Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217209574
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217209574.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.

Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: R Collectors s. r. o., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.
r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471 proti žalovanému: E. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XXXX/X, Hurbanovo - Bohatá, o zaplatenie 5481,75 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti II. výroku rozsudku Okresného súdu Komárno, č. k. 13Csp/105/2017-65 zo dňa 10.04.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 13Csp/105/2017-65 zo dňa
10.04.2018 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým,
že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2261,70
eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2261,70 eura od 01.04.2017 do zaplatenia, a
to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok), v časti prevyšujúcej sumu 2261,70 eura, v
časti dlžných úrokov vo výške 3869,28 eura ako aj v časti 19 % úroku ročne od 01.04.2017 do zaplatenia
a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol (II. výrok) a rozhodol, že žiadna zo strán nemá

na náhradu trov konania právo (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 1, ods. 2, § 2
§ 9, § 11 ods. 1 písm. a), b), § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Zákon o spotrebiteľských úveroch a
iných úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy (ďalej len „Zákon o
spotrebiteľskýchúveroch“),§52anasl.zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalejlen„Občiansky
zákonník“ alebo „Obč. zák.“), § 261 ods. 6, § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník

(ďalej len „ObZ“), v časti úroku z omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1, ods. 2 Obč.
zák. v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. a § 216 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a v časti trov s poukazom na ustanovenie § 255 ods.
1, ods. 2, § 262 ods. 1 CSP.

3.Súdprvejinštancieuviedol,ženapriektomu,žeúverovázmluvajeabsolútnymobchodno-záväzkovým
vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d) a § 497 a nasl. Obchodného

zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej
zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že
postupca, má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná
o postupcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemalmožnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou
úpravou v zákone č. 129/2010 Z. z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou
úpravou spotrebiteľských zmlúv, predpisom lex specialis. Súd teda daný vzťah strán sporu posudzoval

ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., § 52 a
nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z dokazovania vykonaného v súlade s § 295 CSP mal
súd za preukázané, že medzi postupcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 09.11.2011
uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej postupca poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške
7000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 72 mesačnými splátkami vo výške 173,07 eur, splatnými k

20. dňu v mesiaci, pričom termín splatnosti 1. splátky bol 20.12.2011 a konečná splatnosť úveru bola
určená na 20.11.2017, pri úrokovej sadzbe vo výške 19,00%, pri RPMN 20,73% a priemernej RPMN vo
výške 11,89 %, so základným súborom poistenia, pri celkovej výške nákladov 4827,08 eura. Podaním
zo 14.05.2014 postupca žalovaného vyzval na úhradu pohľadávky banky zo zmluvy o úvere vo výške
716,39 eura, ktorá pohľadávka pozostáva z omeškanej splátky vo výške 660 eur, poistného vo výške
20,43 eura a poplatkov vo výške 35,96 eura. Podaním z 02.06.2014 žalobca vyhlásil pohľadávku zo

zmluvy o úvere č. 3548504588 za predčasne splatnú v celom rozsahu s tým, že túto špecifikoval ako
dlžnú istinu vo výške 5481,75 eura, úrok vo výške 425,30 eura, poplatky za upomienky vo výške 39,28
eura, poistné vo výške 20,43 eura, úhrnom vo výške 5966,76 eura. Súčasne vyzval žalovaného k úhrade
vyčíslenej dlžnej sumy do 10 dní od doručenia výzvy. Z fotokópie obálky na čl. 13 vyplýva, že žalovaný
si zásielku Poštovej banky, a. s. neprevzal v odbernej lehote a táto sa vrátila späť dňa 25.06.2014

