Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, October 20, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113242228
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4113242228.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr.
Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcov: 1/ T. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom X.
XX, B., 2/ U. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, B., 3/ H. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, B., všetci
zastúpení Mgr. Ľubomírom Škulom, advokátom, so sídlom Viničky 15, Nitra, proti žalovanému: N.. Y. J.,
bytom W. XX, B., o návrhu na povolenie obnovy konania, o odvolaní žalobcov v prvom až treťom rade

proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 17. júna 2016 č.k. 12C/321/2013-147, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov v prvom až treťom rade na
obnovu konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 10C/253/2005.
1.1.Po právnej stránke odôvodnil napadnuté uznesenie ustanoveniami § 228 ods. 1 písm. a/ až písm.

f/, § 234 ods. 1, Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov,
ďalej len „OSP“).
1.2. Konštatoval, že žalobcovia nepreukázali existenciu dôvodov na povolenie obnovy konania, keď ako
dôkazy spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci označili skutočnosti, po ktorých pátra súd v
rámci konania 16C/31/2004, konkrétne skutočnosti však neoznačili a žiadali, aby súd konanie prerušil
do skončenia konania 16C/31/2004, ktorý návrh na prerušenie konania bol právoplatne zamietnutý.

Žalobcovia pri podaní návrhu neoznačili dôkazy spôsobilé privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo
veci, ktoré sú primárnym dôvodom na povolenie obnovy konania a o takýchto dôkazov sa žalobcovia
mali dozvedieť až v roku 2014, t.j. po uplynutí objektívnej lehoty na podanie návrhu, pričom platí,
že subjektívna lehota nemôže nikdy uplynúť po uplynutí objektívnej lehoty. Dôkazy, ktoré sú pre nich
spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci dostatočne špecifikovali až v roku 2016, pričom o
ich existencii sa dozvedeli v roku 2014, ako to vyplýva z obsahu spisu 16C/34/2014. Dodal, že dôkaz,

ktorý podľa žalobcom bol spôsobilý pre nich privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, bol v konaní
16C/31/2004 získaný na návrh žalobcov, ktorým nič nebránilo takýto dôkaz navrhnúť už v pôvodnom
konaní.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadli odvolaním žalobcovia v prvom až treťom rade. Dôvodili tým,
že nadobudli presvedčenie, že je možné vyvrátiť verziu žalovaného dôkazom technického charakteru,

a to na základe postupu OČTK a najmä znaleckého dokazovania v trestnom konaní, kde bolo konanie
zastavené. Uznesenie o zastavení bolo označené za nezákonné, avšak pre premlčanie trestného
stíhania konkrétnej osoby nebolo už možné pochybenie napraviť. Ustálenie zavinenia dopravnej nehody
bolo už iba vecou právneho posúdenia, čo okrem znalcov v trestnom konaní, konštatoval aj súd. Jedinou
šancou bola výpoveď T.. U., ktorá bola v nesúlade s tvrdením žalovaného, ktorá bola vzhľadom na
odstup času a možné nadŕžanie poškodeným, vyhodnotená ako nevierohodná. Preto sa nestotožňujú

s názorom súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, že nič nebránilo navrhnúť už v pôvodnom
konaní dôkaz, ktorý uviedli ako dôvod obnovy konania. Vedomosť o konkrétnom dôkaze, teda nielen,že by sa snáď nejaký, presne neurčený dokument v technickej dokumentácii ku zariadeniu svetelnej
signalizácie niekde mal nachádzať, ale aj vedomosť, aký konkrétny dokument, či listina to má byť.
Ani túto konkrétnu vedomosť o konkrétnom dôkaze, potrebnú na relevantný návrh na vykonanie

dôkazu, až do vydania konkrétnych dokladov zo strany MsÚ, do podania návrhu na obnovu konania,
nemali. Vydania akýchkoľvek listín, netušiac, aký výsledok, či poznatok prinesú, sa začali domáhať až
potom, čo žalovaný v konaní sp.zn. 10C/253/2005 navrhol zabezpečiť technickú dokumentáciu svetelnej
signalizácie v snahe liberácie z objektívnej zodpovednosti za pracovný úraz, pričom prvotne získané
podklady, nepriniesli nič, čo by dôkaznú situáciu zmenilo. Iba ubezpečovanie MsÚ, že už nič nemajú,

