Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816200433
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita GabonaiováHrenčuková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7816200433.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobcu

v 1. rade Ľ. J., A.M. XX.XX.XXXX, W. M. XXXX/X, XXX XX W., v 2. rade G.. U. J.Q. I.., A. XX.XX.XXXX,
W. M. XXXX/X, XXX XX W., proti žalovaným 1. rade B. X., A. XX.XX.XXXX, W. D. XXX/XX, XXX XX
H.Y., v 2. rade Y. A., A. XX.XX.XXXX, W. Č. T.Á. Č.. XX, XXX XX H., obom právne zastúpeným JUDr.
Pavlom Kontrom, advokátom, so sídlom Čučmianska Dlhá 21, 048 01 Rožňava, o určenie neplatnosti
zmluvy o darovaní z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu
vo veci vo výške 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v1. a 2. rade sa podanou žalobou domáhali určenia, že darovacia zmluva o prevode
práv k nehnuteľnostiam, ktorej predmetom je darovanie spoluvlastníckeho podielu v k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v katastrálnom území obce Rožňava, zapísaný na D. Č.. XXX, Y. F. H. ". F.. Č.. XXX/
X - N. F. Y. A. E. Q. XXX P.X, F.. Č.. XXX/X - N. F. Y. A. E. Q. XX P.X, je neplatná a náhrady trov konania
od žalovaných.

2. Poukázali na skutočnosť, že žalovaná v 1/ rade uzavrela so žalovaným v 2/ rade darovaciu zmluvu,
predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu v1/2 na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v
katastrálnom území Rožňava, obec Rožňava, zapísanej na D. Č.. XXX, Y. F. H. „., F.. Č.. XXX/X - N.
F. Y. A. E. Q. XXX P., F.. Č.. XXX/X - N. F. Y. A. E. Q. XXmX, F. N. F. W. Q. X/X na žalovaného v
2/ rade. Na uvedených nehnuteľnostiach majú žalobcovia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
spoluvlastnícky podiel 2/4, zapísané pod B3. Žalovaná v 1/ rade porušila predkupné právo, ktoré vyplýva
z ustanovenia §140 OZ, lebo pred uzatvorením darovacej zmluvy svojho spoluvlastníckeho podielu

neponúkla žalobcom na predaj svoj spoluvlastnícky podiel. Žalobca v 1/ rade oznámil žalovanej v 1/
radelistomzodňa15.12.2015svojpretrvávajúcizáujemoodkúpeniejejspoluvlastníckehopodielu,ktorý
neakceptovala a svoj podiel previedla na žalovaného v 2/ rade. Žalovaní na základe darovacej zmluvy
vykonali dňa 12.01.2016 vklad do katastra Rožňava, evidovaný pod číslom Q.-XX/XXXX. Žalobcovia sa
u žalovanej v 1/ rade dovolávali relatívnej neplatnosti uzatvorenej darovacej zmluvy, avšak bezvýsledne.
Žalovaný v 2/ rade mal zato, že darovacia zmluva bola platne uzavretá a nesúhlasil s jej zrušením. Na
vyslovení neplatnosti darovacej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu osvedčili naliehavý záujem

podľa § 80 O.s.p., ktorý dokladovali tým, že na predmetnej nehnuteľnosti majú postavený rodinný dom,
využívajú ho ako prístup k ostatným nehnuteľnostiam (rodinný dom, garáž, dielňa, záhrada). Predmetnú
nehnuteľnosť majú záujem využívať výlučne ako samostatný dvor k ich rodinnému domu a k ostatným
nehnuteľnostiam v ich vlastníctve. Žalovaný v 2. rade nemá žiadny vlastnícky vzťah k nehnuteľnostiamsusediacim k nehnuteľnostiam uvedených A. D. Č.. XXX. Z jeho strany sa jedná o špekulatívny prevod
práv k nehnuteľnostiam. Svedčia o tom skutočnosti, ktoré v uplynulom období musela riešiť polícia
ako aj súd (neoprávnené užívanie cudzieho majetku, zabránenie prístupu k majetku, poškodzovanie

cudzej veci, fyzické napadnutie).Žalovaný v 2. rade bol za svoj čin právoplatne odsúdený. Žalovaný v
2. rade nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu so žalovanou v 1. rade. Vo veci porušenia predkupného
práva žalobcov k predmetnej nehnuteľnosti už Okresný súd Rožňava v minulosti na návrh žalobcov
konal. Okresný súd Rožňava svojím rozhodnutím zo dňa 08.01.2013 v právnej veci 9C/143/2012 - 36
rozhodol o neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva žalobcov. Žalobcovia a

najmä žalobkyňa v 2. rade namietala, že žalovaná v 1. rade nehnuteľnosti darovala napriek tomu, že
nikdy a žiadnym spôsobom (či už ústne alebo písomne), jej na predmetné nehnuteľnosti pred darovaním
nepredložila žiadnu ponuku na prednostné odkúpenie. Žalobca v 1. rade vo svojich vyjadreniach uviedol,
že žiadnu ponuku na využitie predkupného práva od žalovanej v 1. rade listom zo dňa 1.8.2014
neobdržal. Až listom zo dňa 16.11.2015 mu žalovaná v 1. rade avizovala, že má záujem odpredať mu
svoj podiel spoločného dvora, dielne a drevárne, nehnuteľností vedených na D. Č.. XXX, katastrálne

územie Rožňava. Na jej list odpovedal v obvyklom termíne. V liste jej opätovne potvrdil svoj záujem o
využitie predkupného práva na odkúpenie predmetných nehnuteľností. V početných vyjadreniach strán
sporu boli prezentované nezhody a konflikty medzi nimi.

3. Súčasťou podanej žaloby bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia , ktorý žalobcovia

odôvodnili tým, že bolo porušené ich zákonné predkupné právo pri uzatvorení darovacej zmluvy medzi
žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade ohľadom vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti. Keďže je
jednoznačne osvedčená danosť nároku žalobcov a nevyhnutná potreba dočasnej úpravy pomerov
účastníkov, v súlade s toho času ešte platným ustanovením § 102 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 76
ods. 1 písm. e) O.s.p., navrhovali aby súd vydal predbežné opatrenie ktorým by zastavil prebiehajúce

konanie vkladové konania číslo Q.-XX/XXXX N. T. XX.XX.XXXX vedené na Okresnom úrade Rožňava -
katastrálnom odbore a vyslovil zákaz nakladania s vyššie špecifikovanou nehnuteľnosťou pre žalovanú
v 1. rade, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

4. Súd uznesením č. k. 6C/15/2016-49 zo dňa 06.04.2016, zamietol návrh žalobcov na nariadenie

neodkladného opatrenia ako nedôvodný v celom rozsahu, keďže nemal preukázané naplnenie
zákonných predpokladov nevyhnutných pre vyhovenie návrhu. Predmetné uznesenia nadobudlo
právoplatnosť dňa 03.06.2016.

5. Žalovaná niekoľkými podaniami uviedla, že v roku 2012 predala rodinný dom so záhradou pani F.,

ktorej druhom je pán A. - žalovaný v 2. rade. Následne Dodatkom ku kúpnej zmluve predala bola na pani
F. prevedená aj časť spoločného dvora patriaca žalovanej v 1. rade. Žalobca podal žalobu o neplatnosť
tejto kúpnej zmluvy, z dôvodu porušenia predkupného práva voči žalobcom, pričom súd jeho žalobe v
celom rozsahu vyhovel. Vlastníčkou rodinného domu so záhradou sa stala v zmysle zmluvy pani F., ale
spoločný dvor zostal v jej vlastníctve, ktorý chcela darovacou zmluvou previesť na žalovaného 2. rade,

ktorého považuje za krstného syna a je jej blízkou osobou. S manželom nemajú deti, žalovaný v 2.
rade je synom Q. A. - ktorý je nevlastným bratom jej manžela (nepokrvný). Manželovi zomrel otec v r.
1964. Pán Ľ. A., ktorý od roku 1967 žil s manželovou matkou do r. 2000 (33 rokov), s bývalou manželkou
mal 4 deti, z toho už 3 dospelých a jedného syna v predškolskom veku. Jej svokra pani G. X. všetky
jeho deti prijala za svoje, ako aj ich deti - vnúčatá, medzi nimi samozrejme aj žalovaného v 2. rade,

ktorý je krstným synom jej manžela. Pred podpisom darovacej zmluvy písomne ponúkla žalobcom túto
nehnuteľnosť v rámci predkupného práva v súlade s § 140 Občianskeho zákonníka a to opakovane dňa
1.8.2014 ako aj dňa 16.11.2015. Žalobca reagoval písomne až na druhú ponuku, že má záujem o kúpu
predmetnej nehnuteľnosti, avšak navrhoval inú cenu, aj to po uplynutí 15 dňovej lehoty na vyjadrenie.
K uzavretiu kúpnej zmluvy do 2 mesiacov nedošlo. Žalobcovia vedeli niekoľko rokov, že žalovaná v 1.

rade chce svoje vlastníctvo predať a nikdy neprejavili záujem o jeho kúpu. Vo svojom vyjadrení zo dňa
12.08.2016 zdôraznila, že žalovaného v 2. rade považuje za blízku osobu v zmysle § 116 Občianskeho
zákonníka a svoje tvrdenie upresnila, tak, že tvrdila že za uvedeného stavu ponuka na uplatnenie
predkupného práva potrebná ani nebola, hoci tak z opatrnosti učinila. Poukazovala na Uznesenie ÚS
186/2012-11zodňa21.06.2012,ktorývyslovilnázorženiejepotrebnérealizovaťpredkupnéprávopodľa