odosielateľovi.Zaktuálnehostavuúverunačl.20súdnehospisuvyplýva,žežalovanýoddecembra2011
do mája 2015 vrátane realizoval úhrady v úhrnnej výške 4738,30 eura. V danom prípade v písomnom
vyhotovení úverovej zmluvy uzavretej zmluvnými stranami dňa 09.11.2011 absentuje podstatný údaj o
dobe trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy), ale aj údaj o celkovej čiastke (§ 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy), ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase
uzatvoreniazmluvyospotrebiteľskomúvere(§9ods.2písm.j)zákonač.129/2010Z.z.vzneníúčinnom
v čase uzatvorenia zmluvy), čo s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalovaným čerpaného
úveru. Navyše, v danom prípade, podľa písomného vyhotovenia úverovej zmluvy podpísanej zmluvnými

stranami dňa 09.11.2011, celkové náklady, podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy, žalovaného spotrebiteľa mali byť vo výške 4827,08 eura. Pokiaľ žalovaným
čerpaný úver bol splatný 72 splátkami po 173,07 eura, celkové náklady spotrebiteľa boli vo výške
5461,04 eura (72 x 173,07 - 7000), ale určite nie vo výške 4827,08 eura, ako je to uvedené v zmluve, v
ktorej úplne absentuje povinný údaj o celkovej čiastke (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z.), ktorú

musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť pri čerpaní úveru vo výške 7000 eur a pri 72
splátkach po 173,07 eur predstavuje sumu vo výške 12461,04 eur, kým po pripočítaní nákladov vo výške
uvedenej v úverovej zmluve žalovaného - 4827,08 eur - k výške čerpaného úveru - 7000 eur - by celková
čiastka, ktorú by mal žalovaný uhradiť, predstavovala (len) sumu 11827,08 eura, čo je pri počte splátok

a ich výške matematicky vylúčené. Z uvedeného je zrejmé, že pri výpočte RPMN neboli s poukazom na
§ 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. použité celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom v zmysle § 2 písm. g/ citovaného zákona, ale nižšie náklady. Navyše, veriteľ žalovaného v
úverovej zmluve, kvôli údajným nižším nákladom, uviedol RPMN v nižšej výške (20,73%) oproti jej
skutočnej výške (22,90% - podľa interaktívnej kalkulačky na portáli Ministerstva financií SR, pri 72

splátkach po 173,07 eur mesačne), teda uviedol RPMN v nesprávnej výške, v neprospech spotrebiteľa,
čo s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy má za následok taktiež bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Pokiaľ úver čerpaný žalovaným
vo výške 7000 eur je bezúročný a bez poplatkov a žalovaný na takto čerpaný úver uhradil sumu vo výške
4738,30 eura, dlh žalovaného na bezúročnom a bezpoplatkovom úvere predstavuje sumu 2261,70 eura.

S poukazom na uvedené súd žalobe vyhovel v časti 2261,70 eura titulom dlžnej istiny (7000 - 4738,30).
V časti dlžnej istiny prevyšujúcej sumu vo výške 2261,70 eura ako aj v časti vyčísleného úroku (3869,28
eura), ako aj v časti ďalšieho - 19% úroku ročne od 01.04.2017 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti
úroku z omeškania súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Veriteľovi žalovaného nevznikol nárok
ani na úrok, pričom žalobca napriek výzve súdu nedoplnil skutkové tvrdenia v tom zmysle, aby bolo

zrejmé, ako žalobca dospel k sume vyčísleného úroku vo výške 3869,28 eura. Totižto pravdivé opísanie
rozhodujúcich skutočností v žalobe je prejavom tzv. povinnosti tvrdenia, teda povinnosti substancovať
svoje skutkové tvrdenia tak, aby z nich súd mohol vyvodiť o čom má rozhodovať. Žalobca musí v žalobe
jasne, stručne a zrozumiteľne uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje porušenie svojho subjektívnehopráva v sporovom konaní. Opísanie rozhodujúcich skutočností má obsahovať samotná žaloba, ktorá
má popisovať nárok po skutkovej stránke a nemožno tieto skutočnosti nahrádzať odkazom na pripojenú
listinu (§ 132 CSP). Z dlžnej sumy istiny vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania podľa § 517

ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a to o 8 percentuálnych bodov vyšší
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. K 01.04.2017, žalobcom v žalobe označený
začiatok omeškania žalovaného, bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,0 %, a tak súd s
poukazom na § 216 ods. 1, 2 CSP rozhodol o úroku z omeškania tak ako je to uvedené vo výroku
tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol

s poukazom na § 262 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že žiadnej zo strán náhradu trov
konania nepriznal.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti jeho II. výroku podal žalobca v zákonnej lehote
odvolanie, v ktorom uviedol, že súd pri výpočte RPMN zrejme vychádzal z internetovej kalkulačky. Nie
len, že výpočet na základe internetových kalkulačiek je len informatívny ale nemožno ho považovať za

relevantný pre súdne konanie (nakoľko prostredníctvom rôznych internetových kalkulačiek dospejete
k rôznym výškam RPMN pri rovnakých údajoch). Zmluva o úvere bola uzatvorená na základe právnej
úpravy odlišnej, než súčasná právna úprava, nakoľko s účinnosťou od 01.01.2016 došlo k zmenám v
celkovej sume nákladov. Tieto skutočnosti súd nezohľadnil a aplikujúc nezáväzný informatívny výpočet
kalkulačky obsahujúcej údaje platné v súčasnosti a nie v čase uzatvorenia zmluvy o úvere spôsobil

právne pochybenie. Žalovaný tak trvá na závere, že zmluva o úvere vyjadrovala správne údaj o RPMN
banky. Žalobca trvá i na tom, že výška celkových nákladov spojených s úverom bola v zmluve o úvere
vyjadrená správne. Interný výpočtový systém banky umožňoval v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere
výpočetjednotlivýchsplátokanuitylenvcelýchhodnotáchbezdesatinnéhočísla.Pretosamohlostať,že
výška poslednej splátky bola v nulovej výške, resp. v nižšej, než výška ostatných splátok. Preplatok takto

vzniknutý sa spotrebiteľovi vráti na základe 5.4 Všeobecných obchodných podmienok. Súd nesprávne
zhodnotil aj povinnosť platiť poistenie započítavajúc ju do sumy mesačnej splátky. Podľa ust. § 2 písm.
g) zákona č. 129/2010 Z. z. platného a účinného do 31.03.2015 sa celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom rozumeli všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a

ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na
doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver
alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Z gramatického výkladu predmetného ustanovenia
zákona vyplýva, že poistné je potrebné započítať do celkových nákladov len v tom prípade, pokiaľ

jeho uzatvorenie bolo podmienkou na uzatvorenie zmluvy o úvere. Súd sa nesprávne domnieva, že
ak spotrebiteľ musí platiť poistné, o ktoré žiadal dobrovoľne a ktoré nebolo podmienkou uzatvorenia
zmluvy o úvere, automaticky sa daná suma započítava do výšky celkových nákladov. Takýto výklad súdu
odporuje ustanoveniu § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. platného a účinného v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere. Nepodmienenosť uzatvorenia zmluvy resp. zmluvy za daných podmienok povinnosťou

platiť poistné vyplýva napríklad z bodu 7.1 Obchodných podmienok, podľa ktorého ak dlžník v návrhu
požiada o poistenie, spĺňa požiadavky podľa bodu 7.3 OP a banka prijme návrh, dôjde k uzatvoreniu
poistenia. Žalovaný si taktiež dovoľuje poznamenať, že od žalobcu nežiadal viac, ako prináleží na sumy
uvedené v zmluve o úvere. Aj z daného dôvodu má za to, že údaje uvedené v zmluve o úvere sú
uvedené správne a súd pri rozhodovaní po právnej i skutkovej stránke pochybil. Súd mal za to, že

