Rozsudok – Poistenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 14C/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317200304
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Maškovič

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1317200304.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIIvkonanípredsudcomJUDr.MarošomMaškovičom,vprávnomsporežalobcu:

Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na S. Č.. XX, C., zastúpeného advokátkou JUDr. Miladou Koukalovou,
Špitálska č. 10, Bratislava, proti žalovanému: Z.. S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Q. Z. Č.. XXXX/
XA, C., zastúpenému spoločnosťou: URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom Havlíčkova č. 16, Bratislava, IČO: 47 244 895, za účasti intervenienta na strane
žalovaného: Groupama Biztosító Zrt. so sídlom Erzsébet királyné útja 1/C, Budapest 1146, Maďarsko,
konajúca prostredníctvom Groupama poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu so
sídlom Miletičova č. 21, Bratislava, IČO: 47 236 060, zastúpeného spoločnosťou: JAVOR - TOKÁR

advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Stará Vajnorská cesta č. 37, Bratislava, IČO: 36 264 750, o
zaplatenie istiny 477,31 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 477,31 € s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 477,31 € od 06.07.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.01.2017 v znení jej opravy zo dňa 30.05.2017 domáhal

voči žalovanému zaplatenia istiny v sume 477,31 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 477,31 € od 06.07.2016 do zaplatenia titulom náhrady škody vzniknutej poistnou udalosťou a
náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil vecne tým, že žalobca a žalovaný boli dňa 27.01.2016 na ulici
Pri Suchom Mlyne v Bratislave účastníkmi dopravnej nehody, keď žalobca viedol osobný automobil
Peugeot 407, EČV: BA212JT a žalovaný viedol osobný automobil VW Golf, EČV: HE959AX. Žalovaný
nedal žalobcovi prednosť sprava, čím zavinil dopravnú nehodu porušením povinností v zmysle § 22
ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a všeobecne záväzného právneho predpisu o

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Žalovaný spôsobil žalobcovi škodu na majetku a políciou
SR, privolanou na miesto dopravnej nehody, bol určený za vinníka nehody. Žalobca ako poškodený si
dňa 01.02.2016 uplatnil nárok z povinného zmluvného poistenia vedeného v Groupama poisťovni a.s. a
po obhliadke vozidla dal automobil opraviť, pričom za opravu uhradil 2.410,49 €. Na základe oznámenia
zo dňa 27.05.2016 poisťovňa žalobcovi oznámila, že poistná udalosť bola vybavená a poistné plnenie
bolo žalobcovi poskytnuté v sume 1.933,18 €, nakoľko prišlo k odpočítaniu zhodnotenia vozidla vplyvom
opravy v sume 477,31 €. Dňa 28.06.2016 žalobca doručil žalovanému predžalobnú výzvu, v ktorej si

uplatnil voči nemu nárok na náhradu škody v sume 477,31 €, a to do 7 dní od doručenia výzvy, t. j.
do 05.07.2016. Žalovaný však náhradu škody žalobcovi neuhradil a v odpovedi, ktorú žalobca obdržal
dňa 06.07.2016, sa stotožnil so záverom poisťovne, že suma predstavujúca zhodnotenie vozidla jeho
opravou, nemôže byť považovaná za škodu, ktorá by mala byť nahradená. Žalobca mal za to, ženakoľko v dôsledku dopravnej nehody zapríčinenej porušením povinností žalovaného mu vznikla škoda
vo výške 2.410,49 € z titulu vykonanej opravy vozidla a táto mu bola nahradená poistným plneným iba v
sume 1.933,18 €, uplatňuje si nárok na náhradu zvyšnej časti škody (v sume 477,31 €) od žalovaného.

Žalobca svoje skutkové tvrdenia podporil dôkazne správou o nehode zo dňa 27.01.2016, výpisom z
knihy dopravných nehôd zo dňa 29.02.2016, tlačivom o uplatnení nárokov poškodeného z PZP zo dňa
01.02.2016, faktúrou vystavenou dňa 16.02.2016 spoločnosťou FINAL - CD Bratislava, spol. s r. o.,
oznámením poisťovne o poistnom plnení zo dňa 27.05.2016, predžalobnou výzvou zo dňa 15.06.2016,
odpoveďou na predžalobnú výzvu zo dňa 06.07.2016 a prehľadom úrokových sadzieb ECB.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 14C/4/2017-35 zo dňa 11.04.2017, proti ktorému podal
žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením, preto súd uznesením č. k. 14C/4/2017-51 zo dňa
08.06.2017 platobný rozkaz podľa § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku zrušil. Žalovaný sa
v odpore v súvislosti s postupom poisťovne stotožnil s tým, že suma predstavujúca zhodnotenie
vozidla nemôže byť považovaná za škodu, ktorá by mala byť nahradená, nakoľko sa jedná o zvýšenie