§ 140 Občianskeho zákonníka, keď spoluvlastník chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť bezodplatne.
Zároveň poukazovala na rovnakú rozhodovaciu prax českých súdov. V ďalších obsiahlych vyjadreniach
boli detailne rozpisované osobné vzťahy a konflikty medzi stranami sporu , ako aj skutočnosť kto akou
mierou prispel k zveľaďovaniu uvedených nehnuteľností.6. Žalovaný v 2. rade podaním zo dňa 11.04.2016 reagoval na podanú žalobu a uviedol, že nie je
pravdou to, že nie je v príbuzenskom pomere k žalovanej v 1. rade nakoľko je krstným synom jej

manžela. Jeho starý otec žil dlhé desaťročia s nebohou mamkou manžela žalovanej v 1. rade ako druh
a družka až do smrti. Žalovaná v1. rade s manželom sú bezdetní manželia, s ktorými udržiava vyšše
40 rokov úzky rodinný vzťah a navzájom si pomáhajú. S pani F. má dieťa, ktoré spoločne vychovávajú
a apeloval na to, že do uvedenej nehnuteľnosti vložil veľa svojej práce aj finančných prostriedkov.
Zdôraznil, že žalovaná v 1. rade ponúkla predkupné právo žalobcom a to listom zo dňa 01.08.2014,

na ktorý žalobcovia nereagovali vôbec a následne listom zo dňa 16.11.2015 ku ktorému bol pripojený
aj list zo dňa 01.08.2014, pričom oba tieto listy koncipoval advokát, a boli adresované žalobcovi v 1.
rade a žalobkyni v 2. rade a ku ktorému sa mali vyjadriť v 15- dňovej lehote. Odpovedal len žalobca
v 1. rade vágnym listom zo dňa 15.12.2015 podaným na pošte dňa 18.12.2015, teda po termíne,
žalobkyňa v 2. rade predmetný dopis nepodpísala a nereagovala vôbec. Až následne bol žalovanou v 1.
rade obdarovaný a dar prijal, čím sa stal spolumajiteľom dvora. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia svoje

predkupné právo nevyužili, považuje podanú žalobu za nedôvodnú a navrhuje ju zamietnuť v celom
rozsahu. Namietal a veľmi obšírne sa vyjadril aj ku skutočnostiam, že žalobcovia sa snažia vykresliť ho
ako človeka násilnej povahy, čo nezodpovedá skutočnosti.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalobca 1. rade, ktorý predložil splnomocnenie

na zastupovanie žalobkyne v 1. rade uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Spolu s
manželkou žalobkyňou v 2. rade sú vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, na adrese
Č. T. XX, ktorá je na D. XXX. Vzhľadom k tomu, že im svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnosti
prináleží im základné predkupné právo k predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaná v 1. rade ako vlastníčka
spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti im aj ponúkla na predaj svoj spoluvlastnícky

podiel, pričom oni od počiatku prejavovali záujem o jeho kúpu, avšak nedošlo medzi nimi k dohode a
k následnému odkúpeniu nehnuteľnosti. Následne žalovaná v rozpore s predkupným právom darovala
predmetný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti tretej osobe a to žalovanému v 2. rade, ktorý je
cudzou osobou a nemá žiadny vlastnícky vzťah k nehnuteľnostiam susediacim v uvedenej nehnuteľnosti
apretomajúzato,žetakátodarovaciazmluvajeneplatnáažiadaliabysúdurčil,žepredmetnádarovacia

zmluva o predmete práv k nehnuteľnostiam je neplatná. Darovacou zmluvou bola nehnuteľnosť
prevedená na nie blízku osobu žalovanej v 1. rade. Žalovaný v 2. rade nie je jej príbuzným ani
nijako blízkou osobou. Čo sa týka predkupného práva, teda ponuky, tak ako žalovaná uvádzala, že
mu ponúkala listom zo dňa 1.8.2014 predaj nehnuteľnosti, na ktorý nemal reagovať. Následne dňa
16.11.2015 spolu s ponukou z 1.8.2014 kde mi bola uložená lehota na vyjadrenie 15 dní a na ktorý list

reagoval listom z 15.12.2015 uvádza, že ponuku z 1.8.2014 obdržal až výzvou zo 16.11.2015, avšak
predtým dňa 9.9.2014 mu bola zaslaná písomná ponuka na využitie predkupného práva žalovanou v 1.
rade kde stanovila cenu na 35000 Eur, ku ktorej sa vyjadril dňa 25.09.2014, kde uviedol, že má záujem
odkúpiť nehnuteľnosť kedy však namietal výšku sumy za ktorú mu bola nehnuteľnosť ponúknutá a túto
odpoveď spísal dňa 25.09.2014. V 60 dňovej lehote nebola uhradená kúpna cena, preto lebo žalovaná

neuviedla ako má kúpnu cenu uhradiť, neuviedla číslo účtu, ani spôsob úhrady, preto k úhrade z jeho
strany ani dôjsť nemohlo. Vyzýval žalovanú aby sa na kúpnej cene dohodli, keby nebola iná možnosť
zaplatil by ňou požadovanú kúpnu cenu a následne by ju žaloval na súde. Zároveň dodal, že ponuka
na využitie predkupného práva má byť písomná. Ale podielová spoluvlastníčka žalobkyňa v 2. rade
nebola nikdy oslovená a predkupné právo jej nebolo nikdy ústne ani písomne ponúknuté. Následne ako

spomínal dňa 16.11.2015 mu bola doručená výzva spolu s listom z 1.8.2014 z ktorej vyplýva, že mu
bola predložená písomná ponuka na využite predkupného práva na sumu 37.200,- Eur, kde ho žalovaná
žiadala o zaujatie stanoviska v lehote 15 dní. Na tento list reagoval dňa 15.12.2015 v ktorom uviedol že
má záujem odkúpiť nehnuteľnosť. Opätovne poukázal na cenu predmetnej nehnuteľnosti, pričom mal
za to, že žalovaná nemôže takto nakladať s cenami nehnuteľnosti, pretože ešte pred uzavretím kúpnej

zmluvy s pani F. ponúkala nehnuteľnosti za cenu 28. 700,- Eur a následne predmetné nehnuteľnosti,
predávala pani F. za sumu 16. 000,- Eur. Dá sa povedať, že okrem týchto dvoch odpovedí žiadnu
iniciatívu smerom k realizácii predkupného práva neučinil. Očakával, že žalovaná ho bude kontaktovať
s prípadným návrhom kúpnej zmluvy, nakoľko bola v kontakte aj s právnymi zástupcami, avšak k tomuto
nedošlo. Nereagoval aj z dôvodu, že kúpnu cenu, ktorú ponúkala žalovaná v 1 rade považoval za

niekoľkonásobne premrštenú. Na záver uviedol, že z vykonaného dokazovania na pojednávaniach
vyplynulo, že žalovaná v 1 rade nikdy nemala záujem odpredať spoločný dvor žalobcom, ktorí na neho
majú predkupné právo, čo potvrdil aj jej manžel, ktorý niekoľkokrát uviedol, že žalovaná im nikdy rodinný
dom nepredá a dosiahne to aj tým spôsobom, že žalovaného v 2 rade si adoptuje. Predložené ponukyv rámci predkupného práva sú vymyslené a fingované za účelom prinútiť žalobcov vzdať sa svojho
predkupného práva a to s ohľadom na výšku kúpnej ceny a je zrejmé, že žalovaná predala spoločný
dvor, dom aj so záhradou za 16000,- Eur, pričom im ho ponúkla za cenu oveľa vyššiu. V konaní žalovaná

v 1 rade nevie preukázať, že vrátila pani F. peniaze za spoločný dvor a stala sa jej dlžníčkou, kedy chcela
svoj dlh vyrovnať prevodom spoločného dvora a to darovacou zmluvou na žalovaného v 2 rade, ktorý
je pre pani F. blízkou osobou, žijú spolu a majú spolu dieťa. Nie je podstatné skúmať, či sú žalovaní
blízke osoby, pretože aj z konania vyplynulo, že sú len známi, priatelia. Na základe uvedeného trval na
podanej žalobe a žiadal aby súd žalobe vyhovel.

8. Na pojednávaní žalovaná v 1. rade uviedla, že s podanou žalobou nesúhlasí v plnej miere. Má zato, že
darovacia zmluva je platná. V roku 2012 predala rodinný dom so záhradou pani F., ktorej druhom je pán
A. - žalovaný v 2. rade. Následne Dodatkom ku kúpnej zmluve predala bola na pani F. prevedená aj časť
spoločného dvora patriaca žalovanej v 1. rade. Žalobca podal žalobu o neplatnosť tejto kúpnej zmluvy, z
dôvodu porušenia predkupného práva voči žalobcom, pričom súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Vlastníčkou rodinného domu so záhradou sa stala v zmysle zmluvy pani F., ale spoločný dvor zostal v
jej vlastníctve, ktorý chcela darovacou zmluvou previesť na žalovaného 2. rade, ktorého považuje za
krstného syna a je jej blízkou osobou. Nehnuteľnosť bola darovaná blízkej osobe a to krstnému synovi,
nevlastného brata jej manžela. Mala za to, že žalobca nereagoval na ponuku na odpredaj nehnuteľností
v rámci predkupného práva a to dokonca dvakrát. Ku genéze darovania uviedla, že z dôvodu, že pri