úverová zmluva neobsahovala základnú náležitosť zmluvy a to vyčíslenie celkovej čiastky resp. jej
vyčíslenie nebolo správne. Má za to, že súd nesprávne právne posúdil vec a na základe takéhoto
zistenia vyvodil nesprávne závery. Pre vyjadrenie celkovej čiastky zákon používa len všeobecný vzorec
súčtu výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom. Ďalší spôsob výpočtu zákon neukladá. Súčasne však žalobca trvá na tom, že zmluva o úvere

obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a celková suma úveru je uvedená v správnej výške v
zmysle už skôr žalobcom uvedených vyjadrení. K celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť je toho
názoru, že zmluva o úvere obsahuje predmetný údaj, nakoľko v bode 3.1 zmluvy o úvere pod tabuľkou
písmom totožným s ostatným textom zmluvy, t. j. spotrebiteľ nemohol mať pocit, že ide o nerovnocenný
údaj uvedený menším písmom, je napísané: „Celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a

celkových nákladov spojených s úverom“. Má za to, že predmetné uvedenie sumy, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť nie je zavádzajúce, je presné a opakovane uvedené v zmluvnej dokumentácii tak, aby bol
spotrebiteľ dostatočne informovaný o tom, aká bude jeho celková čiastka, ktorú nakoniec zaplatí.
Priemerný spotrebiteľ si vie spočítať predmetné dva údaje, a to výšku úveru a celkovú výšku nákladov.Tieto údaje sú v Zmluve o úvere uvedené bez akýchkoľvek pochybností, dokonca sú zvýraznené.
Súčasne si dovoľuje tvrdiť, že priemerného spotrebiteľa skôr zaujíma bez toho, aby nemusel od celkovej
sumy, ktorú má zaplatiť odpočítaval výšku úveru, koľko preplatí nad výšku poskytnutého úveru a teda ho

zaujímaprávesumacelkovýchnákladovspojenýchsúverom.PodľaZmluvyoúverejedohodnutýtermín
konečnej splatnosti úveru na 20.11.2017. Podľa bodu 9.1 Obchodných podmienok záväzok dlžníka zo
Zmluvy o úvere zaniká splatením všetkých splatných záväzkov. Dlžník je oprávnený splatiť úver úplne
alebo čiastočne aj pred dobou určenou zmluvy o úvere, a to za podmienky, že o zámere predčasne
splatiť pohľadávku banky banku vopred, najmenej 30 kalendárnych dní, písomne informoval. Podľa

Všeobecných obchodných podmienok v prípade ukončenia zmluvného vzťahu medzi bankou a klientom
dôjde k technickému zrušeniu vedenia účtu a/alebo vkladového účtu v informačnom systéme banky. Z
uvedeného tak vyplýva predpoklad, že pokiaľ by žalovaný plnil riadne a včas podľa zmluvy o úvere, táto
by zanikla dňa 20.11.2017. Žalobca záverom navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo zmenil tak, že žalobu v plnom rozsahu
zamietne. Odvolací súd hodnotil odvolanie podľa obsahu a poznamenáva, že žalobca zrejme omylom

navrhol žalobu zamietnuť, keď z odvolania vyplýva, že chce dosiahnuť opak.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti,

ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcom (§ 379 CSP, § 380
CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol
tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny predchodca žalobcu si uplatnil voči žalovanému nárok

na zaplatenie sumy vo výške 5481,75 eura s úrokom vyčísleným do 31.03.2017 vo výške 3869,28
eura, s úrokom 19 % p. a. zo sumy 5481,75 eura od 01.04.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
5,25 % p. a. zo sumy 5481,75 eura od 01.04.2017 do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania.
Uplatnený nárok žalobca vyvodzuje z uzatvorenej zmluvy o úvere č. 3548504588 so žalovaným,
súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery a

sadzobník poplatkov. Na základe uvedenej zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 7000
eur, pričom žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi istinu, úroky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných
dokumentov. Nakoľko žalovaný nesplnil poskytnutý úver riadne a včas, dostal sa do omeškania, keď
žalobca dňa 02.06.2014 vyhlásil úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
žalovaný uhradil časť svojho dlhu. Poslednú úhradu vykonal žalovaný dňa 13.05.2015. Žalovaný ku

