Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 30, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/64/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617204280
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8617204280.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcov: 1. Z. P., F.. XX.XX.XXXX a 2. C. P.,
F.. XX.XX.XXXX, Z. T. P. XX, XXX XX P., právne zastúpených: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so
sídlomul.Sov.Hrdinov163/66,08901Svidník,protižalovanému:EOSKSISlovensko,s.r.o.,Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpenému: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, o primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 Eur, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 8Csp/141/2017-49 zo dňa 13.02.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol.:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 100 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcom p r i z n á v a náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu. O ich výške súd
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 16,50 eura na účet tunajšieho súdu do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.“

1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia boli v konaní vedenom na Okresnom
súde Svidník pod sp. zn. 3C/346/2013 o zaplatenie sumy 2 715,66 Eur s prísl. v postavení spotrebiteľov
úspešní. Súd prvej inštancie žalobu zamietol rozsudkom č.k. 3C/346/2013-150 zo dňa 22.01.2016,

ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 8Co/125/2016-190 zo dňa 26.06.2017.
Rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť dňa 30.08.2017.
1.2. Mal za to, že žalobcovia úspešne uplatnili porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená
hypotéza vyššie citovanej právnej normy, finančné zadosťučinenie požadovali vo výške 100 Eur, ktorú
súd považoval za primeranú. V tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k.
8Co/136/2017-66 zo dňa 26.06.2018 a rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 10Co/2/2018-51 zo dňa
24.07.2018. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel.

1.3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že
vznesenou námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie sa vo veci konajúci súd v odôvodnenínapadnutéhorozhodnutiažiadnymspôsobomnevysporiadal,čímpodľanázoružalovanéhonesprávnym
procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

2.1. Bol toho názoru, že v súvislosti s uplatnením odkúpenej pohľadávky pred súdom nevznikla konaním
žalovaného žalobcom žiadna ujma a ani neboli porušené žiadne spotrebiteľské práva žalobcov, a preto
nebola naplnená hypotéza § 3 ods. 5 ZoOS - žalovaný totiž nie je porušiteľom spotrebiteľských práv
žalobcov, ako to vyžaduje zákonodarca v predmetnom ustanovení § 3 ods. 5 ZoOS.
2.2. Ďalej uviedol, že je absurdné, ak by bol ktokoľvek za aplikáciu jeho ústavného práva na súdnu

ochranu zo strany súdov sankcionovaný osobitným zadosťučinením pre protistranu.
2.3.Malzato,ženikdyneporušilspotrebiteľsképrávažalobcovarovnakotakhoaninemožnopovažovať
za osobu, ktorá za porušenie spotrebiteľského práva žalobcov zodpovedá.
2.4. Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť a žalobu žalobcov zamietnuť, resp. rozsudok zrušiť
a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania, ktorú aj vyčíslil.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

4. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších
predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi
právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a

povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa

uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva
alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zodpovedá.

5. Vo veci 3C/346/2013 vedenej na Okresného súdu Svidník bola v dôsledku procesnej obrany žalobcov
zamietnutá žaloba žalovaného o zaplatenie sumy 2.715,66 Eur s príslušenstvom.
5.1. V tomto konaní sa posudzovala platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011
uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným. Tento právny úkon sa považoval za
absolútne neplatný z dôvodu, že neboli splnené všetky podmienky vyžadované pre postúpenie

pohľadávky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001Z.z. o bankách v znení účinnom v
čase postúpenia pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 tak bola posúdená
ako neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
5.2. Napriek neplatnej zmluve o postúpení pohľadávok sa žalovaný vo veci 3C346/2013 Okresného
súdu Svidník domáhal zaplatenia nie malej finančnej čiastky z neplatného právneho úkonu, teda na úkor

žalobcov sa snažil bezdôvodne obohatiť, čo nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi.
Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
5.3. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť
jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od získavania

plnení z neplatných právnych úkonov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a jednak to treba chápať
ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
porušovateľom spotrebiteľských práv a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov
v tom, že možno predpokladať, že porušovateľ spotrebiteľských práv sa konania, ktorého sa dopustil
voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.

6. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované, nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné
zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, v prejednávanej veci vznik ujmy na
strane žalobcov bez akýchkoľvek pochybností hrozil.7. Podanou žalobou vo veci 3C/346/2013 Okresného súdu Svidník sa žalovaný domáhal zaplatenia
sumy 2.715,66 Eur s prísl. od žalobcov. Žalobcovia taktiež aj s prihliadnutím na postoj žalovaného v

konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 3C/346/2013, v ktorom zotrvával na dôvodnosti
ním podanej žaloby, boli dlhodobo nedôvodne vystavení psychickému vypätiu a stavom právnej neistoty,
a to až do doby právoplatného ukončenia konania vo veci samej.

8. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, túto samotní žalobcovia určili čiastkou 100 Eur. V tomto

smere preto nebolo možné žalobcom priznať viac než čo sami žiadali.

9. Vecne správnemu výroku o priznaní finančného zadosťučinenia zodpovedá vecne správny výrok o
nároku na náhradu trov konania.

10. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne

správny potvrdil

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na
náhradu trov odvolacieho konania patrí úspešným žalobcom v 1/ a 2/ rade, a preto im v zmysle ust. §

255 ods. 1 CSP patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).