uzavretí kúpnej zmluvy bola táto napadnutá a tunajším súdom bolo rozhodnuté o neplatnosti tejto zmluvy
žalovaná v 1. rade, ktorá mala vedomosť, že dochádza k sporom a konfliktom k nehnuteľnosti sa
obrátila na právneho zástupcu s ďalším postupom nakoľko mala záujem previesť túto nehnuteľnosť
Právny zástupca vyjadril svoj právny názor a to, že pri darovaní sa predkupné právo neuplatňuje.
Predkupné právo sa týka len odplatných prevodov, pričom poukázal na vyjadrenie žalovanej v 1. rade

zo dňa 8.8.2016, kde apeluje na gramatický, systematický, logický výklad predkupného práva tak ako je
upravené v § 602 ods. 1 OZ, a preto som žalovanej v 1. rade odporučil uzavrieť darovaciu zmluvu, avšak
z opatrnosti jej odporučil písomne ponúknuť žalobcom možnosť využiť predkupné právo ku ktorému
došlo 9.9.2014. Mal za to, že bolo ponúkané aj dňa 1.8.2014, čo však nevie preukázať doručenkou a
následne aj 16.11.2015, čo potvrdzuje aj žalobca. Má však za to, že k účinnému využitiu predkupného

práva nedochádza len písomne, ale musí byť zložená v lehote 60 dní aj kúpna cena. K tejto skutočnosti
však nedošlo preto mal za to, že odo dňa 9.9.2014, resp. doručenia ponuky z uvedeného dňa došlo
uplynutím tejto lehoty k zániku predkupného práva a nehnuteľnosť sa tak stala voľnou. Následne došlo
k darovacej zmluve medzi žalovanou v 1 rade a žalovaným v 2 rade. Žalovaná v 1 rade a žalovaný v 2
rade sú blízke osoby a poukázal na § 116 OZ a mal za to, že stupeň blízkosti medzi žalovanými vyplýva

zo skutočnosti, že manžel žalovanej v 1 rade je krstný otec žalovaného v 2 rade, pričom z uvedeného
dôvodu sa žalovaná v 1 rade a žalovaný v 2 rade oslovujú krstný a krstná. Otec žalovaného v 2 rade je
nevlastným bratom manžela žalovanej v 1 rade. Už celé 10-ročia sa rodiny navštevujú, pomáhajú si a je
zrejmé, že sú si blízki a ak by ujmu trpela jedna z nich, druhá by dôvodne pociťovala túto ujmu. Predložil
som súdu aj rodinnú fotografiu žalovaných z ktorej vyplýva, že na svadbe v 1 rade bol aj žalovaný v 2

rade ešte ako dieťa, čo dokazuje ich príbuznosť a väzby. S manželom nikdy nemali deti a práve preto
im prirástol k srdcu. Chodieval k nim od detstva, stretávali sa, pomáhal aj manželovi a vždy sa zaujímal
ako sa majú. Stretávajú sa pri rôznych príležitostiach a dá sa povedať že denne. Je pravda, že v jednej
domácnosti spolu nikdy nežili a aj keď bola chorá nechodil ju opatrovať, napriek tomu považuje ich vzťah
za blízky. V čase keď pred 4 rokmi operovali manžela na koleno jej chodil pomáhať a trávil s ňou čas.

Do nemocnice v Bystrici viezol aj manžela a bol im vždy nápomocný.

9. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že od svojich 10 rokov, teda odkedy si pamätá má
pevnú rodinnú väzbu so žalovanou v 1 rade . Navštevoval ich rodinu od detstva, ešte aj jej otca, ktorý
bol stolár ktorému z času na čas pomáhal pri výrobe. Bol aj na svadbe žalovanej v 1 rade. Chodili na

dvor opekať, grilovať. Preto má k nej blízky vzťah už od malička a je jej blízkou osobu. S priateľkou
odkúpili predmetnú nehnuteľnosť od žalovanej. Stretávajú sa u nej na záhradke ale aj u nich na Č.
ako uviedol raz týždenne. Dá sa povedať, že sa vídavajú denne, pretože pracuje v obchode Palivá a
stavebniny kadiaľ chodí žalovaná na svoju záhradu a tak ju vídava a porozprávajú sa každý deň, pri
týchto náhodných stretnutiach. Neskôr došlo k prevodu spoločnej časti dvora nehnuteľnosti, nakoľko im

bolo zle právne vysvetlené ako to treba vykonať. Došlo následne aj k súdnemu konaniu kedy bola kúpna
zmluva zrušená ale potom som prijal dar od žalovanej v 1 rade. Žalobcovia nikdy neprejavili záujem
kúpiť túto nehnuteľnosť a ani v čase keď bola za 16000,- Eur. Neinvestujú do nehnuteľnosti, nestarajúsa o ňu. Odkedy je dvor na jeho mene spory a konflikty sa skončili žalobca nebráni vstupu do dvora,
neparkuje sa pred dvorom.

10. Na záver žalovaní uviedli, že predmetom konania je určenie neplatnosti zmluvy o darovaní z dôvodu
porušenia zákonného predkupného práva, pričom obrana žalovaných bola založená na troch bodoch.
Prvým je skutočnosť, že k uzavretiu zmluvy o darovaní došlo medzi blízkymi osobami, kedy predkupné
právo podielových spoluvlastníkov sa neuplatňuje s poukazom na § 116 OZ. Mali za to, že v konaní bol
preukázaný vzťah blízkych osôb, kedy bolo preukázané od kedy sa poznajú, v akom sú vzťahu a ako

často sa stretávajú. Aj to, že ujma pre jedného z nich by bola ujma ich vlastná a mali za to, že zmluva bola
uzavretámedziblízkymiosobami.Podruhépoukázalina§140,602,606OZ,pričombolopreukázanéže
so strany žalovanej v 1 rade boli uskutočnené tri ponuky zo strany žalovaných, pričom dve boli nesporne
doručenéžalobcom.Zreakciížalobcovvyplýva,žetítospoukazomtietoponukyneakceptovaliavlehote
dvoch mesiacov k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo a ani nebola kúpna cena poukázaná žalovanej.
Neobstojí tvrdenie žalobcu, že žalobca nevedel číslo účtu žalovanej v 1 rade. Podiel sa preto stal voľným

a bolo na žalovanej v 1 rade ako s ním naloží. Zároveň poukázali, na svoje vyjadrenia, že zákonné
predkupné právo neprichádza do úvahy pri darovaní, len pri odplatných prevodoch vlastníckeho práva.
Preto navrhli žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania v pomere 100%.
11. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k. 6C/15/2016 - 183 zo dňa 18. 05. 2017 súd žalobu
žalobcov zamietol a priznal žalovaným náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške

100%.

12. Proti vyššie uvádzanému rozsudku podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie,

13. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu

predchádzalo Uznesením č. k.: 9Co/454/2017 - 228 zo dňa 25. 10. 2018, rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Odvolací súd uviedol, že rozsudok súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok a nezrozumiteľnosť
dôvodov, pričom týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali

im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čím je naplnený dôvod pre zrušenie
rozsudku v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.

15. Odvolací súd ďalej skonštatoval, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako súd dospel k

záveru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu predkupného práva žalobcov, lebo v konaní nebolo
preukázané, aby žalovaná v 1. rade ponúkala spornú nehnuteľnosť za akúkoľvek cenu, cena, ktorú
vo svojich vyjadreniach uvádza žalobca v 1. rade (16.000 eur) bola stanovená za rodinný dom so
záhradou, nie za predmetné sporné nehnuteľnosti, ktoré mali byť prevedené až dodatkom ku kúpnej
zmluve, preto neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že by žalovaná svoj spoluvlastnícky podiel

ponúkla inému subjektu za akúkoľvek cenu, nie ešte cenu nižšiu, navyše, tento následne previedla na
žalovaného v 2. rade darovacou zmluvou. Uvedený záver nekorešpoduje s predchádzajúcou časťou
odôvodnenia rozhodnutia (bod 30), v ktorej súd prvej inštancie konštatoval, že aj v prípade darovania
platí, že predkupné právo musí pôsobiť aj v takom prípade, že bolo povinnosťou žalovanej v prvom
rade ponúknuť žalobcom spoluvlastnícky podiel na predaj za trhovú cenu. V tomto smere tiež chýba

akákoľvek úvaha súdu, z akého dôvodu bolo povinnosťou žalobcov preukázať, že ponuková povinnosť v
súvislostisvýškoukúpnejcenyzostranyžalovanejv1.radebolacenouakojunúkalainýmpotenciálnym
nadobúdateľom, t.j. z akého dôvodu bolo dôkazné bremeno na žalobcoch, že žalovanou určená cena
nie je cenou trhovou, cenou za ktorú by bolo možné podiel k nehnuteľnosti odpredať. Z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako sa súd vyporiadal s uplynutím dvojmesačnej lehoty

stanovenej pre ponuku, resp. pre prijatie ponuky v rámci predkupného práva. Z obsahu spisu totiž
vyplýva, že žalovaná v 1. rade spoluvlastnícky podiel darovala žalovanému v 2. rade pred uplynutím
dvojmesačnej lehoty počítanej odo dňa vyhotovenia ponuky na využitie predkupného práva adresovanej
žalobcom (16. 11. 2015) a uzavretím darovacej zmluvy (12. 01. 2016) v zmysle § 605 OZ.

16. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že o porušenie predkupného práva sa nejedná len v prípade,
že ponuka nebola urobená vôbec, ale aj vtedy, ak bola kúpa oprávnenému ponúknutá za cenu podstatne
vyššiu, než za akú bola potom vec prevedená na nového nadobúdateľa alebo ak bola prevedená za
podmienok výhodnejších proti ponuke alebo bola prevedená skôr, než uplynula dohodnutá doba napredaj. Pri posúdení, či predajom inému bola porušené predkupné právo oprávnenému, ktorý ponuku
k výkupu nevyužil, rozhodujúce je tiež porovnanie ceny, prípadne ďalších podmienok, za ktorých bola
vec predaná.

