti vodiča a na ust. § 47 ods. 3 Zákonníka práce
zbavuje zodpovednosti za to, že nekonal súladne s pokynom žalovanej (vykonať cestu do Španielska).

14. Čo sa týka formálnych náležitostí OSPP, mal odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za to, že
uvádza dva dôvody pre OSPP, že pre platnosť OSPP stačí existencia aj jedného z uvedených dôvodov
(všetky uvedené naplnené súčasne byť nemusia) a že OSPP podpísala za žalovanú oprávnená osoba,
pričom OSPP bolo žalobcovi riadne doručené a jeho prerokovanie byť nemuselo. Prvý dôvod v OSPP,
že žalobca „bol od chvíle nakládky (v AT 4664 Oberweis a v AT 9463 Reichenfels) nedostihnuteľný až

do momentu obkľúčenia a eskortovania AT (rakúskou) políciou“ podľa názoru odvolacieho súdu sám
osebe pre OSPP ako výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru nepostačuje. Druhý dôvod v
OSPP, že „žalobca jemu zverené dopravné prostriedky opustil v AT Sattelt, a od toho okamihu (od 14,38
hod dňa 16.06.2015) práce pre žalovanú (organizáciu) nevykonáva“ pre OSPP žalovanej môže obstáť
za podmienok, že išlo o svojvoľné (a neprípustné konanie žalobcu (viď bod 12.), rozporné tiež s jeho

povinnosťami po zaparkovaní (samotné zaparkovanie vozidla a nepokračovanie v jazde priamo v OSPP
a na pojednávaní žalobcovi vytýkané nebolo) vozidla (všeobecne, podľa úpravy jeho povinností zo
strany žalovanej) alebo jemu žalovanou uloženými konkrétnymi (inými) príkazmi (ak mu boli uložené);
len vyčítanie postupu žalobcu (zamestnanca) bez uvedenia aké (a z čoho) konkrétne povinnosti mu
vyplývali (ako mal konať po zapakovaní) nestačí (a robí rozhodnutie nepreskúmateľným).

15. Nevykonanie dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci (a ich skutkové a právne neposúdenie)
znemožnilo stranám sporu možnosť konať pred súdom a uskutočniť im patriace procesné práva
v takej miere, že boli porušené ich práva na spravodlivý proces, ktoré nedostatky v konaní pred
odvolacím súdom nie je úplne možné a účelné napraviť. V spore sa dokazuje to, čo sa stalo (nie

nestalo) a pokiaľ žalobca v žalobe poprie skutkové tvrdenia, na ktorých je založený sporný právny úkon
žalovaného, potom žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno o pravdivosti (existencii) udalosti tak, ako
ju vo svojom úkone (OSPP) uviedol. Pokiaľ žalobca v žalobe uviedol skutkové tvrdenie o technických
problémoch vozidla, resp. návesu a preťažení, musel žalovaný pre účinné popretie týchto jeho tvrdení
tieto výslovne poprieť a zároveň uviesť tvrdenia vlastné, t. j. preukazujúce pravdivosť jeho tvrdení o

svojvoľnom a neprípustnom konaní žalobcu (pri nedostihnuteľnosti, opustení dopravných prostriedkov
a nevykonávaní práce). Až zistenie toho, aké boli povinnosti zamestnanca a ako konkrétne tento konal,
umožňuje súdu posúdenie (skutkové a právne) toho, či konanie zamestnanca bolo (a v čom konkrétne)
rozporné (svojvoľné - neprípustné) s jeho povinnosťami a či bolo dôvodné pre vydanie OSPP (konanie
žalovanej), t. j. či boli naplnené zákonné predpoklady pre platnosť OSPP daného žalobcovi. Rozhodnutie

v tejto veci vyžaduje mať dokazovaním preukázané to, či a aká bola komunikácia strán sporu (od
naloženia do zmocnenia sa auta iným vodičom žalovanej), či mal žalobca (záväzné) pokyny od rakúskej
polície týkajúce sa jazdy a parkovania, či vozidlo (resp. náves) malo technické nedostatky (alebo bolo
preťažené) brániace pokračovaniu v jazde a tieto (museli byť a) boli pred vykonaním jazdy iným vodičom
odstraňované - odstránené a či postup žalobcu po zaparkovaní vozidla v AT Sattelt bol nesprávny a

neprípustný (a teda opustením dopravných prostriedkov a nevykonávaním práce). Až pri neexistencii
objektívnych dôvodov pre žalobcovi vytýkané (v OSPP) a preukázané konanie, t. j. pri preukázaní mu
povinností zamestnanca treba (s ohľadom na následky žalobcovho konania, stavu pracovných výkonov
žalobcuvminulostiavšetkýchokolnostísporu)zvážiťzákonnosťskončeniapracovnéhopomeružalobcu
u žalovanej formou (práve) OSPP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).