vyvolalo predtuchu, že by predsa len nejaká listina mohla existovať a ozrejmiť, kto akú farbu na vojom
semafore pri vjazde do križovatky mal, resp. nemohol mať, ich viedlo k opakovaným žiadostiam na
predloženie akýchkoľvek listín, ktoré majú vzťah k svetelnej signalizácii na križovatke ulíc Ďurkova -
Mostná a Farskej ulici. Konkrétne listiny a tým aj vedomosť o nich, boli doručené súdu až v roku
2014 a až následne bolo znalcom zistené, že z technického hľadiska funkcia výzvová znamená, že
nie je možné, aby sa v smere Župné námestie - Farská ulica rozsvietila po červenej zelená za takých

podmienok,čisituácie,akouvádzalN..Y.J.. Uvedenésamôžejaviťakonadbytočné,nakoľkopotvrdzuje
správnosť názoru súdu, až do okamihu podania návrhu na začatie konania nezačala navrhovateľom
plynúť subjektívna lehota na podanie návrhu, ktorá vždy skončí uplynutím objektívnej lehoty. V záujme
nielen zákonného ale aj spravodlivého rozhodnutia je nutné posúdiť dôvodnosť návrhu ako základnú
podmienku konania nielen z podania, ktorým každé konanie začína, ale všetky ich podania ako celok,

teda posúdiť spolu s návrhom na začatie konania aj obsah podania, na ktoré ich súd v intenciách
uznesenia dovolacieho súdu, sám súd prvej inštancie, vyzval. Návrh na začatie konania bol podaný
v čase pred uplynutím objektívnej lehoty, teda včas a doplnený v určenej lehote, pričom skutočnosti a
dôkazy objektívne existovali v čase podania návrhu na začatie konania o povolenie obnovy konania,
teda nedostatok podmienky konania bol tým uzdravený, čo podľa ich názoru korešponduje aj s názorom

a usmernením dovolacieho súdu. Na základe týchto skutočnosti žiadajú, aby odvolací súd odvolaniu
vyhovel a vrátil veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Žalovaný k odvolaniam žalobcov v prvom až treťom rade iba uviedol, že napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie je vecne správne, pretože je v súlade s príslušnými ustanoveniami tak hmotného, ako i

procesného práva a preto ho navrhuje potvrdiť. Je toho názoru, že nie sú dané dôvody obnovy konania
tak, ako je uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia.

4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech

ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods.1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP je potrebné zrušiť z

dôvodu nesprávneho procesného postupu, ktorým znemožnil strane uskutočniť jej patriace procesné
práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

5.Zákonom č. 160/2015 z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01.07.2016 nový Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“).

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech
strany.

Z uvedeného vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred účinnosťou
zákona. V danej veci súd prvej inštancie vo veci rozhodol 17. 06. 2016, preto všetky procesné
úkony účastníkov konania a procesný postup súdu odvolací súd posudzoval ešte podľa ustanoveníObčianskeho súdneho poriadku a na odvolacom súde podľa Civilného sporového poriadku, a to od jeho
účinnosti, od 01. 07. 2016.

6. Odvolací súd, pred rozhodovaním o odvolaní žalobcov v prvom až v treťom rade v danej veci,
podrobil prieskumnej činnosti napadnuté uznesenie z pohľadu jeho preskúmateľnosti a dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné odvolacím súdom preskúmať. Nepreskúmateľnosť
uznesenia (pričom platia obdobné ustanovenia, ako pri rozsudku), vo svojej podstate zakladá porušenie
základného práva strany súdneho sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach

právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných
vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku (a aj uznesenia) súdu vo
vnútroštátnych podmienkach SR ustanovovalo do 30. 06. 2016 ustanovenie § 157 ods. 2 OSP a
od 01. 07. 2016 ustanovenie § 220 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho
sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník

konania, jasne, stručne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,
z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia tak OSP, ako aj CSP, pritom treba dospieť k
záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia)

dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a
jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej
interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých
dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie
je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, v

ktorom sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka
na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom), odníma možnosť náležite skutkovo aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných
prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania. Súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení jednoznačne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet
v ňom miesta pre dohady a domnienky. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať

jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri
vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.