zostatkovej hodnoty vozidla, a nie jej zníženie, uvádzajúc, že škoda je definovaná ako úbytok v
majetkovej sfére poškodeného, a preto nemožno súhlasiť s nárokom žalobcu, ktorý požaduje nahradiť
sumu rovnajúcu sa prírastku v jeho majetkovej sfére. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 200/2011 a spôsob výpočtu výšky škody v zmysle vyhlášky č.
492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, účinnej od 01.09.2004 s tým, že od všeobecnej

hodnoty zložky majetku v okamihu pred poškodením sa musí odpočítať zistená všeobecná hodnota
zložky majetku po vykonanej oprave, pričom takto stanovený rozdiel predstavuje možné zhodnotenie
vozidla po oprave. Vzhľadom k tejto právnej úprave žalovaný považoval za naďalej aplikovateľný aj
právny názor vyslovený v rozsudku bývalého Najvyššieho súdu ČSSR R 13/1985, podľa ktorého pri
škode spôsobenej na starších opotrebovaných vozidlách postupujú súdy tak, že po vyjadrení znalca z

odboru automobilizmu odrátajú amortizáciu u tých nových častí a súčiastok vozidla zamontovaných do
nich pri oprave, ktorými sa hodnota vozidla po oprave zvýšila. Podotkol, že v prejednávanej veci došlo
k poškodeniu vozidla vyrobeného v roku 2004 s 270.000 najazdenými kilometrami. Žalovaný zastával
názor, že priznaním uplatneného nároku by v majetkovej sfére žalobcu došlo k dvojitému prírastku,
jednak z titulu zhodnotenia vozidla vplyvom opravy a tiež z titulu náhrady škody; výsledkom by tak bolo

bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu. Žalovaný napokon namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu
vspore,nakoľkopodľa§15ods.1zákonač.381/2001Z.z.opovinnompoistenízodpovednostizaškodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poškodený sa musí so svojím nárokom obrátiť priamo na
poisťovateľa, a nie na poisteného.

3. K odporu žalovaného sa dňa 04.09.2017 písomne vyjadril žalobca, majúc za to, že žalovaný v tomto
konaní pasívne vecne legitimovaný je a sú splnené všetky predpoklady vzniku jeho zodpovednosti
za škodu spôsobenú žalobcovi, keďže práve v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaným
vznikla žalobcovi škoda, ktorej náhradu si môže u neho uplatniť, ak mu nebude zo strany poisťovne
v celom rozsahu nahradená. Poukázal na zrejmosť, že so svojím nárokom sa obrátil v prvom

rade na poisťovateľa, ktorý však v čase škodovej udalosti uhrádzal náklady na opravu s uplatnením
amortizácie, a až od 01.02.2016 po nadobudnutí účinnosti zmien interných pravidiel poisťovne prestal
amortizáciu uplatňovať a škody osobných motorových vozidiel uhrádza podľa cien nových náhradných
dielov. K náhrade škody žalobca uviedol, že poistné plnenie prijaté od poisťovne nepokrylo náklady
ním vynaložené na opravu vozidla, čím došlo k zmenšeniu jeho majetkovej sféry, a preto nesúhlasil

s tvrdením žalovaného, že vyplatením poistného plnenia mu bola škoda nahradená v plnej výške.
Interpretujúc ust. § 442 Občianskeho zákonníka žalobca zdôraznil, že oprava vozidla mu bola dopravnou
nehodou a poškodením vozidla vnútená. Považoval za mylné tvrdenie žalovaného, že uplatnený nárok
nie je škodou, nakoľko poškodenie vozidla dopravnou nehodou a jeho následná nevyhnutná oprava
s použitím nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou,