dňu 31.03.2017 bol povinný uhradiť žalobcovi sumu 5481,75 eura, dlžné úroky vo výške 3869,28 eura
vyčíslené ku dňu 31.03.2017 a zmluvný úrok ako aj úrok z omeškania. Súd prvej inštancie vydal dňa
10.04.2017 rozsudok pod č. k. 13Csp/105/2017-65, ktorým žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy
2261,70 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2261,70 eura od 01.04.2017 do
zaplatenia vyhovel, v časti prevyšujúcej sumu 2261,70 eura, v časti dlžných úrokov vo výške 3869,28

eura ako aj v časti 19 % úroku ročne od 01.04.2017 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroku z
omeškaniažalobuzamietol.ŽalobcapodalvzákonnejlehoteprotiuvedenémurozsudkuvčastiII.výroku
odvolanie a vec bola predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci,
dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na
rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody žalobcu uvedené v jeho odvolaní, odvolací súd konštatuje,

že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací
súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako
aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania vkonanípredsúdomprvejinštancie,ktorébysatýkaliprocesnýchpodmienok;pokiaľsatýkapreskúmania
veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti
žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny.

Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že v zmluve o úvere absentujú/sú nesprávne uvedené predpoklady použité
na výpočet RPMN ako aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. K uvedenému zisteniu dospel
na základe vlastného prepočtu, kedy podľa údajov o počte a výške mesačných splátok uvedených v
zmluve o úvere nemožno dospieť k RPMN a ani k celkovej čiastke, ktorá je uvedená v zmluve o úvere.

Podľa názoru odvolacieho súdu je uvedený záver správny. Žalobca vyššie uvedený nesúlad odôvodňuje
skutočnosťou, že interný bankový systém Poštovej banky, a. s. (právny predchodca žalobcu) v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere umožňoval výpočet jednotlivých splátok anuity len v celých hodnotách bez
desatinného čísla a preto sa mohlo stať, že výška poslednej splátky bola v nulovej, resp. v nižšej výške,
než výška ostatných splátok. K uvedenému tvrdeniu odvolací súd uvádza, že samotný žalobca tak
potvrdzuje, že v zmluve o úvere sú nesprávne uvedené informácie o výške, resp. počte mesačných

splátok, ktoré okrem iných patria medzi predpoklady používané na výpočet RPMN. Za irelevantné
považuje odvolací súd aj tvrdenie žalobcu, že od doby uzatvorenia zmluvy o úvere došlo k zmene v
celkovej sume nákladov. Žalobca nijakým spôsobom nezdôvodnil ako novela zákona o spotrebiteľských
úveroch súvisí s počítaním RPMN, či celkovej výšky nákladov spotrebiteľa. Rovnako aj poukaz žalobcu
na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 je podľa názoru odvolacieho súdu v

danom prípade bezpredmetný. S neuvedením celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť ako aj
predpokladov potrebných na výpočet RPMN zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere spájal v zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 písm. a) následok v podobe
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
súdu prvej inštancie. Z týchto dôvodov odvolací súd postupom v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok

súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil, vrátane závislého výroku o trovách konania. Odvolací súd
na záver poukazuje na to, že preskúmaním veci nezistil, že konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), ani to, že by súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP)
a ani to, že by rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

365 ods. 1 písm. h) CSP), teda v súdenej veci nie sú dané odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm.
d,) f) a h) CSP, ako to v odvolaní uvádzal žalobca. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia
súduprvejinštanciejedostatočné,logické,presvedčivéaprávnesprávne,obsahujeodpovedenavšetky
relevantné právne otázky v konaní vznesené, a ktoré v súlade s procesnými zásadami formulovanými
v Civilnom sporovom poriadku aj boli aplikované.

11. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP v jeho napadnutej
časti (II. výrok) potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 3 CSP)

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až §
423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.