7. Keďže aj na uznesenia sa vzťahujú ustanovenia Civilného sporového poriadku (§ 234 ods. 2 CSP),
o riadnom a dostatočnom odôvodnení (tak ako pri rozsudku), po preskúmaní napadnutého uznesenia

odvolací súd konštatuje, že toto uznesenie súdu prvej inštancie v danej veci však tieto požiadavky
absolútne nespĺňa. V prvom rade je potrebné súdu prvej inštancie vytknúť zmätočnosť napadnutého
uznesenia. Súd prvej inštancie na jednej strane tvrdí, že žalobcovia návrh na obnovu konania podali
po uplynutí objektívnej lehoty, keďže sa o týchto dôkazoch dozvedeli až v roku 2014. Z odôvodnenia
napadnutéhouznesenianiejezrejmé,vktoromkonanímalibyťžalobcamioznačenédôkazypredložené,

keď raz súd prvej inštancie hovorí o konaní od spisovou značkou 16C/31/2004 a ďalej uvádza, že o
ich existencii sa dozvedeli v roku 2014, ako to vyplýva z obsahu spisu 16C/34/2014. Odvolaciemu
súdu nebolo zrejmé, aké konanie bolo vedené pod spisovou značkou 16C/34/2014, v spise sa odkaz
takéto konanie nenachádza. Ďalej zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia spočíva
tiež v tom, že súd prvej inštancie sa nedostatočným spôsobom vyporiadal s konkretizáciou dôkazov (z

odôvodnenia vôbec nevyplýva, aké dôkazy mali žalobcovia novo objaviť), nezaoberá sa skutočnosťami
potrebnými pre rozhodnutie, či bol návrh na povolenie obnovy konania podaný v súlade s lehotami
uvedenými teraz v ustanovení § 403 ods. 1, ods. 2 CSP (predtým v ustanovení § 230 OSP). Súd prvej
inštancie síce konštatuje, že tieto dôkazy (nie je zrejmé ktoré), boli predložené po uplynutí objektívnej
lehoty, avšak konkrétne dátumy, ktorými by túto skutočnosť odôvodnil, neuviedol.

7.1.V danej veci bolo prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu (12C/321/2013-43 zo
dňa 07. 04. 2014, potvrdené uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/509/2014-56 zo dňa 31. 10.
2014), zrušené v konečnom dôsledku uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.
10. 2015 č.k. 3Cdo/678/2015-91, po tom, ako žalobcovia podali v danej veci dovolanie. Dovolací súdv zrušujúcom uznesení uložil súdu prvej inštancie odstraňovať vady podania žalobcov v prvom a v
druhom rade, konkrétne návrhu na povolenie obnovy konania, z ktorého nebolo jasné, ktoré dôkazy
by boli spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie správne uznesením

vyzval žalobcov na odstránenie týchto vád podania, ktoré odstránili písomným podaním, doručeným
súdu prvej inštancie dňa 08. 01. 2016, v ktorom podaní tieto dôkazy špecifikovali. Skutočnosťou, či týmto
postupom žalobcovia konvalidovali svoje podanie (návrh na povolenie obnovy konania, ktorý bol súdu
prvej inštancie podaný deň pred uplynutím objektívnej lehoty) v zákonnej lehote, sa súd prvej inštancie
nevysporiadal a návrh žalobcov zamietol ako oneskorene podaný.

7.2.Záverom tiež uviedol, že dôkaz, podľa žalobcov spôsobilý pre nich privodiť priaznivejšie rozhodnutie
vo veci, bol v konaní 16C/31/2004 získaný na návrh žalobcov, ktorým nič nebránilo takýto dôkaz
navrhnúť už v pôvodnom konaní. Zo spisového materiálu v danej veci vyplýva, že tento dôkaz bol do
konania 16C/31/2004 predložený dňa 28. 01. 2014, pričom návrh na povolenie obnovy konania bol
podaný žalobcami dňa 19. 12. 2013, teda skôr, ako bol tento dôkaz predložený do iného konania,
preto nie je zrejmé, ako o tomto doklade a dôkaze mohli, či mali vedieť, resp. na základe čoho sa už

vtedy zrejme mohli domnievať, že takýto dôkaz existuje tak, ako to tvrdia samotní žalobcovia. Týmito
skutočnosťami, t.j. konkrétne, kedy sa žalobcovia o danom dôkaze dozvedeli, sa súd prvej inštancie
vôbec nezaoberal a tieto okolnosti nevyhodnotil, pričom túto skutočnosť je nevyhnuté ozrejmiť pre
posúdenie včasnosti podania žaloby na povolenie obnovy konania. Aj pre posúdenie, či daný dôkaz bol
získaný, resp. či sa o ňom žalobcovia dozvedeli v rámci plynutia zákonných lehôt na povolenie obnovy

konania, sa musí súd prvej inštancie zaoberať aj v prípade, ak neskôr zistí, že tento dôkaz mohli použiť
žalobcovia už v pôvodnom konaní (§ 413 ods. 1 písm. a/ CSP).