pri ktorej je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Žalobca taktiež
poprel, že by náhradou škody prišlo z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko hoci v
súvislosti s vykonanou opravou vozidla boli použité nové diely, tieto smerovali výlučne k obnoveniu
prevádzkyschopnosti havarovaného vozidla a k uvedeniu vozidla do pôvodného stavu, t. j. stavu pred
škodovou udalosťou, a preto nemožno od žalobcu požadovať, aby pri oprave vozidla použil iné ako nové

náhradné diely. Zastávajúc názor, že samotné uplatnenie amortizácie je porušením zásady „neminem
laedere“ - nikoho nepoškodzovať, poukázal najmä na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo
48/2012zodňa28.03.2013,zktoréhovyplýva,žeúčelomzákonnýchustanoveníonáhradeškodyje,aby
sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, teda aby sa mu nahradilaškoda vzniknutá v súvislosti s uvedením motorového vozidla do stavu pred poškodením. V reakcii na
žalovaným v odpore deklarovanú súdnu prax žalobca namietol, že ide o rozhodnutia, ktoré predchádzali
rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo 48/2012 zo dňa 28.03.2013, a preto je nevyhnuté za

účelom rozumného usporiadania procesných vzťahov zohľadniť aktuálny stav a poznatky právnej náuky.

4. K vyjadreniu (replike) žalobcu sa dňa 27.04.2018 písomne vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojej
doterajšej argumentácii, že nároky na náhradu škody z titulu PZP hradí príslušná poisťovňa, a preto
listom zo dňa 27.04.2018 v zmysle § 86 Civilného sporového poriadku oznámil spoločnosti Groupama

poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, že sa vedie predmetný spor a vyzval ju,
aby ako intervenient vstúpila do konania.

5. Na základe oznámenia o spore podľa § 82 ods. 1 Civilného sporového poriadku vstúpila do konania
spoločnosť Groupama Biztosító Zrt. so sídlom Erzsébet királyné útja 1/C, Budapest 1146, Maďarsko,
konajúca prostredníctvom Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO:

47 236 060 so sídlom Miletičova č. 21, Bratislava, a to ako intervenient na strane žalovaného v súlade
s § 81 Civilného sporového poriadku.

6. Súd prejednal spor na pojednávaní dňa 13.06.2019, vykonal dokazovanie stranami predloženými
listinnými dôkazmi, ktoré zhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1 Civilného

sporového poriadku) a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Zo správy spoločnosti Groupama garancia poisťovňa o dopravnej nehode a z výpisu Krajského
riaditeľstva PZ v Bratislave z knihy dopravných nehôd č. KRPZ-BA-KDI71-37/2016-P zo dňa 29.02.2016
vyplýva, že dňa 27.01.2016 došlo k dopravnej nehode na ulici Pri Suchom Mlyne v Bratislave, ktorej

účastníkmi boli sporové strany - žalobca ako vodič vozidla Peugeot 204, EČV: BA212JT a žalovaný
ako vodič vozidla Volkswagen Golf, EČV: HE959AX. Dopravnú nehodu zavinil žalovaný, keď podľa
situačného plánu nehody prechádzal križovatkou a nedal prednosť v jazde žalobcovmu vozidlu idúcemu
po hlavnej ceste, čím porušil povinnosti podľa § 20 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. cestný zákon a podľa
§ 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a žalobcovi spôsobil škodu na ľavom svetle,

ľavom blatníku a nárazníku vozidla v odhadovanej sume 3.000,- €.

8.Dňa01.02.2016žalobcaakopoškodenýoznámilškodovúudalosťpoistiteľovizodpovednostizaškodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla - spoločnosti Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne
zinéhočlenskéhoštátusosídlomMiletičovač.21,Bratislava,uktorejspoločnostibolopoistenéivozidlo,

ktoré v čase nehody viedol žalovaný.

9. Spoločnosť FINAL - CD Bratislava, spol. s r. o. dňa 16.02.2016 vystavila žalobcovi faktúru č. 21630559
na sumu 2.410,49 € za vykonané dielenské práce a materiál použitý na opravu poškodeného vozidla
žalobcu. Fakturovanú sumu žalobca dňa 16.02.2016 aj uhradil.

10. Z oznámenia o poistnom plnení č. 06247887/01 zo dňa 27.05.2016 vyplýva, že zo žalobcom
uplatneného nároku v sume 2.410,49 € poisťovňa poukázala na účet žalobcu poistné plnenie v sume
1.933,18 € s tým, že od požadovanej sumy odpočítala sumu 477,31 € zodpovedajúcu zhodnoteniu
vozidla vplyvom jeho opravy.