17. Ponuka (pri plnení povinnosti vyplývajúcich z predkupného práva - poznámka odvolacieho súdu)
sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná. Ponuka
urobená v rámci predkupného práva nie je klasickým návrhom na uzavretie zmluvy vychádzajúcim zo
všeobecnej občianskoprávnej zásady zmluvnej voľnosti, v ktorom môže navrhovateľ svojím prejavom

vôle vymedziť lehotu pre prijatie návrhu. Ak spoluvlastník nevyčká uplynutie zákonnej dvojmesačnej
lehoty a prevedie ponúkaný spoluvlastnícky podiel, porušuje predkupné právo ostatných spoluvlastníkov
( viď uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo115/2011 z 23.5.2012).

18. V súvislosti s riešením otázky dôkazného bremena odvolací súd poukázal na to, že v rámci
dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia.

Neplatí však, že dokazovať skutočnosti v spore je len povinnosťou žalobcu. Posúdenie dôkazného
bremena je súčasťou zisťovania skutkového stavu a hodnotenia dôkazov, avšak zahŕňa aj aplikáciu
a interpretáciu hypotézy hmotnoprávnej normy, od ktorej sa odvíja rozloženie dôkazného bremena.
Uplatnený nárok v danom prípade je potrebné posudzovať podľa § 140 OZ, § 603, § 605 a § 606 OZ, z
ktorého síce vyplýva, že oprávnený musí zaplatiť cenu ponúkanú niekým iným, to však neznamená, že

v dobe, kedy bola urobená ponuka oprávnenému by musel existovať konkrétny kupec. Ide tu o spôsob
určenia ceny, za ktorú je vec ponúknutá niekým iným, t.zn. má vystihnúť cenu, za ktorú kupec v danom
mieste a čase je ochotný vec kúpiť, teda cenu reálne dosiahnuteľnú, inak povedané, cenu trhovú. Preto
splnenie ponukovej povinnosti v sebe zahŕňa aj preukázanie, že cena, za ktorú vec bola ponúknutá,
reálne zodpovedá cene, za ktorú by kupec v danom mieste a čase bol ochotný vec kúpiť, teda že išlo

o trhovú cenu. Uvedený záver sa vzťahuje aj pre prípad darovania nehnuteľnosti, keďže predkupné
právo podielového vlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej
zmluvy (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 202/2005 z 25. 10. 2005).

19.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciezrušilavrozsahu

zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

20. Po vrátení veci bolo povinnosťou súdu opätovne posúdiť (ne)dôvodnosť uplatneného nároku a to
na základe doposiaľ zisteného skutkového stavu, prípadne na základe dokazovania doplneného po
vrátení veci, rozhodnutie odôvodniť tak, aby malo náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p., aby tak mohlo

byť predmetom odvolacieho prieskumu. V rozhodnutí sa súd vyporiada aj s odvolacími námietkami
žalobcov.

21. V súlade s vyššie uvádzanými právnymi závermi súdu vyššieho stupňa vyplývajúcimi z jeho
uznesenia (Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.: 9Co/454/2017 - 228 zo dňa 25. 10. 2018) tunajší

súd opätovne pristúpil k posúdeniu nároku žalobcov.

22. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

23. Žalobca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že bude reagovať na Uznesenie KS v Košiciach, kedy

by do spisu chcel krátkou cestou doložiť fotokópiu obálku ponuky zo dňa 09.09.2014, z ktorej vyplýva,
že táto ponuka bola adresovaná len jemu a teda nie aj žalobkyni v 2. rade. Zároveň predložil súdu
vyjadrenie k ponuke zo dňa 09.09.2014, nakoľko v rozsudku bolo uvedené, že toto vyjadrenie bolo bez
podpisu, čo nie je pravdou, nakoľko nevie z akého dôvodu v spise je len prvá strana predmetného
vyjadrenia,pričomnadruhejstranesanachádzajehomenoajspodpisom.Zároveňsúdupredložilkúpnu

zmluvu zo dňa 06.10.2009, v zmysle ktorej oni ako žalobcovia od Mesta Rožňava nadobudli predmetnú
nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto sporu za kúpnu cenu 2.481,10 Eur. Zároveň súdu predložil
doručenku o prevzatí ponuky zo dňa 16.11.2015, z ktorej vyplýva, že predmetná ponuka mu bola
doručená dňa 01.12.2015 a doložil súdu hoci vedel, že je to súčasťou spisu odpoveď na ponuku zo dňa
15.12.2015.Malzato,žežalovanáv1.radepredmetnúnehnuteľnosťponúkalaprostredníctvominzercie

za cenu 28.700,- Eur, pričom táto cena zahŕňa aj rodinný dom, záhradu a spoločný dvor. Následne tieto
nehnuteľnosti predala p. F.E. za cenu 16.000,- Eur a im predmetné nehnuteľnosti ponúkala za sumu
35.000,- Eur a následne za sumu 37.200,- Eur. Zároveň predložil súdu výpis z listu vlastníctva, z ktorého
vyplýva, že darovacia zmluva bola zavkladovaná ku dňa XX.XX.XXXX o 14.32 hod. a z výpisov z listuvlastníctva č. XXX vyplýva, že žalovaná v 1. rade bola vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v 1 a
žalobcovia vlastnili každý po 1 - ine. Mal za to, že predkupné právo bolo porušené, a to z dôvodu, že
ponuka nebola adresovaná žalobkyni v 2. rade, len jemu ako žalobcovi v 1. rade a zároveň namietal

výšku ceny, za ktorú boli predmetné nehnuteľnosti v rámci predkupného práva ponúknuté. Žalobca v
1. rade neoboznámil žalobkyňu v 2. rade s ponukou, on v prvom rade vychádzal z obálky, ktorá bola
adresovaná len jeho osobe. Predpokladal, že aj keď je ponuka adresovaná viacerým osobám, tak bolo
potrebné doručovať ju každej osobe zvlášť, ako je to realizované aj prostredníctvom súdov. Na uvedenú
ponuku reagoval bez konzultácie s manželkou ako spoluvlastníčkou, reagoval sám za seba.

24. Žalobkyňa v 2.rade na pojednávaní uviedla, že má za to, že ponuka v rámci predkupného práva
jej doručená nikdy nebola. Bola adresovaná len jej manželovi, žalobcovi v 1. rade a nakoľko ona
sa zdržiava pri svojej mame, ktorá je ťažko chorá a ktorú opatruje, tak sa o predmetnej ponuke ani
nedozvedela, až pri podávaní žaloby. Dlhé roky užívali žalobcovia predmetné nehnuteľnosti a aj s
predchádzajúcimi vlastníkmi vychádzali veľmi dobre. Za celú dobu sa viackrát zaujímali aj komunikovali,

či s rodičmi žalovanej v 1. rade, neskôr aj so samotnou žalovanou a jej bratom, o tom, že mali
predmetnénehnuteľnostiveľkýzáujemodkúpiť,nakoľkoimtentokrajprirástolksrdcuačastosa vracajú,
mali záujem chodiť sem aj s vnúčatami, avšak k dohode medzi nimi nikdy nedošlo, nepodarilo sa im
nehnuteľnosti odkúpiť a v súčasnej dobe je problematické chodievať sem, nakoľko v úzkom spoločnom
dvore často parkujú nákladné autá, z ktorých unikajú výfukové plyny a nie je to vhodné prostredie ani

pre ich vnúčatá.

25. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že by sa v rámci svojho práva záverečnej reči
vykonalanalýzuUzneseniaKSstým,žemázato,žeKSvosvojomrozhodnutínepovedal,že1.stupňový
súd rozhodol nesprávne, len zdôraznil, že vydal nezrozumiteľné a tým pádom nepreskúmateľné

rozhodnutie. Pristúpil k jednotlivým bodom, k bodu 20, z ktorého vyplýva, že došlo k akémusi
nepochopeniu rozsudku súdu prvého stupňa, kde súd neprenáša dôkazné bremeno na žalobcov, len
konštatuje, že za 16.000,- Eur bol predaný dom so záhradou a že nebola vykonaná ponuka na odpredaj
spoločného dvora. K bodu 21 teda neuplynutiu dvojmesačnej lehoty. Tu sa musí súd vysporiadať s
tým, že bolo uskutočnených niekoľko ponúk. Prvá bola dňa 01.08.2014 s kúpnou cenou 37.200,- Eur,

kde žalobcovia popierajú, že takúto ponuku by dostali, preto sa s touto ponukou musí vysporiadať súd.
Druhá ponuka zo dňa 09.09.2014 na kúpnu cenu 35.000,- Eur, túto považuje za perfektnú ponuku na
uplatnenie predkupného práva v súlade s § 140 OZ, doručenie ktorej nespochybňujú ani žalobcovia,
na túto písomne aj reagovali. Ponuka zo dňa 16.11.2015 z jeho pohľadu nie je ponukou na predkupné
právo, nenapĺňa znaky podľa § 40 OZ, je to urgencia, v ktorej sa uvádza predchádzajúca ponuka zo

dňa 01.08.2014. Ponuka zo dňa 09.09.2014 bola perfektnou ponukou na uplatnenie predkupného práva
a uplynutím dvojmesačnej lehoty od tohto dátumu sa spoluvlastnícky podiel stáva voľným. Čo sa týka
doručovania predmetných ponúk žalobcom, sám žalobca v 1. rade predložil doručenku, na ktorej sú
označeníobajažalobcoviaamázato,žestoutoskutočnosťousaužsúdvysporiadalvosvojomrozsudku
a toto odôvodnenie nebolo KS spochybnené ani rozporované. Žalobkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi

uviedla, že jej žiadna ponuka nikdy doručená nebola, avšak predložil súdu listinné dôkazy, a to návrhy
na odkúpenie nehnuteľnosti zo dňa 26.05.2013, kde sú podpísaní obaja žalobcovia, preto má za to, že
žalobca otázku doručovania rieši účelovo, podľa toho ako sa mu v danej chvíli hodí. Čo sa týka bodu
23 je mu zrejmé, že súd sa s otázkou predkupného práva pri darovaní už vysporiadal, avšak zotrval
na svojich doterajších vyjadreniach a predložil súdu Uznesenie ústavného súdu zo dňa 21.06.2012, kde

je konštatované, že oba prezentované výklady sa javia ako legitímne a ústave komformné, pričom oba
výklady vzbudzujú aj určité pochybnosti. Pri predaji spoluvlastníckeho podielu cieľom predávajúceho je
majetkový prospech v podobe kúpnej ceny, naproti tomu pri prevode darovaním, kritériom uskutočnenia
prevodu je osoba obdarovaného, z čoho vyplýva, že slobodné rozhodnutie darcu o obdarovanej
osobe by bolo úplne popreté v prípade uplatnenia predkupného práva, nakoľko by bola absolútne

vylúčená možnosť obdarovania zamýšľanej osoby. Čo sa týka ceny predmetnej nehnuteľnosti, ktorá
bola niekoľkokrát rozparovaná predložil súdu ponuky priamo od oboch žalobcov adresované v prvom
prípade aj žalovanej v 1. rade a p. X. Q. zo dňa 26.05.2013, kedy žalobcovia ponúkajú cenu 2.900, .Eur,
ktorá by mala platiť len do termínu 31.06.2013. Následne dňa 26.11.2013 opakovane obaja žalobcovia
ponúkajú len žalovanej v 1. rade sumu za predaj spoločného dvora sumu 26.560,- Eur, kedy má za to, že

pokiaľ takúto ponuku v 1 - ine adresovali aj p. Q. X. jedná sa o kúpnu cenu spoločného dvora v hodnote
približne 52.000, -Eur. Chce teda poukázať na diametrálne odlišné ceny predmetnej nehnuteľnosti,
ktoré ponúkali priamo žalobcovia žalovanej. Zároveň chce poukázať na to, že po odpredaji rodinného
domu so záhradou a následnom zrušení doplnku zmluvy ohľadom spoločného dvora má za to, že cenapredmetného dvora vzrastá, nakoľko jedná sa o jedinú prístupovú cestu k predmetnému domu, ktorý by
bol bez vlastníckeho podielu k tejto ceste nepredajný a rovnako aj neužívateľný. V neposlednom rade
poukazuje aj na § 3 OZ, pričom má za to, že vzhľadom na všetky okolnosti tohto prípadu by táto podaná

žaloba a rozhodnutie súdu o zrušení darovacej zmluvy bolo v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň súdu
predložil žiadosť Mestského úradu Rožňava zo dňa 01.07.2009 o stanovisko od žalovanej v 1. rade,
súčasťou ktorého je prehlásenie, že táto si neuplatňuje predkupné právo voči Mestu Rožňava, pričom
žalovaná toto prehlásenie nikdy nepodpísala, preto má za to, že sami žalobcovia nadobudli predmetné
nehnuteľnosti bez uplatnenia predkupného práva, pričom následne žalujú z rovnakého dôvodu žalovanú

v 1. rade. Má za to, že takýto postup sa prieči dobrým mravom. Čo sa týka blízkych osôb, súd sa s týmito
vysporiadal vo svojom rozsudku, pričom v UZN KS sa o tejto časti nepojednáva, avšak opätovne apeluje
na prvostupňový súd, aby prehodnotil vnútorný vzťah medzi blízkymi osobami, pričom tunajší súd v
obdobnom konaní 10C/220/2015 poskytol extenzívny výklad pojmu blízkych osôb a zašiel až tak ďaleko,
že za blízku osobu uznal jednak fyzickú osobu a jednak právnickú osobu. Na citované rozhodnutie
poukazuje aj v tom smere, že v obdobnom prípade, súd konštatoval, že žalobcovia nemajú naliehavý

právny záujem na určovacej žalobe a v tomto prípade má za to, že je možné uplatniť túto skutočnosť
tiež, nakoľko aj v prípade, že by súd žalobe vyhovel nič to nemení na právnom postavení žalobcov,
pričom ich predkupné právo ostáva zachované. Zároveň by vyhovením tejto žalobe bolo vyvolaných
niekoľko ďalších súdnych konaní. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu má za to, že žalobcovia sa
mali svojho práva domáhať inou žalobou, a to žalobou o nahradenie vôle pri darovacej zmluve.

26. Žalobca v 1. rade na pojednávaní dňa 07.05.2019 reagoval na vyjadrenie právneho zástupcu
žalovaných, tak že reagoval na Zápisnicu o pojednávaní zo dňa 16.04.2019 na čl. 5, kde sa uvádza, že
žalobkyňa v 2. rade uviedla, že jej žiadna ponuka nebola doručená, avšak predložil návrhy na odkúpenie
nehnuteľnostizodňa26.05.2013,kdesúpodpísaníobajažalobcovia,pretomázato,žežalobcav1.rade

rieši otázku doručovania účelovo ako sa mu v danej chvíli hodí. On so žalobkyňou v 2. rade túto žalobu
podali v čase, keď vlastníčkou nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené priamo v žalobe sa stala len žalovaná
v 1. rade a to na základe rozsudku 9C/143/2012 zo dňa 08.01.2013 a darovacou zmluvou č. Q.-XXXX/
XX, kedy sa stala výlučnou vlastníčkou podielu v 1 - ici a pán Q. už nefiguroval na liste vlastníctva. Teda
ich žaloba ako aj všetky ich vyjadrenia sa týkajú výlučne len obdobia, keď vlastníčkou bola žalovaná v

1. rade. Preto právny zástupca žalobcu účelovo súd zavádza, keď predkladá súdu listiny z obdobia, keď
spoluvlastníkom bol aj p. Q., tieto listiny sa vôbec netýkajú predmetného konania a klamlivo zavádzajú
súd.Žalobkyňav2.radetakakonapojednávaníajprednieslanikdynebolažalovanouv1.radeoslovená
a žiadna ponuka jej nebola adresovaná. Čo sa týka právnym zástupcom predkladaného UZN ústavného
súdu zo dňa 21.06.2012 poukazuje na UZN KS Košice 9Co/454/2017, ktorým bol rozsudok tunajšieho

súdu zrušený, konkrétne na bod 25, kde sa uvádza, že predkupné právo podielového spoluvlastníctva
sa udeľuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy. Ďalej sa chcel vyjadriť
k výroku právneho zástupcu žalovaných, v ktorom uvádza, že akákoľvek kúpna cena by bola vyššia ako
darovanie, kedy chce súd upriamiť na skutočnosti, ktoré vyplývajú zo súdneho spisu, keď žalovaná v 1.
rade sama uviedla, že po zrušení dodatku ku kúpnej zmluve, ktorým p. F. predala nehnuteľnosť aj so

spoločným dvorom vo výške 16.000, Eur alikvotnú časť p. F. nikdy nevrátil, preto je možné konštatovať,
že sa stala dlžníčkou p. F., načo poukázal sám právny zástupca, keď uviedol, že žalovaná v 1. rade
nikdy neodpredá predmetné pozemky žalobcom, ale bude sa snažiť vyjsť v ústrety p. F., preto je nutné
konštatovať, že predmetná darovacia zmluva nebola zmluvou bezodplatnou, ale sa jedná o odplatný
prevod, ktorým žalovaná v 1. rade spláca svoj dlh voči p. F., a to prostredníctvom žalovaného v 2. rade.

Má za to, že sa jedná o nemorálny úkon zo strany žalovanej v 1. rade, o konanie, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi. Chce sa tiež vyjadriť k listinným dôkazom predloženým žalobcom, konkrétne k listu
zo dňa 26.05.2013, kde mu bola predložená len prvá strana tohto listu a zrejme aj súd disponuje len
prvou stranou tohto listu. Krátkou cestou predložil aj druhú stranu tohto listu, z ktorého vyplýva spôsob
akým s manželkou dospeli k vypočítaniu výšky ceny sporných nehnuteľností. Tento list bol zasielaný

ešte aj p. Q., ktorý bol toho času vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, jednalo sa na reakciu na návrh
riešenia spoluvlastníckych podielov zo dňa 13.05.2013, ktoré im zaslala p. X. aj s p. Q.O.. Oni cenu
vyrátali sumou 2.900,- Eur a na predmetnú ponuku reagovali, avšak žalovaná ani jej brat sa k ich
návrhu nevyjadrili, preto s manželkou uzavreli, že nemajú záujem odpredať im svoje spoluvlastnícke
podiely. Aj v tomto liste súhlasili s prechodom p. F.L. cez prípadný ich pozemok. Zároveň dňa 04.07.2013

vypracoval návrh na spolufinancovanie údržby spoločných nehnuteľností, kde reflektoval na schátralý
stav spoločnej nehnuteľnosti a má za to, že výrazne znižuje predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko je v
zanedbanom stave. Čo sa týka jeho ponuky na využite predkupného práva zo dňa 26.11.2013 tu chce
uviesť,žereagovalnadopytatotak,žehovtomtočaseosloviltelefonickymužsrožňavskýmprízvukom,ktorého meno si presne nepamätá, buď Š. alebo Š., ktorý mu navrhol odkúpenie jeho nehnuteľností
za sumu 53.120,- Eur s tým, že všetky náklady ohľadom uzavretia kúpnej zmluvy budú znášať oni s
manželkou ako predajcovia. Tento pán na neho vyvíjal tlak, chcel tento prevod zabezpečiť rýchlo, preto