8. Podľa § 397 písm. a/ CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania,
ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania,

ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, podľa písm. c/ tohto ustanovenia, ak bolo
rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej
osoby zúčastnenej na konaní, podľa písm. d/ tohto ustanovenia, ak Európsky súd pre ľudské práva
rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré

mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky
tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, podľa písm. e/ tohto
ustanovenia, ak ej v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo
komisie, ktoré je pre strany záväzné.

Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa
ten, kto podal žalobcu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov
od právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 404 písm. a/, b/, c/ CSP po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrhu podal len
z dôvodu uvedeného v § 228 ods. 1 písm. a/ v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého
sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov
zrušený, písm. b/, nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo
možné použiť alebo písm. c/ ide o dôvody obnovy konania, uvedené v § 397 písm. c/ až e/.

Podľa § 408 CSP dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na
obnovu konania.
Podľa § 413 ods. 1 písm. a/ CSP súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak bola podaná
oneskorenie, písm. b/, bola podaná neoprávnenou osobou, písm. c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je prípustná, písm. d/ ide o dôvod uvedených v § 129 alebo písm. e/ je zjavne nedôvodná.

Podľa § 414 CSP ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu
konania povolí alebo zamietne.

9. Obnova konania, ktorá bola do 30. 06. 2016 upravená v ustanovení § 228 OSP, za účinnosti
Civilného sporového poriadku je tento inštitút upravený v ustanovení § 397 a nasl., bol a je mimoriadny

opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia.
Vzhľadom na to je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená, predmetom obnovy môže byť
zásadne len právoplatný rozsudok (výnimočne aj uznesenie schvaľujúce zmier, rozhodnutie vydané v
konaníodedičstveaplatobnýrozkaz,zapodmienokuvedenýchv§231).Skutočnosti,rozhodnutiaalebodôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, museli existovať už v čase vydania
rozsudku. Podmienkou je, že dôkaz nemohol byť vykonaný pre objektívnu prekážku; v oboch prípadoch
musí byť daná aspoň možnosť rozsudku priaznivého pre účastníka. Tieto podmienky však musia byť

nevyhnutne splnené pre úspešnosť žaloby na povolenie obnovy konania a z tohto pohľadu je potrebné
žalobu o povolenie obnovy konania aj posúdiť.
9.1.Citované ustanovenia Civilného sporového poriadku, ale pred jeho účinnosťou aj Občianskeho
súdneho poriadku, rozoznávajú subjektívnu a objektívnu prekluzívnu lehotu, v ktorých treba podať
žalobu na obnovu konania. Subjektívna (trojmesačná) lehota sa počíta odo dňa, keď sa ten, kto navrhuje

obnovu, dozvedel o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ju mohol uplatniť. Objektívna (trojročná)
lehota sa počíta od právoplatnosti rozsudku. Z objektívnej lehoty pripúšťa zákon výnimky a návrh
možno podať aj po uplynutí troch rokov a to, ak sa návrh opiera o dôvod obnovy podľa § 404 CSP,
to znamená, že bolo rozhodnuté trestným rozsudkom, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom
konaní priznalo právo, ktorý trestný rozsudok bol neskôr zrušený, ďalej napríklad, že nové dôkazy
súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, alebo ide o

dôvody obnovy konania uvedené § 397 písm. c/ až e/ CSP. Trojmesačná subjektívna lehota plynie v
rámci trojročnej objektívnej lehoty, čo znamená, že najneskorší moment možnosti uplatnenia žaloby na
obnovu konania je moment trojročnej lehoty od právoplatnosti napádaného rozhodnutia (s taxatívne
stanovenými výnimkami v § 404 CSP). Zachovanie lehoty na obnovu konania je povinná preukázať
strana, ktorá obnovu konania navrhuje. V prípade, ak návrh na obnovu konania neobsahuje dôkazy o

zachovaní subjektívnej či objektívnej lehoty, účastník konania bude postupom podľa § 43 OSP (§ 129
CSP), vyzvaný na odstránenie tohto nedostatku. V prípade, ak tento nedostatok nebude odstránený,
súd uznesením návrh na obnovu konania zamietne. Zmeškanie zákonných lehôt predpísaných Civilným
sporovým poriadkom na uplatnenie žaloby na obnovu konania nemožno odpustiť (§ 405 CSP). Odvolací
súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že trojmesačná subjektívna lehota plynie v rámci

trojročnej objektívnej lehoty, čo znamená, že najneskorší moment možnosti uplatnenia návrhu na
obnovu konania je moment trojročnej lehoty od právoplatnosti napádaného rozhodnutia (s taxatívne
stanovenými výnimkami pôvodne v ustanovení § 230 ods. 2 OSP, resp. v § 404 CSP).

10. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie návrh na obnovu konania zamietol pre nedostatok

zákonnýchpodmienokpreobnovukonania(§228ods.1OSP),konkrétnepreneoznačenieadostatočnú
špecifikáciu dôkazov, ktoré pre nich boli spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci a keďže
tieto dodatočne špecifikovali až v roku 2016, pričom o ich existencii sa dozvedeli v roku 2014, bol
návrh podaný oneskorenie, po uplynutí subjektívnej lehoty. Tým, že súd prvej inštancie zmätočne
a nedostatočne odôvodnil napadnuté uznesenie, došlo k procesnému pochybeniu, ktoré odôvodňuje

zrušenie napadnutého uznesenia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

11. Súd prvej inštancie ako dôvod zamietnutia žaloby na obnovu konania na jednej strane uvádza
podanie žaloby na obnovu konania po uplynutí zákonných lehôt (ktorá skutočnosť by bola dôvodom
na zamietnutie návrhu na obnovu konania podľa § 234 ods. 2 OSP), uznesením, bez nariadenia

pojednávania. Na druhej strane však konštatuje, že predmetný dôkaz mohol byť žalobcami navrhnutý
už v pôvodnom konaní a že navrhovatelia v čase podania návrhu nedisponovali žiadnymi relevantnými
skutočnosťami, alebo dôkazmi spôsobilými privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pričom
takýto dôkaz mohli navrhnúť už v pôvodnom konaní a takýto dôkaz bol v konaní 16C/31/2004 získaný na
návrh navrhovateľov. Pre takéto konštatovanie však súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav

a ak takúto skutočnosť konštatoval, musel by rozhodnúť po tom, ako v danej veci nariadil pojednávanie
a vykonal dokazovanie týmto dôkazom. Ak sa však návrh na obnovu konania opieral o dôvod, ktorý
preukázaný nebol, nešlo o prípustnosť obnovy konania v zmysle ustanovenia § 234 ods. 2 OSP v spojení
s § 229 OSP, ale o prípad vecného prejednania návrhu a súd mohol návrh na obnovu konania zamietnuť
iba po jeho prejednaní na ústnom pojednávaní (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 54/08,

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. marca 2012 sp.zn. 3Cdo 85/2011, z 22. marca
2012 sp.zn. 4MCdo 17/2010, z 28. júna 2012 sp.zn. 4Cdo 157/2012).

12. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie postupovať v zmysle vyššie uvedeného záveru
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), a vyhodnotí, či predmetná žaloba žalobcov v prvom až treťom

radenapovolenieobnovykonania,podanádňa19.12.2013,špecifikovanáakonkretizovanádôkaznými
prostriedkami až dňa 08. 01. 2016, bola podaná v zákonných lehotách podľa § 403 CSP a či následným
odstránením vád tohto podania dňa 08. 01. 2016, došlo k zachovaniu objektívnej lehoty na podanie
žaloby o povolenie obnovy konania. Zohľadní tiež skutočnosť a vyhodnotí predmetný dôkaz z pohľaduplynutia lehôt, keďže predmetný dôkaz bol v konaní 16C/31/2004 predložený až dňa 28. 01. 2014, t.j. po
tom, ako bola podaná žaloba na obnovu konania v danej veci. V prípade, že súd prvej inštancie dospeje
k záveru, že žaloba na obnovu konania bola podaná po uplynutí lehôt uvedených v § 403 CSP, žalobu

uznesením, bez nariadenia pojednávania, odmietne.
12.1.Za situácie, že zistí, že žaloba bola žalobcami podaná v uvedených zákonných lehotách, bude sa
zaoberať a vyhodnocovať samotný dôkaz špecifikovaný žalobcami na nariadenom pojednávaní v tom
smere, či tento dôkaz mohol a bol spôsobilý privodiť lepšie rozhodnutie v danej veci v ich prospech a
tiež, či bez akejkoľvek ujmy mohli žalobcovia predmetný dôkaz predložiť, resp. žiadať od Mestského

úradu Nitra jeho predloženie, už v pôvodnom konaní. Zo spisu 16C/31/2004 bude potrebné zistiť, kto
kedy a za akých okolností navrhol vykonanie tohto dôkazu a či bolo objektívne možné jeho vykonanie už
v pôvodnom konaní. V tomto prípade však musí nariadiť pojednávanie a vo veci rozhodnúť rozsudkom
(§ 414 CSP).
12.2. Následne nové rozhodnutie riadnym spôsobom odôvodní tak, aby spĺňalo podmienky ustanovenia
§ 220 ods. 2 CSP a aby v prípade podaného odvolania bolo odvolacím súdom preskúmateľné.

13.Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).