11. Listom zo dňa 15.06.2016 žalobca vyzval žalovaného k uhradeniu škody v sume 477,31 €, a
to v lehote 7 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný prevzal výzvu dňa 28.06.2016 a
požadovanú sumu žalobcovi s poukazom na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a stotožňujúc sa
so stanoviskom poisťovne, nezaplatil.

12. Medzi procesnými stranami boli v konaní nesporné skutkové okolnosti dopravnej nehody, zavinenie
nehody žalovaným, rozsah poškodenia automobilu žalobcu, suma vynaložená žalobcom na opravu
vozidla, rozsah vykonanej opravy vozidla, ako i výška poskytnutého poistného plnenia.

13.Vposudzovanomsporebolimedzistranamispornéskutkovétvrdeniatýkajúcesaexistenciepasívnej
vecnej legitimácie žalovaného (námietka zo strany žalovaného) a skutočnosť, či žalobcom uplatnený
nárok v sume 477,31 € titulom náhrady škody zodpovedá skutočnej škode spôsobenej žalobcovi
dopravnou nehodou alebo ide o zhodnotenie vozidla žalobcu oproti jeho stavu pred škodovou udalosťou,a preto v dôsledku prírastku v majetkovej sfére žalobcu, tento nemôže svoj nárok oprávnene uplatňovať
(námietka zo strany žalovaného i intervenienta na strane žalovaného).

14. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
v čase škodovej udalosti (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“), náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

15. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia súd mal preukázané, že žalobca ako poškodený si riadne
a včas (dňa 01.02.2016) uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej dopravnou nehodou priamo u
poisťovateľa a tento mu poskytnutým poistným plnením nahradil škodu v sume 1.933,18 €. Vzhľadom
na uvedené, keďže žalobca postupoval v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 citovaného zákona, nie je
dôvodná právna argumentácia žalovaného, že pasívne vecne legitimovaným subjektom v spore má byť

výlučne poisťovateľ, a nie poistený. Žalobca sa totiž svojho nároku primárne domáhal u poisťovateľa,
a až následne, keď mu poisťovateľ nenahradil škodu v ním požadovanej sume, sa žalobou domáhal
svojho nároku voči žalovanému subjektu z dôvodu, že tento bol zodpovedným subjektom, ktorý škodu
vzniknutú žalobcovi na vozidle nepochybne zavinil, keď porušil právne povinnosti stanovené zákonom
o priestupkoch a zákonom o pozemných komunikáciách.

16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase škodovej udalosti, každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

17. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

18. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že žalovaný v posudzovanom spore zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (konkrétne motorového vozidla) a tejto zodpovednosti
sa nemôže zbaviť, keďže škodu spôsobil tým, že nedal prednosť vozidlu žalobcu idúcemu po hlavnej

ceste, a teda škoda bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke motorového vozidla, ktoré
viedol žalovaný. Navyše ak by žalovaný neporušil zákonnú povinnosť dať prednosť v jazde žalobcovmu
vozidlu, predmetná dopravná nehoda a spôsobená škoda by nevznikli. Vzhľadom na príčinu vzniku
škodovej udalosti však v danom prípade neprichádza do úvahy ani exkulpácia - vyvinenie žalovaného
v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka.

19. Pod vecnou legitimáciou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie
alebopovinnosťprocesnýchstránvyplývajúcezhmotnéhopráva.Vecnúlegitimáciumátenzúčastníkov,
komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná
legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná

legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

20. Na základe zisteného skutkového stavu subsumovaného pod právny inštitút všeobecnej
zodpovednosti za škodu a inštitút zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov súd dospel k záveru, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaným subjektom v spore.

21. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

22. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase

poškodenia.