dňa 26.11.2013 napísal predmetnú ponuku, žalovanej v 1. rade ako aj p. Q.Č.. Žalovaná v 1. rade dňa
12.12.2013 reagovala na jeho ponuku s tým, že ju nehodlá využiť, p. Q.Á. nereagoval vôbec. Vzhľadom
k následnému vývoju situácie má za to, že sa stal obeťou cielenej provokácie a spravodajskej hry.
Čo sa týka výšky ceny nehnuteľnosti, ktorú v uvedenom liste napísal má za to, že sa s manželkou
nepresne vyjadrili k ich ponuke, mali na mysli všetky naše nehnuteľnosti vrátane spoločnej prístupovej

cesty. Zároveň chce poukázať na to, že pán PZ žalovaných zavádza aj ohľadom iných skutočností,
na minulom pojednávaní uviedol, že prebieha ďalšie konanie, kde p. F. podala návrh na zriadenie
vecného bremena, poukazujem na to, že v tomto konaní p. F. zastupuje právny zástupca, ktorý zastupuje
žalovaných aj v tomto konaní. Predmetné konanie začalo v roku 2015 kedy bolo pojednávanie odročené
za účelom uzavretia mimosúdnej dohody, kedy ho právny zástupca aj oslovil a on pripravil pripomienky
k predloženému návrhu na uzavretie mimosúdnej dohody, ktoré súdu krátkou cestou predložil, avšak na

tento jeho návrh právny zástupca už nijako nereagoval a následne bolo konanie prerušené na podnet
právného zástupcu žalovaných až do právoplatného ukončenia veci o určenie neplatnosti zmluvy o
darovanie, kedy má za to, že PZ účelovo vyčkáva na ukončenie tohto sporu. Zároveň sa chce vyjadriť
aj k tomu, že právny zástupca žalovaných poukazoval na skutočnosť, že ak by bolo podanej žalobe
vyhovené bolo by to v rozpore s dobrými mravmi, pričom on chce práve poukázať na to, že pokiaľ by

žaloba bola zamietnutá, v takom prípade by sa jednalo o porušenie dobrých mravov, pričom poukazoval
na rôzne kauzy, ktoré sa odohrali odo dňa nasťahovania p. F.E. a žalovaného v 2. rade. Súčasťou spisu
je aj odsudzujúci rozsudok žalovaného v 2. rade za fyzické napadnutie žalobcu v 1. rade, a preto má za
to, že tento vôbec nemá právo pojem v rozpore s dobrými mravmi používať. Jedná sa o veľký podvod
kedy žalovaná v 1. rade chce prostredníctvom darovacej zmluvy kompenzovať svoj dlh voči p. F.. To, že

sa jedná o podvodné konanie len zdôrazňuje fakt, že žalovaná v 1. rade vyvinula veľké úsilie na to, aby
preukázala blízky príbuzenský vzťah so žalovaným v 2. rade. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť
a priznať žalobcom náhradu trov tohto konania v plnom rozsahu.

27. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 07.05.2019 reagoval na vyjadrenie žalobcu v

1. rade, tak že čo sa týka ponuky zo dňa 26.11.2013 poukázal na to, že žalobcovia túto adresovali
ako žalovanej v 1. rade tak aj p. Q. po 1 - ine takže predmetnú sumu každému z nich. Odkazoval
v plnom rozsahu na svoje predchádzajúce vyjadrenia aj všetky argumenty a dôkazy, ktoré označil.
Snáď by sa len vyjadril ku konaniu ohľadom vecného bremena kedy má za to, že žalobca poslal
odpoveď len 03.11.2015 pričom p. F. nebola ochotná pristúpiť na podmienky, ktoré navrhoval, zároveň

to bolo mesiac pred uzavretím darovacej zmluvy, kedy sa p. F. rozhodla predmetnú skutočnosť ohľadom
prístupovej cesty riešiť takýmto spôsobom a zároveň má za to, že konanie o vecnom bremene bolo
nevyhnutné prerušiť práve kvôli výsledku ohľadom tohto sporu, či žalovaný v 2. rade bude vystupovať
ako podielový spoluvlastník alebo nie. On sa obsiahlo vyjadril aj k skutočnostiam ohľadom doručovania,
avšak potrebuje reagovať na to, že žalobca v 1. rade mu vytýkal účelové konanie, pričom aj list zo

dňa 25.09.2014 predložil len ako prvú stranu a o tejto skutočnosti bolo pojednávané aj na strane 8
aj v rozsudku tunajšieho súdu, práve preto konanie žalobcu v 1. rade považuje za účelové, pretože
ani v odvolaní ani doposiaľ túto skutočnosť nenamietal. V danom prípade sa jednalo o slobodnú vôľu
žalovanej predmetnú nehnuteľnosť previesť žalovanému v 2. rade, slobodnú vôľu dar prijať, jednalo sa
o darovanie medzi blízkymi osobami a zároveň rešpektujúc predkupné právo má za to, že žaloba bola

podaná nedôvodne. Navrhol, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol a priznal náhradu trov konania.

28. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil
nasledovný skutkový stav.

29. Z LV č. XXX, .k. ú. Rožňava, zo dňa 05.04.2016 vyplynulo, že žalovaný v 2. rade je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností parcely registra „., F.. Č.. XXX/X - N. F. Y. A. E. Q. XXX P., F.. Č.. XXX/
X - N. F. Y. A. E. Q.P. XXmX, F. N. pod B1 vo veľkosti 1/2. Titulom nadobudnutia vlastníctva bola
darovacia zmluva registrovaná pod č. Q. -XX/XX-XXX/XX. Žalobcovia v 1. rade a 2. rade sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností parcely H. „., F.. Č.. XXX/X - N. F. Y. A. E. Q. XXX P., F.. Č.. XXX/X - N. F.

Y. A. E. Q. XXmX, F. N. F. B3 vo veľkosti 2/4. Titulom nadobudnutia vlastníctva bol Protokol o prechode
vlastníckeho práva zo dňa XX.XX.XXXX - N.-XXX/.-XXX/XX Y. kúpna zmluva registrovaná pod č. Q. -
XXXX/XX-XXXX/XX. V časti ťarchy je poznámka: bez zápisu.30. Dňa 12.01.2016 došlo medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade k uzavretiu Darovacej
zmluvy podľa §628 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXX, O..Ú.. H., Y. F. H. „., F.. Č.. XXX/X - N. F. Y. A. E. Q.Ý. XXX P., F.. Č.. XXX/X - N. F. Y. A. E. Q.

XXmX, podiely zapísané pod B1 vo veľkosti 1/2.

31. Dňa 12.01.2016 podali žalovaní spoločne návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností na Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor. Rozhodnutím Okresného úradu Rožňava,
katastrálneho odboru, číslo vkladu: Q. XX/XX N. dňa 25.01.2016 bol povolený vklad vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností, k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Rožňava, zapísaným na D. XXX, F.
H. „. O. F.. Č.. XXX/X - N. F. Y. A. E. Q. XXX P., F.. Č.. XXX/X - N. F. Y. A. E. Q. XXmX Q. F. Ž. Q. X/ H. v
podiele 1 na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanými. Vklad bol povolený dňa 25.01.2016
a týmto dňom nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť a nastali aj právne účinky vkladu.

32. Z Písomnej ponuky na využitie predkupného práva zo dňa 09.09.2014, ktorú adresovala žalovaná

v 1. rade, žalobcovi v 1 rade a žalobkyni v1 rade, ako je uvedené v hlavičke dokumentu vyplýva,
že žalovaná v 1 rade v zmysle § 140 OZ žalobcom ako podielovým spoluvlastníkom uvedených
nehnuteľností predložila písomnú ponuku na využitie predkupného práva za sumu 35.000 Eur so
splatnosťou kúpnej ceny pri podpise kúpnej zmluvy. Zároveň žalobcov vyzvala, aby s ňou do dvoch
mesiacov od doručenia ponuky uzavreli kúpnu zmluvu, respektíve vyplatili vyššie uvedenú sumu.

33. Z Využitia predkupného práva - odpoveď zo dňa 25.09.2014, vyplýva, že ho adresuje žalobca v 1.
rade žalovanej v 1. rade, v ktorom jej okrem iného gratuluje k získaniu vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti a uvádza, že tak ako mal v minulosti, má aj v súčasnosti záujem o kúpu tejto nehnuteľnosti,
pričom uvádza, že žalovaná už v minulosti predávala súbor nehnuteľností a to rodinný dom, záhradu

ako aj sporné nehnuteľnosti za celkovú sumu 16.000 Eur, preto nemôže uvedené nehnuteľnosti ponúkať
subjektu s predkupným právom za cenu vyššiu, ako ju už neplatne predal podľa súdom zrušenej kúpnej
zmluvy.

34. Z listu zo dňa 01.08.2014, ktorý adresovala žalovaná v 1. rade, žalobcovi v 1 rade a žalobkyni

v1 rade, ako je uvedené v hlavičke dokumentu vyplýva, že žalovaná v 1 rade v zmysle § 140 OZ
žalobcom ako podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností predložila písomnú ponuku na
využitie predkupného práva za sumu 37.200 Eur. Zároveň uviedla, že odpoveď očakáva do 15 dní odo
dňa doručenia tejto ponuky.

35. Z listu zo dňa 16.11.2015, ktorý adresovala žalovaná v 1. rade, žalobcovi v 1 rade a žalobkyni
v1 rade, ako je uvedené v hlavičke dokumentu vyplýva, že žalovaná v 1 rade opätovne vzhľadom na
ponuku zo dňa 01.08.2014, ktorá ostala bez reakcie, v zmysle § 140 OZ žalobcom ako podielovým
spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností predložila písomnú ponuku na využitie predkupného práva
za sumu 37.200 Eur. Zároveň uviedla, že odpoveď opätovne očakáva do 15 dní odo dňa doručenia

tejto ponuky, v opačnom prípade to bude považovať za súhlas s predajom nehnuteľnosti vo veľkosti jej
spoluvlastníckeho podielu.

36. Listom zo dňa 15.12.2015, ktorý adresoval žalobca v 1. rade žalovanej v 1. rade opätovne rozpísal
všetky skutočnosti, ktoré predchádzali predaju nehnuteľností pani F. a opakovane uviedol, že žalovaná v

1 rade už v minulosti predávala súbor nehnuteľností a to rodinný dom, záhradu za celkovú sumu 16.000
Eur, pričom dvor s dielňou a dreváreň, teda sporné nehnuteľnosti prevádzala až Dodatkom ku kúpnej
zmluve zo dňa 13.06.2012 za nulovú hodnotu ako bezcennú nehnuteľnosť, bez navýšenia pôvodnej
ceny. V závere opakovane uviedol, že má záujem o odkúpenie podielu žalovanej v 1. rade, pričom ju
upozornil, že v prípade ak dôjde k porušeniu jeho práv v súvislosti so spoluvlastníckym podielom, využije

všetky prostriedky na zabezpečenie svojich zákonných práv. Tento list je podpísaný žalobcom v 1. rade.

37. Z listu - Ponuka na využitie predkupného práva zo dňa 26.11.2013, ktorý adresovali žalobcovia
žalovanej v 1. rade, vyplýva, že žalobcovia v zmysle § 140 OZ žalovanej v 1. rade ako
podielovej spoluvlastníčke v podiele1/4 uvedených nehnuteľností predložili písomnú ponuku na využitie

predkupného práva za sumu 26.560 Eur. Zároveň uviedli, že žiadajú aby s nimi uzavrela kúpnu zmluvu
do dvoch mesiacov odo dňa doručenia tejto ponuky.38. Z doručeniek predložených žalobcami, vyplýva, že na doručenke sú uvádzaní obaja žalobcovia,
pričom listinu prevzal žalobca v 1. rade dňa 01.12.2015.

39. Súd sa tiež oboznámil s listom žalobcov zo dňa 26.05.2013, Žiadosťou o stanovisko a Prehlásením
adresovaným Mestom Rožňava žalovanej v 1. rade zo dňa 01.07.2009, Uznesením Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 21.06.2012, inzerátom na predaj rodinného domu, výpisom z LV č.
419, dopisom adresovaným žalobcom v 1. rade žalovanej v 2. rade zo dňa 15.12.2015, Kúpnou
zmluvou zo dňa 06.10.2009, Návrhom riešenia spoluvlastníckych podielov - žiadosť zo dňa 13.05.2013,

Pripomienkami k predloženému návrhu na uzavretie mimosúdnej dohody žalobcu v 1. rade zo dňa
03.11.2015.

40. Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,.

41. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

42. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení

§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je

takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

43. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe(§116,117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

44. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

45. Podľa § 603 Občianskeho zákonníka, predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec
ponúknuť na predaj. Predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči
nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom
do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované
predkupnéprávoajvočijehoprávnemunástupcovi.Aksapredkupnéprávoporušilo,môžesaoprávnený

buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo
zachované.

46. Podľa § 605 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť,
musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po

ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých
podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

47. Podľa § 606 Občianskeho zákonníka, kto je oprávnený kúpiť vec, musí zaplatiť cenu ponúknutú
niekým iným, ak nie je dohodnuté inak. Ak nemôže vec kúpiť alebo ak nemôže splniť podmienky

ponúknuté popri cene a ak ich nemožno vyrovnať ani odhadnou cenou, predkupné právo zanikne.

48. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná a
preto ju v celom rozsahu zamietol.

49. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či žalobcovia majú na určení neplatnosti darovacej zmluvy
naliehavý právny záujem. Súd považoval za preukázané, že žalobcovia v 1. a v 2. rade osvedčili
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy. Pri skúmaní existencie naliehavého
právneho záujmu v konaní o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre porušenie zákonnéhopredkupnéhoprávapodľa§140OZideoposúdenie,čipodanážalobajevhodnýmprocesnýmnástrojom
ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či len zbytočne
nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné súdne konanie alebo konania.

Podľa súdnej praxe (rozhodnutie NS SR zo 14. mája 2014, sp. zn. 7 Cdo 46/2013) žaloba o určenie
neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva môže obstáť z pohľadu naliehavého
právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ O.s.p i vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného práva.
Rozsudok, ktorým súd rozhodne o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je listinou,
na základe ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom (§ 34

ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.), čo samo osebe môže zakladať naliehavosť právneho záujmu (§
137 písm. c/ CSP ) žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu. Žalobcovia už sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností, majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov spoluvlastnícky podiel
2/4, preto žalobcovia majú záujem predkupné právo využiť. Súd preto považoval naliehavý právny
záujem žalobcov na takomto určení za preukázaný.

50. Z vykonaného dokazovania vyplýva a medzi stranami sporu nie je sporné, že žalobcovia v 1. a v 2.
rade sú podieloví spoluvlastníci v podiele 2/4, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom Ú. H., E. H., N.X. A. D. Č.. XXX, Y. F. H. „., F.. Č.. XXX/
X - N. F. Y. A. E. Q. XXX P., F.. Č.. XXX/X - N. F. Y. A. E. Q. XXmX. Žalovaný v 2. rade je podielovým
spoluvlastníkom rovnakých nehnuteľností v podiele 1/2 z celku. Žalovaný v 2. rade svoj podiel nadobudol

od žalovanej v 1. rade, a to darovacou zmluvou zo dňa 12.01.2016, ktorej vklad do katastra bol povolený
25.01.2016. Ku dňu prevodu vlastníckeho práva darovacou zmluvou boli žalobcovia v 1. a v 2. rade
vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach vo veľkosti 2/4.

51. Žalovaná v 1. rade podľa žaloby pred prevodom spoluvlastníckeho podielu na žalovaného v 2. rade

neponúkla prevádzaný podiel žalobcom v 1. a v 2. rade ako podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností,
v priebehu dokazovania bolo preukázané, že hoci prevádzaný podiel bol žalobcom ponúknutý, nebolo
tak učinené s úmyslom im ho odpredať, nakoľko bola nadhodnotená cena nehnuteľnosti a predkupné
právo nebolo adresované aj žalobkyni v 2 rade.
Sporné medzi stranami sporu ostáva, či došlo k porušeniu predkupného práva žalobcov, či žalobcom

v 1. a v 2. rade vôbec patrilo predkupné právo k podielu darovanému žalovanému v 2. rade, pretože
nedošlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu na základe kúpnej zmluvy, ale na základe zmluvy
darovacej, ďalej je sporné to, či im patrilo predkupné právo, pretože žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2.
rade boli podľa tvrdenia oboch žalovaných blízke osoby.

52. Súd pri rozhodnutí zotrval na svojom stanovisku, že ak sa prevádza spoluvlastnícky podiel,
spoluvlastníci majú predkupné právo, ibaže by išlo o prevod blízkej osobe. Ak sa spoluvlastníci
nedohodnú inak, majú právo podiel vykúpiť pomerne podľa veľkosti svojich podielov. V tomto prípade
nejde o predkupné právo založené zmluvou (§ 602 a nasl. Občianskeho zákonníka), hoci je možné
ustanovenia o predkupnom práve ako vedľajšom dojednaní pri kúpnej zmluve analogicky použiť aj na

zákonnépredkupnéprávospoluvlastníka.Nejdetedaoinštitútzáväzkovéhopráva,aleoinštitútvecného
práva. Jeho podstata spočíva v tom, že spoluvlastník má právo kúpiť vec od iného spoluvlastníka, ak
ju tento iný spoluvlastník chce previesť. Predkupné právo predstavuje teda povinnosť prevádzajúceho
spoluvlastníka ponúknuť vec ako prvému inému spoluvlastníkovi, príp. spoluvlastníkom. Zákonný pojem
"prevod spoluvlastníckeho podielu" (§ 140 Občianskeho zákonníka) zahŕňa nielen odplatný prevod, ale

ajprevodbezodplatný,tedavšetkyformyscudzeniaspoluvlastníckehopodielu.Totoustanoveniezákona
nehovorí o odplatnom prevode
spoluvlastníckeho podielu, ale o prevode vo všeobecnosti. Predkupné právo preto musí pôsobiť aj v
prípade iného ako odplatného prevodu vlastníckeho práva. Cenu, ktorú je povinný zaplatiť spoluvlastník,
ktorý využije predkupné právo, nie je v takom prípade možné určiť ako cenu ponúknutú niekým iným,

avšak je možné určiť reálnu trhovú cenu prevádzaného spoluvlastníckeho podielu, ktorá je cenou, za
ktorú môže spoluvlastník prevádzaný podiel kúpiť (§ 606 Občianskeho zákonníka hovorí o "odhadnej
cene"). Preto bolo povinnosťou žalovanej v 1. rade ponúknuť žalobcom spoluvlastnícky podiel na predaj
za trhovú (odhadnú) cenu. Aj podľa súdnej praxe (rozsudok NS SR zverejnený pod č. R 58/2005)
predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na

základe darovacej zmluvy.