23. Pokiaľ ide o právne posúdenie samotného nároku na náhradu škody súd sa plne stotožnil s
argumentáciou žalobcu, že poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následná nevyhnutná oprava
tohto vozidla s použitím nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje. Súd zastáva názor, že suma,

ktorú žalobca zaplatil za opravu poškodeného vozidla, plne zodpovedá skutočnej škode, ktorá žalobcovi
vznikla a v prípade zohľadnenia skutočnosti, že výmenou poškodených častí vozidla za nové diely došlo
k zhodnoteniu vozidla a z tohto dôvodu je potrebné odpočítať od ceny opravy sumu zodpovedajúcu
opotrebeniu vozidla, nie je možné dospieť k inému záveru než tomu, že poškodený sa ocitá v majetkovejstrate. Je potrebné mať na zreteli všeobecne daný stav, že žalobca (ale i ktokoľvek iný poškodený)
nepožaduje náhradu škody spôsobenú na automobile dopravnou nehodou so zámerom zhodnotiť svoje
vozidlo výmenou starých dielov za nové. Ide o nutnú výmenu poškodených častí vozidla v autoservise,

kde nemožno žiadať, aby oprava prebehla výmenou poškodených dielov alebo súčastí vozidla za staré.
Súd zdôrazňuje, že cieľom tatko poškodenej osoby je uviesť vozidlo do pôvodného stavu, v akom sa
nachádzalo tesne pred vznikom dopravnej nehody, a nie zhodnotiť ho.

24. Vzhľadom na uvedené súd zastáva zhodný právny názor ako Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn.

2Obdo 48/2012 zo dňa 28.03.2013, že správanie žalobcu len viedlo k obnoveniu stavu vozidla, ktorý tu
bol pred škodovou udalosťou a k vynaloženiu nákladov za vykonanú opravu bol donútený dopravnou
nehodou, preto žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody.

25. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že pri právnom posudzovaní škody v zmysle § 442 ods.
1 Občianskeho zákonníka je nutné za škodu považovať všetky žalobcom vynaložené náklady súvisiace

s opravou vozidla, t. j. náklady v sume 2.410,49 € bez odpočítania amortizácie dielov, ktoré boli opravou
vozidla vymenené za nové diely. Žalobcovi tak mala byť kompenzovaná škoda v sume 2.410,49 €, a
nie iba v sume 1.933,18 €, preto jeho nárok na náhradu škody v sume 477,31 € súd vyhodnotil ako
dôvodný a žalobe vyhovel.

26. Súd len pre úplnosť upriamuje pozornosť na konštatovanie Najvyššieho súdu SR vo vyššie
uvedenom rozsudku, že poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava v použití
nových náhradných dielov vozidlo v konečnom dôsledku nezhodnocuje, pretože každou dopravnou
nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje.

27. Na základe súdom zistených skutočností a právneho posúdenia predmetného sporu neobstojí
ani námietka žalovaného o bezdôvodnom obohatení žalobcu za predpokladu priznania mu žalobou
uplatneného nároku. O bezdôvodnom obohatení by súd mohol uvažovať iba v prípade, ak by si žalobca v
súvislosti s opravou poškodeného vozidla dal vymeniť aj iné nepoškodené diely alebo časti vozidla, teda
na opravu vozidla by boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu stavu - prevádzkyschopnosti

vozidla a nesúviseli s opravou vozidla a ich náhradu nákladov by si žalobca nárokoval. To však nebol
daný prípad, keďže rozsah vykonanej opravy a fakturovanú sumu za vykonanú opravu poškodeného
vozidla žalovaný ani intervenient na strane žalovaného nespochybnili.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

29. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

30. Pokiaľ ide o príslušenstvo k uplatnenej pohľadávke žalobcu, súd mal preukázané, že i napriek
predžalobnejvýzvežalovanýpožadovanúnáhraduškodyžalobcovineuhradil,resp.výslovnejuodmietol

uhradiť, preto uplynutím sedemdňovej lehoty poskytnutej žalobcom na plnenie, ktorá žalovanému
márne uplynula dňa 05.07.2016, sa žalovaný dostal do omeškania s plnením dlhu od 06.07.2016.
Od uvedeného dátumu súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania v súlade s § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení účinnom od 01.01.2015. Podľa citovaného ustanovenia výška úrokov z omeškania

je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej
banky sa podľa § 17 ods. 1 zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení
niektorých zákonov rozumie sadzba stanovená a zverejnená Európskou centrálnou bankou pre hlavné
refinančné operácie (obchody). Základná sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu

omeškania žalovaného (ku dňu 06.07.2016) predstavovala 0,00 %, preto súd žalobcovi priznal zákonný
úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo žalovanej istiny od 06.07.2016 do zaplatenia.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.32. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe princípu
pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému

žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí konanie, samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.