53. Súd sa následne opakovane zaoberal tým, či v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu medzi
žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade išlo o prevod medzi blízkymi osobami alebo nie. Pojem blízkeosoby definuje Občiansky zákonník ako príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel (čo v prípade
žalovaného v 2. rade neprichádza do úvahy, nakoľko sa nejedná o pokrvného príbuzného) alebo iné
osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne

pociťovalaakoujmuvlastnú.Súdnepovažovalzapreukázané,žežalovanáv1.radeažalovanýv2.rade
boli osobami blízkymi v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. K tomuto záveru dospel na základe toho,
že hoci súd nespochybňuje, že sa stretávali a vychádzali spolu dobre, žalovaný v 2. rade nepreukázal,
že by intenzita ich vzťahu bola taká , že by ujmu, ktorú by utrpela žalovaná v 1. rade, dôvodne pociťoval
ako svoju vlastnú ujmu. Blízkymi osobami by boli napríklad v takom prípade, ak by bývali v spoločnej

domácnosti, prípadne ak by sa jeden o druhého osobne staral (pričom túto skutočnosť vyvrátila sama
žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi). To, že žalovaný v 2. rade žalovanú v 1. rade navštevoval,
prípadne to, že sa mali radi a že mali dobrý vzťah nezakladá medzi nimi samo osebe vzťah blízkych
osôb v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že
pri prevode spoluvlastníckeho podielu k sporným nehnuteľnostiam na žalovaného v 2. rade nešlo o
prevod medzi blízkymi osobami, preto ostalo predkupné právo ostatných spoluvlastníkov vo vzťahu k

tomuto podielu zachované.
54. Z dikcie zákonnej úpravy o predkupnom práve vyplýva, že spoluvlastník je povinný ponúknuť svoj
spoluvlastnícky podiel k veci ostatným spoluvlastníkom. Ponuka na prevod nehnuteľnosti musí byť
písomná, pričom v ponuke sa uvádza cena spoluvlastníckeho podielu trhovú (odhadnú) cenu a čas,
do ktorej má byť návrh prijatý. Ak spoluvlastník nepríjme ponuku, jeho predkupné právo zanikne (§

606), bez ohľadu na dôvod prečo ponuku neprijal. Predkupné právo sa uplatňuje iba jeden krát, pričom
lehoty sú pomerne krátke (osem dní pri hnuteľných veciach, dva mesiace pri nehnuteľných veciach), ak
si spoluvlastníci nedohodli inú lehotu. Po uplynutí lehoty, vzniká prevodcovi právo na prevod previesť
podiel na tretiu osobu.
55. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaná v 1. rade nie raz, ale opakovane

( minimálne dvakrát 09.09.2014 a 16.11.2015) ponúkla svoj spoluvlastnícky podiel k veci žalobcom
v 1. a 2. rade, pričom jej ponuka bola písomná a preukázateľne adresovaná obom žalobcom, ktorí
majú spoluvlastnícky podiel v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a žijú v spoločnej domácnosti,
preto súd považuje za irelevantné, že bola táto ponuka žalovanou v 1. rade odosielaná len raz, keď
v hlavičke boli označení obaja žalobcovia. Navyše sám žalobca v 1. rade predložil súdu príkladmo

doručenku zo dňa 01.12.2015, v ktorej sú ako adresáti označení obaja žalobcovia. Za perfektnú
ponuku na uplatnenie predkupného práva v súlade s ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka
súd považuje ponuku zo dňa 09.09.2014, ktorú adresovala žalovaná v 1. rade obom žalobcom, ako
podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností a ktorou im predložila písomnú ponuku na
využitie predkupného práva za sumu 35.000 Eur so splatnosťou kúpnej ceny pri podpise kúpnej

zmluvy. Zároveň žalobcov vyzvala, aby s ňou do dvoch mesiacov od doručenia ponuky uzavreli kúpnu
zmluvu, respektíve vyplatili vyššie uvedenú sumu. Na predmetnú ponuku reagoval žalobca v 1. rade
listinou označenou Využitie predkupného práva - odpoveď zo dňa 25.09.2014, v ktorom žalovanej v
1. rade okrem iného gratuluje k získaniu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti a uvádza,
že tak ako mal v minulosti, má aj v súčasnosti záujem o kúpu tejto nehnuteľnosti, pričom uvádza,

že žalovaná už v minulosti predávala súbor nehnuteľností a to rodinný dom, záhradu ako aj sporné
nehnuteľnosti za celkovú sumu 16.000 Eur, preto nemôže uvedené nehnuteľnosti ponúkať subjektu s
predkupným právom za cenu vyššiu, ako ju už neplatne predal podľa súdom zrušenej kúpnej zmluvy.
Z uvedeného mal súd za jednoznačne preukázané, že žalovaná v 1. rade realizovala písomnú ponuku
urobenú v rámci predkupného práva, adresovanú preukázateľne obom žalobcom dňa 09.09.2014 a

následneažpouplynutízákonnejdvojmesačnejlehotypočítanejododňavyhotoveniaponukynavyužitie
predkupného práva ( 09.11.2014), potom ako žalobcovia nevyužili svoje predkupné právo, previedla
svoj spoluvlastnícky podiel darovacou zmluvou na žalovaného v 2. rade dňa12.01.2016, ktorej vklad do
katastra bol povolený 25.01.2016.
56. Občiansky zákonník v § 606 pojednáva o cene, za ktorú môže spoluvlastník prevádzaný podiel

kúpiť ako o "odhadnej cene". Z Uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k.: 9Co/454/2017 - 228 zo dňa
25. 10. 2018 vyplýva, že oprávnený musí zaplatiť cenu ponúkanú niekým iným, to však neznamená, že
v dobe, kedy bola urobená ponuka oprávnenému by musel existovať konkrétny kupec. Ide tu o spôsob
určenia ceny, za ktorú je vec ponúknutá niekým iným, t.zn. má vystihnúť cenu, za ktorú kupec v danom
mieste a čase je ochotný vec kúpiť, teda cenu reálne dosiahnuteľnú, inak povedané, cenu trhovú. Preto

splnenie ponukovej povinnosti v sebe zahŕňa aj preukázanie, že cena, za ktorú vec bola ponúknutá,
reálne zodpovedá cene, za ktorú by kupec v danom mieste a čase bol ochotný vec kúpiť, teda že išlo o
trhovú cenu. Uvedený záver sa vzťahuje aj pre prípad darovania nehnuteľnosti, keďže predkupné právo
podielovéhovlastníkasauplatňujeajpriprevodespoluvlastníckehopodielunazákladedarovacejzmluvy(viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 202/2005 z 25. 10. 2005). Žalovaná v 1. rade svoj podiel ponúkla
za odhadnú cenu 35.000,00 Eur. Cena predmetnej nehnuteľnosti bola v konaní opakovane rozporovaná.
Žalovaní v konaní preukázali, že sami žalobcovia ponukou- Ponuka na využitie predkupného práva zo

dňa 26.11.2013, ktorú adresovali žalovanej v 1. rade v zmysle § 140 OZ ako podielovej spoluvlastníčke v
podiele1/4 uvedených nehnuteľností predložili písomnú ponuku na využitie predkupného práva za sumu
26.560 Eur. Rovnakú ponuku adresovali aj bratovi žalovanej v1. rade, v tom čase ešte podielovému
spoluvlastníkovi v podiele1/4 uvedených nehnuteľností. Z uvedeného je zrejmé, že sa jedná o kúpnu
cenu spornej nehnuteľnosti - spoločného dvora v celkovej výške 52.000 Eur. Žalobca v 1. rade na

pojednávaní dňa 07.05.2019 potvrdil, že touto ponukou reagoval na dopyt po jeho nehnuteľnosti, aj
keď mal za to, že sa stal obeťou spravodajskej hry. Zároveň je potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, že
nakoľko sporná nehnuteľnosť je spoločným dvorom, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov
nehnuteľností - domov a je tak zároveň jedinou prístupovou cestou k predmetným nehnuteľnostiam jeho
cena nepochybne vzrastá a je samozrejmé, že uvedené nehnuteľnosti by boli bez spoluvlastníckeho
podielu k tomuto dvoru nepredajné a rovnako aj neužívateľné. Z uvedených dôvodov má súd za

preukázané, že cenu za ktorú bola nehnuteľnosť ponúknutá v rámci predkupného práva žalobcom je
možné považovať za cenu trhovú.
57. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia v lehote dvoch mesiacov, ktorá je stanovená pre
nehnuteľnosti a ktorá spoluvlastníkom ukladá nielen oznámiť, že majú záujem o spoluvlastnícky podiel,
ale majú povinnosť v tejto lehote kúpne cenu vyplatiť, kúpnu cenu nezaplatili a sám žalobca uviedol,

že síce oznámil žalovanej v 1. rade, že má záujem o spoluvlastnícky podiel ( čo navyše učinil len
žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade nereagovala) a zároveň má výhrady voči kúpnej cene, avšak v
stanovenej lehote, nevyvinul žiadnu aktivitu smerujúcu k využitiu svojho predkupného práva, respektíve
k dosiahnutiu inej dohody ohľadom kúpnej ceny so žalovanou v 1 rade. Na základe uvedeného mal
potom súd za preukázané, že predkupné právo žalobcov zaniklo a po uplynutí lehoty ( 2 mesiacov )

mala potom žalovaná v 1. rade ako prevodca právo previesť svoj podiel na tretiu osobu.
58. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2

Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník

59. Náhrada trov konania bola žalovaným v 1. rade a v 2. rade priznaná vo výške 100 % podľa
pomeru úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva

na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie protirozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).